Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/259/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213915 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413213915.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. M. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Z. XX, XXX XX N., zastúpená Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Mierové námestie 2, 924 01 Galanta a otca - L. A. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Z.. H. XX, XXX XX N., zastúpený Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.03.2016, č.k. 13P/234/2013-538, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o výživnom m e n í tak, že otec je povinný platiť na maloletého O. M. A., nar. XX.XX.XXXX, výživné od 05.08.2013 do 31.08.2014 v sume XXX eur mesačne a od 01.09.2014 v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého. V časti zročného výživného sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 30.03.2016, č.k. 13P/234/2013-538, zveril maloletého O. M. A., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku poveril obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume XXX eur mesačne od 05.08.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 05.08.2013 do 09.03.2016 v sume XXX eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 15.04.2016. Deklaroval, že zvyšné zročné výživné otcovi nevzniklo. Vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil v každom nepárnom kalendárnom týždni od soboty 09,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny, v každom kalendárnom roku od 01.07. od 09,00 hodiny do 14.07. do 18,00 hodiny a od 01.08. od 09,00 hodiny do 07.08. do 18,00 hodiny, v každom roku od 25.12. od 10,00 hodiny do 29.12. do 18,00 hodiny, v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka 09,00 hodiny do Veľkonočného pondelka 18,00 hodiny a v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin 09,00 hodiny do soboty nasledujúcej po skončení jarných prázdnin 18,00 hodiny tak, že otec si v uvedené dni a hodiny maloletého prevezme od matky pred jej bytom a v uvedené dni a hodiny ho matke vráti na tom istom mieste. Trovy znaleckého dokazovania uložil zaplatiť otcovi v sume XXX,XX eur na účet tamojšieho súdu do 15.04.2016 a trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX eur uložil zaplatiť matke v pravidelných 10 mesačných splátkach po XX,XX eur počínajúc dňom 01.04.2016 vždy do 25. dňa v mesiaci na účet tamojšieho súdu pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. O zverení maloletého O. M. do matkinej osobnej starostlivosti rozhodol v súlade s jeho záujmami, nezistiac u matky žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa o neho nemohla riadne starať. Každému z rodičov ponechal právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné v sume XXX eur mesačne považoval za primerané pravidelným mesačným výdavkom maloletého s poukazom na jeho vek osem rokov a plnenie povinnej školskej dochádzky. Mal za preukázané, že platiť matkou navrhované výživné nie je v možnostiach otca, preto vo zvyšku návrh na určenie výživného zamietol. O určení výživného rozhodol od podania návrhu, nakoľko matka žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného aj za spätné obdobie. Ozrejmil, že matke od septembra 2015 ubudla vyživovacia povinnosť k externe študujúcej dcére O. a otcovi trvá vyživovacia povinnosť k plnoletému O. M., študentovi 1. ročníka vysokej školy, žijúcemu v jeho domácnosti a k maloletému G. M., študentovi 1. ročníka strednej školy. Rozhodnutie o podmienkach splatenia zročného výživného zdôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadnu (ďalej len O.s.p.) platného do 30.6.2016. Styk otca s maloletým upravil v súlade s návrhom otca, voči ktorému matka nemala žiadne námietky. Uviedol, že v záujme maloletého je budovať si a prehlbovať citový vzťah so svojim otcom a otcovi poskytnúť priestor pre jeho výchovu. O trovách znaleckého dokazovania vzniknutých štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. tak, že sumu X.XXX,XX eur zaplatia rodičia každý v polovici s tým, že otcovi sa započíta zaplatený preddavok XXX eur a za povinnosť bude mať doplatiť sumu XXX,XX eur. Pretože matka bola od zaplatenia preddavku oslobodená, rozhodol o jej povinnosti zaplatiť sumu XXX,XX eur v povolených mesačných splátkach. Vysvetlil, že zaplatenie trov znaleckého dokazovania je v možnostiach rodičov, nakoľko sú obidvaja zamestnaní. