Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/433/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212457 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112212457.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: SAT, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 16, Martin, IČO: 30 228 077, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 10.675,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. apríla 2014 č.k. 15C 87/2012-132 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 10.625,86 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesprávneho postupu orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej mocí a o zmene niektorých zákonov. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac podľa ust. § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., § 3 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2 uvedeného zákona, keď na základe vykonaného dokazovania, konkrétne oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 1552/2005 zistil, že návrhom z 25.10.2005 bol súdnej exekútorke C.. R. T., exekútorský úrad Spišská Nová Ves a Okresnému súdu v Žiline 10.11.2005 doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného Legura, s.r.o. proti povinnému MISTA, s.r.o., vo veci nároku o 13.000.000,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica z 11.10.2005 pod N 493/05, NZ 47415/05, NCRIs 46801/05 v spojení s kúpnou zmluvou z 22.01.2005 uzatvorenou medzi M-REAL, a.s. ako predávajúcim a MISTA, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Martin, vedená na LV č. XXXX. Okresný súd Žilina vydal dňa 16.11.2005 poverenie pre súdnu exekútorku C.. R. T.. Zo spisu tiež zistil, že podaním z 03.08.2006 doručeným súdnej exekútorke dňa 07.08.2006 žalobca vzniesol námietku proti exekúcii s odôvodnením, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby, keďže dňa 01.06.2004 odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej s M-REAL, a.s. dňa 12.09.1995, čo bolo konštatované v rozsudku Okresného súdu Martin z 07.09.2005 sp. zn. 5C 115/2004. Okresný súd Žilina exekúciu zastavil uznesením z 23.02.2009 č.k. 18Er 1552/2005-80, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2009. 3. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C 123/2006 súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal dňa 31.07.2006 žalobu o vylúčenie veci z exekúcie v exekučnom konaní EX 294/2005 podľa § 55 Exekučného poriadku proti LEGURA, s.r.o. ktorú odôvodnil tým, že vyhláškou o dražbe sa dozvedel, že dňa 24.08.2006 sa bude konať dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Martin, hoci je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy vedenej pod H. XXX/XXXX z 20.01.2005 uzatvorenej medzi LEGURA, s.r.o. ako predávajúcim, záložný veriteľom a MISTA, s.r.o. ako kupujúcim, pričom z toho dôvodu na pohľadávku vo výške 13.000.000,-Sk nie je možné viesť exekučné konanie. Podaním zo dňa 09.08.2006 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 10.08.2006 žalobca navrhol vydať predbežné opatrenie podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v tom čase k žalobe o vylúčenie veci z exekúcie v exekučnom konaní EX 294/2005 podľa § 55 Exekučného poriadku. Okresný súd Žilina ním navrhované predbežné opatrenie nariadil uznesením zo dňa 15.08.2006 pod č.k. 2C 123/06-27 a povolil odklad exekúcie EX 294/2005 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Martin do právoplatného rozhodnutia o vylúčení veci z exekúcie vedenej pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 2C 123/2006. 4. Ďalej zistil, že vo veci rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo 14.11.2006 pod č.k. 30Co 16/2006-98 tak, že rozhodnutie Okresného súdu Žilina z 15.08.2006 pod č.k. 2C 123/06-27 v časti ohľadom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zmenil a návrh zamietol a v časti o odklad exekúcie EX 294/2005 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa (aktuálne prvej inštancie) na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Žilina uznesením z 15.11.2007 pod č.k. 2C 123/06-132 návrh na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom odkladu exekúcie vylúčil z konania sp. zn. 2C 123/2006 a pripojil k exekučnému konaniu vedenému pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 18Er 1552/2005, EX 294/2005. Meritórnu žalobu o vylúčenie veci z exekúcie Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 14.12.2009 č.k. 2C 123/06-160 zamietol, rozhodnutie nadobudlo v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina z 27.04.2011 č.k. 6Co 131/2011-196 právoplatnosť dňa 03.10.2011. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu zastavenia exekučného konania. 5. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C 115/2004 súd prvej inštancie zistil, že žalobca dňa 02.09.2004 podal proti M-REAL, a.s. žalobu o určenie vlastníckeho opráva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, katastrálne územie Martin, keď v danej veci Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 07.09.2005 č.k. 5C 115/2004-80 určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie G.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2005. 6. Poukázal na výpoveď žalobcu, že bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území G. od decembra 1993 do súčasnosti (do rozhodnutia súdu prvej inštancie) bez prerušenia s poukazom na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C 115/2004-80 a rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 277/2007. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina mal spočívať v nesprávnom pridelení veci o žalobe na vylúčenie veci z exekúcie v exekučnom konaní EX 294/2005, keď mu bola pridelená sp. zn. 2C 123/2005 v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s tým, že podaný návrh na odklad exekúcie mohol riešiť jedine exekučný súd v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 18Er 1552/2005. Podľa žalobcu ak by v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR pod č. 30/95 bol návrh na vylúčenie veci z exekúcie pridelený exekučnému súdu vo veci 18Er 1552/2005, na základe predložených dôkazov o absolútne neplatnej zmluve registrovanej pod H. XXX/XX a záložnom práve by súd exekučné konanie bezpochyby zastavil, zrušil, prípadne vylúčil nehnuteľnosť z predmetnej exekúcie. Podľa žalobcu ukončenie exekučného konania mu nebolo oznámené, neurobil tak ani exekútor a ani Správa katastra v Martine. Podľa žalobcu, ak by si štátne orgány plnili svoju povinnosť a ukončenie exekúcie by mu oznámili, žalobu vo veci 2C 123/2006 by vzal späť, keď toto konanie bolo protizákonne vedené pred Okresným súdom Žilina, ktoré sa vôbec nemalo konať. Podľa žalobcu Okresný súd Žilina vedel o právoplatnom odstúpení od kúpnej zmluvy. Žalobca škodu vyčíslil na sumu 675,66 eur pozostávajúcu z trov konania vo výške 462,24 eur podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu Žilina vo veci 6Co 131/2011, z trov právneho zastúpenia o výške 163,62 eur podľa faktúry č. XX/XX C.. B. E., zo súdneho poplatku o výške 16,60 eur zaplateného za žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,20 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur odôvodnil žalobca skutočnosťou, že Okresný súd Žilina počas rokov 2006 až 2008 nerozhodol o vylúčení veci z exekúcie, keď počas tohto obdobia bola na liste vlastníctva k nehnuteľnosti vyznačená poznámka o výkone exekučného práva na žalobcu, vo februári 2006 a v auguste 2008 bola na nehnuteľnosť vyhlásená dražba, čím došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu, čo odradilo potenciálnych uchádzačov o prenájom priestorov v predmetnej nehnuteľnosti. Výška nájomného tak klesla. 