Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/603/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107205035 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107205035.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: N.. J. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q.. Y. Č.. XX, U., zastúpený Mgr. Antónia Džupinová, advokátka, Konventná č. 9, Bratislava proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská č. 18, IČO: 36 854 140, zastúpený Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Nám. M. Benku č. 9, IČO: 35 886 625, o určenie, že záložné právo nie je, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/41/2007-905 zo dňa 15. mája 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenie, že záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okr. Bratislava I, obec Bratislava - m.č. Y. J., k. úz. Y. J., R. T.-XXXX/XXXX z 27.11.2002 v prospech žalovaného, v časti bytu č. 47 - vchod M., E.Í. Č.. XXX G. XXX - T. M., neexistuje (nie je). Zároveň súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného a to Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & Partners, s.r.o. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 942,94€, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že dňa 24.1.2001 bola uzavretá zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena (č.l. 336, aj č.l. 500 spisu) a to medzi Zámockou spoločnosťou a. s. ako obstarávateľom a Katarínou a H. J. ako stavebníkmi, za účasti vedľajšieho účastníka zmluvy E., s.r.o. Predmetom a účelom uvedenej zmluvy podľa článku III, bod 1 bola výstavba polyfunkčné objektu ,,Funkčný celok IV/l-V na M. I. T. U." podľa projektu vypracovaného Z.. H. M. a podmienok daných rozhodnutím Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia č. ZP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo dňa 9.10.1998, ktorá výstavba mala byt' realizovaná obstarávateľom na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavretej so stavebníkmi podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Podľa článku III, bod 1 ods. 2 uvedenej zmluvy, predmetom tejto zmluvy bolo ďalej určenie spôsobu výstavby objektu, nadobudnutia vlastníckeho práva k novovystavaným bytom, nebytovým priestorom a garážovým státiam, spoluvlastníctva na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu ako aj úprava práv k pozemkom a presné vymedzenie predmetu vlastníctva zmluvných strán. V článku IV si zmluvné strany dohodli spoločnú realizáciu stavby, ktorú tvorí bytový dom na M. I. na pozemkoch označených v článku II, ods. 1 tejto zmluvy. V článku V, bod 1 uvedenej zmluvy bolo dohodnuté, že dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia, o povolení užívania bytového domu alebo jeho častí - jednotlivých bytov, nebytových priestorov, sa stanú stavebníci vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garážových státí, spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu. V čase podpisovania uvedenej zmluvy boli projektom vymedzené jednotlivé byty a nebytové priestory a státia v článku VI, kde pri jednotlivých bytoch, nebytových priestoroch a garážových státiach sú uvedení konkrétni stavebníci, pričom k väčšej časti vymedzených priestorov bola ako stavebník označená Zámocká spoločnosť, a.s. Podľa článku VIII, bod 1 uvedenej zmluvy, stavebníci, t.j. manželia J.ci splnomocnili obstarávateľa, aby ich zastupoval v plnom rozsahu práv a povinností stavebníkov vyplývajúcich z tejto zmluvy a príslušných právnych predpisov jednak voči orgánom štátnej správy, obecnej samosprávy, ako aj voči príslušným právnickým a fyzickým osobám v súvislosti s uvedenou výstavbou, vrátane preberania rozhodnutí a to do právoplatnosti kolaudácie a zápisu bytov, nebytových priestorov a garážových státí do katastra nehnuteľností. Zároveň podľa čl. VIII, bod 2 tejto zmluvy, v zmysle vzájomnej dohody medzi účastníkmi zmluvy, je táto zmluva dokladom na preukázanie zmeny osoby stavebníka podľa § 70 Stavebného zákona. V článku X, ods. 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy prechádzajú aj na ich právnych nástupcov, pričom jednotliví stavebníci môžu práva a povinnosti z tejto zmluvy postúpiť na tretiu osobu, ktorá pristúpi k zmluve o výstavbe. Zmeny týkajúce sa jednotlivých bytov, prípadne podlahovej plochy boli riešené v článku X, ods. 2 a 3. V zmysle článku X, ods. 5 bolo dohodnuté, že súčasne s uvedenou zmluvou o výstavbe mala byt' uzatvorená aj zmluva o zhotovení diela a to osobitne s každým stavebníkom. Dňa 13.3.2001 bol povolený vklad uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Bratislava I pod č. Ž. XXXX/XXXXX E. dňa 1.3.2001 vydal stavebné povolenie na "Polyfunkčný bytový dom A. Z., Z., Z.,T. na parc.č. XXX/, XX, XX, XX-XX, XX-XX, v k.ú. Y. J. a to stavebníkovi Zámockej spoločnosti, a.s. (č.l. 767 spisu). 2.1. Zámocká spoločnosť, a.s. ako obstarávateľ uzavrela so stavebníkmi P. H. G. N.. J. O.m dňa 29.6.2001 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, kde sa účastníci v čl. II zaviazali uzatvoriť zmluvu o výstavbe domu č. IV-1-V na M. I.. v Bratislave, na základe ktorej stavebník nadobudne vlastníctvo k bytu č. 39 a garážovému státiu č. 32 (neskôr konkretizáciou stavby upravených v Zmluve o prevode práv a povinností z 21.7.2004 na byt č. bytu č. 47 a garážová boxy č. 025 a 026) a to po dokončení hrubej stavby domu, najneskôr do doby kolaudácie stavby. V čl. III bod 4 stavebník vzal na vedomie existenciu záložného práva k časti pozemku v prospech ISTROBANKA, a.s. a obstarávateľ a zaviazal, že bude stavebníkovi dokladovať zrušenie tohto záložného práva predložením aktuálneho listu vlastníctva do 31.12.2002. Z písomného vyjadrenia Katastrálneho úradu v Bratislave pod zn. T.-XXXX/X,XXXX/ XX zo dňa 21.8.2003 (č.l. 845 spisu) adresovaného Okresnej prokuratúre Bratislava 1 vyplýva, že po uzavretí uvedenej zmluvy o výstavbe dňom 4.6.2001 sa stavebníkmi na základe zmluvy o postúpení práv stali aj manželia S., kde uvedená zmluva o výstavbe uzavretá medzi Zámockou spoločnosťou a manželmi J. vrátane pristúpenia manželov S. k zmluve bola zapísaná v poznámke na LV XXX7 pre k. ú. U. - Y. J. k 19.12.2001 (č.l. 532 spisu). K dôvodu zapísania uvedenej zmluvy o výstavbe do poznámky katastrálny úrad uviedol vo vyjadrení z 21.8.2003, že dovtedy platná právna úprava (do 31.12.2001) neobsahovala ustanovenie o spôsobe evidovania práv k bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe a preto bol v praxi zaužívaný zápis tejto zmluvy formou poznámky do listu vlastníctva a novopostavený byt ako zhotovená vec a jeho vlastník mal byť do listu vlastníctva v časti B - vlastníci, zapísaný až na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Dňa 17.12.2003 bol medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. ako obstarávateľom, manželmi J. ako stavebníkmi a manželmi S. ako stavebníkmi, za účasti vedľajšieho účastníka GARDEN spol. s r.o. podpísaný Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o výstavbe domu, kde boli v súlade s Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo 14.11.2003, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby pred dokončením, nanovo v čl. VI upravené špecifikácie jednotlivých bytov a nebytových priestorov s uvedením stavebníka ku každému z nich. 2.3. Na zabezpečenie financovania realizácie uvedenej stavby uzavrela Zámocká spoločnosť, a.s. ako dlžník s veriteľom ISTROBANKA, a. s. dňa 23.11.2001 úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX a následne dňa 5.11.2002 Zámocká spoločnosť, a.s. ako záložca s veriteľom ISTROBANKOU, a. s. (právnym predchodcom žalovaného) ako záložným veriteľom uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva c. M. O.. XX/XXX/XXXX (ďalej len „záložná zmluva“). Podľa článku II, bod. 2 písm. a) zmluvy bola identifikovaná ako pohľadávka zabezpečená záložnou zmluvou úverová zmluva č. XXXXX-XXXXXX/ X900 zo dňa 23.11.2001, ktorej overená kópia mala tvoriť neoddeliteľnú prílohu zmluvy. Predmetom záložného práva podľa článku III boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1 zmluvy a to okrem pozemkov aj rozostavaný polyfunkčný dom nachádzajúci sa na parcelách vymedzených v tomto bode. V článku III v bode 2 zmluvy vyhlásil záložca (Zámocká spoločnosť, a.s.), že uvedený predmet zálohu vrátane rozostavaného polyfunkčného domu je v jeho výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na výzvu katastra došlo k úprave označenia predmetu zálohou do textu záložnej zmluvy, kde bolo uvedené, že predmetom zálohu je aj parc.č. XXX/XX, zast. plochy o výmere 2381 m2, rozostavaný polyfunkčný dom, v zmysle Geometrického plánu č. XXX/XXXX. Túto rukou písanú úpravu podpísali p. X. za záložného veriteľa a JI.. U. Y. za Zámockú spoločnosť, a.s., ktorá konala na základe plnomocenstva zo dňa 14.11.2002 (v spise na č.l. 807) V zmysle uvedeného plnomocenstva mala byť H.. Y.Á. ako zástupkyňa úpadcu oprávnená v mene úpadcu k jeho zastupovaniu vo vzťahu ku správe katastra a to na podávanie návrhu vrátane ich opráv a doplnení, preberania rozhodnutí, späťvzatia návrhov. Vzhľadom na namietanie nedostatku plnomocenstva od Zámockej spoločnosti pre H.. Y. na takúto úpravu zmluvy v proteste prokurátora z 30.6.2005, štatutárny orgán Zámockej spoločnosti písomne dňa 21.1.2005 akceptoval uvedenú záložnú zmluvu vrátane jej doplnenia H.. Y. (č.l. 830 spisu), taktiež záložný veriteľ vyhlásením z 27.7.2005 akceptoval predmetnú záložnú zmluvu rukou doplnenú Z.. X. (č.l. 825 spisu). Predmetné záložné právo k rozostavanej stavbe polyfunkčného objektu na Zámockej ulici bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. V 2485/2002 zo dňa 27.11.2002. Následne dňa 5.5.2004 podpísala Zámocká spoločnosť, a.s. ako obstarávateľ so žalobcom ako objednávateľom Zmluvu o dielo (viď č.l. 588 spisu), ktorej predmetom malo byť zhotovenie a odovzdanie diela, a to bytu č. XX, garážového státia Č..XXX (predtým 032) a 036 v obytnom dome na M. I. T. U.. V článku I, bod 2 sa Zámocká spoločnosť zaviazala ako obstarávateľ zabezpečiť vykonanie diela a podľa článku I, bod 3 sa zaviazali účastníci tejto zmluvy uzavrieť zmluvu o výstavbe najneskôr do doby kolaudácie uvedenej stavby. Podľa článku 7, bod 1 objednávateľ vzal na vedomie existenciu záložného práva v prospech Istrobanky, a.s. mimo iné na pozemok XXX/XX (z ktorého neskôr delením vznikol pozemok XXX/XX) a v bode 3 objednávateľ splnomocnil obstarávateľa, aby ho počas výstavby zastupoval pred orgánmi štátnej správy a samosprávy. Dňa 21.7.2004 uzavrela Zámocká spoločnosť, a.s. so žalobcom Zmluvu o prevode práv a povinností (č.l. 583 spisu), v zmysle ktorej Zámocká spoločnosť, a.s. označená ako prevodca, obstarávateľ a stavebník previedla podľa čl. X, bodu 1 Zmluvy o výstavbe na žalobcu ako nadobúdateľa všetky práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe v časti výstavby bytu č. 47 a garážových boxov č. XXX G. XXX aj s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu. K prevodu všetkých uvedených práv vo vzťahu k uvedenej zmluve o výstavbe malo dôjsť dnom podpisom tejto zmluvy. Spoluvlastnícke podiely k pozemkom neboli predmetom uvedenej zmluvy podľa článku II, ods. 4. V článku III, bod 1 bolo dohodnuté, že nadobúdateľ sa dňom nadobudnutia práv a povinností podľa čl. II tejto zmluvy stáva stavebníkom predmetných nehnuteľností a po kolaudácii ich nepodielovým vlastníkom. V čl. III bod 2 uvedenej zmluvy o prevode práv a povinností sa zároveň zaviazala Zámocká spoločnosť vykonať zmenu v osobe stavebníka voči stavebnému úradu. Zároveň v čl. VII bod 4 nadobúdateľ vyhlásil, že je oboznámený s ťarchami viazanými na rozostavanej stavbe a pozemkoch, tak ako sú zapísané na LV v časti C- ťarchy, ku dňu podpísania tejto zmluvy. Ku dňu 21.7.2005 v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. 