Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201924 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201924.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: I. J., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník X. islamskej republiky, t. č. Y. policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast: občianskym združením Liga za ľudské práva, so sídlom Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-DS-29-23/2017- Ž zo dňa 27.10.2017, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe žalobcu zo dňa 16.11.2017 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 20.11.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu doručená správna žaloba vo veciach azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-DS-29-23/2017-Ž zo dňa 27.10.2017. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol žalobcovu žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. 2. Spolu so žalobou, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu, bol súdu doručený aj osobitný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil snahou zabrániť jeho odovzdaniu do Bulharska, čo by bolo právnym následkom vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, a to z dôvodu aby žalobca počas rozhodovania správneho súdu mohol zotrvať na území Slovenskej republiky, čím by sa zabránilo vážnej ujme, ktorá mu návratom do Bulharska hrozí. 3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku žiadal správnu žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného zamietnuť. Poukázal na žiadosť žalobcu o udelenie azylu zo dňa 07.09.2017 podanú z náboženských dôvodov, odôvodnenú strachom o svoj život s tým, že do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť, pretože v domovskej krajine zabili jeho rodinných príslušníkov. Žalobca uviedol, že toto je jeho prvá žiadosť o udelenie azylu na území SR a na Slovensku chce zostať. Po podaní žiadosti, dňa 19.09.2017 bol so žalobcom vykonaný vstupný a následne dňa 05.10.2017 aj doplňujúci pohovor. Postupom v zmysle ust. § 3 ods. 4 zákona o azyle boli preverené daktyloskopické odtlačky prstov žalobcu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 603/2013 z 26.06.2013 (systém Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov) a zistilo sa, že žalobca sa už v minulosti pokúsil získať medzinárodnú ochranu vo forme azylu na území iného členského štátu, v tomto prípade na území Bulharska, kde požiadal o udelenie azylu dňa 01.09.2016. Následne migračný úrad dňa 24.08.2017 zaslal bulharskému partnerskému úradu dožiadanie o prijatie žalobcu späť na územie Bulharska, pričom tento dňa 05.09.2017 akceptoval prijatie žalobcu späť podľa čl. 18 ods. 1 pís. b/ nariadenia Európskeho parlamentu Rady (EU) č. 604/2013 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Podľa ustanovenia § 53b ods. 1 zákona o azyle, pri určovaní členského štátu EÚ zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov EÚ, sa použijú kritéria a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ako vyplýva z preambuly nariadenia, toto rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv a základných slobôd. 4. Žalobca uviedol, že má obavy z návratu do Bulharska, pretože by bol vrátený späť do Pakistanu, kde má strach o svoj život, pretože je príslušníkom náboženskej skupiny T., ale bojí sa aj Bulharov, ktorí ho aj s jeho kamarátmi trikrát mimo tábora zbili. Taktiež uviedol, že do Bulharska sa nechce vrátiť z dôvodu, že v tábore nebolo dobré jedlo a neskôr si museli v tábore variť sami. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, migračný úrad dospel k záveru, že Bulharsko je členský štát EÚ a plnohodnotný partner, pre štátnych príslušníkov tretích krajín je považované za bezpečnú krajinu, jeho príslušný štátny orgán potvrdil svoju zodpovednosť a vyslovil súhlas s odovzdaním žalobcu na svoje územie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ho možno považovať za zraniteľnú osobu v zmysle § 39 ods. 1 zákona o azyle, ktorý vo svojej druhej vete presne definuje osoby, ktoré tento status požívajú. Ako je zo znenia tohto ustanovenia zrejmé, žalobca nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok, pre ktorú by ho bolo možné za takúto osobu považovať. Ani ďalšie obavy žalobcu, odvolávajúceho sa na zaobchádzanie v rozpore s čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu nemožno považovať za relevantné. Bulharská strana potvrdila, že po transfere žalobcu do Bulharska mu bude poskytnuté adekvátne ubytovanie, kde sú dodržiavané zákonom stanovené životné štandardy, ako aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti a v jeho prípade sa bude postupovať v zmysle platnej európskej a národnej legislatívy. Migračný úrad uviedol, že záruky bulharskej strany považuje za dostatočné a žalobné námietky v tomto smere za irelevantné. 5. K poukazu žalobcu na čl. 3 ods. 2 nariadenia, ak nie je možné určiť žiaden zodpovedný štát na základe kritérií uvedených v tomto nariadení, je za posúdenie žiadosti zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná, žalovaný sa odvolal na spisový materiál z ktorého zrejmé, že v danom prípade je možno takýto štát určiť, keďže Bulharsko sa jednoznačne prihlásilo k zodpovednosti za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu. Ani v tomto prípade neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že by žalobcovi v Bulharsku hrozilo zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie a neexistuje ani domnienka závažných dôvodov, naznačujúcich hrozbu takéhoto zaobchádzania. Žalovaný skonštatoval, že odovzdanie žalobcu do Bulharska je možné, nakoľko Dublinské nariadenie ani žiadny zákon výslovne neukladá správnemu orgánu zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podľa čl. 3 ods. 2 tohto nariadenia. Nejde teda o nárok, o ktorom musí správny orgán rozhodnúť ex lege, ale o výsledok správneho uváženia vybrať z riešení, ktoré mu nariadenie, resp. zákon umožňuje. Ďalej uviedol, že Bulharská republika je členský štát, ktorého príslušný orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu a vyslovil súhlas s jeho prijatím na svoje územie. Tento štát je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom EÚ. Žalovaný uviedol, že nedisponuje informáciami o tom, že by na úrovni členských štátov EÚ došlo k pozastaveniu návratov do Bulharska v prípadoch podľa nariadenia a uzavrel, že migračný úrad pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval vecne správne, objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci a napadnuté rozhodnutie považuje v celom rozsahu za správne a vydané v súlade so zákonom. 6. Podľa § 213 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“), podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 7. Podľa § 185 písm. a/ S.s.p., správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. 9. Podľa ust. § 188 ods. 1 S. s. p. ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a administratívneho spisu odporcu ČAS: MU-DS-29-23/2017-Ž, dospel správny súd k záveru, že žalobca nesplnil podmienky zakotvené v ust. § 185 v spojení s ust. § 213 S.s.p. pre priznanie odkladného účinku žalobe o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadnu hrozbu vyplývajúcu z existujúceho stavu nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto ohrozujúci stav mal, resp. mohol vzniknúť. Za takýto stav nemožno považovať ani skutočnosť tvrdenú žalobcom, že v prípade návratu do Bulharska môže byť tento, s poukazom na jeho predchádzajúce zlé skúsenosti a systémové nedostatky v azylovom konaní a v prijímacích podmienkach, vystavený zaobchádzaniu v rozpore s čl. 3 Dohovoru o ochrane základných ľudských práva a slobôd a čl. 4 Charty základných práv EÚ, naviac ak žalobca nepredložil správnemu súdu na podporu svojich tvrdení žiadne relevantné dôkazy. 11. Súd preto na základe vyššie uvedeného a vzhľadom k nesplneniu podmienok predpokladaných ust. § 185 písm. a/ v spojení s ust. § 213 S. s. p., a s poukazom na ust. § 188 S. s. p., rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. e/ S. s. p.).