Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/200/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201376 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201376.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: KÚPELE LUČIVNÁ, a. s., 059 31 Lučivná 290, IČO: 31 714 480, právne zastúpený: Advokátska kancelária CHOCHOĽÁK & ČESLA s. r. o., Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, P. O. BOX 100, 810 05, Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102/2015, 15854/2015/D220-SLP/32300-M zo dňa 15.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102/2015, 15854/2015/D220-SLP/32300- M zo dňa 15.06.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. j. 02969/2015/C343-SŽDD/15949 zo dňa 16.03.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Sekcia železničnej dopravy a dráh, Odbor dráhový stavebný úrad, ako orgán verejnej správy vo veciach dráh podľa § 101 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, zároveň ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh a ich súčastí, pre stavby v obvode dráhy, ktoré neslúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe a pre stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe, rozhodol rozhodnutím zo dňa 16.03.2015 č. j.: 02969/2015/C343- SŽDD/15949 o nepriznaní postavenia účastníka konania spoločnosti žalobcu v stavebnom konaní stavby: „Modernizácia žel. trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry, ÚČS 403 - Svit - Štrba“. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní námietok žalobcu, ktoré boli zaslané v rámci stavebného konania predmetnej stavby špeciálnemu stavebnému úradu, žalovaný dospel k názoru, že nakoľko Kúpele Lučivná, a. s. nemajú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom, alebo stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, pri ktorých by mohli byť stavebným povolením priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám, nie sú účastníkom stavebného konania. 2. Napadnutým rozhodnutím minister Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 102/2015, č. 15854/2015/D220-SLP/32300-M zo dňa 15.06.2015 rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že povolením stavby nebude znemožnené užívanie nehnuteľnosti Kúpeľov Lučivná, a. s. konkrétne pozemku parc. č. KN C XXX spolu s budovou ČOV (čistička odpadových vôd) a počas realizácie stavby sa ani žiadnym spôsobom neobmedzí jej užívanie. Prístupová trasa k ČOV je zabezpečená aj počas realizácie stavby a po ukončení predmetnej stavby bude dokonca prístupová cesta k ČOV ešte výrazne kratšia ako doteraz, nakoľko sa vybuduje prepojenie poľných ciest cez terajšie teleso železničnej trate tak, ako je určené v územnom rozhodnutí. Mal za to, že užívanie ČOV stavbou nebude dotknuté ani tým, že prístup k nej bude zmenený, čo sa nedá považovať za obmedzenie jej užívania, teda za zmenu hmotnoprávneho postavenia Kúpeľov Lučivná, a. s. po vydaní rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca doposiaľ, a teda ani v územnom konaní nemal proti umiestneniu predmetnej stavby žiadne pripomienky a neuplatnil ani žiadne námietky vo vzťahu jej umiestnenia k ČOV. 3. K námietke žalobcu, že navrhovaná stavba môže ovplyvniť hlukom, infrazvukom a vibráciami prevádzku prírodných liečebných kúpeľov, ktorú žalobca prevádzkuje, minister zdôraznil, že táto námietka je nepodložená a nepreukázaná, pričom mohla a mala byť uplatnená v územnom konaní. 4. K ďalšej odvolacej námietke, že pre účasť v stavebnom konaní nie je podstatné, či skutočne dôjde k zásahu do vlastníckych práv, ale postačuje len možnosť, že k takémuto zásahu môže dôjsť, žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, pretože je jednoznačne preukázané, že povolením predmetnej stavby nebude dotknuté užívanie ČOV. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.08.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. 102/2015, 15854/2015/D220-SLP/32300-M zo dňa 15.06.2015, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 02969/2015/C343- SŽDD/15949 zo dňa 16.03.2015 o nepriznaní postavenia spoločnosti žalobcu ako účastníka v stavebnom konaní stavby: „Modernizácia žel. trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry, ÚČS 403 - Svit - Štrba“. 6. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci. Taktiež nezákonnosť videl v tom, že stavebné konanie ja zaťažené vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 7. Bol názoru, že žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože žalovaný sa nesprávne vysporiadal s námietkami žalobcu vo vzťahu k otázke priznania postavenia účastníka konania žalobcu v stavebnom konaní, pretože námietky žalobcu posudzoval žalovaný výlučne po materiálnej stránke a nie vo vzťahu k otázke, či námietky žalobcu zakladajú jeho postavenie ako účastníka stavebného konania, tzn. či existuje možnosť, predpoklad priameho dotknutia práv žalobcu rozhodnutím v stavebnom konaní, pričom pre priznanie účastníctva žalobcovi v stavebnom konaní postačuje podľa názoru žalobcu len samotná existencia možnosti zásahu do práv žalobcu. 