7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 07.10.2011 doručeným dňa 12.10.2011 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené oznámením zo dňa 12.04.2012 pod č. XXXXX/XXXX/XXX. 8. Vychádzal i z vyjadrenia žalovaného, ktorý poukázal na súdnu judikatúru ohľadom výkladu pojmu nesprávny úradný postup, v zmysle ktorej sa za nesprávny úradný postup nepovažuje činnosť orgánu verejnej moci smerujúca k vydaniu rozhodnutia. Napriek zrušeniu rozhodnutia Okresného súdu Žilina Krajským súdom v Žiline nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe okresného súdu. Nakoľko žalobca nebol účastníkom exekučného konania, nebol podľa žalovaného ani oprávnený podať návrh na odklad exekúcie. Za nedôvodnú mal žalobu aj v časti o náhradu nemajetkovej ujmy, keď poznámka o výkone exekúcie k nehnuteľnosti sa neviazala k žalobcovi, nakoľko v tomto čase bol ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností vedený iný subjekt. Pokiaľ ide o faktúru č. XX/XX, namietal jej neurčitosť. Výhrady mal i k tvrdenému začiatku omeškania žalovaného. V časti nároku na náhradu škody vo výške 16,60 eur vniesol námietku premlčania tejto časti uplatneného nároku vzhľadom na zaplatenie súdneho poplatku dňa 03.02.2006, rovnako aj v časti súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,20 eur. Namietala i výšku trov konania uplatnenú v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu Žilina. 9. Súd prvej inštancie teda zhrnul, že žalobca sa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako lex specialis titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci spočívajúceho v tom, že Okresný súd Žilina v konaní sp. zn. 2C 123/2006 neumožnil žalobcovi vstup do konania sp. zn. 18Er 1552/2005 tým, že nevylúčil návrh na odklad exekúcie exekučnému súdu v konaní 18Er 1552/2005 a že súdna exekútorka sa pri dražbe oprela o dokumenty, ktoré nedostatočne preukazovali vlastníctvo povinného. Konštatoval, že právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nesprávnym úradným postupom, keď zodpovednosť štátu je objektívna, založená na kumulatívnom splnení troch podmienok, a to, nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 10. K prvej podmienke nároku potom uviedol, že žalobca podal dňa 31.07.2006 žalobu o vylúčenie veci z exekúcie v exekučnom konaní EX 294/2005, ktorá bola rozsudkom zo dňa 14.12.2009 pod č.k. 2C 123/06-160 zamietnutá, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina z 27.04.2011 č.k. 6Co 131/2011-196, v ktorom krajský súd poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina z 23.02.2009 č.k. 18Er 1552/2005-80, ktorým bola exekúcia na základe návrhu oprávneného zastavená a odpadol tak dôvod pre rozhodnutie o žalobe o vylúčene veci z exekúcie. Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, rozhodol Okresný súd Žilina uznesením z 15.08.2006 č.k. 2C 123/06-27 tak, že návrhu vyhovel a uložil žalovanému LEGURA, s.r.o. povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX katastrálne územie G. a povolil odklad exekúcie Ex 294/2005, všetko do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie veci z exekúcie. Predmetné rozhodnutie odvolací súd uznesením zo dňa 14.11.2006 č.k. 30Co 16/2006-98 zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti nenakladania z nehnuteľnosťami zamietol a v časti o odklad exekúcie Ex 294/2005 zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie, pričom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval oprávnenosť rozhodovať o odklade exekúcie jedine exekučným súdom v exekučnom konaní sp. zn. 18Er 1552/2005. 11. Dôvodil, že návrh na odklad exekúcie je procesný prostriedok povinného v exekučnom konaní, preto skutočne o takomto návrhu môže konať a rozhodnúť jedine súd exekučný, keď v exekúcii platí zásada, že postihnúť exekúciou možno iba veci patriace povinnému. Ak ide o tretiu osobu nezúčastnenú na exekúcii a táto si nárokuje vlastnícke právo k exekvovanej veci, môže sa brániť excindačnou žalobou (žalobou na vylúčenie veci z exekúcie). Tretia osoba môže podať aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP. K žalobe na odklad exekúcie sa pripojí vylučovacia žaloba. Exekútor návrh predloží exekučnému súdu. O excindačnej žalobe nerozhoduje súd exekučný, ale všeobecný súd žalovaného, ktorý je oprávnený v exekúcii. 