8160 bola evidovaná ako vlastník rozostavanej stavby Zámocká spoločnosť, a.s. (č.l. 71 spisu). 2.4. Generálna prokuratúra dňa 30.6.2005 podala protest proti rozhodnutiu Správy katastra z 27.11.2002, ktorým bol povolený vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe uvedenej záložnej zmluvy (č.l. 115 spisu), ktorému Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím z 22.8.2005 nevyhovel (č.l. 820 spisu). Dňa 10.7.2006 vydala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie EX 1580/2006 proti Zámockej spoločnosti ako povinnému (č.l. 324 spisu), pričom súčasťou vyššie uvedeného upovedomenia bolo aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností, t.j. aj rozostavanej stavby nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XX, evidovanej na liste vlastníctva XXXX, kat. úz. U. - Y. J.. Zámocká spoločnosť prevzala upovedomenie dňa 24.7.2006 tak ako to vyplýva z doručenky v spise na č.1. 331 a predmetné upovedomenie o začatí exekúcie bolo zapísané na list vlastníctva č. 8160. Po uvedenom doručení bola dňa 10.10.2006 uzavretá Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a o prevode rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte ,,Funkčný celok IV/l-V" na M. I. T. U., ktorú uzavrela Zámocká spoločnosť a ďalších 56 fyzických a právnických osôb vrátane žalobcu ako účastníka v 32. rade. Účelom zmluvy bolo vymedziť vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, nakoľko prišlo k zmene stavby pred dokončením, vymedziť a upraviť užívanie a vlastníctvo k rozostavaným bytom, nebytovým priestorom, skladom garážam, spoločným častiam, zariadeniam domu, pozemku. Predmetom plnenia podľa zmluvy je výstavba bytov špecifikovaných v zmluve, dohoda o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov a nebytových priestorov a garáží v objekte, nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam a úprava práv k pozemku. Zmluvné strany v 1. - 29. rade sa zároveň dohodli na zmene dispozičného usporiadania a účastníci zmluva v 30.-57. rade sa mali dohodnúť na nadobudnutí rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom dome. Vo vzťahu k žalobcovi bolo dohodnuté, že sa stane vlastníkom garáží č. XXX G. XXX na 1. podzemnom podlaží stavby a bytu č. 47 na 4. nadzemnom podlaží stavby a bol vymedzený aj spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam (upravený oproti zmluve o prevode práv a povinností v časti čísla za lomítkom). Podľa článku III bod 4 dohody vlastníctvo podielov na spoločných častiam, zariadeniach a príslušenstve malo vzniknúť na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckych práv. V čl. VI bod 5 účastníci vzali na vedomie, že k rozostavanej stavbe a k pozemkom účastník v 1. rade zriadil záložné právo v prospech ISTROBANKA, a.s. na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli na základe úverových zmlúv, ktoré je zapísané v časti "C" S. XXXX G. XXXX v kat. úz. U. - Y. J.. V čl. VII bod 4 sa účastníci dohodli, že táto zmluva predstavuje úplnú dohodu účastníkov v 1. - 57. rade o predmete tejto zmluvy a nahradzuje všetky predošlé ujednania medzi účastníkmi. Vklad dohody bol povolený 20.10. 2006 pod č. T. XXXXX/06. Proti predmetnému rozhodnutiu Správy katastra o vklade dohody podala dňa 28.6. 2007 Okresná prokuratúra Bratislava I protest prokurátora, na základe ktorého Katastrálny úrad v Bratislave 27.9.2007 vydal rozhodnutie č. 58/07-Kr, ktorým uvedenému protestu nevyhovel (č.l. 364 spisu), keď uviedol, že zrušením uvedeného rozhodnutia by správny orgán zasiahol do ďalších rozhodnutí, ktorými zákon porušený nebol a preto nezákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia je možné odstrániť len súdnou cestou. Dňa 17.12.2007 mestská časť Bratislava - Staré Mesto svojim rozhodnutím č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167BU (č.l. 210 spisu) vydala dodatočné povolenie užívania stavby na Zámockej ulici v Bratislave, funkčný celok IV/I-V s vymedzením jednotlivých priestorov pre konkrétnych vlastníkov vrátane navrhovateľa ako účastníka v 31. rade (č.l. 212 spisu). Na základe uvedenej dohody z 10.10.2006 a dodatočného povolenia užívania stavby bol žalobca zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, pričom ešte pred vydaním uvedeného kolaudačného rozhodnutia však Okresný súd Banská Bystrica v konaní 2K 18/ 2007 dňa 8.11.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 25CoKR/ 15/ 2007-222 zo 14.1.2008 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - Zámockej spoločnosti, a.s. Správca konkurznej podstaty úpadcu sa žalobou zo 4.4.2008 na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka (aj žalobcu, ktorý bol označený ako žalovaný 30. ) a to Dohody z 10.10.2006 voči veriteľom - účastníkom konkurzného konania. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím č. LPO 2012/2008-Va z 27.5. 2008 zamietol odvolanie sa spoločnosti ISTROBANKA, a.s. z 23.10.2007 proti rozhodnutiu Správy katastra z 20.10.2006, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra na základe dohody o zmene dispozičného usporiadania. Dňa 21.7.2008 Krajský stavebný úrad v Bratislave pod č. A/2008/2061-5/JAN na podklade podnetu správcu konkurznej podstaty Zámockej spoločnosti, a.s. proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo 17.12.2007 vydal stanovisko v ktorom uviedol, že nezistil dôvod na začatie konania o preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 2.5. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom 61Cbi 4/2009-831 z 10.11.2010 v právnej veci žalobkyne J.. J. J., ako vlastníčky časti nehnuteľnosti na M. I.. Č.. XX,XX,XX T. U., tiež dotknutej predmetným záložným právom žalovaného určil, že predmetný majetok navrhovateľky je vylúčený zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa ISTROBANKA, a.s., keď v odôvodnení mimo iné uviedol, že Zámocká spoločnosť, a.s. nemohla platne zriadiť záložné právo na celú rozostavanú stavbu vzhľadom na to, že zasiahla do spoluvlastníckeho práva manželov J. G. S. a teda z dôvodu rozporu s kogentnou úpravou § 151d ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12. 2002 s použitím § 39 Obč. zák. dospel k záveru o neplatnom zriadení záložného práva podľa cit. záložnej zmluvy. Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uvedené rozhodnutie svojím rozsudkom sp. zn. 43 CoKR/21/2011 z 21.9.2011. Okresný súd Bratislava I rozsudkom 15C (25C) 2/2004-473 zo dňa 12.12.2011 zamietol návrh žalobcov, zapísaných ako vlastníkov časti predmetnej nehnuteľnosti na Zámockej ul. v Bratislave, dotknutých záložným právom v prospech ČSOB, a.s., v ktorom sa títo domáhali určenia, že záložné právo na im náležiace nehnuteľnosti nevzniklo a neexistuje, keď v odôvodnení uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov o neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 39 Obč. zák. a nedospel k záveru o konaní v rozpore s "dobrými mravmi". Pri rozhodnutí vychádzal aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave 3Co 87/2009, ktorý ustálil, že v období medzi uzavretím zmluvy o výstavbe a právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia navrhovatelia ešte neboli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, keďže ako predmet občianskoprávnych vzťahov tieto ešte neexistovali. Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením 27Cbi 113/08 zo dňa 23.11.2010 prerušil konanie o návrhu žalobcu N.. J. O. na vylúčenie majetku a to bytu č. 47 a garáže č. 025 a 026, nachádzajúcich sa v bytovom dome na Zámockej ulici 24,26,28 v Bratislave, zapísaných na LV XXXX, kat. úz. U. - Y. J., zo súpisu majetku konkurznej podstaty Zámockej spoločnosti, a.s. a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 41/2007. Toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoKR/11/11 zo dňa 29.6.2011. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na určovací petit, v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., súd skúmal, či má žalobca na danom určení naliehavý právny záujem, ako to vyžaduje uvedené ustanovenie. Súd na základe zisteného stavu dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení ktorého sa domáha, keďže aj v zmysle ustálenej judikatúry, k odstráneniu neistoty v jeho právnom postavení, resp. k zamedzeniu ohrozenia jeho práva môže viesť len určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je. Uvedené platí aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konkurznému konaniu na Zámockú spoločnosť, a.s., keď konanie žalobcu o vylúčenie jeho majetku zo súpisu konkurznej podstaty je prerušené do skončenia tohto konania a tiež v predmetnom konaní je iný okruh účastníkov, kde absentuje záložný veriteľ ako strana konania a aj v prípade vyriešenia otázky existencie záložného práva ako otázky predbežnej v konkurznom konaní, by toto bolo spôsobilé len pre určenie oprávnenosti zápisu sporných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty a nemohlo by na základe rozhodnutia konkurzného súdu dôjsť k zmene zápisu do katastra nehnuteľností. 