8. Žalobca s poukazom na ust. § 59 stavebného zákona, ktorý upravuje účastníctvo v stavebnom konaní a taktiež na ust. § 139 stavebného zákona vymedzujúce niektoré pojmy použité v stavebnom zákone, považoval za zrejmé, že žalobca prvý predpoklad (existencia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom alebo stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb) bezpochyby spĺňa. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobca nepochybne preukázal vlastnícke právo k susednej stavbe, a to k stavbe ČOV na pozemku, ktorú ako pojem treba vykladať v súlade s § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ako stavbu na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa stavebného zákona ide, ale jej užívanie môže byť stavbou dotknuté. 9. Vyjadril presvedčenie, že žalobca rovnako osvedčil aj druhý predpoklad, t. j. samotnú existenciu možnosti stavby priamo sa dotknúť vlastníckeho alebo iného práva žalobcu k pozemku alebo stavbe - ČOV, pretože môže byť stavebným povolením k stavbe priamo dotknutý na svojich právach. 10. Žalobca zastáva názor, že žalovaný sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v rozklade vo vzťahu k tomu, či tieto zakladajú žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania, nakoľko ak by tak bol urobil, nemohol by dospieť k opačnému záveru ako k tomu, že žalobca je účastníkom stavebného konania. 11. Namietal, že žalovaný nijako nevyhodnotil a ani neskúmal v zmysle ním vznesených námietok, či žalobca môže byť dotknutý na svojich právach hlukom, infrazvukom a vibráciami zo stavby s tým, že ani žalovaným tvrdená skutočnosť, že takáto námietka mala byť zo strany žalobcu uplatnená v územnom konaní nemôže viesť k nepriznaniu postavenia účastníka konania žalobcu v stavebnom konaní. 12. Žalobca s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/177/2010 tvrdil, že žalovaný nepreskúmal dostatočne skutkový stav uvádzaný žalobcom a obmedzil sa iba na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že tvrdenia žalobcu sú subjektívne a ničím nepodložené s tým, že túto konštatáciu žalovaného považoval žalobca za nedostatočne odôvodnenú. 13. Žalobca tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobsahuje žiadne uvedenie stanoviska osobitnej (rozkladovej) komisie vo veci rozhodovania o rozklade a bez uvedenia stanoviska osobitnej (rozkladovej) komisie nie je možné zistiť aký bol návrh osobitnej (rozkladovej) komisie na rozhodnutie, ako sa s týmto návrhom osobitnej rozkladovej komisie žalovaný vysporiadal, a teda či rozhodol v súlade s ním, alebo rozhodol inak, ako mu navrhla osobitná rozkladová komisia, pričom takto nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zakladá jeho nepreskúmateľnosť. 14. Ďalej sa žalobca domnieva, že stavebné konanie je zaťažené vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný rozhodol v konaní o rozklade bez toho, aby bola ustanovená osobitná rozkladová komisia, resp. ak takáto osobitná rozkladová komisia ustanovená bola, žalovaný rozhodol v konaní o rozklade bez toho, aby osobitná (rozkladová) komisia vyhotovila návrh na rozhodnutie, a to v lehotách podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 61 ods. 3 Správneho poriadku, pričom takýto postup je v rozpore s ust. § 61 ods. 2 Správneho poriadku. 15. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 16. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.10.2015 tak, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodovania ministra a neodôvodňujú zrušenie jeho rozhodnutia. 17. Žalovaný s poukazom na znenie § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona uviedol, že okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku posudzuje vždy stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. 18. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nesporne osvedčil možnosť zásahu do jeho vlastníckych práv, resp. do právom chránených záujmov bol názoru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu vo vzťahu k otázke priznania, resp. nepriznania postavenia účastníka konania žalobcu v stavebnom konaní. Žalovaný konštatoval, že na priznanie postavenia účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona je potrebné splniť jednak prvú časť podmienky účasti v stavebnom konaní, ktorou je vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb a kumulatívne je potrebné splniť aj druhú časť podmienky a tou je zásah do vlastníckeho práva alebo iného práva k týmto pozemkom a stavbám, ktoré môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Uviedol, že žalobca osvedčil vlastnícke právo k pozemku parc. č. KN C XXX spolu s budovou čističky odpadových vôd, avšak druhá podmienka, a to možnosť zásahu do vlastníckych práv alebo právnych záujmov splnená nebola. Žalovaný tvrdil, že povolením stavby nedôjde k znemožneniu užívania uvedených nehnuteľností žalobcu a počas realizácie stavby sa ani žiadnym spôsobom neobmedzí ich