12. Mal tak za zrejmé, že žalobca sa domáhal ochrany svojich práv v súlade so zákonom, o ktorých bolo rozhodnuté zákonným spôsobom, keď Okresný súd Žilina vydal v konaní sp. zn. 2C 123/06 rozhodnutia, proti ktorým bol prípustný opravný prostriedok, išlo teda o rozhodovaciu činnosť, ktorá nespadá do úradného postupu. Z uvedeného dôvodu mal za nesplnenú prvú zákonnú podmienku zodpovednosti za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu. Uviedol, že nemožno stotožňovať právne inštitúty vylúčenia veci z exekúcie a odklad exekúcie. Tvrdenie žalobcu, že Okresný súd Žilina v konaní sp. zn. 2C 123/2006 mu neumožnil vstup do konania vo veci 18Er 1552/2005 vyhodnotil za nedôvodné, keď z tohto spisu mal za preukázané, že exekúcia sa týkala oprávneného LEGURA, s.r.o. proti povinnému MISTA, s.r.o., o námietke žalobcu z 03.08.2006 doručenej súdnej exekútorke 07.08.2006 rozhodol Okresný súd Žilina dňa 17.01.2007 pod č.k. 18Er 1552/2005-29 tak, že ju zamietol s poukazom na ust. § 37 ods. 1 veta prvá exekučného poriadku (ďalej len „EP“) s tým, že nie je účastníkom konania a preto mu zákon použitie tohto inštitútu neumožňuje. Následne podaním zo dňa 02.02.2007 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.02.2007 žalobca využil iný inštitút ochrany svojich práv a podal žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, o ktorej je oprávnený rozhodovať súd všeobecný. Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 14.12.2009 č.k. 2C 123/06-160 žalobu zamietol, rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 27.04.2011 č.k. 6Co 131/2011-196 nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2011. 13. Vyjadril názor, že s poukazom na ust. § 55 ods. 1 EP spor o vylúčenie veci z exekúcie začne, ak exekútor zahrnie do súpisu vec, ktorá vlastnícky patrí inej osobe než povinnému, keď žalovaným v tomto prípade je oprávnený. Na vylučovaciu žalobu je aktívne legitimovaná tretia osoba, koná o nej a rozhoduje predseda senátu ako samosudca, rozhoduje sa o nej rozsudkom. Ak sa žalobe úplne alebo sčasti vyhovie, rozhodnutie je právnym dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekútor je povinný počkať s vykonaním exekúcie do právoplatného rozhodnutia o vylúčení veci z exekúcie. Exekúciu predajom veci nemožno vykonať, ak povinnému v spore o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku („OSP“) bola vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej, s tým, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia by malo byť zapísané ako poznámka na liste vlastníctva, o čo ale v danom prípade nešlo, nakoľko v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C 115/2004 bola na strane žalovaného spoločnosť M-REAL, a.s. a nie povinný MISTA, s.r.o. Za nedôvodné vyhodnotil i tvrdenie žalobcu, že súdna exekútorka sa pri dražbe oprela o dokumenty nedostatočne preukazujúce vlastníctvo povinného, nakoľko pred upovedomením o začatí exekúcie musí byť preukázané, že exekvovaná vec je vo vlastníctve povinného, keď v prípade nehnuteľnosti je dokladom list vlastníctva z katastra nehnuteľností, resp. iná verejná listina (§ 172 EP), v danom prípade notárska zápisnica z 11.10.2005 N 493/05, NZ 47415/05, NCRIs 46801/05. 14. Súd prvej inštancie nevzhliadol nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina ani v tom, že návrh na odklad exekúcie nariadený jeho predbežným opatrením nevylúčil k exekučnému konaniu, nakoľko tento súd o návrhu ako takom rozhodol a že rozhodol v rozpore s názorom súdu odvolacieho nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, keďže ide o rozhodovaciu činnosť. Činnosť súdnej exekútorky vyhodnotil za činnosť v súlade so zákonom. 15. Pokiaľ ide o vznik škody uviedol, že touto sa rozumie majetková ujma objektívne vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného. Predstavuje majetkové hodnoty potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia povinnosti, resp. nesprávneho úradného postupu. Skutočná škoda alebo ušlý zisk musí byť spôsobená bezpochyby týmto nesprávnym úradným postupom, keď škoda ešte nezakladá nesprávny úradný postup a k tomu korelujúce právo na náhradu škody. Príčinná súvislosť musí byť bezpodmienečne preukázaná. Z dôvodu neexistencie nesprávneho úradného postupu súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti existenciu škody žalobcu nevyhodnocoval. Z rovnakého dôvodu taktiež nevyhodnocoval príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina a tvrdenou škodou žalobcu. 16. