Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201392 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201392.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: B. F. U., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky, v krajine pôvodu bytom U., G. Č. O. Y. Z., Z. N. X, K. na E. R. H. XX, M., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov so sídlom Jarková 31, Prešov v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veci administratívneho vyhostenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-PO2-66-007/2017 zo dňa 10.7.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e: 1/ rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov PPZ-HCP-PO2-66-007/2017 zo dňa 10.7.2017, ktorým rozhodol o odvolaní B. F. U., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky, cestovný pas č. K. voči rozhodnutiu Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko PPZ-HCP-PO9-3-016/2017-AV z 9.2.2017 o administratívnom vyhostení tak, že toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol, 2/ rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru PPZ- HCP-PO9-3-016/2017-AV z 9.2.2017, ktorým bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení B. F. U., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky cestovný pas č. K.. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 17.8.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) doručená správna žaloba žalobcu datovaná 16.8.2017 vo veci administratívneho vyhostenia (ďalej len „žaloba“) voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-PO2-66-007/2017 zo dňa 10.7.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko PPZ-HCP-PO9-3-016/2017- AV z 9.2.2017 o administratívnom vyhostení tak, že toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalobca sa súčasne domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru PPZ-HCP-PO9-3-016/2017-AV z 9.2.2017, ktorým bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu. 2/ Doručenou žalobou žalobca namietal porušenie ustanovení o správnom konaní a nesprávne právne posúdenie veci. 3/ Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 31.8.2017 k žalobe napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti napadnutého rozhodnutia s tým, že žaloba je svojím obsahom totožná s dôvodmi, uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. 4/ Na základe žiadosti žalobcu súd priznal podanej žalobe odkladný účinok uznesením č.k.: 4Sa/73/2017-71 z 5.9.2017. 5/ Na určený termín pojednávania sa dostavila poverená pracovníčka zástupcu žalobcu a poverená pracovníčka žalovaného. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z rodinných dôvodov. Súd po prejednaní veci dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná a preto s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. 6/ Súd sa pred prejednaním veci oboznámil s administratívnym spisom žalovaného PPZ-HCP- PO2-66/2017, ako aj s prvostupňovým administratívnym spisom PPZ-HCP-PO9-3//2017-AV. 7/ Súd doplnil dokazovanie pripojením administratívneho spisu Migračného úradu MVSR ČAS: MU- PO-212/2016-Ž. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol dňa 2.11.2016 o 23.23 hod. leteckou linkou vrátený na slovenské územie z Dánska (priepustka „Laissez-Passer“ č. 2185/2016) v rámci Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). Následne vo veci konalo Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko (ďalej len prvostupňový správny orgán“). O 00.30 hod. 3.11.2016 (podľa lustrácie z 9.2.2017) bolo o. i. zistené, že žalobca bol „deportovaný“ na slovenské územie z Dánska. O 04.00 hod. bolo žalobcovi oznámené začatie konania o jeho administratívnom vyhostení a o jeho zaistení. O 12.00 hod. bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom vypočutý, pričom v priebehu výsluchu uviedol, že v Dánsku požiadal o azyl. Súčasne mu bolo oznámené, že konanie o jeho administratívnom vyhostení sa prerušuje. O 15.00 hod. bol žalobca vypočutý „ v konaní vo veci zaistenia cudzinca žiadateľa o azyl“. Toho istého dňa o 18.00 hod. bol žalobca už ako žiadateľ o azyl opätovne vypočutý prvostupňovým správnym orgánom. Dňa 3.11.2016 o 19.00 hod. prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi, že jeho vstupom na slovenské územie sa automaticky začína azylové konanie. Súčasne mu boli zadržané doklady: „Laissez-Passer“ č. 2185/2016 a neplatný cestový pas. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 3.11.2016 konanie o administratívnom vyhostení žalobcu prerušil z dôvodu § 77 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Po vykonanom azylovom konaní Migračný úrad MVSR rozhodnutím z 19.12.2016 žalobcovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. O podanej žalobe voči tomuto rozhodnutiu tunajší súd meritórne nerozhodol, ale v dôsledku jej späťvzatia konanie o nej uznesením ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.3.2017 zastavil. Predtým uznesením z 26.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.2.2017, zamietol žiadosť o priznanie odkladného účinku podanej žalobe. 7/ Zo spisu prvostupňového správneho orgánu PPZ-HCP-PO9-3/2017-AV a zo spisu žalovaného PPZ- HCP-PO2-66/2017súd o. i. zistil, že uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o priznanie odkladného účinku podanej žalobe (voči rozhodnutiu Migračného úradu MVSR) bolo 8.2.2017 doručené prvostupňovému správnemu orgánu. V ten istý deň tento správny orgán požiadal o predvedenie žalobcu a o jeho eskortu z OCP PZ Nové Zámky. Žalobca bol pred OCP PZ Nové Zámky predvedený 8.2.2017 a následne 9.2.2017 o 00.30 hod. pred prvostupňový správny orgán. O 7.40 hod. bolo žalobcovi oznámené pokračovanie v konaní o jeho administratívnom vyhostení. V priebehu výsluchu z 9.2.2017 žalobca o. i. uviedol, že sa sám a dobrovoľne dostavil pred OCP PZ Nové Zámky za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt a to so všetkými potrebnými dokladmi. Konanie o tejto jeho žiadosti začaté nebolo, ale bol zadržaný a následne predvedený pred prvostupňový správny orgán. Tiež uviedol, že po vystúpení z lietadla (2.11.2016) ho na letisku v Košiciach už čakala polícia, ktorá ho zadržala. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie PPZ-HCP-PO9-3-016/2017-AV z 9.2.2017, ktorým ho s poukazom na § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vyhostil z územia Slovenskej republiky a určil mu 30- dňovú lehotu na vycestovanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán o. i. uviedol, že žalobca bol na Slovensko vrátený v rámci Dublinského nariadenia a že sa vstupom na slovenské územie automaticky považuje za žiadateľa o azyl. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. V ňom o. i. uviedol, že žalobca 1.3.2017 požiadal o udelenie tolerovaného pobytu, že súčasne predložil svoj (nový) cestovný pas, vydaný 14.12.2016. Tiež, že spĺňa základné podmienky pre udelenie trvalého pobytu o ktorý môže požiadať po zabezpečení všetkých zákonom stanovených dokladov. Žalovaný v odôvodnení o. i. súčasne uviedol, že OCP PZ Nové Zámky svoje rozhodnutie (o neprijatí žalobcovej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podanej žalobcom 8.2.2017) prehodnotilo a takúto žiadosť neskôr prijalo. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“): Cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je odovzdaný na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, považuje sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl; konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky. Podľa § 22 ods. 1 veta prvá zákona o azyle: Žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov: Ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Podľa § 18 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok): (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 241 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 8/ Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v zmysle žalobných bodov a dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne. Preto tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. 