Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/181/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222221 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116222221.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ZetaPark Lefantovce s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 269 467, zast. JUDr. Rastislav Hanulák, advokát, Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26 Cb/153/2016 - 41 zo dňa 10.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26 Cb/153/2016 - 41 zo dňa 10.11.2016 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.10.2016 z a m i e t a . Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť merať elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. a poskytovať namerané údaje o elektrine vyrobenej v tomto zariadení na výrobu elektriny a dodanej do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. príslušným účastníkom trhu s elektrinou, a to aj po zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011. Tiež žalovanému uložil povinnosť zdržať sa odpojenia zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom XXZZSVYRXXXXXXXE od distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011, a zdržať sa demontáže určeného meradla spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. číslo XXXXXXX a jeho náhrady za iné meradlo, ktoré nezaznamenáva množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom XXZZSVYRXXXXXXXE a súčasne množstvo elektriny odobratej v odbernom mieste s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXV, a to z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011. 2. Zároveň konajúci súd poučil žalovaného o možnosti podať voči žalobcovi žalobu o určenie práva odpojiť zariadenie na výrobu elektriny pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., ktoré je predmetom tohto neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na ich náhradu voči žalovanému v celom rozsahu. 3. V odôvodnení uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný vyvíja na žalobcu neprimeraný nátlak následkami v dôsledku ukončenia Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. č. 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011 (ďalej len „Zmluva“), ktorú žalobca vypovedal. Podľa žalobcu uvedené následky nemali oporu v zákonných ustanoveniach a s ukončením Zmluvy nesúviseli. Následkami ukončenia Zmluvy, na ktoré žalovaný žalobcu upozornil, mali byť: zánik práva žalobcu na pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného a zánik práva žalobcu dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy; ukončenie merania elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny žalovaným a neposkytovanie nameraných údajov o vyrobenej elektrine príslušným účastníkom trhu s elektrinou; odpojenie zariadenia na výrobu elektriny od distribučnej sústavy žalovaného; zánik Zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného č. 10/11400/035-ZoPz; demontáž meradla, ktoré zaznamenáva množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny dodanej do distribučnej sústavy a zánik odovzdávacieho miesta žalobcu. Žalobca mal za to, že odpojením od distribučnej sústavy žalovaného mu vznikne značná majetková ujma, pričom žalovaný naopak získa značnú výhodu, ktorú bude môcť žalobca len ťažko prekonať v prípadnom ďalšom konaní ohľadne nárokov žalobcu. Žalobca poukázal na to, že v prípade odpojenia by jeho opätovné pripojenie do distribučnej sústavy žalovaného bolo v súčasnosti takmer nemožné, nakoľko žalovaný uplatňuje od decembra 2013 tzv. Stop-stav a do distribučnej sústavy nepripája žiadnych nových žiadateľov. Nakoľko výroba a dodávka elektriny je hlavnou činnosťou žalobcu, realizácia hrozieb žalovaného, a teda nemožnosť pokračovať vo výrobe a dodávke elektriny, by pre žalobcu mohla mať likvidačné účinky. 4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325, 326, 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP a z priložených listinných dôkazov považoval za preukázané, že žalobca ako výrobca elektriny mal so žalovaným uzatvorenú poistnú Zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného č. 10/11400/035-ZoPz zo dňa 17.10.2010 a tiež Zmluvu o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného č. 