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016, ktorú však v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnil. 17. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho (zrejme) zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Napadnutý rozsudok označil za nezákonný a nespravodlivý, keď zlyhali štátne orgány majúce povinnosť chrániť ústavné právo na ochranu majetku a nezasiahli proti organizovanej zločineckej skupine, ktorá sa podvodným spôsobom zmocnila jeho majetku. Uviedol, že Okresný súd Žilina pasívne takmer tri roky čakal a nechránil jeho oprávnený záujem. Za svoje konanie s cieľom domôcť sa ochrany svojich práv bol potrestaný zaplatením súdnych poplatkov a trov konania. Uvedené konanie súdu mal za svojvoľné. Poukázal na ust. § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo ako s účastníkom konania konané, keď súdu prvej inštancie vytkol, že si ani nevyžiadal spis Okresného súdu Žilina 18Er 1552/2005. Uviedol, že nemal právo nazrieť do tohto exekučného spisu, keďže nebol účastníkom tohto konania a nebol mu ani oznámený spôsob rozhodnutia v tomto konaní. Ide podľa neho o svojvôľu porušujúcu jeho ústavné práva. Nerozumel časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorej jeho tvrdenie, že Okresný súd Žilina mu neumožnil vstup do exekučného konania, vyhodnotil súd prvej inštancie za nedôvodné. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezaoberal odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu Žilina v konaní 30Co 16/2006 o tom, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom a že oprávnenosť nároku na odklad exekúcie mohol riešiť iba exekučný súd. V takom prípade by podľa jeho názoru exekučný súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o záložnom práve H. XXX/XX, ktorou bola jeho nehnuteľnosť predaná firme MISTA, s.r.o. Pri predložení dokladov musel exekučný súd exekučné konanie podľa jeho názoru zastaviť, keď absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva zo zákona a pôsobí proti každému. Celá exekúcia bola preto podľa neho nezákonná. Mal za to, že aj vďaka pochybeniu Okresného súdu Žilina vo veci 18Er 1552/2005, ktorý nekonal a neurobil odklad exekúcie, prišiel o vlastníctvo k nehnuteľnosti ďalším pochybným rozhodnutím Správy katastra Martin v dôsledku konania dražby počas odvolacieho konania vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb 277/2007. Uviedol, že počas konania exekučného súdu došlo k predaju nehnuteľnosti firme SUAR, s.r.o. personálne prepojenej s firmou LEGURA, s.r.o., čo svedčí o podvodnom konaní konateľov týchto firiem. Ak by postupoval exekučný súd v zmysle zákona, nemuselo k podvodným prevodom dôjsť. Mal za to, že nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina bol v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaný. Postup sudcu v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C 1213/02-07 označil za liknavý. V konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 1552/2005 zas videl porušenie pravidiel stanovených právnymi predpismi, keď tento súd exekučné konanie nezastavil. Rovnako mal za to, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie uniesol dôkazné bremeno o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina, napr. v znížení príjmu z nájomného. 18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu realizovanom písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.06.2014 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyžiadal si pripojenie všetkých súvisiacich spisov a výsledky dokazovania správne vyhodnotil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označil za zákonu zodpovedajúce. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal len posúdením skutočnosti, či v konaniach Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 1552/2005 a sp. zn. 2C 123/2006 došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Odvolaciu námietku žalobcu o nepripojení relevantných spisov mal za nedôvodnú vzhľadom na ich pripojenie, rovnako mal za nedôvodnú argumentáciu žalobcu o nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Žilina v tom, že mu neumožnil vstup do exekučného konania, keď podľa jeho názoru žalobca nerozoznáva medzi právnym inštitútom odkladu exekúcie a excindačnou žalobou. Uviedol, že samotné podanie excindačnej žaloby nemá odkladný účinok vo vzťahu k exekúcii, a preto je účinné podať v rámci exekučného konania návrh na odklad exekúcie. O odklade exekúcie je oprávnený rozhodnúť len súd exekučný. V konaní pred Okresným súdom Žilina podľa jeho názoru k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, keďže rozhodoval vecne a miestne príslušný súd o návrhu žalobcu v súlade so zákonom. Namietal tiež pravdivosť tvrdenia žalobcu o liknavosti zákonného sudcu v konaní sp. zn. 2C 123/2006 Okresného súdu Žilina, keď práve žalobca v zastúpení advokátom požiadal dňa 15.11.2007 o prerušenie konania do ukončenia konania exekučného a následne sa vytýčených pojednávaní nezúčastňoval. Pokiaľ ide o rozhodnutie o návrhu žalobcu na odklad exekúcie, o tomto bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. 2C 123/06, pričom rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a v zmysle intencií tohto zrušujúceho uznesenia bol uvedený návrh postúpený na rozhodnutie súdu exekučnému. Ak aj žalobca namieta nesprávnosť úradného postupu Okresného súdu Žilina, tento namietaný postup ústil do rozhodovacej činnosti. Súd prvej inštancie podľa neho aj náležite odôvodnil neopodstatnenosť argumentácie žalobcu o tom, že mu Okresný súd Žilina neumožnil vstup do exekučného konania. Dal do pozornosti výhradné právne posúdenie veci súdom. Súd prvej inštancie vec posudzoval so zreteľom na ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď žalobcom uvádzané ust. § 5 ods. 2 uvedeného zákona systematicky spadá pod úpravu náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, o ktorý právny dôvod v danom prípade nejde. 19. Žalobca v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.06.2017 uviedol, že podstata veci spočíva v konaní exekučného súdu, ktorý začal konať na základe dôkazov, podľa ktorých mal mať za zrejmé, že exekúcia nemôže pokračovať, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o záložnom práve H. XXX/XX. Na základe tejto skutočnosti označil aj exekučné konanie za absolútne neplatný právny úkon. Vedením konania Okresný súd Žilina podľa neho zasiahol do jeho vlastníckeho práva, keďže exekúcia bola realizovaná v rozpore so zákonom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 14/2007 zo dňa 10.10.2007, podľa odôvodnenia ktorého aj keď na príslušnom LV bola ako vlastník zapísaná spoločnosť MISTA, s.r.o., skutočným vlastníkom bol žalobca. Vzhľadom na uvedené, ho konanie vedené na Okresnom súde Žilina rušilo vo výkone svojho vlastníckeho práva. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie označil za ústavne nekonformné, nakoľko nevysvetľuje, ako sa vysporiadal s rešpektovaním jeho vlastníckeho práva k exekvovanej nehnuteľnosti. Samotné zastavenie exekučného konania vyplynulo podľa neho z nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ktorý ho neoprávnene vymazal z listu vlastníctva na základe neplatnej kúpnej zmluvy. O tejto neplatnosti musel podľa jeho názoru exekučný súd v Žiline vedieť. Uviedol, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nikdy nestratil. Do pozornosti dal i konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II vo veci náhrady škody žalobcu proti Slovenskej republike zastúpenej Úradom geodézie, kartografie a katastra o náhradu škody v dôsledku nesprávneho zápisu do katastra nehnuteľnosti v súvislosti s relevantnou kúpnou zmluvou, v ktorom bolo žalobe žalobcu medzitýmnym rozsudkom vyhovené, pričom však uvedené rozhodnutie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. 20. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), a dostatočne sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. Žalobcom v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 OSP platného v čase jeho vydania. Súd prvej inštancie v ňom dal jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu o neexistencii uplatneného nároku žalobcu. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní žalobcu uvedená argumentácia nie je spôsobilá privodiť iné právne hodnotenie ustáleného správne skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 22. Predmetom sporu je nárok žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci titulom ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina v konaniach sp. zn. 2C 123/02 a sp. zn. 18Er 1552/2005. Predmetom prvého konania bolo vylúčenie veci z exekúcie, v rámci ktorého podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom Okresný súd Žilina rozhodol uznesením vydaným dňa 15.08.2006 tak, že návrhu na jeho nariadenie vyhovel, keď ním okrem iného nariadil odklad exekúcie vedenej na Okresnom súd Žilina sp. zn. 18Er 1552/2005. Uvedené uznesenie Okresného súdu Žilina bolo v dôsledku podaného opravného prostriedku Krajským súdom Žilina ako odvolacím súdom uznesením zo dňa 30Co 16/2006-98 zo dňa 14.11.2006 zrušené, keď v odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd Žilina vyslovil, že o odklade exekúcie je oprávnený rozhodnúť len súd exekučný. Žalobca preto Okresnému súdu Žilina vytkol nesprávny úradný postup spočívajúci podľa neho v tom, že mu neumožnil vstup do exekučného konania, keď až následne bol návrh na odklad exekúcie vylúčený z konania sp. zn. 2C 123/02 a pripojený ku konaniu exekučnému. Ďalej namietal nesprávny úradný postup exekútorky, ktorá sa pri dražbe oprela o dokumenty nedostatočne preukazujúce vlastníctvo povinného k exekvovanej nehnuteľnosti, ako aj liknavosť zákonného sudcu v konaní sp. zn. 2C 123/02. 23. Podľa ustálenej súdnej judikatúry pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydane rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. upravujúcich nezákonnosť rozhodnutia a teda náhradu škody za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, nesprávne posúdil vec, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a pod. a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo 115/2010 zo dňa 31.05.2011). 24. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nesúci v sporovom občianskom súdnom konaní povinnosť unesenia dôkazného bremena neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že Okresný súd Žilina sa v rámci súdnych konaní 18Er 1552/05 a 2C 123/02 dopustil nesprávneho úradného postupu, keď žalobca mu vytýka nesprávnosť postupu pred vydaním rozhodnutí. Namietaný postup vždy viedol bezprostredne k vydaniu rozhodnutia, bol v ňom obsiahnutý a žalobca sa voči nemu mohol brániť opravnými prostriedkami, ktoré aj využil. Taktiež je potrebné uviesť, že návrh na odklad exekúcie inicioval žalobca v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, o ktorom návrhu miestne a vecne príslušný súd v zákonnej lehote na vydanie rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol. 25. Pokiaľ žalobca za neprávny úradný postup Okresného súdu Žilina označuje liknavosť zákonného sudcu v konaní so sp. zn. 2C 123/2006, tento argument odvolací súd vyhodnotil za neopodstatnený, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení predložením dôkazného prostriedku o konštatovaní prieťahov v relevantnom súdnom konaní kompetentným orgánom v rámci sťažnostného režimu orgánu štátnej správy súdov alebo rozhodnutím Ústavného súdu SR. Rovnako za neopodstatnený vyhodnotil odvolací súd odvolací argument žalobcu o nepripojení exekučného spisu súdom prvej inštancie, keď exekučný spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 1552/2005 je súčasťou obsahu spisového materiálu a súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku z jeho obsahu vychádzal. 26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď naplnením ďalších zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu (samotný vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) sa pre absenciu nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci nezaoberal a dokazovanie vykonané v tomto smere súdom prvej inštancie nevyhodnocoval. Z rovnakého dôvodu nebolo potrebné vyhodnocovať dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania časti žalobou uplatneného nároku. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, avšak z dôvodu, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).