Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/299/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314212671 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314212671.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: I. D., s.r.o., so sídlom Toplianska 5, Bratislava IČO: 35 815 329, zastúpený Mgr. Eva Bognárová, advokátka, so sídlom Krížna 17/B, Bratislava, proti žalovanej: K.. C. J. W. O. C. P. V. C. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom W.X. XX, D., v konaní o zaplatenie 414,86 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 13. mája 2015, č.k. 12C 153/2015-51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 13. mája 2015, č.k. 12C 153/2015-51, v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 414,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 259,77 € od 24.09.2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 18,10 € od 01.10.2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.11.2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.12.2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.01.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.02.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.03.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.04.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.05.2014 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 13.05.2015, č.k. 12C 153/2015-51, rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 414,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 259,77 € od 24.09.2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 18,10 € od 01.10. 2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.11.2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.12.2013 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.01.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.02.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.03.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.04.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 19,57 € od 01.05.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 24,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 91,-- €, k rukám jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2014 sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 414,86 € s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je správca bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy č. XXX medzi vlastníkmi bytov, spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku na ulici I. XX,XX, D., zo dňa 28.09.2011 a žalovaná je výlučnou vlastníčkou garážového státia v suteréne, priestor č. X-XXXX v bytovom dome súp. č. XXXX, na ulici I. XX C. D.. Žalobca poukázal na to, že je povinný na základe citovanej zmluvy sledovať úhrady preddavkov za plnenia a preddavkov do fondu opráv vlastníkov bytov v dome a vymáhať vzniknuté pohľadávky. Žalovaná neuhradila vyčíslené nedoplatky z vyúčtovaní a predpísaných zálohových platieb za rok 2011 sumu 2,29 €, za rok 2012 € sumu 257,48 €, za rok 2013 sumu 57,24 €, za rok 2014 sumu 97,85 €, čo je spolu žalovaná suma. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 40 Ro 1247/2014-34 zo dňa 17.10.2014, ktorým žalovanú k žalovanej sume s príslušenstvom zaviazal. Žalovaná voči nemu podala v zákonnej lehote odpor. Tento odôvodnila tým, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený a jednotlivé faktúry za nepodložené. Trvala na tom, aby žalobca, ako správca, zvolal schôdzu spolumajiteľov garáží, kde je potrebné tento problém vyriešiť. Správca tak doposiaľ neučinil, schôdzu nezvolal. Žalobca sa k odporu vyjadril tak, že tento považuje za bezdôvodný, nakoľko žalovaná si za obdobie rokov 2011 až 2014 neplní zákonnú a zmluvnú povinnosť, a to uhrádzať zálohové platby za garáž. Pokiaľ mala žalovaná problém s predpísanými zálohovými platbami, vyúčtovaním za garáž, mala možnosť tieto reklamovať a súčasne iniciovať zvolanie schôdze s návrhom programu tak, ako jej to umožňuje platná právna úprava a vec riešiť na schôdzi vlastníkov bytov. Žalovaná tento dlhoročný problém s dlhom nerieši, preto správca musel tieto náklady rozpočítať medzi ostatných vlastníkov, a to za roky 2012 a 2013. Žalovaná zálohové platby nereklamuje, vec nerieši v súlade so zákonom a jej odpor žalobca považoval za účelový a neopodstatnený. Na základe predložených listinných dokladov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu dôvodná je. Žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vo vložke č. XXXXX/B s predmetom činnosti správa budov. Na základe Zmluvy o výkone správy č. XXX zo dňa 28.09.2011 žalobca poskytuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici I. XX, XX C. D. služby v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaná podľa predložených listinných dôkazov neuhradila za roky 2011-2014 náklady za garáž, ktorú užíva ako vlastníčka na základe Zmluvy C.