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011, ktorej uzavretie je právom výrobcu elektriny. Z priloženého vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.09.2016 mal konajúci súd ďalej za preukázané, že žalovaný upozornil žalobcu na následky ukončenia zmluvy zo dňa 23.08.2011 v rozsahu tvrdenom žalobcom. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade je naplnená reálna hrozba vzniku škody pre žalobcu, a teda je dôvod pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami spočívajúci najmä v tom, že odpojenie žalobcu od distribučnej sústavy a nemožnosť pokračovať vo výrobe a dodávke elektriny, by pre žalobcu mohli mať likvidačné účinky, najmä v dôsledku nemožnosti opätovného pripojenia sa do distribučnej sústavy žalovaného. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nijako nezaoberal tým, či nárok žalobcu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je dôvodný a či takýto nárok trvá. Z odôvodnenia uznesenia, podľa jeho názoru, vôbec nie je zrejmé, ako konajúci súd dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Poukázal na to, že hoci z bodu 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia je jasné, že konajúci súd mal za to, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ale len úpravu dočasnú, vo výroku uznesenia žalobcovi v rozpore s § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuložil a hoci poučil žalovaného o možnosti podať žalobu voči žalobcovi v rozpore s § 337 ods. 1 CSP, žalovaného nepoučil o právnych následkoch s tým spojených. 6. K skutkovému stavu uviedol, že žalovaný je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorá predstavuje regionálnu distribučnú sústavu na vymedzenom území a na trhu s elektrinou vystupuje ako jeho účastník v postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny a na trhu s elektrinou vystupuje ako jeho účastník v postavení výrobcu elektriny a dodávateľa elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny. 7. Uviedol tiež, že vo vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny má žalobca za účelom zabezpečenia technickej možnosti pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy a zabezpečenia maximálnej rezervovanej kapacity pre pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, uzavretú so žalovaným zmluvu o pripojení. Vo vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny mal žalobca za účelom zabezpečenia prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, uzavretú so žalovaným zmluvu o prístupe. Ďalej poukázal na to, že zariadenie na výrobu elektriny (jeho výroba elektriny) je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste, a to za účelom zabezpečenia prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, ako práva žalobcu užívať distribučnú sústavu pre potreby dodávky elektriny do distribučnej sústavy („vpúšťania“ elektriny do Distribučnej sústavy), ktorá je vyrobená v zariadení na výrobu elektriny. Odovzdávacie miesto je v zmysle § 41 ods. 6 zákona o energetike miesto odovzdania elektriny pozostávajúce z jedného meracieho bodu, pritom meracím bodom je v zmysle § 2 písm. b) bod 13 Zákona o energetike miesto pripojenia užívateľa sústavy do sústavy vybavené určeným meradlom. Určené meradlo, ako aj samotné odovzdávacie miesto je súčasťou distribučnej sústavy. Zariadenie na výrobu elektriny (jeho odber elektriny) je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy v odbernom mieste, a to za účelom zabezpečenia prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, ako práva žalobcu užívať distribučnú sústavu pre potreby odberu elektriny z distribučnej sústavy zariadením na výrobu elektriny. Hoci zariadenie na výrobu elektriny slúži na výrobu elektriny (vyrába elektrinu), potrebuje pre svoju činnosť elektrinu z distribučnej sústavy aj odoberať. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca na to, aby mohol distribučnú sústavu v odovzdávacom mieste užívať, musí mať uzavretú zmluvu o prístupe, čo žalobca aj splnil tým, že uzavrel zmluvu o prístupe. Žalobca má bez akýchkoľvek pochybností postavenie užívateľa sústavy. Napriek tomu, že žalobca dodáva elektrinu prostredníctvom distribučnej sústavy, a teda má na trhu s elektrinou postavenie užívateľa sústavy, sa slobodne rozhodol zmluvu o prístupe ukončiť písomnou výpoveďou. Žalovaný listom zo dňa 28.09.2016 žalobcu upozornil na následky spojené so zánikom zmluvy o prístupe a pre prípad, že si žalobca neuvedomil, resp. nemal v úmysle dosiahnuť takéto následky, navrhol žalobcovi písomnou dohodou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným najneskôr do zániku zmluvy o prístupe, výpoveď zmluvy o prístupe vziať späť. Žalovaný teda nemal záujem o to, aby nastali následky zániku zmluvy o prístupe. Je preto podľa neho zavádzajúce tvrdenie žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca snažil súd presvedčiť, že žalovaný vyjadrením k výpovedi zmluvy o prístupe žalobcovi hrozil, či vyvíja nátlak. Poukázal na to, že jeho cieľom je dosiahnuť využiteľnosť distribučnej sústavy užívateľmi sústavy v maximálnej možnej miere, a nie zbavovať sa ich, najmä ak mu prinášajú výnosy v podobe platieb za užívanie distribučnej sústavy. 