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom a v časti uloženia povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. P. súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že na maloletého O. M. určí výživné v sume XXX eur mesačne od augusta 2010, ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15. dňa na jej účet a dlh na výživnom otec zaplatí na jej účet do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala zrušiť jej uloženú povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX eur. Eventuálne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázala na zrejmé nesprávnosti obsiahnuté v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa trvania jej vyživovacej povinnosti k dcére O. a jej štúdia a svojho zamestnania a príjmu v roku 2013. Tieto zrejmé nesprávnosti sú podľa nej dôkazom neúplného zistenia skutkového stavu veci, kedy súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvej inštancie vytýkala ignorovanie skutočnosti, že otec je nielen konateľom spoločnosti Z. s.r.o., ale tiež spoločnosti Z. plus s.r.o. P. preukázaný príjem XXX eur netto mesačne označila za účelovo podhodnotený, pretože ako konateľ má možnosť príjem si sám určiť. Určenú výšku výživného mala za nedostatočnú pre pokrytie pravidelných mesačných výdavkov maloletého, keď v možnostiach otca je platiť na maloletého vyššie výživné. Tvrdila, že pokiaľ by otcov plat bol len XXX eur mesačne, nemohol by si dovoliť platiť pre maloletého opatrovateľku od roku 2009 do júna 2013 sumou XXX eur mesačne za trvania jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností a pri súčte jeho mesačných výdavkov. Podľa jej vedomostí vlastníctvo bytu na ulici M. Z.. H. XX v N. a obchodnej spoločnosti Z. s.r.o. otec účelovo previedol na svojho brata. Do pozornosti dala, že otec dobrovoľne prevzal na seba výdavky plnoletého nezaopatreného syna O., na ktorého matka výživné neplatí. Otcovi vytkla hradenie životných potrieb jeho súčasnej nezamestnanej partnerky a jej dcéry. Poprela pravdivosť vyjadrenia otca o bezcennosti jeho pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. R. N., pretože tento pozemok je súčasťou zastavanej lokality. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie o určení výživného od podania návrhu, keď svoj nárok na priznanie výživného tri roky spätne odo dňa podania návrhu dostatočne odôvodnila minimálnym a nepravidelným platením výživného otcom a jeho prísľubom, že po zlepšení svojej finančnej situácie zameškané výživné doplatí. Ona týmto sľubom uverila v očakávaní, že otec jej výživné dobrovoľne doplatí po úspešnom ukončení súdneho sporu s bývalým zamestnávateľom. Domnievala sa, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje dostatočné odôvodnenie a nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil a na základe čoho dospel k predmetnému záveru. Nesúhlasila s uloženou povinnosťou zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX eur, pretože uznesením zo dňa 20.02.2015, č.k. 13P/234/2013-316, jej bolo priznané oslobodenie od platenia preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktoré sa malo vzťahovať na celé konanie. Podľa nej boli splnené podmienky pre jej oslobodenie od súdneho poplatku ako celku. Zdôraznila, že jej finančná situácia je rovnaká, ako v čase rozhodovania o priznaní oslobodenia od platenia preddavku na trovy znaleckého dokazovania, nakoľko je naďalej rozvedená matka samoživiteľka, jej príjem je nízky a s maloletým dieťaťom žije na hranici chudoby. 4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., so záverom, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 6. Odvolací súd konštatuje, že rozsudkom súdu prvej inštancie bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu narodenému za trvania partnerského vzťahu rodičov a bolo rozhodnuté aj o náhrade trov znaleckého dokazovania. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním matky v časti určenia výživného a v časti uloženia povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec však iba čiastočne správne právne posúdil, a preto z nej vyvodil len čiastočne správny právny záver. 7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní neboli matkou preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na výživné pre maloleté dieťa tri roky spätne pred podaním návrhu na súd. Aj keď zákon účastníkovi umožňuje domáhať sa výživného na maloleté dieťa aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, priznanie takéhoto nároku je viazané na splnenie neopomenuteľnej podmienky stanovej v ustanovení § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine. Samotné neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu rodičom, ktorý mu neposkytuje osobnú starostlivosť, nezakladá ešte dôvod pre priznanie výživného za spätné obdobie bez preukázania existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa druhým rodičom. Keďže výživné je nárokom maloletého dieťaťa a nie jeho rodiča, je rodič poskytujúci maloletému dieťaťu nepretržitú opateru povinný postarať sa o to, aby sa maloletému dieťaťu dostalo primeranej výživy aj od druhého rodiča, a to od momentu, kedy si druhý rodič prestal túto povinnosť k nemu plniť úplne, alebo v dostatočnej miere. Podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa svedčí o výnimočnosti priznania výživného za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu na súd za predpokladu, že rodič nemohol uplatniť právo na výživné pre maloleté dieťa pre vážne a ním nezavinené okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa zakotvené v hmotnoprávnom predpise je nutné chápať v rovine procesnoprávnej, t.j. v subjektívne rodičom nezavinených prekážkach pre uplatnenie práva na výživné podaním návrhu na súd. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva žiadna závažná okolnosť brániaca matke podať návrh na určenie výživného už v čase, odkedy sa domáha priznania výživného. Vyčkávanie matky na zlepšenie finančnej situácie otca nie je dôvodom hodného osobitného zreteľa. 