-XXXXX/XX o prevode garáže zo dňa 15.07.1998, zapísanej na LV č. XXXX. Žalovaná mala podľa predpisu platiť mesačne za garáž sumu 6,30 € za obdobie od 1.10.2011 do marca 2012, od apríla 2012 do marca 2014 sumu 12,60 €. Žalovaná neuhradila nedoplatky z vyúčtovaní a predpísaných zálohových platieb: za rok 2011 sumu 2,29 €, za rok 2012 sumu 257,48 €, za rok 2013 sumu 57,24 €, za rok 2014 sumu 97,85 €. Bola viackrát žalobcom vyzvaná na úhradu svojich nedoplatkov, a to upomienkou zo dňa 10.09.2013, ktorú prevzala osobne dňa 23.09.2013, a tiež upomienkou zo dňa 05.02.2014. Vzhľadom na to, že žalovaná svoje záväzky dlhodobo neplnila. Nepostupovala v súlade so zákonom a v prípade, ak nebola spokojná s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov odhlasovanými zálohovými platbami za nebytový priestor, mala možnosť iniciovať súdne konanie, ako prehlasovaný vlastník garáže, aby o tom rozhodol súd, čo za celé tri roky neurobila, k odporu taktiež nepripojila dôkazy o tom, že by jednotlivé vyúčtovania u žalobcu reklamovala. Preto súd prvej inštancie skonštatoval, že jej odpor vo veci je nedôvodný a ničím nepodložený. Spolu so žalovanou sumou súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle čl. IV. bod 1 citovanej zmluvy dohodnutý zákonný úrok z omeškania. Splatnosť zálohových platieb bola dohodnutá mesačne vopred. Pri vyúčtovaní bola splatnosť dohodnutá 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Hoci žalovaná vyúčtovanie za rok 2012 prevzala osobne dňa 04.06.2013, teda uhradiť nedoplatok mala do 04.07.2013. Keďže ale žalobca si úrok z omeškania za vyúčtovanie za rok 2012 uplatnil až od 24.09.2013 a súd prvej inštancie bol jeho žalobou viazaný, omeškanie žalovanej stanovil až od 24.9.2013. Úrok z omeškania určil súd prvej inštancie podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. od 1. dňa v mesiaci s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k jednotlivým omeškaniam bola 1,5 % a 1,25 %. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov spojených s uplatnením práva titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 24,50 € a trov právneho zastúpenia za prevzatie a príprava veci (á 29,88 € + režijný paušál 8,04 €), písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu (á 29,88 € + režijný paušál 8,04 €) trovy právneho zastúpenia tak predstavovali celkom 91,-- € (vyhláška č. 655/2004 Z.z.). Nárok žalobcu uplatnený ako trovy konania vo výške 2 x 5,-- € = 10,-- € podľa sadzobníka poplatkov súd prvej inštancie zamietol, nakoľko tento nemal listinnými dôkazmi za preukázaný. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá namieta, že správca jej neposielal oznámenia o schôdzi vlastníkov, požiadavky správcovskej spoločnosti v uvedenej finančnej výške sú neopodstatnené a nepodložené, pričom súd prvej inštancie jej nedoručil žalobu a listinné dôkazy, nebola predvolaná na súdne pojednávanie, čím jej nebolo umožnené sa obhájiť pred súdom; nepostupovalo sa teda v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z úplného zistenia skutkového stavu, a preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku; § 470 ods. 1, ods. 2), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie (v odvolaním napadnutom rozsahu). 6. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 414,86 € s príslušenstvom predstavujúcej nezaplatené splatné preddavky za služby spojené s užívaním nebytového priestoru a preddavky do fondu prevádzky, údržby opráv za obdobie rokov 2011 až 2014. Zo žaloby vyplýva, že za rok 2011 a 2012 ide o nedoplatky z vyúčtovania a za rok 2013 a 2014 ide o nevyplatené a neuhradené zálohové platby. Z príloh priložených k žalobe vyplýva, že žalobca súdu predložil vyúčtovanie iba za rok 2012, ktoré urobil k 30.04.2013. Inak predložil súdu prvej inštancie iba sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.10.2011 do 30.4.2014. Nepredložil teda súdu prvej inštancie riadne vyúčtovanie za rok 2011 a za rok 2013, ktoré bol povinný urobiť vždy do 31. mája nasledujúceho roka. Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome (§ 8a ods. 2 druhá veta zákona č. 182/1993 Z.z.). Je teda zrejmé, že povinnosťou žalobcu bolo každoročne vykonať vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu, respektíve nebytového priestoru, na každý byt a nebytový priestor samostatne, a to najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka (t.j. vyúčtovanie za rok 2011 bol povinný žalovanej zaslať do 31.05. 2012, za rok 2012 do 31.05. 2013, za rok 2013 do 31.05.2014 a za rok 2014 do 31.05. 2015). Ak by z týchto vyúčtovaní (riadne doručených žalovanej) vyplýval nedoplatok z vyúčtovania, bol by žalobca (ako správca) oprávnený tieto nedoplatky vymáhať (§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Nie je teda možné za stavu, kedy mal žalobca vykonať riadne vyúčtovania za roky 2011-2013 (nakoľko za rok 2014 bolo vyúčtovanie potrebné urobiť až do 31.05.2015 a rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 13.05.2015) a tieto riadne doručiť žalovanej, domáhať sa zaplatenia neuhradených preddavkov za rok 2011 a za rok 2013. Keďže v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p. platný a účinný v čase vyhlásenia rozsudku) mali byť roky 2011-2013 (v čase rozhodovania odvolacieho súdu aj rok 2014) účtovne uzavreté, t.j. za každý rok mal žalobca vyhotoviť riadne ročné vyúčtovania (z ktorých potom vyplýva buď preplatok alebo nedoplatok na úhradách), je možné sa domáhať len zaplatenia dlhu žalovanej vyplývajúceho z jednotlivých vyúčtovaní za roky 2011, 2012, 2013 a v súčasnosti aj za rok 2014. Vyúčtovania za jednotlivé roky žalobca v konaní nepredložil (okrem roku 2012), nepreukázal ani ich doručenie žalovanej. Za tohto stavu nie je zrejmé, ako teda žalobca dospel k východiskovej sume 414,86 €, ktorá má predstavovať dlh žalovanej k 31.12.2014 odhliadnuc od skutočnosti, že žaloba bola podaná dňa 30.05.2014, pričom dlh mala predstavovať aj zálohová platba za december 2014, t.j. splatnosť tejto zálohovej platby ani nenastala. Žalobca v tomto smere nepredložil súdu prvej inštancie vyúčtovanie úhrad za rok 2011 a 2013, pričom žalovaná existenciu tohto dlhu popiera. Treba si uvedomiť skutočnosť, že kým preddavky na úhrady do fondu údržby a opráv vychádzajú len z predpokladaných nákladov na prevádzku, údržbu a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku (spravidla vychádzajú z nákladov za predchádzajúci kalendárny rok), vyúčtovanie sa vykoná až z reálneho použitia fondu prevádzky, údržby a opráv za daný rok. Preto z vyúčtovania môže vzniknúť tak nedoplatok, ako i preplatok, na týchto úhradách. Keďže v prejednávanej veci boli roky 2011-2013 účtovne uzavreté (v čase rozhodovania odvolacieho súdu aj rok 2014), t.j. správca bol povinný vykonať vyúčtovanie za každý rok, keďže mu museli byť známe už reálne náklady na prevádzku domu za ten-ktorý rok, nie je možné domáhať sa zaplatenia neuhradených preddavkov za žalované obdobie, ale iba dlhu vyplývajúceho z vykonaných vyúčtovaní, a to za ten-ktorý rok. 7. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (okrem výroku rozsudku, ktorým bola žaloba sčasti zamietnutá). 8. V ňom bude žalobca povinný špecifikovať svoj nárok z toho hľadiska, čoho sa vlastne v konaní domáha, teda či sa domáha zaplatenia dlžných preddavkov za žalované obdobie (31.12.2011-31.12.2014) alebo dlhu žalovanej vyplývajúceho z jednotlivých ročných vyúčtovaní. Ako je to uvedené vyššie, vzhľadom na splatnosť vyúčtovaní za roky 2011 až 2014 sa žalobca nemôže domáhať zaplatenia dlžných preddavkov za toto obdobie. Ďalej bude súd prvej inštancie musieť vyžiadať si od žalobcu vyúčtovania nedoplatkov za jednotlivé roky (2011-2014), z nich ustáliť výšku dlhu za jednotlivé roky a vysporiadať sa s argumentáciou žalovanej na nariadenom pojednávaní v predmetnej veci. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v dôsledku včas podaného odporu proti platobnému rozkazu s odôvodnením nastupuje (len) nariadenie pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie vec prejedná (§ 174 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom čase vydania platobného rozkazu a podania odporu). 9. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania). 10. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, odvolaním napadnutý nebol, a preto nadobudol právoplatnosť. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).