9. Výrobca elektriny má právo slobodne sa rozhodnúť, ako bude disponovať s elektrinou vyrobenou v zariadení na výrobu elektriny, t.j. či ju sám spotrebuje, dodá inému odberateľovi elektriny priamym vedením, alebo dodá do distribučnej sústavy. Práve preto zákon o energetike ako zmluvu, ktorú je podľa § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike každý výrobca elektriny povinný uzavrieť, upravuje výlučne zmluvu o pripojení do sústavy, nakoľko práve v zmluve o pripojení do sústavy uzavretej s prevádzkovateľom sústavy sú upravované technické a obchodné podmienky viažuce sa ku konkrétnemu režimu výroby a dodávky vyrobenej elektriny uvedenému vyššie. Ak sa však výrobca elektriny rozhodne, že distribučnú sústavu bude využívať tým, že vyrobenú elektrinu bude do distribučnej sústavy dodávať, nie je možné z § 27 ods. 1 písm. b) Zákona o energetike vyvodzovať záver, že aj v takomto prípade má výrobca elektriny iba právo, nie však povinnosť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy uzavrieť. Žalovaný ďalej prezentoval výklad pojmov pripojenie, prístup a distribúcia elektriny a poukázal na zmluvy, ktoré je povinný odberateľ a výrobcu elektriny, a to zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, zmluvy o dodávke elektriny. 10. V prípade zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy má výrobca elektriny podľa zákon o energetike takúto zmluvu povinnosť uzavrieť. V prípade ostatných vyššie uvedených zmlúv má výrobca elektriny podľa zákona o energetike právo ich uzavrieť, keďže existujú prípady, kedy výrobca elektriny vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy, ale vyrobenú elektrinu dodá buď priamym vedením inému odberateľovi elektriny, alebo ju sám spotrebuje. Ak by však takéto zmluvy výrobca elektriny neuzavrel, a napriek tomu by bol pripojený do distribučnej sústavy, dochádzalo by na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si zamieňa právny režim odberného miesta s právnym režimom odovzdávacieho miesta, a tým aj rozsah zmlúv, ktoré je povinný uzavrieť vo vzťahu k odbernému miestu a vo vzťahu k odovzdávaciemu miestu. Zásadný omyl žalobcu spočíva podľa neho v tom, že v prípade odovzdávacieho miesta spája službu prístupu so službou distribúcie elektriny. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike však výrobca elektriny uzatvára vo vzťahu k odovzdávaciemu miestu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, a nie zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Distribúcia elektriny výrobcovi elektriny nie je zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy poskytovaná. Distribúcia elektriny je poskytovaná zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy iba odberateľovi elektriny do jeho odberného miesta, a to na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. 12. Následky zániku zmluvy o prístupe sú podľa názoru žalovaného legitímne a v súlade s platnými predpismi. Súd napadnutým uznesením tieto následky vylúčil a nastolil tak nezákonný stav užívania distribučnej sústavy. Uvedené je podľa neho možné prirovnať k situácií, kedy by odberateľ elektriny svojím slobodným rozhodnutím výpoveďou ukončil zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny alebo zmluvu o dodávke elektriny a súd by na návrh takéhoto odberateľa elektriny zakázal žalovanému takéhoto odberateľa elektriny odpojiť od distribučnej sústavy a svojim rozhodnutím by legalizoval neoprávnený odber elektriny a krádež elektriny z distribučnej sústavy. Zdôraznil, že nie je pravdou, že po odpojení zariadenia na výrobu elektriny by bolo opätovné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny mimoriadne komplikované, či dokonca nemožné, a to s poukazom na Oznámenie žalovaného zo dňa 18.12.2013 týkajúce sa tzv. Stop stavu - pripájania nových zariadení do distribučnej sústavy. V prípade zariadenia na výrobu elektriny totiž nejde o nové zariadenie na výrobu elektriny, a teda aj po jeho odpojení od distribučnej sústavy nie je vylúčená možnosť jeho následného pripojenia do distribučnej sústavy. 13. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania. 14. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. V prvom rade považoval odvolanie za oneskorene podané, a preto ho žiadal odmietnuť. Ďalej uviedol, že odvolateľ sa v texte odvolania opiera len o svoju subjektívnu interpretáciu príslušných zákonných ustanovení týkajúcich sa obsahových náležitosti a povahy jednotlivých zmlúv uzavieraných medzi procesnými stranami a ďalšími účastníkmi trhu s elektrinou, ktoré na viacerých miestach dopĺňa o nemiestne konštatovanie neodbornosti žalobcu, jeho nepochopenie problematiky, či nesprávny výklad právnych predpisov. Poukázal na to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia niet dostatočného vecného ani časového priestoru pre rozsiahle argumentačné polemiky procesných strán, osobitne v prípade káuz, ktoré stoja len na určitom, inak zložitom, výklade právnych predpisov. Účelom tohto typu konania je bezodkladná úprava pomerov medzi procesnými stranami, pričom ak jedna procesná strana hrozí druhej procesnej strane vykonaním opatrení, ktoré môžu mať pre druhú procesnú stranu len ťažko napraviteľné následky (v tomto prípade odpojením zariadenia na výrobu elektriny od distribučnej sústavy a tým pádom úplným znemožnením výkonu riadne povolenej podnikateľskej činnosti), je absolútne na mieste nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečujúceho zachovanie pokojného stavu. 15. Mal za to, že riadne osvedčil platne uzavretý zmluvný vzťah týkajúci sa pripojenia jeho zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy odvolateľa. Zároveň poukázaním na obsah tejto zmluvy osvedčil, že odvolateľ nemá žiadne oprávnenie odpojiť zariadenie žalobcu od distribučnej sústavy z dôvodu ukončenia inej zmluvy nezávisle uzavretej s odvolateľom, v tomto prípade zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Žalobca súčasne poukázal na to, že tieto následky nemajú žiadnu oporu v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy, v ukončenej zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a takisto ani v žiadnych ustanoveniach právnych predpisov, ba dokonca ani v ustanoveniach prevádzkového poriadku odvolateľa. 16. Podľa jeho názoru odvolateľ nie je schopný uviesť žiadne ustanovenia zmluvy alebo právnych predpisov, ktoré by zakladali oprávnenie odvolateľa vykonať odpojenie a demontáž meradla. Žalobca je riadne pripojený do distribučnej sústavy na základe platne uzavretej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy a tento vzťah nemožno fakticky ukončiť odpojením od distribučnej sústavy inak, ako postupom podľa tejto zmluvy o pripojení. Odvolateľ ako prevádzkovateľ tzv. regionálnej distribučnej sústavy je podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby povinný vykupovať elektrinu vyrobenú na zariadení žalobcu a uhrádzať mu aj tzv. doplatok, ktorého suma výrazne prevyšuje cenu elektriny na trhu; odpojenie žalobcu by teda znamenalo výrazne nižšie výdaje odvolateľa. Je preto namieste, že súd prvej inštancie zakázal odvolateľovi vykonať avizované zásahy do platne zriadeného pripojenia žalobcu, obzvlášť v prípade, ak tieto ohrozujú ekonomickú existenciu žalobcu. Ďalej uviedol, že prevádzkový poriadok odvolateľa nerozlišuje medzi novými a staršími zariadeniami. Akonáhle je výrobcovi elektriny ukončená zmluva o pripojení a jeho zariadenie je od distribučnej sústavy odpojené, pri opätovnom pripájaní do sústavy sa so žiadateľom koná úplne rovnako ako so žiadateľom o nové pripojenie, tzn. že odvolateľ požaduje posúdenie všetkých technických náležitostí a podpísanie úplne novej zmluvy o pripojení. 17. Namietal, že odvolateľ vychádza zo svojej subjektívnej interpretácie zákonného pojmu „prístup do sústavy“. Uvedená interpretácia odvolateľa však nemá oporu v zákone o energetike ani v iných právnych predpisoch. Z definície ust. § 2 písm. b) bod 12 a 12.2 zákona o energetike je zrejmé, že prístup do sústavy sa zabezpečuje na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ktorú zákon o energetike riadne a vyčerpávajúco definuje, resp. špecifikuje jej podstatné obsahové náležitosti. Ďalej dodávkou elektriny sa rozumie „predaj elektriny“ (§ 2 písm. b) bod 15 zákona o energetike), zatiaľ čo distribúciou elektriny sa rozumie „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny“ (§ 2 písm. b) bod 4 zákona o energetike). 