Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200013 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200013.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: C. V., nar. X.X.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, cestovný pas Afganistanu č. I. platný do 18.12.2019, povolenie na pobyt na území SR č. C. platné do 19.9.2019, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto Y. F., Š. L. W., T. N., E., toho času bytom Y. XXX/XX, F., SR, zastúpený: ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj - Občianske združenie, Cablkova 3, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-46-26/2016-Ž zo dňa 24.11.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-46-26/2016-Ž zo dňa 24.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) a podľa § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že nepredlžuje poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade pre potreby komplexného a objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR si žalovaný dňa 11.3.2016 a následne dňa 11.4.2016 podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle vyžiadal vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby. Žalovanému dňa 3.5.2016 bolo pod č. p. XX/XXX-M.-XXX-X/XXXX-L. doručené vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa pracovník migračného úradu posudzujúci žiadosť oboznámil. Dňa 26.5.2016 si migračný úrad vyžiadal doplňujúce vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby. Dňa 20.7.2016 bolo pod č. p. XX/XXX-M.-XXX-X/XXXX-L. doručené príslušné vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa pracovník migračného úradu posudzujúci žiadosť oboznámil. Dňa 19.10.2016 si migračný úrad podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle vyžiadal ďalšie doplňujúce vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby potrebné pre komplexné posúdenie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany. Dňa 4.11.2016 bolo pod č. p. XX/XXX-M.-XXX-X/XXXX doručené príslušné doplňujúce vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa pracovník migračného úradu posudzujúci žiadosť oboznámil. Nakoľko ide o informácie, ktoré podliehajú utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie sú súčasťou spisového materiálu žiadateľa o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR, ale sú evidované na migračnom úrade v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Aktuálna legislatíva v SR poskytuje ochranu utajovaným skutočnostiam takým spôsobom, že žiadateľ ani jeho právny zástupca nemá v konaní o azyle prístup k týmto informáciám. Prístup k nim má pracovník migračného úradu, ktorý sa s nimi oboznámil a použil ich v rámci správnej úvahy pri vydaní tohto rozhodnutia. Po posúdení žiadosti žalobcu a s poukazom na to, že ide o bezpečnostný záujem SR, bolo potrebné nepredĺžiť poskytnutie doplnkovej ochrany. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 29.12.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal a) postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, b) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, c) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, d) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.2.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že ide o informácie, ktoré podliehajú utajeniu podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie sú obsahom spisového materiálu, ktorý obsahuje úradné záznamy o tom, že sú evidované v evidencii utajovaných skutočností. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalobcu išlo o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Poukázal na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že bezpečnostný záujem je nadradený nad všeobecné zásady správneho konania. Nakoľko zákon o azyle samostatne upravuje odôvodnenie rozhodnutia pri zrušení doplnkovej ochrany, nepoužije sa v zmysle § 52 ods. 1 zákona o azyle subsidiárne správny poriadok. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu, tlmočníka jazyka paštúnskeho, ktorého prítomnosť žalobca požadoval, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-46-26/2016-Ž. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-46/2016-Ž súd zistil, že žalobca opakovane požiadal o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko by mal v domovskej krajine problémy. Žalobca podaním zo dňa 29.2.2016, doručeným žalovanému dňa 3.3.2016, požiadal o doplnkovú ochranu z dôvodu, že stále pretrvávajú dôvody doplnkovej ochrany. Zo zápisnice z pohovoru so žiadateľom o predĺženie doplnkovej ochrany v správnom konaní dňa 16.3.2016 žalobca ako dôvod o predĺženie poskytnutia doplnkovej ochrany uviedol, že problémy, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana stále pretrvávajú, stále sa obáva z individuálnych dôvodov, ktoré opísal v predchádzajúcich konaniach, ako aj zo všeobecných dôvodov, nakoľko v Afganistane je vojenský konflikt a nikto sa nemôže cítiť bezpečne. Provincia N., odkiaľ pochádza, je špeciálne problémová. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany v rozpore s § 3 Správneho poriadku: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný v súvislosti s opätovným vyhodnotením žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany vyžiadal v zmysle ustanovenia § 19a ods. 9 zákona o azyle vyjadrenia od Slovenskej informačnej služby, ktoré mu boli doručené. Taktiež žalovaný vyžiadal dňa 19.10.2016 doplňujúce informácie od Slovenskej informačnej služby. Následne dňa 26.5.2016 si vyžiadal doplňujúce vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby. Dňa 4.11.2016 bolo žalovanému pod č. p. XX/XXX-M.-XXX-X/XXXX doručené doplňujúce vyjadrenie Slovenskej informačnej služby. S poukazom na to, že vyššie uvedené vyjadrenia od Slovenskej informačnej služby potrebné pre posúdenie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany podliehajú utajeniu podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, nie sú súčasťou spisového materiálu žalobcu, ale sú evidované u žalovaného v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Na základe posúdenia žiadosti žalobcu bola napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.11.2016 zrušená doplnková ochrana podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Žalovaný získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. 8. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyžiadal relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o predĺženie poskytnutia doplnkovej ochrany, na ktoré žalobca poukazoval. Súd poukazuje na to, že zákon o azyle je vo vzťahu k správnemu poriadku lex specialis, ktorý sa použije len subsidiárne. V danej veci zákon o azyle v § 52 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia o zrušení doplnkovej ochrany sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom. 9. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný si vyžiadal informácie od Slovenskej informačnej služby a vyhodnotil žiadosť žalobcu. Zákon o azyle ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného o zrušení doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 a v zmysle ustanovenia § 13c ods. 2 písm. d) sa uvedie len skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 10. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. V danej veci zákon vylučuje vykonávanie dôkazov pochádzajúcich od Slovenskej informačnej služby. Z uvedeného je preto vylúčená aj možnosť vyjadrenia sa k nim. Žalovaný podľa názoru súdu splnil úlohy, ktoré žalovanému vyplývajú z legislatívy Slovenskej republiky, ktorá upravuje nakladanie s utajovanými skutočnosťami. Podľa ustanovenia § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom o azyle. 11. V rámci konania sa súd s predmetnou správou v režime utajenia so stupňom „tajné“ oboznámil. Informácia podaná Slovenskou informačnou službou má charakter informácie, ktorá bola nutná na posúdenie. Podľa základných zmlúv Európskej únie ochrana národnej bezpečnosti je vo výlučnej zodpovednosti členských štátov a členský štát je oprávnený neposkytnúť informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. Súd mal za to, že , že v danom prípade postačí, ak žalovaný (správny orgán) uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, v takomto postupe nevzhliadol žiadne pochybenie. 12. K návrhu právnej zástupkyne žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania na Ústavnom súde vo veci preskúmania nesúladu niektorých ustanovení § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje nesúlad týchto ustanovení s Ústavou SR a Dohovorom o základných ľudských práv, teda ide o ustanovenie, ktoré upravuje vzťah k správnemu poriadku a možnosť v taxatívne vymedzených rozhodnutiach, v odôvodnení uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, súd uvádza, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, nevzhliadol dôvod na prerušenie konania vo veci nepredĺženia doplnkovej ochrany. 13. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 14. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ustanovenia § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 15. O trovách tlmočného súd rozhodne osobitným uznesením po ich vyčíslení ustanoveným tlmočníkom. 16. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).