Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/39/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200577 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013200577.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: N. T., bytom R. X, R., proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 13.3.2013 proti rozhodnutiu odporcu č. MAGS SNM 30003/13-20498/591/Mar zo dňa 25.1.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. MAGS SNM 30003/13-20498/591/Mar zo dňa 25.1.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. MAGS SNM 30003/13-20498/591/Mar zo dňa 25.1.2013 odporca podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom v znení účinnom do 22.11.2012 (ďalej len „zákon“) rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na bytovú náhradu za nájomný byt č. 11-12 nachádzajúci sa v bytovom dome na R. Z. Č.. X súpisné č. XXXX v k.ú. E. G. (ďalej len „nájomný byt“), ktorý je t.č. vo výlučnom vlastníctve Rímsko-katolíckeho farského úradu v Bratislave (ďalej len „farský úrad“). Odporca mal z listín predložených navrhovateľkou za preukázané, že navrhovateľke nevznikol nájomný vzťah k nájomnému bytu podľa § 871 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Občiansky zákonník“) a preto nespĺňa podmienky stanovené v § 2 a § 5 ods. 1 zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 13.3.2013 doplnený podaním zo dňa 28.5.2013, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietala, že podľa § 5 ods. 1 a § 2 ods. 2 zákona má nárok na náhradu bývania, keďže je v materiálnej bytovej núdzi a nájom vznikol na základe výmeny bytu. Uviedla, že nemôže predložiť listinné doklady o výmene bytu, pretože žiadne také doklady neboli podpísané, avšak existujú svedkovia, ktorí boli prítomní pri dojednávaní podmienok a pri podpise zmluvy s farským úradom. K návrhu priložila vlastné čestné vyhlásenie zo dňa 28.1.1999, podľa ktorého sa vzdala užívacieho práva na garsónku nachádzajúcu sa na ul. A. XX H. R. (ďalej len „garsónka“) v prospech pani C.. Podľa vyjadrenia navrhovateľky bolo toto vyhlásenie v čase jeho vyhotovenia spolu s kúpnopredajnou zmluvou jediným legislatívnym riešením pre uskutočnenie výmeny bytu. Na základe týchto dokladov sa mala uskutočniť „trojvýmena“ bytov, následne bola podpísaná nájomná zmluva s farským úradom. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2013 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal ho potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľka v správnom konaní aj napriek špecifikovanej výzve odporcu predložila iba nájomné zmluvy k nájomnému bytu z roku 1999 a 2005 a teda nepreukázala, že jej vznikol k tomuto bytu nájomný vzťah podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, teda pred 1.1.1992. Odporca teda nemal žiadne listinné doklady, preukazujúce splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na bytovú náhradu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozsudkom č.k.: 4Sp/39/2013-29 z 11.3.2015 napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Po podaní odvolania voči tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 7Sžo/146/2015 z 27.4.2017 z procesných dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) na pojednávaní konanom 31.5.2017 za prítomnosti účastníkov konania a postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd sa v prejednávanej riadne oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu z ktorého zistil, že po vypovedaní nájmu k nájomnému bytu zo strany farského úradu podľa § 3 ods. 1 zákona o bytových náhradách si navrhovateľka dňa 26.9.2012 podľa § 7 ods. 1 zákona uplatnila u odporcu nárok na poskytnutie bytovej náhrady. V predmetnej žiadosti o bytovú náhradu navrhovateľka ako aj spoločne posudzovaná osoba deklarovala existenciu materiálnej bytovej núdze ako aj vznik práva nájmu k nájomnému bytu, a to predložením nájomnej zmluvy uzatvorenej s farským úradom zo dňa 1.2.1999 (ďalej len „nájomná zmluva zo dňa 1.2.1999) a Zmluvy o nájme bytu 011/2005 uzatvorenej s farským úradom zo dňa 31.5.2005 (ďalej len „nájomná zmluva z 31.5.2005“). K žiadosti ďalej doložila čestné vyhlásenie zo dňa 28.1.1999, podľa ktorého sa vzdala užívacieho práva ku garsónke na A. XX, R. v prospech D.. C. ako aj kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k tejto garsónke v prospech p. C. V. a jej manžela zo dňa 9.2.1999. Podľa súhlasu starostu Mestskej časti Bratislava Staré mesto zo dňa 14.12.1994 tento v zmysle ust. § 715 Občianskeho zákonníka udelil súhlas k vzájomnej výmene bytov na základe dohody medzi navrhovateľkou a p. C. K. tak, že navrhovateľka sa z bytu na L.B. XX H. R. nasťahuje do garsónky na A. XX H. R. a p. C. do pôvodného bytu navrhovateľky, teda do bytu na L. XX. Následnou kúpnou zmluvou z 9.2.1999 navrhovateľka predala svoju garsónku na A. XX p. V. C. a jej manželovi. Podľa výzvy na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 12.11.2012 je zrejmé, že odporca vyzval navrhovateľku, aby doložila doklady preukazujúce skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, a to najmä listinné doklady preukazujúce, že nájomný vzťah k nájomnému bytu vznikol podľa ust. § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka alebo ide o nájom, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu. Na pojednávaní konanom 31.5.2017 navrhovateľka založila do súdneho spisu návrh datovaný 29.5.2017 na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov - pracovníkov odporcu, ktorí administratívne v mene odporcu konali v konaní pred odporcom pri vybavovaní jej žiadosti o bytovú náhradu (G.. G., D. R. K. B.. B. L.). Súčasne namietala nedostatočné zistenie stavu veci odporcom a tiež, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporcu. Tiež namietala, že sám súčasný vlastník bytu (prenajímateľ) vo výpovedi z nájmu bytu z 29.2.2012 (ktorej kópiu pripojila k návrhu na doplnenie dokazovania) uviedol, že nájom k bytu z ktorého dostala výpoveď, jej vznikol podľa § 871 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka. Poverená pracovníčka odporcu k predloženému návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovateľkou označených svedkov uviedla, že G.. G. K. B.. B. L. už nie sú pracovníkmi odporcu, pričom pani R. pracuje na inom oddelení odporcu. Súd návrhu navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov nevyhovel, pretože ich výsluch nemohol v žiadnom smere zmeniť odporcom zistený stav veci, ako to súd zdôrazňuje vo vzťahu k preukázaniu existencie nájomného vzťahu k bytu na R. X, R. ku dňu 1.1.1992. Súd na pojednávaní vypočul navrhovateľku. Odpovedajúc na otázky položené súdom uviedla, že do bytu na R. X, R. sa nasťahovala 1.2.1999, že k 31.12.1991, resp. k 1.1.1992 bývala v byte na L. Z. H. R., odkiaľ sa v roku 1993 (resp. v roku 1994) presťahovala (do garsónky) na A. Z.. Podľa § 5 ods. 1 zákona o bytových náhradách, ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa § 2 zákona ods. 1 písm. a) zákona o bytových náhradách, tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 2 ods. 2 zákona o bytových náhradách, na účely tohto zákona sa za nájom, ktorý vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, považuje aj nájom bytu, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.1.1992), právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka, osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného návrhu, resp. jeho doplnenia a dospel k názoru, že námietka, podľa ktorej nájom k predmetnému bytu na R. X H. R. vznikol na základe výmeny bytov sa nezakladá na pravde a je teda nepodstatnou: Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu - z dokladov, ktoré navrhovateľka odporcovi predložila, navrhovateľka bola pôvodne užívateľkou bytu na L. XX H. R., ktorý na základe súhlasu zo 14.12.1994 vymenila s pani K.. C. za garsónku na A. XX H. R.. Túto garsónku (na A. XX H. R.) následne získala do vlastníctva, pretože ju kúpnou zmluvou z 9.2.1999 predala manželom C., ako to je zrejmé z obsahu uzatvorenej kúpnej zmluvy, zavkladovanej do katastra nehnuteľností pod číslom vkladu V-585/99 zo 17.3.1999. Následne nájomnou zmluvou zo dňa 1.2.1999 (uzatvorenou s farským úradom) sa stala nájomníčkou nájomného bytu na R. X H. R.. Neskoršie bola na totožný nájomný byt uzatvorená s totožným prenajímateľom nájomná zmluva z 31.5.2005. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že navrhovateľka v čase pred 1.1.1992 nebola užívateľkou (nájomníčkou) predmetného nájomného bytu na R. X v Bratislave z ktorého dostala výpoveď v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona. S poukazom na uvedené je zjavné, že nárok na bytovú náhradu v zmysle zákona navrhovateľke nevznikol z dôvodu, že ku dňu 1.1.1992, odkedy je účinné ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhovateľka bola užívateľkou bytu na L. XX H. R., pričom jej nájomný pomer k nájomnému bytu na R. X H. R. (z ktorého dostala výpoveď v zmysle zákona) jej vznikol až dňom 1.2.1999, teda 7 rokov po uplynutí dňa 1.1.1992 ku ktorému dátumu zákon predpokladá existenciu nájmu ako jednej z podmienok vzniku nároku na priznanie bytovej náhrady. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, týkajúce sa údajnej „trojvýmeny“ bytov sa v konaní nepreukázali. Pokiaľ navrhovateľka pod „trojvýmenou“ mala na mysli uzatvorenie dohody o výmene bytov z roku 1994 (uzatvorenej medzi ňou a p. A. C.) a tiež uzatvorenie kúpnej zmluvy z roku 1999, tak tieto právne úkony nie je možné - už len z časového hľadiska - považovať za „trojvýmenu“, nakoľko medzi nimi ubehlo päť rokov. Naviac navrhovateľka (ako to bolo vyššie uvedené) sa stala nájomníčkou bytu, z ktorého jej farský úrad dal výpoveď v zmysle zákona až 1.2.1999, pričom pred týmto dátumom vzniku nájomného pomeru bola vlastníčkou garsónky (z ktorej sa presťahovala do nájomného bytu na R. X), teda nešlo o byt (garsónku), ktorý by podliehal režimu zákona. Na uvedených skutočnostiach nič nemení obsah výpovede z nájmu bytu, datovanej 29.2.2012, ktorej obsah si navrhovateľka zjavne nesprávne vysvetlila ak sa domnievala, že jej obsah deklaruje vznik nájmu k bytu na R. X, R. k 1.1.1992. Práve naopak, prenajímateľ odkazom na § 871 ods. 1/, 4/ Občianskeho zákonníka poukázal na splnenie podmienky podania výpovede z nájmu bytu postupom podľa § 3 ods. 1/ zákona. Súd poznamenáva, že ak by sa prenajímateľ aj (mylne) domnieval, že nájomný vzťah k bytu vznikol navrhovateľke ku dňu 1.1.1992, tak takáto jeho mylná domnienka nemohla zmeniť skutočnosť, že nájomný vzťah navrhovateľky k tomuto bytu vznikol až uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 1.2.1999 a že k uvedenému dátumu bola užívateľkou celkom iného bytu na L. XX v Bratislave. Súd nepresúkaval napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách námietok, vznesených na pojednávaní konanom 31.5.2017, nakoľko tieto boli vznesené po uplynutí lehoty na odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odporcu (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Ako to bolo vyššie uvedené, súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom označených svedkov, nakoľko ich výpoveď nemohla v žiadnom prípade zmeniť v konaní zistený stav veci - skutočnosť (potvrdenú vykonaným dokazovaní a tiež výsluchom navrhovateľky na pojednávaní), že navrhovateľka ku dňu účinnosti § 871 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v byte na R. X, Bratislava nebývala (ani ako užívateľka, resp. ako nájomníčka). Pretože nájomný pomer k bytu z ktorého dostala navrhovateľka výpoveď v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona ku dňu 1.1.1992 neexistoval, nebola splnená podmienka ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a je v súlade so zákonom. Preto toto rozhodnutie potvrdil. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).