9/ Ako to vyplýva z obsahu podanej žaloby, ako aj z obsahu pripojených administratívnych spisov, žalobca bol po vykonaní trestu odňatia slobody v Dánsku, kde tiež požiadal o azyl, navrátený na slovenské územie postupom podľa Dublinského nariadenia dňa 2.11.2016, ako o tom o. i. svedčí predovšetkým dočasná priepustka „Laissez-Passer“ č. 2185/2016, ktorú mal prvostupňový správny orgán k dispozícii. Vstupom na slovenské územie (2.11.2016 o 23.23. hod.) bolo potrebné ho považovať za žiadateľa o azyl a to s poukazom na § 4 ods. 6 zákona o azyle. Ako taký mal oprávnenie zdržiavať sa na území slovenskej republiky (§ 22 ods. 1, veta prvá zákona o azyle). Tieto skutočnosti boli prvostupňovému správnemu orgánu, ako aj žalovanému známe. Prvostupňový správny orgán tieto skutočnosti dokonca deklaroval v písomnostiach, ktoré však nie sú založené v jeho administratívnom spise, ktoré sú však založené v azylovom spise Migračného úradu MVSR ČAS: MU-PO-212/2016- Ž. (Podľa názoru súdu bolo pochybením prvostupňového správneho orgánu, ak tieto písomnosti do administratívneho spisu nezaložil.) Bez ohľadu na tento administratívne nesprávny postup prvostupňový správny orgán nebol oprávnený začať voči žalobcovi konanie o jeho administratívnom vyhostení z dôvodu § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko (ako to bolo vyššie konštatované súdom) vstupom na slovenské územie bol považovaný za žiadateľa o azyl a z tohto titulu bol oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. V nadväznosti na toto konštatovanie, ktoré priamo vyplýva z platnej právnej úpravy, tak začatie konania o administratívnom vyhostení žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako začaté v rozpore so zákonom. Možno ho teda označiť za paakt. I keď súd pripúšťa, že pri prvotných úkonoch mohlo dôjsť k omylu, ktorý viedol k začatiu konania o administratívnom vyhostení žalobcu, takýto omyl mal prvostupňový správny orgán bezodkladne napraviť vydaním rozhodnutia o zastavení takéhoto konania. Tento správny orgán však „začaté“ konanie prerušil s poukazom na § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím Č.s.: PPZ-HCP-PO9-AV-12-013/2016 z 3.11.2016 (podľa názoru súdu však aj toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko nezodpovedá skutočnosti konštatovanie obsiahnuté v jeho výroku, podľa ktorého žalobca počas konania o jeho vyhostení požiadal o azyl), „pokračoval“ v ňom 9.2.2017 a následne vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu. Súd opakuje, že žalobca sa už vstupom na územie Slovenskej republiky považuje za žiadateľa o azyl! 10/ Ak prvostupňový správny orgán hodlal po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia tunajšieho súdu č.k.: 4SaZ/2/2017-23 z 26.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.2.2017, ktorým zamietol žiadosť o priznanie odkladného účinku podanej žalobe, pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu žalobcu, mal postupom podľa § 18 Správneho poriadku žalobcovi oznámiť začatie takéhoto konania. To však prvostupňový správny orgán neurobil. 11/ Vyššie zistený skutkový, ako aj právny stav mal žalovaný vyhodnotiť a reagovať naň v rozhodnutí v ktorom rozhodoval o podanom odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a to v intenciách bodu 9/ odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný však prvostupňové rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru PPZ-HCP-PO9-3-016/2017-AV z 9.2.2017 potvrdil a odvolanie podané voči nemu zamietol. 12/ Súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na pochybenie iného správneho orgánu - OCP PZ Nové Zámky, ktoré 8.2.2017 bezdôvodne neprijalo žiadosť žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu. V čase keď žalobca chcel podať predmetnú žiadosť (8.2.2017) už nebol žiadateľom o azyl, jeho pobyt na Slovensku bol neoprávnený, avšak podaním (a prijatím) žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu by bol jeho pobyt považovaný za tolerovaný až do právoplatnosti rozhodnutia o takejto žiadosti (§ 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov). Bezdôvodným neprijatím takejto žiadosti však OCP PZ Nové Zámky znemožnil aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. I keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstate tento stav v podstate potvrdil, pri vydaní napadnutého rozhodnutia z neho nevyvodil žiaden relevantný záver. 13/ Pretože prvostupňový správny orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia z 9.2.2017 konal v rozpore so zákonom, pričom žalovaný tieto pochybenia nezohľadnil vo vydanom napadnutom rozhodnutí, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a súčasne zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. 14/ O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 15/ Záverom súd poznamenáva, že žalovaný i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou (§ 146 ods. 1 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).