4. Následne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 33 ods. 1, § 39, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení novely č. 252/1999 Zb., ustanoveniami § 151b ods. 1, 2, 3, 4, § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2002, ustanoveniami § 151h ods. 1, 2, 3, § 879e ods. 1, Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2003, ustanoveniami § 5 ods. 1, 3, § 46 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, keď dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Po vyriešení otázky týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu, mal súd prvej inštancie tiež za to, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, keď z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. U. - Y. J. vyplýva, že je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností zaťažených záložnou zmluvou č. M. XX/XXX/XXXX zo dňa 5.11. 2002, na základe ktorej je žalovaný záložným veriteľom, pričom v konaní o určenie, či záložné právo je alebo nie je, sú vecne legitimovaní len záložný veriteľ a záložný dlžník (viď aj rozhodnutie NS ČR z 3.4.2002 sp. zn. 21Cdo 679/2001). Vzhľadom na uvedené súd ako predbežnú otázku pri určení žiadanom žalobcom skúmal platnosť, či neplatnosť záložnej zmluvy, keďže otázka, či je táto zmluva platným právnym úkonom predstavuje vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech žalovaného . 5. Žalobca namietal neplatnosť záložnej zmluvy a to z viacerých dôvodov, keď uviedol, že predmetná záložná zmluva z 5.11.2002 bola v časti predmetu dodatočne zmenená osobami neoprávnenými na takýto úkon. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že týmito osobami boli H.. Y. za Zámockú spoločnosť a Z.. X. za záložného veriteľa. H.. Y. mala v tom čase plnomocenstvo zo 14.11.2002, ktoré ju oprávňovalo na zastupovanie Zámockej spoločnosti vo vzťahu ku správe katastra, nie ale priamo na zmeny v obsahu záložnej zmluvy, avšak tak Zámocká spoločnosť, a.s. ako aj záložný veriteľ ISTROBANKA, a.s. akceptovali predmetné doplnenie zmluvy svojimi zástupcami, ako to vyplýva z ich vyjadrení z 21.1.2005 a 27.7.2005 (č.l. 830 a 825 spisu). S poukazom na ustanovenie. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto platí, že splnomocniteľ je viazaný uvedeným právnym úkonom a preto tento argument žalobcu k neplatnosti záložnej zmluvy súd vyhodnotil ako nedôvodný. 6. Žalobca ako ďalší dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uviedol jej rozpor so zákonom v dôsledku absencie určenia hodnoty zabezpečovanej pohľadávky, ev. určenia maximálnej hodnoty istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Uvedená zákonná požiadavka zakotvená v § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka však nadobudla účinnosť až od 1.1.2003, pričom s poukazom na § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2003, sa vznik právnych vzťahov vzniknutých pred týmto dátumom posudzuje podľa doterajších predpisov. V čase uzavretia záložnej zmluvy, t.j. 5.11.2002 Občiansky zákonník v § 151b ods. 4 (v znení účinnom do 31.12.2002) ustanovoval, že v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje, pričom vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že v predmetnej záložnej zmluve bola jasne označením úverovej zmluvy špecifikovaná pohľadávka, ktorá mala byť zabezpečená (číselným označením zmluvy a dátumom jej uzavretia), a preto bol takto predmet záložného práva dostatočne určitý, keď súd prvej inštancie poukázal, že uvedená úverová zmluva bola uzatvorená práve medzi účastníkmi záložnej zmluvy a tak títo bez akýchkoľvek nejasností mali vedomosť o jej obsahu vrátane výšky úveru a teda nedošlo takýmto vymedzením k porušeniu zákona ako argumentoval žalobca. 7.Taktiež námietku spočívajúcu v tvrdení, že k predmetnej zmluve neboli pripojené úverové zmluvy na ktoré záložná zmluva odkazovala súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže Občiansky zákonník obsahuje v § 151 a nasl. špeciálnu úpravu vzťahujúcu sa k záložným zmluvám, ktorá ale neobsahuje požiadavku nedeliteľnej jednoty všetkých listín. Táto je upravená len v § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností ukladá povinnosť, aby boli prejavy účastníkov o návrhu zmluvy a jeho prijatí na tej istej listine, avšak táto povinnosť sa vzťahuje len na zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nie na zmluvy záložné. 8. Súd prvej inštancie neakceptoval ani námietku žalobcu, že predmet záložnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keď zo znenia záložnej zmluvy jasne vyplývajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu. Doplnenie H.. Y. bolo vykonané na základe výzvy katastra z dôvodu, že došlo k úprave čísiel parciel na ktorých sa rozostavaná stavba nachádzala a to geometrickým plánom č. 162/2002 z 31.10.2002 tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia Katastrálneho úradu z 21.8.2003 (č.l. 845 spisu). Nedošlo teda k zmene predmetu zálohu, keďže sa jednalo o pôvodné parcely, pri ktorých došlo len k zmene v ich označení. Podľa § 151b ods. 4 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2002 tak bola splnená podmienka, aby označenie predmetu zálohu bolo každému zjavné, keď medzi účastníkmi zmluvy uvedené nebolo ani nikdy sporné. 9. Žalobca ďalej namietal, že záložné právo zriadené na rozostavanú stavbu zaniklo skolaudovaním nehnuteľnosti, nakoľko predmet zálohu zanikol. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s touto jeho argumentáciou, keď uviedol, že predmetom zálohu bola v čase uzatvorenia záložnej zmluvy rozostavaná stavba ako celok a táto ako taká obsahovala aj jednotlivé byty a nebytové priestory, ktoré v tom čase ešte neboli samostatne vymedziteľné a neboli teda ani samostatne zapísané ani zapísateľné v katastri nehnuteľností. Skutočnosť, že právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia boli zapísané v katastri už jednotlivé byty a nebytové priestory neodôvodňuje zrušenie záložného práva k nim, keď nie je možné na uvedené aplikovať § 151md ods. 1 písm. b/ Obč. zák. v znení účinnom od 1.1.2003 podľa ktorého záložné právo zaniká zánikom všetkých vecí na ktoré sa záložné právo vzťahuje. 10. Žalobca tiež argumentoval, že Zámocká spoločnosť, a.s. nebola oprávnená samostatne uzatvoriť záložnú zmluvu na uvedenú rozostavanú stavbu, lebo spoluvlastníkmi rozostavanej stavby boli v tom čase aj rodiny J. G. S., pričom poukázal na takéto právne posúdenie v rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 4/2009-831. Žalovaný argumentoval tým, že bol k takémuto kroku oprávnený, nakoľko Zámocká spoločnosť, a.s. bola v tom čase zapísaná ako jediný vlastník a aj v prípade uznania argumentov žalobcu, záložná zmluva by bola platná minimálne v časti nehnuteľnosti, kde neboli stavebníkmi J. G. S.. Tiež zdôraznil svoju dobromyseľnosť v čase uzatvárania záložnej zmluvy. K uvedenej argumentácii súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca na základe podpísania Zmluvy o prevode práv a povinností uzavretej medzi ním a Zámockou spoločnosťou, a.s. zo dňa 21.7.2004, vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výstavbe z 24.1.2001 uzavretej medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. rod. J. G. E. Y.. Y. N..K.. Vlastnícke právo nadobudol žalobca až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie diela a následne kolaudačné rozhodnutie. Samotná zmluva o výstavbe nespôsobuje vznik vlastníctva na ešte neexistujúcu vec od nadobudnutia jej účinnosti, ale až od vzniku veci, tak ako to aj obdobne konštatoval Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Co 87/2009. Titulom nadobudnutia jeho vlastníckeho práva nebola teda dohoda o zmene dispozičného usporiadania z 10.10.2006 ako je to zapísané v katastri a preto sa súd ďalej ani nezaoberal námietkami týkajúcimi sa neplatnosti predmetnej dohody. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zámocká spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť predmetnú záložnú zmluvu na uvedenú nehnuteľnosť. Len na margo tvrdení žalobcu súd uviedol, že ak by sa aj stotožnil s jeho argumentáciou, že Zámocká spoločnosť, a.s. bola len spoluvlastníkom (a to v tom prípade väčšinovým) uvedenej nehnuteľnosti, mohla platne svoju časť nehnuteľnosti založiť a teda nemožno konštatovať neplatnosť záložnej zmluvy ako takej. Zároveň súd prvej inštancie poukázal nato, že žalobca na základe uvedenej zmluvy o prevode práv a povinností z 21.7. 2004, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo, nadobudol tieto práva a povinnosti práve k nehnuteľnostiam (bytu č. 47 a garážovým státiam 025 a 026), ktoré boli dovtedy vo vlastníctve Zámockej spoločnosti, a.s. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca už v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy z 29.6.2001, ako aj v Zmluve o dielo z 5.5.2004 a napokon a hlavne aj v Zmluve o prevode práv a povinností z 21.7.2004, vzal svojím podpisom na vedomie existenciu uvedeného záložného práva, ktoré bolo v katastri riadne zapísané. Podpisom zmluvy z 21.7.2004 teda takto vstúpil do práv a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., tak ako to vyplýva aj z ustanovenia § 151h ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2003 (dovtedajšia právna úprava toto ustanovenie v predmetnom znení neobsahovala), keď podmienky § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučujú prechod práv a povinností zo záložného práva na nového nadobúdateľa zálohu nie sú v danom prípade naplnené, keď nie je možné konštatovať, že by bolo záložca konal v bežnom obchodnom styku, keď uzavrel predmetnú zmluvu s fyzickou osobou bez podnikateľského oprávnenia, pričom Zámocká spoločnosť, a.s. v predmete podnikania má síce uvedené sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností, ale tento nie je charakterizovaný činnosťou, pri ktorej by dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo Zámockej spoločnosti, a.s. ako vlastníka na tretiu osobu. Žalobca tak vstúpil do práv a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., ktorá jasne prejavila uzavretím záložnej zmluvy vôľu založiť predmetnú nehnuteľnosť a teda aj predmetné priestory, ku ktorým bolo neskôr zapísané vlastnícke právo navrhovateľa. 11. Bez ohľadu na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu súd prvej inštancie dospel k záveru, že na daný prípad je potrebné aplikovať vyššie cit. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka , keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že tento ako záložný veriteľ bol v čase uzatvárania záložnej zmluvy dobromyseľný ohľadom predmetu zálohu, nakoľko v katastri bola v súlade s vtedajším právnym stavom (viď vyššie uvedený § 46 ods. 4 z.