18. Na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny výrobca elektriny zabezpečuje prepravu elektriny vyrobenej na svojich zariadeniach k odberateľom, a to za použitia distribučnej sústavy. Pokiaľ však výrobca elektriny nemá záujem elektrinu vyrobenú na svojich zariadeniach prepravovať k svojmu zákazníkovi a chce ju predať na úrovni svojho výrobného areálu (na výstupe z výroby), logicky nepotrebuje mať zabezpečenú prepravu elektriny distribučnou sústavou, a teda ani rezervovanú dostatočnú distribučnú kapacitu slúžiacu na tieto účely. A jedine z tohto dôvodu je uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v zákone o energetike formulované ako právo a nie ako povinnosť. 19. Žalobca dodal, že podľa Zmluvy o dodávke elektriny č. 172/14, ktorú má s odvolateľom uzavretú, je miestom dodávky predaja elektriny areál zariadenia na výrobu elektriny. Žalobca je práve takým typom výrobcu elektriny, ktorý svoju produkciu dodáva (predáva) na úrovni svojho areálu, a preto nepotrebuje využívať distribučné služby odvolateľa a logicky ani uzavierať zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Odvolateľ sa však vo svojom odvolaní pokúša navodiť dojem, že prístup do sústavy (rezervácia distribučnej kapacity) je nevyhnutný pre dodávku, resp. predaj elektriny. Pre takýto záver však niet žiadnej opory vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, zákon totiž celkom jednoznačne uvádza, že prístup do distribučnej sústavy sa zabezpečuje na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ktorá je ako typová zmluva podrobne definovaná v inom ustanovení zákona (§ 2 písm. a/ bod 12 a 12.2 zákona o energetike). 20. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný, ktorý v prvom rade odmietol názor, že odvolanie bolo podané oneskorene. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. 31Cb/153/201647 zo dňa 21.11.2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 3Cob/4/2017-122 zo dňa 13.02.2017 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. 28Cb/152/2016-39 zo dňa 16.11.2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 1Cob/8/2017-112 zo dňa 27.02.2017, vydané v skutkovo a právne totožnej veci, kde súdy zamietli návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Dodal, že z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že nevidí rozdiel medzi zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy (ktorú uzatvára výrobca elektriny) a zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ktorú uzatvára odberateľ elektriny, z čoho následne pramení nesprávna interpretácia žalobcu, ktorou sa snaží vo vzťahu k výrobe elektriny previazať službu prístupu do distribučnej sústavy so službou distribúcie elektriny, ako vzájomne podmienené služby. Z vyjadrenia žalobcu je, podľa neho, zároveň zrejmé, že žalobca rovnako nevidí rozdiel medzi týmito zmluvami a zmluvou o pripojení, pričom naďalej zastáva nesprávny názor, že na pripojenie zariadenia na výrobu elektriny mu postačuje zmluva o pripojení. Žalovaný mal za to, že sa k tejto téme dostatočne podrobne a zrozumiteľne vyjadril v odvolaní a nepovažoval za vhodné a ani za potrebné túto argumentáciu v tomto vyjadrení opakovať. Uviedol, že okrem prípadov, na ktoré už poukázal v odvolaní, je výroba elektriny a jej dodávka iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná, nakoľko nie je možné elektrinu do distribučnej sústavy dodať a zároveň distribučnú sústavu za tým účelom nepoužiť. Žalobca je bez akýchkoľvek pochybností typom výrobcu elektriny, ktorý elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny dodáva do distribučnej sústavy, a to konkrétne v odovzdávacom mieste. 21. Oproti argumentom uvedeným v odvolaní dodal, že odmieta polemiky žalobcu nad akousi jeho motiváciou. Výlučným a jediným dôvodom zakladajúcim právo žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, odoprieť žalobcovi právo užívať distribučnú sústavu a pripojenie do distribučnej sústavy je zánik zmluvy o prístupe. Vo vzťahu k podpore vo forme doplatku uviedol, že na tento druh podpory má žalobca vo vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny právo bez ohľadu na to, či zariadenie na výrobu elektriny je alebo nie je pripojené do distribučnej sústavy. 