užívanie. Prístupová cesta k čističke odpadových vôd žalobcu bude aj počas realizácie stavby zabezpečená a po ukončení samotnej realizácie stavby bude prístupová cesta k čističke odpadových vôd oveľa kratšia ako predchádzajúca prístupová cesta. Predmetom realizácie stavby je posunutie telesa dráhy smerom od žalobcu, t. j. existujúca železničná trať sa v súčasnosti nachádza v menšej vzdialenosti od žalobcu ako tomu bude po realizácii stavby. Na základe týchto tvrdení mal žalovaný za to, že len samotné konštatovanie žalobcu, že môže byť dotknutý na svojich právach, a to hlukom, infrazvukom a vibráciami zo stavby neobstoja s tým, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobcu dostatočne zaoberal, posúdil ich, rozhodnutie náležite zdôvodnil, pričom možnosť dotknutia sa práv a právom chránených záujmov žalobcu nebola preukázaná. Bol názoru, že tak vydaním stavebného povolenia, tak ani samotnou realizáciou stavby nebude žalobca na svojich právach dotknutý, nedôjde k zmene hmotnoprávneho postavenia na strane žalobcu. 19. S poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 a sp. zn. 3Sžp/1/2010, týkajúce sa posúdenia, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom správneho konania, mal za nesporné, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na to, aby mu mohlo byť priznané postavenie účastníka stavebného konania. 20. V nadväznosti na námietku žalobcu, týkajúcu sa neustanovenia osobitnej rozkladovej komisie a vyhotovenia návrhu na rozhodnutie v lehotách, pokladal za neopodstatnenú a zavádzajúcu, pretože osobitná rozkladová komisia ministra pre veci výstavby a bytovej politiky bola zriadená rozhodnutím ministra č. 204 zo dňa 02.08.2011 v znení rozhodnutia ministra č. 240/2012 zo dňa 27.11.2012 a z tohoto dôvodu nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že osobitná komisia zriadená nebola. Uvádzal, že osobitná rozkladová komisia ministra pre veci výstavby a bytovej politiky je zriadená uvedenými rozhodnutiami ministra ako stála komisia, ktorá zasadá podľa potreby. Osobitná rozkladová komisia aj v prípade rozkladu žalobcu predložila listom č. 15854/2015/D220-SLP/32300 zo dňa 03.06.2015 svoje stanovisko ministrovi vo forme informácie pre ministra, v ktorej zaujala stanovisko k rozkladu žalobcu. Poukázal na to, že aj zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia (prvá veta rozhodnutia) vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané aj na základe návrhu osobitnej komisie. Skutočnosť, že návrh osobitnej rozkladovej komisie nie je súčasťou napadnutého rozhodnutie nepostihuje napadnuté rozhodnutie neplatnosťou. Podstatné je, že minister ako správny orgán sa oboznámil s návrhom poradného orgánu, t. j. osobitnej rozkladovej komisie. 21. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 22. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 19.12.2016 nesúhlasil so závermi žalovaného uvedenými vo vyjadrení žalovaného. Poukázal na to, že z tvrdení žalovaného, ako aj z obsahu judikátu (R 9/2013, sp. zn. 8Sžp/20/2012), na ktorý žalovaný odkazuje, jednoznačne vyplýva, že k úspešnosti priznania postavenia účastníka stavebného konania je postačujúce, aby existoval predpoklad, potencionálna možnosť dotknutia práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. 23. Uviedol, že ak bolo žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania odopreté, takýto postup má za následok ukrátenie jeho práv, čo sa môže prejaviť nielen po formálnej stránke, ale aj v následku nemožnosti účinného uplatnenia práv žalobcu. V. Právna úprava 24. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 S. s. p. 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách. 27. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 28. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p., súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 29. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. 30. Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 31. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. VI. Závery správneho súdu 32. Krajský súd v Bratislave na základe podanej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 102/2015, 15854/2015/D220-SLP/32300-M zo dňa 15.06.2015, predchádzajúce konanie, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 33. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka týkajúca priznania resp. nepriznania účastníctva žalobcu v stavebnom konaní stavby: „Modernizácia žel. trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry, ÚČS 403 - Svit - Štrba“. 34. Z administratívneho spisu je nesporné, že žalobca preukázal existenciu vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám, vrátane susednej stavby a to k stavbe ČOV na pozemku, ktorú v zmysle § 139 ods. 2 pís. d) stavebného zákona treba vyhodnotiť ako stavbu na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa Stavebného zákona ide, ale jej užívanie môže byť stavbou dotknuté. 35. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že povolením stavby nedôjde k znemožneniu užívania uvedených nehnuteľností žalobcu a počas realizácie stavby sa ani žiadnym spôsobom neobmedzí ich užívanie. Ďalej námietku žalobcu, že navrhovaná stavba môže ovplyvniť hlukom, infrazvukom a vibráciami prevádzku prírodných liečebných kúpeľov, ktorú žalobca prevádzkuje, vyhodnotil ako nepodloženú a nepreukázanú. 36. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalovaného súd uvádza, že k úspešnosti priznania postavenia účastníka stavebného konania je postačujúce, aby existoval predpoklad, potencionálna možnosť dotknutia práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. V konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ale postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, to znamená, že pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ale postačuje i len možnosť, že k takémuto zásahu môže prísť. 37. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s námietkami žalobcu, že stavba môže ovplyvniť hlukom, infrazvukom a vibráciami prevádzku prírodných liečebných kúpeľov, ktorú žalobca prevádzkuje, a to vo vzťahu k otázke priznania postavenia účastníka konania žalobcu v stavebnom konaní, pretože zvýšenie hluku, infrazvuku a vibrácií zo stavby môže reálne predstavovať možnosť zásahu do práv žalobcu. 38. Krajský súd vo veci konštatoval, že účastníctvo žalobcu obstojí samo o sebe a to bez ohľadu na skutočnosť, či by takáto námietka mala úspech v stavebnom konaní a privodila by žalobcovi priaznivejšie postavenie, pretože pre priznanie postavenia účastníka stavebného konania je postačujúce, aby existoval predpoklad dotknutia práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. 39. Pre posúdenie účastníctva správneho konania postačuje, že existuje čo i len potencionálna možnosť, že rozhodnutie správneho orgánu môže predstavovať zásah do práv daného subjektu, na základe čoho je správny orgán povinný s takýmto subjektom konať ako s účastníkom konania, pričom je irelevantné, či k takémuto zásahu do jeho práv v skutočnosti dôjde. 40. Medzi práva žalobcu patrí i právo na nerušené užívanie nehnuteľnosti a právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravujúcich účastníctvo v konaní chráni subjekty pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníckeho práva tým, že im umožňuje uplatniť námietky a chrániť svoje práva a záujmy v stavebnom konaní v postavení účastníka konania, ak ich práva môžu byť stavebným konaním dotknuté. 41. Z definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že pre priznanie postavenia účastníka správneho konania postačuje, ak existuje možnosť priameho dotknutia práv osoby rozhodnutím správneho orgánu. Definícia účastníctva predpokladá, že daný subjekt je účastníkom až do času, kým sa nepreukáže opak. Potom z uvedeného vyplýva, že s otázkou, či existuje predpoklad dotknutia práv subjektu, ktorý o sebe tvrdí, že je účastníkom konania, je povinný sa vysporiadať správny orgán. 42. Pokiaľ žalovaný námietku žalobcu, že navrhovaná stavba môže ovplyvniť hlukom, infrazvukom a vibráciami prevádzku prírodných liečebných kúpeľov, ktorú žalobca prevádzkuje, vyhodnotil ako nepodloženú a nepreukázanú, ide o nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, pretože dôkazné bremeno vyvrátenia tejto námietky, resp. posúdenie jej opodstatnenosti zaťažuje správny orgán, a nie žalobcu, ktorý má len povinnosť tvrdenia. 43. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo v danom prípade k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v otázke priznania postavenia žalobcu ako účastníka stavebného konania, a preto musel rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 44. Podľa ust. § 191 ods. 6 S. s. p., právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 45. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa neustanovenia osobitnej rozkladovej komisie a vyhotovenia návrhu na rozhodnutie v lehotách podľa Správneho poriadku (§ 57 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 1) súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z administratívneho spisu vyplynulo, že osobitná rozkladová komisia ministra pre veci výstavby a bytovej politiky bola zriadená a žalovaný pri rozhodovaní z návrhu osobitnej komisie vychádzal, čo je zrejmé z úvodnej časti napadnutého rozhodnutia. Potrebné je uviesť, že osobitná rozkladová komisia je len poradným orgánom a orgán, ktorý je podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku príslušným na rozhodnutie je minister, s tým, že minister nie je povinný rešpektovať právny názor osobitnej rozkladovej komisie. Súd súhlasil s tvrdením žalovaného v tom smere, že i keď návrh osobitnej rozkladovej komisie nie je súčasťou napadnutého rozhodnutia táto skutočnosť nepostihuje napadnuté rozhodnutie neplatnosťou, ale podstatné je, že minister ako správny orgán sa oboznámil s návrhom osobitnej rozkladovej komisie. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S. s. p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.