č. 162/95 Z.z.) evidovaná ako vlastník Zámocká spoločnosť, a.s., pričom zápis v poznámke, tak ako to vyplýva z § 5 ods. 3 z.č. 162/1995 Z.z. nemal vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Taktiež súd prvej inštancie zdôraznil, že aj keby vznikli pochybnosti o dobromyseľnosti záložného veriteľa, v zmysle cit. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka platí v takom prípade, že konal dobromyseľne. Žalobca rozporoval použitie uvedeného ustanovenia v prípade nehnuteľnosti, keď argumentoval rozhodnutím NS SR sp. zn. 4 Obo 248/97, avšak súd poukázal na neskoršiu judikatúru (rozhodnutie NS ČR 21Cdo 328/99) k otázke dobromyseľnosti, podľa ktorej slovné spojenie "odovzdanie veci" v § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade so zmyslom uvedeného ustanovenia, ktorý spočíva v ochrane dobrej viery záložného veriteľa a teda nie je ho možné aplikovať len na veci hnuteľné, keď odovzdaním sa rozumejú všetky spôsoby nadobúdania záložného práva a teda aj jeho vklad do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložná zmluva zo dňa 5.11. 2002 medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. a ISTROBANKOU, a.s. bola platne uzatvorená a žalobu na určenie neexistencie záložného práva ako nedôvodnú zamietol. 12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal náhradu trov konania plne úspešnému žalovanému, pričom táto pozostáva z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 942,94€ a to za 3 úkony á 1.371,- Sk za prípravu a prevzatie veci dňa 21.1.2007, vyjadrenie sa k žalobe z 23.2.2007, odvolanie sa proti predbežnému opatreniu + 3 x 20% DPH á 274,20Sk + 3 x režijný paušál á 178,- Sk, spolu 5.469,60Sk, t.j. 181,56€; 2 úkony á 1.465,- Sk za účasť na pojednávaní 7.10.2008 a písomné vyjadrenie sa k veci zo 4.11.2008 + 20% DPH á 293,- Sk + režijný paušál á 190,- Sk, spolu 3.896,- Sk, t.j. 129,32€; 2 úkony á 57,-€ za účasť na pojednávaní 4.11.2011 a písomné vyjadrenie sa k veci zo 14.11.2011 + režijný paušál á 7,41€ + 20% DPH á 12,88,-€, spolu 154,58€; 6 úkonov á 58,69€ za písomné vyjadrenie sa k veci z 18.1., 16.3. a 29.3.2012, účasť na pojednávaní 27.1., 20.3. a 15.5.2012 + režijný paušál á 7,63€ + 20% DPH á 13,26€ (podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov), t.j. spolu 477,48€. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z ich vyčíslenia právnym zástupcom žalovaným, ktorý si tieto uplatnil podaním doručeným súdu 18.5.2012 vo výške 946,34€. Uplatnenú odmenu súd krátil v časti DPH, ktorú priznal za úkony do 1.6.2009 len z tarifnej odmeny, keďže do účinnosti novely č. 209/2009 Z.z. bolo možné o DPH navýšiť len tarifnú odmenu určenú podľa § 9 - 14 f vyhl. č. 655/2004 Z.z. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal by odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď namietal nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. 14. K nesprávnym skutkovým zisteniam / odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.d) O.s.p./ uviedol, že v odvolaní poukáže na skutkovú nepresnosť, resp. neúplnosť skutkového zistenia zo strany súdu prvej inštancie, ktorá mala za následok nesprávnosť právneho posúdenia a v konečnom dôsledku aj výrokovej časti napadnutého rozsudku. K Zmluve o výstavbe uviedol, že súd prvej inštancie opomenul, že predmetná zmluva o výstavbe bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností podľa V-244/2001 a zároveň opomenul uviesť niektoré ďalšie ustanovenia zmluvy o výstavbe, ktoré jednoznačne preukazovali skutočnosť spoločne realizovanej stavby a na ktoré v priebehu konania na súde prvej inštancie priamo poukazoval a to článok XIV odsek 2, článok XII odsek 1 , článok XV ods. 1, článok VIII ods. 3 zmluvy o výstavbe. Čo sa týka Stavebného povolenia súd opomenul v rozhodnutí uviesť, že daná skutočnosť, t.j. zápis Zámockej spoločnosti v stavebnom povolení, bola jediným dôvodom pre zápis Zámockej spoločnosti na časť B listu vlastníctva číslo 6947 ako vlastníka rozostavanej stavby. K Úverovej zmluve poukázal nato, že z rozsudku súdu nie je zrejmé, z akej skutočnosti dané skutkové zistenie, t.j. uzavretie úverovej zmluvy, súd prvej inštancie vyvodzuje. Daná úverová zmluva totiž nebola súčasťou spisového materiálu Správy katastra, ktorý sa týkal záložnej zmluvy, a to napriek tomu, že mala byť podľa článku II. bod 2 záložnej zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou a rovnako neboli úverové zmluvy predložené do súdneho spisu v priebehu súdneho konania ani zo strany žalovaného. Viaceré nepresné skutkové zistenia týkajúcej sa Záložnej zmluvy mali podľa žalobcu spočívať v tom, že súd prvej inštancie neuviedol, že úverové zmluvy netvorili neoddeliteľnú súčasť záložnej zmluvy a rovnako neboli priamou neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy ani príslušné plné moci osôb, ktorí mali konať za účastníkov záložnej zmluvy (hoci boli súčasťou katastrálneho spisu). Ďalej súd neuviedol, že predmet pôvodného znenia záložnej zmluvy (bez následného doplnenia rukou na jej strane 2) nezodpovedal stavu evidovanom v katastri nehnuteľností v čase uzatvorenia záložnej zmluvy (05.11.2002), a to v zmysle Geometrického plánu číslo 162/2002, ktorý bol autorizačne overený dňa 23.10.2002 a úradne overený Správou katastra dňa 31.10.2002, t.j. na základe ktorého sa zmenili údaje v katastri nehnuteľností ešte pred uzavretím záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že H.. U. Y. vykonala za Zámockú spoločnosť doplnenie záložnej zmluvy na základe plnej moci zo dňa 14.11.2002 (číslo listu súdneho spisu 807), avšak vôbec neuviedol, že splnomocniteľ na danej plnej moci bol len jediný člen predstavenstva Zámockej spoločnosti Z.. K. E., pričom ako vyplývalo z výpisu z obchodného registra Zámockej spoločnosti zo dňa 28.06.2002, na právny úkon bola potrebná písomná forma a podpis vždy aspoň dvoch členov predstavenstva, pričom ako vyplýva zo stanov Zámockej spoločnosti, ani tieto neustanovovali iný spôsob konania ako dvoma členmi predstavenstva (aj pôvodné znenie záložnej zmluvy - nezodpovedajúce evidencii v katastri nehnuteľností - podpisovali dvaja členovia predstavenstva, rovnako ako zmluvu o výstavbe a pod.). Pri výbere ustanovení záložnej zmluvy súd vôbec neuviedol ustanovenie článku III. bod 3 záložnej zmluvy, ktorého existencia je pre právne posúdenie veci takisto rozhodujúca, keď konaním V-244/2001, ktoré bolo priamo uvedené v citovanom článku III. bod 3 záložnej zmluvy, bola pritom vložená do katastra nehnuteľností zmluva o výstavbe, v zmysle ktorej stavebníkmi bytového domu boli okrem Zámockej spoločnosti aj X. J. G. H.Q. J., a ku dňu podpisu záložnej zmluvy aj Z.. W. S. G. N. S.. Súd prvej inštancie tiež neuviedol, že Správa katastra sa vôbec pri zavkladovaní záložnej zmluvy nezaoberala tým, že rozostavanú stavbu ako celok zakladá len Zámocká spoločnosť, a.s. ako jediný zo stavebníkov, pričom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy už boli stavebníkmi bytového domu minimálne aj X. J. G. H. J., ktorí zmluvu o výstavbe takisto uzatvárali, ako aj manželia S.Á., ktorí k uvedenej zmluve pristúpili a stali sa takisto stavebníkmi určitých priestorov ešte pred uzatváraním záložnej zmluvy. Záverom namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, že záložná zmluva nijakým spôsobom neupravovala prechod záložného práva z rozostavanej stavby na bytové a nebytové jednotky, pričom záložné právo ako je zapísané v katastri nehnuteľností dodnes zaťažuje „rozostavanú stavbu“, ako vyplýva z LV č. XXXX. Čo sa týka Protestu prokurátora proti zavkladovaniu záložnej zmluvy žalobca poukázal nato, že súd prvej inštancie neuviedol, že predmetom preskúmania vkladu záložnej zmluvy v rámci protestu prokurátora nebol ani jeden z dôvodov, ktorými neexistenciu záložného práva zapísaného na základe záložnej zmluvy on odôvodňuje v tomto konaní. Žalobca poukázal na skutkovú nepresnosť, zo strany súdu prvej inštancie z Právoplatného rozhodnutie konkurzného súdu vo veci toho istého záložného práva a vyslovenie právneho záveru o jeho neexistencii, keď uviedol, že rozsudky Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 61 Cbi 4/2009-831, zo dňa 10.11.2010, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43 CoKR 21/2011, zo dňa 10.08.2011 boli ním do súdneho spisu doložené. Ďalej namietal, že skutkový záver o Nadobudnutí práv stavebníka (resp. vlastníka priestorov v štádiu rozostavanosti) ním a jeho zápis do katastra nehnuteľností nie je správny, nakoľko on bol už aj priamo zapísaný ako vlastník svojich priestorov v štádiu rozostavanosti v katastri nehnuteľností hneď po podpise Dispozičnej dohody, t.j. ako náhle kataster nehnuteľností začal evidovať v časti B listu vlastníctva nie rozostavanú stavbu ako celok, ale jednotlivé bytové a nebytové jednotky, a to aj v štádiu rozostavanosti, t.j. ešte pred kolaudáciou. Skutočnosť, že všetci účastníci Dispozičnej dohody boli zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci svojich priestorov ešte pred kolaudačným rozhodnutím, vyplýva príkladmo z niektorých výpisov z LV č. XXXX, k.ú. Y. J., týkajúcich sa týchto osôb v rovnakom právnom postavení ako žalobca, ktoré výpisy z L Č.. XXXX, k.ú. Y. J., sú práve z obdobia po uzavretí Dispozičnej dohody a pred nadobudnutím právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. K Rozhodnutiu o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie) žalobca uviedol,, že, nebol pravdivý skutkový záver súdu prvého stupňa, že on bol zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník svojich priestorov až na základe kolaudačného rozhodnutia, nakoľko uvedená skutočnosť nemala žiadny vplyv na zápis jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností. Záverom k Vyhlásenie konkurzu na majetok Zámockej spoločnosti, a.s. bolo podľa žalobcu zo strany súdu prvého stupňa nevyhnutné dodať, že vyhlásenie konkurzu na majetok Zámockej spoločnosti bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.11.2007. Dňom vyhlásenia konkurzu v zmysle § 23 zákona číslo 7/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o konkurze“) je preto práve deň 13.11.2007, bez ohľadu na následné rozhodovanie Krajského súdu v Banskej Bystrici. 15. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci / odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.f) O.s.p./ žalobca uviedol, že súd prvej inštancie odmietol všetky dôvody neexistencie záložného práva ako ním boli uplatnené, s ktorými nesúhlasil. K možnosti Zámockej spoločnosti zakladať rozostavanú stavbu bez súhlasu ostatných stavebníkov poukázal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku síce vyjadruje k otázke momentu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k jeho majetku, nijakým spôsobom však neposudzuje a neodôvodňuje, z akého titulu považoval Zámockú spoločnosť za výlučného vlastníka rozostavanej stavby už v čase podpisu zmluvy o výstavbe a následne teda podpisu záložnej zmluvy. Pre posúdenie oprávnenia uzatvoriť záložnú zmluvu totiž vôbec nebola podstatná otázka nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k jeho majetku, ale otázka, či Zámocká spoločnosť bola výlučným vlastníkom rozostavanej stavby v čase podpisu záložnej zmluvy, a či teda danú stavbu mohla platne založiť aj bez súhlasu ostatných stavebníkov (J., ktorí boli aj účastníkmi zmluvy o výstavbe, a následne S.). Odôvodnenia rozsudku neobsahuje žiadny právny argument, na základe ktorého by súd odôvodnil, prečo nemali podľa jeho názoru vlastnícke práva k rozostavanej stavbe napr. aj J., ktorí takisto zmluvu o výstavbe uzatvárali, záložnú zmluvu však nepodpisovali. Súd prvej inštancie e zopakoval tvrdenie žalovaného o tom, že Zámocká spoločnosť bola zapísaná v čase podpisu záložnej zmluvy ako výlučný vlastník rozostavanej stavby v katastri nehnuteľností, rozsudok ale neobsahuje odpoveď na jeho právnu argumentáciu, na základe ktorej poukazoval na skutočnosť, že zápis Zámockej spoločnosti do časti B listu vlastníctva ako vlastníka rozostavanej stavby kataster nehnuteľností vykonal len na základe toho, že na Zámockú spoločnosť bolo vydané stavebné povolenie (viď bod 2/ článku III. tohto odvolania), a že daný zápis teda nemôže určovať a akokoľvek prejudikovať skutočné vlastnícke práva k stavbe (údaje katastra sú hodnoverné kým sa nepreukáže opak), čo osvedčuje dokonca aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR a ČR, ako aj ustanovenia stavebného zákona a pod. Súd prvej inštancie sa vôbec nijako v napadnutom rozsudku k jeho argumentácii nevyjadril, pričom táto bola dokonca odôvodnená nielen rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky ale aj z logického hľadiska. Je totiž absurdné tvrdiť, že osoba, na ktorú je vydané stavebné povolenie a ktorá je teda v zmysle § 46 ods. 4 katastra nehnuteľností zapísaná „ako vlastník“ v katastri nehnuteľností, je oprávnená bez ohľadu na ostatné okolnosti (t.j. bez ohľadu na práva ostatných stavebníkov, ktorí zmluvu o výstavbe takisto uzatvárajú, takisto k nej pristúpili, takisto sa podieľajú na jej financovaní a výstavbe) túto stavbu nielen zaťažiť, ale dokonca napríklad aj predať (keďže je posudzovaná ako výlučný vlastník...). Na základe uvedeného mu súd prvej inštancie priamo odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko sa otázkou výlučného vlastníctva Zámockej spoločnosti k rozostavanej stavbe v čase podpisu záložnej zmluvy vôbec nezaoberal a túto ani neposúdil, a to napriek tomu, že táto otázka bola v jeho vyjadreniach ťažisková a pre výrokovú časť rozsudku rozhodujúca. K možnosti platného zaťaženia podielu Zámockej spoločnosti na rozostavanej stavbe žalobca uviedol, že opätovne boli porušené jeho procesné práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia aj v tejto otázke, nakoľko k možnosti platného zaťaženia časti stavby sa podrobne vyjadril počas konania, pričom z akého dôvodu súd prvej inštancie danú argumentáciu nepovažoval za odôvodnenú, z napadnutého rozsudku opätovne nevyplýva. Pokiaľ je argumentácia uvedená stranou konania v priebehu súdneho konania, je neakceptovateľné, aby sa s ňou súd v napadnutom rozsudku vysporiadal len strohým konštatovaním konštatovaním „Zámocká spoločnosť, a.s...mohla platne svoju časť nehnuteľnosti založiť a teda nemožno konštatovať neplatnosť záložnej zmluvy ako takej.“, pričom opätovne vôbec nie je z napadnutého rozsudku zrejmé, na základe akých právnych skutočností k takému záveru súd prvej inštancie prišiel. Z napadnutého rozsudku teda vôbec nevyplýva, že by sa súd zaoberal aplikáciou na tieto účely rozhodujúcim ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka, či judikatúrou uvedenou vo vyjadrení žalobcu, na základe ktorej skutočnosti je potrebné hovoriť nielen o nesprávnom právnom posúdení, ale aj opätovne o odňatí možnosti konať pred súdom v jeho neprospech. Čo sa týka otázky dobromyseľnosti žalovaného pri uzatváraní záložnej zmluvy, žalobca mal zato, že uvedená otázka „dobromyseľnosti“ zabezpečeného veriteľa, má dve časti a to posúdenie, či je možné dobromyseľnosť brať v úvahu pri nehnuteľnostiach a či bola ISTROBANKA, a.s. dobromyseľná v danom konkrétnom prípade. Žalobca poukázal na ustanovenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, na viaceré rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 248/97, 4 Cdo 93/99, R 13/1999, Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 328/99, 21 Cdo 3293/2007 Komentáre k Občianskym zákonníkom autorov Y. G. X.. A. I. keď s poukazom na názory tam uvedené, je právne posúdenie súdu prvej inštancie nesprávne, a to z dôvodu, že dobromyseľnosť nie je možné brať v úvahu pri zakladaní nehnuteľností, ako aj z dôvodu, že za daných konkrétnych skutkových okolností nie je možné o dobromyseľnosti zabezpečeného veriteľa ani uvažovať. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou (spolu)vlastníctva Zámockej spoločnosti k rozostavanej stavbe v čase podpisu záložnej zmluvy (miesto toho posudzoval úplne nedôvodne - a ešte aj nesprávne - moment nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu...); vôbec neodôvodnil právny záver o možnosti zaťažiť aspoň časť stavby vo vlastníctve Zámockej spoločnosti, a ani minimálne sa nezaoberal otázkou (ne)oddeliteľnosti platnej časti záložnej zmluvy od jej neplatnej časti s poukazom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku dobromyseľnosti zabezpečeného veriteľa pri uzatváraní záložnej zmluvy. Z vyššie uvedeného vyplýva tiež, že Zámocká spoločnosť nebola výlučným vlastníkom rozostavanej stavby, že zároveň neplatná časť záložnej zmluvy (v časti podielu J. G. S.) nebola oddeliteľná od ostatnej časti, a že nie je možné hovoriť ani o dobromyseľnosti záložného veriteľa a túto nie je dôvod ani posudzovať, na základe ktorej skutočnosti je nevyhnutné dôjsť k právnemu záveru, že záložné právo neexistuje. 15.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu a to Nesprávnej aplikácii § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Jednak totiž vyvodzoval platnosť pôvodného znenia záložnej zmluvy (bez doplnenia rukou) od určitosti predmetu záložnej zmluvy vo vzťahu k účastníkom konania, pričom v zmysle § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka musí byť každému (t.j. nielen účastníkom konania) zjavné, čo je zálohom) a jednak nesprávne vyhodnotil konanie H.. U. Y., ktorá nekonala nad rámec (platnej) plnej moci, ale na základe neplatnej plnej moci, nakoľko jej ju udelil len jeden člen predstavenstva Zámockej spoločnosti. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal aplikovať § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie pre právne následky právneho úkonu voči zastúpenému subjektu (t.j. voči Zámockej spoločnosti) vyžaduje jeho schválenie bez zbytočného odkladu. Keďže Zámocká spoločnosť schválila konanie H.. Y. až viac ako s 30 mesačným odstupom, nie je možné hovoriť o platnom uzatvorení záložnej zmluvy, a ani o platom vzniku záložného práva. 15.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu čo sa týka Otázky (ne)existencii zabezpečenej pohľadávky tak s poukazom na Rozhodnutie NS ČR sp.zn. 21 Cdo 1366/2005 zdôraznil, že v konaní žalovaný nezaložil Úverovú zmluvu, nijak nepreukázal existenciu zabezpečenej pohľadávky v danom konaní, čo má nevyhnutne za následok, že záložné právo nevzniklo. To znamená, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 15.3. Nesprávne právne posúdenie Technickej jednote listín pri záložnej zmluve spočíva podľa žalobcu v tom, že súd prvej inštancie vykonal čisto jazykový výklad ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na rozhodnutie MS v Prahe zo dňa 31.03.1999, sp. zn. 33 Ca 205/98-10, ktoré žalobca citoval je nevyhnutné považovať záložnú zmluvu za neplatnú a záložné právo za neexistujúce, a teda aj právne posúdenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku za nesprávne, keďže v danej právnej veci neboli neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy nielen úverové zmluvy, ale ani príslušné plné moci osôb, ktoré mali konať za účastníkov záložnej zmluvy (hoci boli súčasťou katastrálneho spisu). 15.4. K otázke posúdenia prechodu záložného práva z rozostavanej stavby na bytové a nebytové jednotky žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde bolo uvedené , že „sa nestotožnil s touto argumentáciou žalobcu, pričom uvádza, že predmetom zálohu bola v čase uzatvorenia záložnej zmluvy rozostavaná stavba ako celok a táto ako taká obsahovala aj jednotlivé byty a nebytové priestory, ktoré v tom čase ešte neboli samostatne vymedziteľné a neboli teda ani samostatne zapísané ani zapísateľné v katastri nehnuteľností“. Uvedené odôvodnenia neobsahuje, odpoveď na jeho argumentáciu uvedenú vyššie (t.j. odkiaľ vieme na aké bytové a nebytové jednotky má záložné právo z rozostavanej stavby prejsť, pokiaľ Zámocká spoločnosť nevlastní celú rozostavanú stavbu a neuvádza a nerieši to ani záložná zmluva), a sú navyše opomenul, že dané byty a nebytové priestory už minimálne čo do ich špecifikácie v zmluve o výstavbe uvedené boli, pričom aj reálne boli zapísané v katastri nehnuteľností, a to najprv v poznámke (z dôvodu, že kataster „nevedel“ evidovať práva aj k rozostavanej stavbe aj k jednotlivým jednotkám v štádiu rozostavanosti), a potom aj v časti B listu vlastníctva, a to ešte pred kolaudáciou daného objektu. Na základe uvedeného je posúdenie súdu v napadnutom rozsudku v tejto otázke minimálne nepresvedčivé, nakoľko on nemôže mať žiadnu vedomosť o tom, ako súd prišiel k ním uvádzanému ( právnemu záveru, nehovoriac už o tom, že s ohľadom na skutočnosť, že spoločnosť Zámocká spoločnosť nebola výlučným vlastníkom rozostavanej stavby, a záložná zmluva špecifický podiel Zámockej spoločnosti (na rozdiel od zmluvy o výstavbe) nedefinovala ani prechod záložného práva z rozostavanej stavby nijak neriešila, možno právne posúdenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku označiť priamo i ako nesprávne. 