22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.03.2017 uviedol, že v rozhodnutiach, na ktoré poukázal žalovaný, dospel krajský súd k nesprávnym záverom. Zákon o energetike upravuje len jediný typ zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, a to v § 26 ods. 5 zákona o energetike. Žiaden iný typ nepomenovanej zmluvy právne predpisy v oblasti energetiky nedefinujú. Aj Ústavný súd SR v náleze sp.zn. PL. ÚS 17/2016 zo dňa 22.06.2016 spája prístup s uzavretím zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Na základe tejto zmluvy výrobca objednáva u prevádzkovateľa distribučnej sústavy dohodnutú rezervovanú kapacitu, a to výlučne len na účely distribúcie elektriny. Ani prevádzkový poriadok odvolateľa sa o žiadnej zmluve o prístupe nezmieňuje. Práve naopak, jediným upraveným zmluvným typom aj v prípade prevádzkového poriadku je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Podľa jeho názoru krajský súd dospel k nesprávnej interpretácii pojmu prístup do sústavy ako práva vpúšťať do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu. Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny slúži výhradne na účely prepravy elektriny. V podaní zo dňa 09.05.2017 žalobca zhrnul obsah jednotlivých sporných pojmov, pričom mal za to, že nie je možné voliť extenzívny výklad v neprospech žalobcu. 23. K posledným dvom vyjadreniam žalobcu sa žalovaný vyjadril dňa 14.09.2014 v zmysle svojich predchádzajúcich podaní. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 29. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 30. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 31. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, v predmetnej veci neboli splnené. 32. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike má výrobca elektriny právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy. 33. Podľa § 27 ods. 2 písm. a) zákona č. 251/2002 Z.z. o energetike je výrobca elektriny povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s prevádzkovateľom sústavy. 34. Podľa § 31 ods. 2 písm. o) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie alebo odberné elektrické zariadenie do piatich pracovných dní, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. 35. Podľa bodu 2.1.19 Prevádzkového poriadku sa považujú technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy a technické podmienky stanovené prevádzkovateľom distribučnej sústavy žiadateľovi v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy za splnené, zabezpečením potrebnej kapacity v distribučnej sústave prevádzkovateľom distribučnej sústavy a prípravou odberného elektrického zariadenia, zariadenia na výrobu elektriny alebo elektroenergetického zariadenia žiadateľa na pripojenie do distribučnej sústavy. Obchodné podmienky pripojenia sa považujú za splnené najmä podpísaním a doručením žiadateľom podpísanej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, zaplatením ceny za pripojenie a uzatvorením všetkých potrebných zmlúv, pokiaľ nie sú v uvedených zmluvách uvedené ďalšie podmienky pripojenia. 36. Odvolací súd konštatuje, že názor žalobcu ako výrobcu elektriny, v zmysle ktorého je podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. jeho právom a nie povinnosťou uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy za predpokladu, že spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy, je správny. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že z ust. § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. je tiež zrejmé, že citovaný zákon upravuje nielen zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (§ 26 ods. 5), ale aj zmluvu o prístupe do sústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky vymedzil pojem prístup ako právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu (bod 21.1. nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 17/2014 z 22.6.2016). Žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v zmysle zákona o podpore, pričom k dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny (t.j. na prahu), pričom je povinný v zmysle § 4 ods. 10 zákona o podpore dodať celý objem vyrobenej elektriny žalovanému. Z ustanovenia § 2 bod 12.2. zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalobcu fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v predchádzajúcich rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalovaný, dospeli súdy k nesprávnej interpretácii. Podľa názoru odvolacieho súdu boli zamietajúce rozhodnutia dostatočne odôvodnené. 