8. Odvolací súd dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie považoval za dostatočné, kedy boli riadne preukázané aktuálne nároky maloletého O. M., ako aj možnosti, schopnosti aj majetkové pomery jeho rodičov. Čo sa týka odvolacích dôvodov týkajúcich sa navrhovaného ale nevykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, tu odvolací súd pripomína, že povinnosťou súdu je vykonať len tie dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a nie aj dôkazy navrhované účastníkmi javiace sa ako nadbytočné, keď rozhodujúce skutočnosti už preukázané sú. Je potrebné pripustiť zjavné nesprávnosti v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie vytýkané mu matkou v jej odvolaní, tieto však nemajú žiadnu váhu vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu. S poukazom na pomery maloletého O. M. a jeho rodičov sa odvolací súd stotožnil aj s určenou výškou výživného považujúc ju za primeranú za obdobie od podania návrhu na súd do nástupu maloletého do prvého ročníka základnej školy. K stanoveniu výšky výživného odvolací súd uvádza, že suma XXX eur mesačne nemohla byť odvodená len z otcom predloženého potvrdenia o zárobku XXX eur netto mesačne za súčasnej existencie jeho dvoch ďalších vyživovacích povinností k starším deťom, ale z celkových možností, schopností a majetkových pomerov otca a z jeho opodstatnene predpokladaných možnosti dosahovať zárobok adekvátny k jeho vysokoškolskému vzdelaniu a pracovným možnostiam v štátnom či súkromnom sektore v rámci Bratislavy. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vo výške výživného nezohľadnil následnú podstatnú zmenu pomerov maloletého spočívajúcu v jeho nástupe na povinnú školskú dochádzku spojenú so zvýšenými finančnými výdajmi matky. Odvolací súd preto rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie priznaním vyššieho výživného od septembra 2014 o XX eur mesačne v súvislosti s potrebou zabezpečenia školských pomôcok, úhrady pravidelných a jednorazových poplatkov spojených s návštevou školy, ale tiež celkovým osobným vybavením maloletého ako žiaka plniaceho si povinnú školskú dochádzku. K požiadavke matky na určenie výživného v sume XXX eur mesačne odvolací súd poznamenáva, že výživné v takejto výške nie je možné určiť ani pri otcovom výkone funkcie konateľa dvoch obchodných spoločností, kedy má zrejmý vplyv aj na svoj zárobok z pracovného pomeru v jednej z nich. Je naďalej potrebné zohľadňovať dve ďalšie vyživovacie povinnosti otca k starším deťom, ktorým z dôvodu veku prináleží vyššie výživné, než maloletému O. M.. Maloletý nemá v žiadnom smere trvalo zvýšené životné náklady, napr. v súvislosti so zdravotným postihom či návštevou súkromnej základnej školy a jeho potreby bežný štandard neprekračujú. 9. Vzhľadom na zmenu časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom odvolací súd rozhodol o zrušení časti výroku o zročnom výživnom a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zadovážiť si dôkazy o platení výživného otcom za obdobie od určenia výživného až do dňa nového rozhodnutia a do zročného výživného započítať nielen finančné plnenia, ale tiež hodnotu materiálnych plnení otca majúcich charakter bežného výživného. Samozrejme v prospech zročného výživného nezohľadní plnenia poskytnuté maloletému otcom titulom obdarovania. Až následne bude môcť súd prvej inštancie rozhodnúť o výške zročného výživného, ako aj o podmienkach jeho splatenia. 10. Čo sa týka povinnosti matky zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, tu odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 138 ods. 1 prvá veta v tom čase platného O.s.p., podľa ktorého bola matka oslobodená od súdnych poplatkov len sčasti, t.j. od preddavku na trovy dôkazu - znaleckého dokazovania. Zaviazanie matky povinnosťou zaplatiť polovicu nákladov znaleckého dokazovania v meritórnom rozhodnutí je potrebné chápať ako odňatie priznaného čiastočného oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku so spätnou účinnosťou v súlade s ods. 5 cit. zákonného ustanovenia po preukázaní, že pomery na strane matky už ďalej oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňovali. V konaní nebolo preukázané, že by matka nemohla byť zaviazaná povinnosťou zaplatiť polovicu nákladov znaleckého dokazovania, keďže jej osobné pomery netvorili prekážku takémuto rozhodnutiu - matka mala pravidelný príjem zo zamestnania, vlastnila 3-izbový byt a v čase vyhlásenia rozsudku už inú vyživovaciu povinnosť nemala. 11. Odvolacie dôvody matky odvolací súd vyhodnotil len ako čiastočne opodstatnené, v súlade s čím rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného podľa § 388 C.s.p. V súvislosti so zmenou časti výroku rozsudku o výživnom odvolací súd zrušil časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. Nakoľko k časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania matka neuviedla žiadne nové skutočnosti opodstatňujúce jej odvolaciemu návrhu vyhovieť, v uvedenej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).