15.5. Žalobca označil aj inú vadu konania ako dôsledok nesprávneho právneho posúdenia momentu nadobudnutia jeho vlastníckeho práva , ktorá spočívala v tom, že ak prijmeme záver Krajského súdu uvedený v Uznesení KS BA sp. zn. 3 Co 87/2009, ktoré rozhodnutie sa odlišuje od rozhodnutia Okresného aj Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 61 Cbi 4/2009 a sp. zn. 43 CoKR 21/2011 ale aj od rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a ČR, ktorý záver bol prevzatý aj rozsudkom súdu prvej inštancie (s ktorým sa on v žiadnom prípade nestotožňuje a ktorý je v rozpore aj s rozhodovacou činnosťou NS SR a NS ČR), nevyhnutne dospeje k záveru, že súd prvej inštancie nemohol vo veci rozhodnúť a toho konanie trpí tzv. inou vadou konania. Pokiaľ totiž Zámocká spoločnosť by bola výlučným vlastníkom rozostavanej stavby ešte aj deň pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, nevyhnutne by musela byť vlastníkom danej stavby aj v čase vyhlásenia konkurzu (13.11.2007). To má však za následok, že v danom prípade by išlo ku dňu vyhlásenia konkurzu o konanie týkajúce sa majetku patriaceho úpadcovi. A následne by bola nevyhnutná aplikácia § 47 ods. 1 zákona o konkurze. 16. Záverom žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že skutočnosti uvádzané vyššie len dokumentujú nesúrodosť a vzájomnú rozpornosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V každom prípade je zrejmé, že Zámocká spoločnosť vlastníkom majetku, ktorý je predmetom tohto konania, v čase vyhlásenia konkurzu už nebola, a zároveň, že záložné právo na majetku žalobcu neexistuje, nakoľko bolo zriadené neplatne. S poukazom na uvedené neplatné zriadenie záložného práva je úplne irelevantné tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca (len) v zmluve o prevode práv a povinností zo dňa 21.07.2004, ktorou vstúpil do práv a povinností stavebníka v časti svojho majetku zo zmluvy o výstavbe a stal sa jeho vlastníkom v štádiu rozostavanosti (resp. podielovým vlastníkom rozostavanej stavby ak je to nevyhnutné povedať inak), vzal na vedomie záložné právo k rozostavanej stavbe, pokiaľ toto bolo neexistentné na základe od počiatku neplatnej záložnej zmluvy. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že s ohľadom na dokument nazvaný „predbežný prísľub“ zo dňa 06.10.2005, on celú odplatu za svoje priestory riadne zaplatil, hoci daná skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie neexistencie záložného práva (tak ako je irelevantné, že vzal na vedomie jeho „existenciu“, pričom dané záložné právo ani nevzniklo...). 17. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, v tom zmysle, že stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie a považuje ju za konzistentnú, logickú a správnu, preto aj spravodlivú. S ohľadom na to žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. V rámci celého konania sa žalobca domáha aplikácie rozhodnutí českých súdov, v prípade dobromyseľnosti sa snaží presvedčiť súd, že uvedené rozhodnutia českých súdov nie sú aplikovateľné, pretože slovenské súdy sa v obdobnej záležitosti nevyjadrili a svoje tvrdenia opiera o výklady 12 - 15 rokov staré , pričom úplne ignoruje skutočnosť, že výklad právnych predpisov (a aj súdne rozhodnutia) sa v čase vyvíjajú, čo je prirodzený a správny proces, inak by aplikácia právnych noriem nemohla byť spravodlivá. Žalobca na niekoľkých miestach spochybňuje odôvodnenie súdu prvej inštancie stupňa, keď sa snaží tvrdiť, že je nedostatočné a nezrozumiteľné, pretože súd nezhodnotil, prečo je právny názor žalobcu nesprávny či neaplikovateľný. S ohľadom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. mal za to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa parametre v citovanom ustanovení uvedené, keď v rámci uvedenej definície i základnej zásady procesného práva - „súd pozná právo“ - je nutné vymedziť právnu stránku veci tak, aby zodpovedala rozhodnutiu vo veci, nie je však nutné zaoberať sa všetkými variantmi právneho posúdenia veci, ktoré navrhovali strany konania. Súd zaujal právne stanovisko a toto náležite a riadne odôvodnil, pričom rozhodnutie je jednoznačné a zrozumiteľné (takže aj preskúmateľné). V dôsledku tejto skutočnosti je rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade so zákonom aj zásadami procesného práva. Posúdenie variant právneho názoru sa dá predpokladať skôr v rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý zjednocuje rozpornú judikatúru a hodnotí, ku ktorému názoru sa priklonil a prečo. Žalobca sa snaží argumentovať, že predmet zálohu nebol dostatočne určitý, pretože došlo k jeho zmene na základe Geometrického plánu. Táto konštrukcia je opätovne účelová a v rozpore so samotnou podstatou právneho poriadku, keď geometrický plán nespôsobuje vznik hmotnej majetkovej podstaty, ale iba deklaruje jej existenciu a umožňuje jej vyjadrenie v popisnej a grafickej forme. Zmenou čísla parcely sa pozemok nezmení, takisto vyznačením budovy v mape budova nevzniká. K technickej jednote listiny žalovaný uviedol, že názor súdu prvej inštancie zodpovedá stabilizovanej súdnej praxi a rovnaký názor bol vyjadrený aj v rozhodnutí Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 61Cbi 4/2009-831, zo dňa 10.11.2010, v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.12.2010, a nadväzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, a to rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoKR/21/2011, zo dňa 10.08.2011, v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.09.2011, ktorých argumentácie sa žalobca opakovane domáhal. Žalobca spochybňuje právne názory v rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.12.2011, č.k. 15C(25C) 2/2004-473, ako aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2011, sp. zn. 3Co 87/2009 (str. 39 odvolania), obdobný právny názor však bol formulovaný už v niekoľkých ďalších konaniach a to Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7Cbi 4/2009, zo dňa 6.8.2012, ktorým súd zamietol žalobu žalobcov na vylúčenie majetku zo súpisu majetku úpadcu, Rozsudok vo veci č.k. 26Cb/8/2009 dňa 24.9.2012, ktorým bol zamietnutý návrh na určenie, že záložné právo nie je, v obdobnej veci. 18. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.7.2013 žalobca zosumarizoval svoje právne závery, z ktorých exaktne vyplýva nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré boli uvedené v odvolaní a to poukazom na dôležitosť sporu (v ktorom ide o byt a súvisiaci nebytový priestor, pričom v obdobnej pozícii ako on je ďalších cca. 40 fyzických osôb, ktorých spory sú k dnešnému dňu riešené ešte na súde prvej inštancie). Ďalším písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.11.2013 žalobca založil do spisu ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré preukazujú neexistenciu záložného práva zapísaného v prospech žalovaného na jeho majetok a to rozsudok Krajského súdu v Banskej bystrici sp. zn. 43 CoKR 48/2002, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9 C 40/2007 a sp. zn. 17 C 51/2007. Po nariadení termínu verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. odvolacím súdom žalobca písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.11.2013 žiadal zrušenie vyhlásenia rozsudku a vytýčenie termínu pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) a d) O.s.p., keď mal zato, že napadnutý rozsudok nie je možné, potvrdiť ako vecne správny. V písomnom podaní zo dňa 2.12.2013 žalobca žiadal, aby v prípade ak predsa odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí pripustil v zmysle § 238 O.s.p. vo veci dovolanie. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.12.2013 žalobca požiadal o prerušenie odvolacieho konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Obdo 40/2013 vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cbi 4/2009. Podaním zo dňa 13.1.2014 žalobca založil do spisu rozsudky Okresného súdu Bratislava I, č. k. 9C 40/2007-1012, zo dňa 10.10.2013 a č. k. 17C 51/2017-1417, zo dňa 14.10.2013 v obdobných veciach. O návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd rozhodol Uznesením č.k. 9 Co 603/2012-1075 zo dňa 6.2.2014 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, ktoré rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2014. 19. Písomným podaním zo dňa 25.11.2014 žalovaný založil do spisu Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2014, sp. zn. 6Co/93/2014 a zo dňa 30.10.2014, sp. zn. 6Co/93/2014 v obdobných veciach, ktoré sa týkajú totožnej veci, teda určenia neexistencie totožného záložného práva, ktoré je predmetom tohto sporu. V týchto sporoch bolo rozhodnuté v jeho neprospech voči ktorým podal odvolanie. A práce v dvoch z týchto sporov Krajský súd v Bratislave dňa 30.10.2014 zrušil rozhodnutia prvoinštančných súdov a vec im vrátil na ďalšie konanie. Ďalším písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 1.7.2015, žalovaný oznámil, že bol vydaný rozsudok súdu prvej inštancie v ďalšom obdobnom konaní, a to Okresným súdom Bratislava I. zo dňa 15.06.2015, č.k. 8C/14/2007 - 2422, kde na strane žalobcov vystupuje W. Š. a ďalších 31 žalobcov vo veci o určenie neexistencie záložného práva, v ktorom spore rozhodol Okresný súd Bratislava I. tak, že žalobu zamietol, teda rozhodol v prospech žalovaného, že záložné právo existuje. Písomným podaním zo dňa 8.2.2016 žalovaný založil do spisu Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 626/2015-28 zo dňa 08.12.2015, ktorým Ústavný súd sťažnosť v celom rozsahu zamietol. Predmetnou sťažnosťou sa sťažovatelia, ktorí sa rovnako ako žalobca v tomto konaní dožadujú určenia neplatnosti zmluvy o zriadení identického záložného práva a sťažnosť smerovala voči Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave pod č.k 6 Co 689/2013-1098 z 30. októbra 2014. Podaním zo dňa 25.11.2016 žalovaný oznámil odvolaciemu súdu, že v ďalších troch sporoch, v ktorých sa rozhoduje o platnosti totožného alebo obdobného záložného práva, ktoré je zriadené i k ďalším nehnuteľnostiam, súdy rozhodli v jeho prospech. Založil preto do spisu Rozsudky Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11. 4. 2016, sp. zn. 29Cb/92/2008, zo dňa 22. 9. 2016, sp. zn. 9 C 69/2007 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 6. 2016, sp. zn. 3Co/241/2012. 20. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 22. V prvom rada odvolací súd má zato, že boli splnené podmienky pre rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, keď odvolací súd, nepotreboval zopakovať a doplniť dokazovania a nevyžadoval si to vzhľadom na predmet konania dôležitý verejný záujem, ktorý nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu odvodzovať len z toho, že na súdoch prebieha viacero obdobných sporov. Ak počas odvolacieho konania boli stranami konania doručované ďalšie podania a vyjadrenia, ktorými prílohami boli aj ďalšie súdne rozhodnutia v obdobných veciach tieto podania, vyjadrenia aj s rozhodnutiami boli stranám konania odvolacím súdom navzájom doručované. Rozhodnutia súdov v obdobných veciach neboli stranami sporu spochybňované a preto nebolo potrebné tieto oboznamovať čítaním na pojednávaní s poukazom na ustanovenie § 204 C.s.p. ( predtým § 129 O.s.p.). 23. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Odvolací súd po oboznámením sa s obsahom spisu a preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie a týmto vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 ( ďalej len O.s.p.). Rovnako má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, že záložná zmluva zo dňa 5.11. 2002 uzatvorená medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. a ISTROBANKOU, a.s. je platná, že nedošlo k zániku záložného práva, ktoré skutočnosti sú dôvodom na zamietnutie žaloby, ktoré právne závery aj primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 25. Čo sa týka odvolania žalobcu ako aj všetkých podaní doručených žalobcom v rámci odvolacieho konania, tieto sú čo sa týka rozsahu obsiahle, ale žalobca v nich vo väčšej miere opakuje svoje právne názory, totožne ako v konaní na súde prvej inštancie. Žalobca cituje viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ČR, pričom vyberá z právnej vety či odôvodnenia účelovo len časti, ktoré zapadajú do jeho konštrukcie, opomína však ostatné časti právneho názoru, ktorý je v súhrne a správnom kontexte iný, než sa snaží vyvodiť. Pokým žalobca založil do spisu rozsudky Okresného súdu Bratislava I, č. k. 9C 40/2007-1012 zo dňa 10.10.2013 a č. k. 17C 51/2017-1417 zo dňa 14.10.2013 v obdobných veciach, v ktorých bolo žalobe vyhovené, tak rozsudok č. k. 9C 40/2007-1012, zo dňa 10.10.2013 bol zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konania Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.6 Co 689/2013-1098, rozsudok č. k. 17C 51/2017-1417 zo dňa 14.10.2013 ešte nie je právoplatný. Rovnako nie je právoplatný ani rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 4/2009-717, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 48/2002-1207, na ktoré poukazoval žalobca, keďže rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol zrušený Uznesením NS SR ako súdom dovolacím sp. zn. 5 Obdo 40/2013 zo dňa 24.2.2014 a vec bola vrátená tomu súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené nie je dôvod, aby sa k týmto rozhodnutiam odvolací súd bližšie vyjadroval, keďže sa nejedná o rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, ako to má na mysli ustanovenie § 393 ods. 3 C.s.p. 26. K námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym, resp. k neúplným skutkovým zisteniam, ktorá skutočnosť má za následok nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd dodáva, že tento odvolací dôvod je daný, ak v prípade pochybenia v zistení skutkového stavu, spočívajúceho v tom, že skutkové zistenie, ktoré je pokladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je vadné, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Žalobca namietal, že pri jednotlivých listinných dôkazoch / Zmluva o výstavbe, Stavebné povolenie , Úverová zmluva, Záložná zmluva. Protest prokurátora, Právoplatné rozhodnutia konkurzného súdu, Rozhodnutie o povolení užívania stavby - kolaudačné rozhodnutie/ súd prvej inštancie neuviedol, resp. opomenul uviesť všetky skutočnosti, ktoré z týchto listinných dôkazov vyplývajú. Sama táto skutočnosť, t.j. ak súd prvej inštancie necituje celé listinné dôkazy, nemá za následok, že skutkový stav je zistení nesprávne a preto sú námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení právne bezvýznamné. Priamo z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. To znamená, že v odôvodnení musí ísť o stručnú, jasnú a výstižnú formuláciu skutkového základu sporu, ktoré je mimoriadne podstatná pre právne posúdenie veci a rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie mal z vykonaných dôkazov skutkový stav zistený správne a dostatočne, tento rozhodujúci skutkový stav primeraným a náležitým spôsobom aj v odôvodnení svojho rozsudku opísal. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 27. K námietkam žalobcu týkajúcich sa neprávneho právneho posúdenia vec uvedených v odsekoch 15, 15.4 a 15.5 odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že Zámocká spoločnosť, a.s., bola až do vydania kolaudačného rozhodnutia výlučným vlastníkom stavby a mohla preto samostatne uzatvoriť predmetnú záložnú zmluvu na uvedenú nehnuteľnosť. K uvedeným záverom došli viaceré senáty Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu v obdobných veciach a ani v prejednávanej veci nie je dôvod sa odchýliť od tohto záveru, a to z nasledujúcich dôvodov. Vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantným úmyslom mať ju pre seba (stavebník v zmysle občianskeho práva). Ak takto spoločne uskutoční stavbu viacero osôb bez toho, aby uzavreli výslovnú dohodu ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe, nemožno jednoducho konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z viacerých osôb vytvárajúcich vlastnou činnosťou stavbu sa stane jej vlastníkom. Preto ak stavbu uskutočňuje viacero osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nevyplýva, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve iba niektorých z týchto osôb (ako v prípade púhej výpomoci so stavebnými prácami), nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Ide najmä o prípady, keď viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutočnia stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou, ak z okolností veci ohľadom vlastníckych vzťahov k stavbe nevyplýva niečo iné (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1174/2001). Pritom stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, že od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu pri nadzemných stavbách dochádza vytvorením stavu, kde je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Do tej doby je "stavba" iba súčasťou pozemku a nemôže byť samostatne prevádzaná, t. j. nemôže byť samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade zmluvy o zhotovení veci za zakázku, ak je objednávateľov viac, stávajú sa spoluvlastníkmi stavby, ak nebolo dojednané niečo iné (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 349/2004). Na vyššie uvedené rozhodnutia NS ČR poukázal aj žalobca vo svojom odvolaní, ale závery vyplývajúce z týchto rozhodnutí nesprávne právne vyložil na prejenávanú vec. 27.1. V predmetnej záložnej zmluve z 05.11.2002 je uvedené, že výlučným vlastníkom založených nehnuteľností (rozostavaný polyfunkčný dom vrátane príslušenstva) je záložca - Zámocká spoločnosť, a. s.. V záložnej zmluve nie je zmienka o tom, na akom základe záložca nadobudol vlastnícke právo k zálohu. Dňa 24.02.2001 uzavreli Zámocká spoločnosť, a. s., X. J. G. H. J. Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, pričom v tejto zmluve boli označení ako "stavebníci". V tejto zmluve boli označení ako stavebníci celkovo 10 garážových státí a to č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX G. XXX H. J. G. X. J., X. J. bola naviac označená za stavebníka bytu č. XX G. H. J. za stavebníka bytu č. XX. Za stavebníka ostatných bytov, garážových státí a nebytových priestorov bola v zmluve označená Zámocká spoločnosť, a. s.. V čl. IV. tejto zmluvy bolo uvedené, že v dome sa nachádza 30 bytov, 35 nebytových priestorov, 60 garážových státí a XX skladových priestorov. V čl. V. zmluvy bolo dojednané, že stavebníci sa stanú vlastníkmi bytov, nebytových priestorov, garážových státí a spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení a príslušenstva domu dňom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania bytového domu alebo jeho častí - jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome. Táto zmluva bola následne zmenená Dodatkom č. 1 z 05.12.2003. V ňom bola Zámocká spoločnosť, a. s. označená za obstarávateľa a za stavebníkov boli označení X. J., H. J., Z.. W. S. G. H. J. N. S.Á.. Na druhej strane však pokiaľ ide o jednotlivé byty, nebytové priestory a garážové státia bola Zámocká spoločnosť, a. s. v Dodatku č. 1 označená aj za stavebníka a to pokiaľ ide o všetky byty okrem bytov č. 25 a 40 ohľadom ktorých boli ako stavebníci označení H. J., N.. X. J.. Súčasne bola Zámocká spoločnosť, a. s. označená ako stavebník všetkých nebytových priestorov. H. J. G. X. J. boli označení ako stavebníci spolu 10 garážových boxov, Z.. W. S. s manželkou ako stavebník 2 garážových boxov a Zámocká spoločnosť, a. s. ako stavebník ostatných garážových boxov. Podľa čl. IV. dodatku sa v dome nachádza 48 bytov, 17 nebytových priestorov, 54 garážových boxov a 7 skladov. Čl. V. Zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného bremena nebol dodatkom č. 1 dotknutý. Z toho je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, t. j. 24.02.2001, ešte nebolo definitívne ustálené, aké bude celkové usporiadanie predmetného domu, teda koľko v ňom bude bytov, nebytových priestorov, garážových boxov a skladov; rozdiely v tomto smere medzi Zmluvou o výstavbe a dodatkom č. 1 k nej sú značné, keď v tejto zmluve sa uvádza, že v dome sa nachádza 30 bytov, zatiaľ čo podľa dodatku č. 1 sa v dome nachádza 48 bytov. Obdobné zásadné rozdiely sa týkajú aj nebytových priestorov, garážových boxov a skladov. Preto dohodu "stavebníkov" obsiahnutú v Zmluve o výstavbe domu a zriadení vecného bremena nie je možné považovať za dohodu, ktorá by mohla založiť ich spoluvlastníctvo, resp. za dohodu, na základe ktorej by bolo zrejmé a jednoznačné, ktorý z nich bude vlastníkom ktorého konkrétneho bytu, nebytového priestoru, resp. garážového boxu. Dodatok č. 1 k tejto zmluve nie je možné vziať do úvahy, pretože tento bol uzavretý až po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy. Okrem toho, záložným právom neboli zaťažené jednotlivé rozostavané byty (ktoré zrejme v čase uzavretia záložnej zmluvy ešte ani neexistovali), ale rozostavaný polyfunkčný dom. Možno teda zhrnúť, že i keď "stavebníci" uvedení v Zmluve o výstavbe domu a o zriadení vecného bremena z 24.02.2001 prípadne aj mali vôľu stať sa vlastníkmi jednotlivých bytov, nebytových priestorov a garážových boxov v predmetnom dome, objektívne sa nimi stať nemohli, pretože v čase uzavretia uvedenej zmluvy ešte nebolo definitívne celkové dispozičné riešenie predmetného domu z hľadiska počtu bytov, nebytových priestorov a garážových státí. Ku dňu uzavretia záložnej zmluvy preto nebolo možné určiť vlastníkov jednotlivých bytov, nebytových priestorov a garážových státí a bolo možné hovoriť iba o vlastníctve celého rozostavaného domu. Podľa názoru odvolacieho súdu výlučnou vlastníčkou predmetného rozostavaného domu bola v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy Zámocká spoločnosť, a. s., ktorá bola napokon aj zapísaná ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti na LV č. XXXX (i keď nie v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy). Táto spoločnosť sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného rozostavaného domu na základe Zmluvy o dielo, ktorú uzavrela ako objednávateľ dňa 15.06.2001 so spoločnosťou Garden, spol. s r. o. ako so zhotoviteľom. 