37. Žalobca neosvedčil, že má právo „vypúšťať“ ním vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy žalovaného. Keďže žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil svoj nárok užívať distribučnú sústavu žalovaného v odovzdávacom mieste, bolo by uloženie povinností žalovanému uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neprimeraným zásahom do jeho práv. 38. Na základe citovaných zákonných ustanovení a predložených listinných dôkazov je možné konštatovať, že žalobca je ako výrobca elektriny v zariadení na výrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy (na základe zmluvy o výkupe elektriny) užívateľom distribučnej sústavy. Existujú prípady, kedy výrobca elektriny vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy, nakoľko ju sám spotrebuje alebo ju dodá priamym vedením iným odberateľom elektriny (čo nie je posudzovaný prípad). Okrem uvedených prípadov je výroba elektriny a jej dodávka iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná. 39. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca vypovedal zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny, pričom táto zanikla uplynutím výpovednej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v súčasnosti nemá zabezpečený prístup do distribučnej sústavy (na základe zmluvy o prístupe), neosvedčil podľa názoru odvolacieho súdu nárok, aby žalovaný bol povinný merať elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny dodanú do distribučnej sústavy a poskytovať namerané údaje o elektrine príslušným účastníkom trhu s elektrinou. Takisto neosvedčil nárok, aby mal namontované „určené meradlo dodávky a odberu“, keď bez zabezpečeného prístupu do distribučnej sústavy postačuje „určené meradlo odberu“, ktoré zaznamenáva už iba množstvo elektriny odobratej v odbernom mieste. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť merať elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom XXZZSVYRXXXXXXXE a dodanú do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. a poskytovať namerané údaje o elektrine vyrobenej v tomto zariadení na výrobu elektriny a dodanej do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. príslušným účastníkom trhu s elektrinou, a to aj po zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011 a ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa demontáže určeného meradla spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. číslo XXXXXXX a jeho náhrady za iné meradlo, ktoré nezaznamenáva množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom XXZZSVYRXXXXXXXE a súčasne množstvo elektriny odobratej v odbernom mieste s EIC kódom XXZZSVYRXXXXXXXE, a to z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011. 40. V súvislosti s nárokom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa odpojenia zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom XXZZSVYRXXXXXXXE od distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0104-2011 zo dňa 23.08.2011, odvolací súd poznamenáva, že ani v tomto prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V zmysle § 31 ods. 2 písm. o) zákona o energetike a prevádzkového poriadku žalovaného je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie, ak sú splnené technické a obchodné podmienky, pričom pod obchodné podmienky žalovaný zahŕňa uzavretie zmluvy o pripojení, ako aj uzavretie všetkých potrebných zmlúv. Keďže žalobca neosvedčil v danom prípade splnenie všetkých technických a obchodných podmienok, nie je možné ani v tejto časti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 41. K osvedčeniu danosti uplatneného nároku ešte odvolací súd uvádza, že miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov, potrebe neodkladného opatrenia a pod.. Súd neodkladným opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd samozrejme v neskoršom konaní viazaný a môže rozhodnúť aj inak. 42. Súd prvej inštancie v danom prípade nerozhodol správne, pokiaľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 43. O trovách odvolacieho a prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnej výške, keďže bol v konaní plne úspešný. 44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).