27.2. Pokiaľ ide o Dohodu o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží z 10.10.2006 (Dispozičná dohoda), odvolací súd je toho názoru, že v súvislosti s posudzovaním platnosti záložnej zmluvy, k tejto dohode nie je možné prihliadnuť už len z toho dôvodu, že bola uzavretá až po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy. To isté sa týka aj zmlúv o prevode práv a povinností, ktorými Zámocká spoločnosť, a. s. previedla práva a povinnosti zo Zmluvy o výstavbe domu a o zriadení vecného bremena na jednotlivých definitívnych vlastníkov bytov, nebytových priestorov a garážových státí. Tieto zmluvy boli totiž uzatvárané v priebehu rokov v priebehu rokov 2003 až 2006, konkrétne v prípade žalobcu bola takáto zmluva uzavretá dňa 21.7.2004. 27.3. Vzhľadom na vyššie uvedené závery nie je právne relevantný dôvod, aby sa odvolací súd ďalej bližšie zaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa možnosti Zámockej spoločnosti, a.s. zakladať rozostavanú stavbu bez súhlasu ostatných stavebníkov, k možnosti platného zaťaženia Zámockej spoločnosti, a.s. na rozostavanej stavbe a týkajúcimi sa dobromyseľnosti žalovaného pri uzatváraní záložnej zmluvy. 28. Sčasti dôvodná, je námietka žalobcu uvedená v odseku 15.1 o nesprávnej aplikácii § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka keďže H.. U. Y., nekonala nad rámec (platnej) plnej moci, ale na základe neplatnej plnej moci, nakoľko jej ju udelil len jeden člen predstavenstva Zámockej spoločnosti a schválenie úkonu viac ako s 30 mesačným odstupom nie je schválením bez zbytočného odkladu a preto nie je možné hovoriť o platnom uzatvorení záložnej zmluvy a ani o platnom vzniku záložného práva. Odvolací súd zastáva názor, že táto skutočnosť nemý vplyv na platnosť záložnej zmluvy z nasledujúcich dôvodov. Samotnú záložňu zmluvu uzatvorila Zámocká spoločnosť, a.s. riadne zastúpená Z.. K. E., predsedom predstavenstva a Z.. J. J., členkou predstavenstva. V prejednávanej veci niet pochýb, že Doplnenie záložnej zmluvy robila H.. U. Y., na základe plnomocenstva zo dňa 14.11.2002 podpísaného Z.. K. E., predsedom predstavenstva, nie ako zmluvná strana, ale ako osoba konajúca za Zámockú spoločnosť, a.s., niet teda pochýb o tom, kto bol zmluvnou stranou predmetnej záložnej zmluvy. Dôsledkom takéhoto konania bez plnej moci, nie je neplatnosť dotknutého právneho úkonu - záložnej zmluvy, ale len to či je splnomocniteľ Zámocká spoločnosť, a.s. urobeným právnym úkonom viazaný / Pozri rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2132/2010, sp. zn. 29 Odo 1635/2005/. V danom prípade Zámocká spoločnosť, a.s., právny úkon doplnenie záložnej zmluvy dodatočne schválila a to písomne dňa 21.7.2005 a preto je týmto úkonom viazaná. Pokým žalobca namietal, že to nebolo bez zbytočného odkladu, tak odvolací súd zastáva názor, že tento pojem treba, pre účely ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať tak, aby v čo najväčšej miere zodpovedal konkrétnym okolnostiam, teda napr. kedy sa splnomocniteľ dozvedel o tomto konaní , k tomu či došlo k osobnému rokovaniu, aký spôsob v danej veci prichádzal do úvahy, aké sú reálne možnosti zaujatia stanoviska, či stanovisko vyžaduje súhlas iného subjektu, aká lehota je vo všeobecnosti akceptovaná s prihliadnutím na obdobné okolnosti a podobne. V danej veci je nesporné, že vklad záložnej zmluvy bol povolený dňa 27.11.2002, pod č. XXXX/XXXX. Dňa 7.7.2005 bol doručený Správe katastra nehnuteľností pre hlavné mesto SR Bratislavu Protest prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra z 27.11.2002, ktorým bol povolený vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe uvedenej záložnej zmluvy v ktorom bolo okrem oného spochybňované plnomocenstvo H.. U. Y.. Správa katastra nehnuteľností listom zo dňa 19.7.2005 doručila protest prokurátora na vyjadrenie Zámockej spoločnosti , a.s., ktorá už listom zo dňa 21.7.2005 doručeným Správe katastra 25.7.2005 oznámila, že s prihliadnutím na samotný protest a aj rukou doplnené záložnú zmluvu vykonanú v zastúpení H.. U. Y., akceptuje rukou doplnenú záložňu zmluvu a považuje ju v takomto doplnenom stave za platný právny úkon. S poukazom na skutočnosť, kedy bol povolený vklad záložnej zmluvy ešte dňa 27.11.2002, skutočnosť a okolnosti za ktorých sa splnomocniteľ Zámocká spoločnosť, a.s., dozvedel o konaní bez plnej moci t.j. s odstupom viac ako 2 a pol roka má schválenie takéhoto právneho úkonu riadne právne účinky v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 29. K námietkam žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia otázky (ne)existencii zabezpečenej pohľadávky a Technickej jednote listín pri záložnej zmluve uvedených v odsekoch 15.2 a 15.3. odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy, nemôže byť skutočnosť, že k nej neboli pripojené úverové zmluvy, na ktoré záložná zmluva odkazovala a tiež sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka bola v záložnej zmluve dostatočne identifikovaná. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.12.2002 t.j. v čase uzavretia záložnej zmluvy v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné. Požiadavku identifikácie zabezpečenej pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať za splnenú, ak je v záložnej zmluve charakterizovaná najmä vymedzením predmetu plnenia, osoby veriteľa a dlžníka, pripadne právneho dôvodu a to natoľko nepochybne, aby bolo možné zistiť, aká pohľadávka je predmetom zabezpečenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. / Pozri rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29 Odo 851/2003, sp. zn. 21 Cdo 341/2012, sp. zn. 21 Cdo 2772/2012/. Záložná zmluva v čl. II obsahuje dostatočne presnú identifikáciu pohľadávok v zmysle vyššie uvedeného a preto nie je možné považovať záložnú zmluvu s tohto dôvodu za neurčitú, ktorá by neobsahovala jej obligatórnu náležitosť. Samotná skutočnosť, že úverové zmluvy sa v spise nenachádzajú a neboli pevnou súčasťou záložnej zmluvy nespôsobuje ako to skonštatoval súd prvej inštancie neplatnosť záložnej zmluvy, keďže požiadavka zákonnej technickej jednoty viacerých listín sa vyžaduje v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka len pri zmluvách o prevode nehnuteľnosti a nie pri zmluvách o zriadení záložného práva. / Pozri stanovisko NS SR Cpj 33/2001/. 30. Za nedôvodené považuje odvolací súd námietky žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia otázky posúdenia prechodu záložného práva z rozostavanej stavby na bytové a nebytové jednotky / odsek 15.4/ a námietky vznesené žalobcom počas konania na súde prvej inštancie, že došlo k zániku záložného práva, z dôvodu zániku predmetu zálohu. Odvolací súd zastáva názor, že nedošlo k zániku záložného práva žiadnym z dôvodov, ako sú tieto vypočítané v ustanovení § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. ani zánikom zálohu. V danom prípade záložné právo k rozostavanej stavbe v katastrálnom operáte bolo na liste vlastníctva zapísané aj v čase jej kolaudácie a následného prevodu vlastníctva už k jednotlivým bytom z vlastníka skolaudovanej stavby na ďalšie fyzické alebo právnické osoby. Žalobca ako to vyplýva zo Zmluvy o prevode práv a povinností a Dohody o zmene dispozičného usporiadania a o prevode rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte ,,Funkčný celok IV/l-V" na M. I. T. U. bol oboznámený s ťarchami viazanými na rozostavanej stavbe a pozemkoch, tak ako boli zapísané na liste vlastníctva v časti C-ťarchy. Odvolací súd má zato, že aj napriek tomu, že záložné právo vzniklo ešte pred rozčlenením stavby na samostatné byty a nebytové priestory, týmto rozčlenením záložné právo nezaniká. Ako judikoval aj Najvyšší súd ČR per analógiám v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo 661/2006 , R 105/2008, 29 Odo 718/2006, pri reálnom rozdelení veci v právnom zmysle vzniká záložnému veriteľovi k novým veciam spoločné (simultánne) záložné právo. To platí i pri reálnom rozdelení zálohu, ktorým je bytový dom alebo stavba (nehnuteľnosť) na byty a nebytové priestory podľa zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Záložnému veriteľovi preto vzniklo záložné právo k týmto bytom, resp. nebytovým priestorom. 31. Ak teda súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenie, že záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okr. Bratislava I, obec Bratislava - m.č. Y. J., k. úz. Y. J., pod T.- XXXX/XXXX z 27.11.2002 v prospech žalovaného, v časti bytu č. XX - T. M., E. Č.. XXX G. XXX - vchod M., neexistuje rozhodol vecne správne a odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. 32. Žalobca v počas odvolacieho konania vo viacerých svojich podaniach, pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadal, aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalovaný teda žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. 33. S poukazom na vyššie citované ustanovenia ustanovnie § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku aj na už prebiehajúce konania. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o žiadosti strany konania týkajúcej sa prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené v § 238 ods. 3 O.s.p., keď inštitút pripustenia dovolania podľa tohto ustanovenia nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku a prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p.. 34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).