Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/435/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227184 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212227184.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: O.. M. Š., N. Č.. XXX, M., zastúpenej Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, so sídlom Novozámocká 214, Nitra, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 250,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. novembra 2013, č.k. 20C/8/2013-202, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancia žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 250,15 eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 10.05.2011 žalobca viedol motorové vozidlo zn. Š. T., EČV: G. -XXX Y. medzi obcou Poproč a Jasov, pričom pred ním jazdilo motorové vozidlo zn. D. A.- I. : G. -XXX C. , ktorého držiteľom bol F. Z., ktorý v tom čase toto vozidlo aj viedol ako vodič a ktorý mal ako poistník uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným; žalobca ako poškodený, ako aj F. Z. ako poistník a poistený, oznámili žalovanému poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla žalobcu s tým, že k tejto škodovej udalosti malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným od vozidla D. A.. Žalobcovi vznikla škoda 250,15 eur spočívajúca v nákladoch, ktoré žalobca vynaložil na výmenu čelného skla na jeho motorovom vozidle zn. Š. T.. Po právnej stránke takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4, § 5 ods. 1 písm. h), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 420, § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Pre úspech v konaní považoval za potrebné predovšetkým preukázanie tvrdenia žalobcu, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa spod motorového vozidla poisteného zn. D. A., idúceho pred ním, spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla D. A. podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla D. A. podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa spod motorového vozidla D. A. , nepovažoval za preukázané, keďže žalobca okrem vlastného tvrdenia neoznačila žiaden iný dôkaz o tom, že čelné sklo jeho motorového vozidla bolo poškodené kameňom, ktorý sa odrazil od motorového vozidla D. A. . Ani zhodné popísanie priebehu škodovej udalosti vodičmi oboch motorových vozidiel v zázname o nehode zo dňa 10.05.2011 a v oznámeniach žalovanému (oznámenie poškodeného/žalobcu o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 a oznámenie poisteného F. Z. o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011) nepovažoval za smerodajné , pretože svedok F.N. Z. vypovedal, že sám nevidel, či spod zadného kolesa jeho motorového vozidla vyletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu , a že uvedený priebeh škodovej udalosti mu oznámil iba žalobca, po tom ako po signalizácii zo strany žalobcu odstavili ich motorové vozidlá na okraji cesty; danú skutočnosť tak nevedel potvrdiť ani vyvrátiť. Vzhľadom na uvedené, mal za to, že svedok F. Z. pri vypĺňaní záznamu o nehode zo dňa 10.05.2011 a oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 pre žalovaného nevychádzal z vlastných poznatkov, ale len z tvrdení žalobcu v spojení s tým, že ho žalobca hneď po tom, čo sa tak malo stať, zastavil a mal na svojom motorovom vozidle poškodené čelné sklo. Nemohol preto pri rozhodovaní vychádzať len z tvrdenia žalobcu a z domnienky svedka F. Z., že škodová udalosť sa mohla stať tak, že spod kolesa motorového vozidla D. A. bol na motorové vozidlo žalobcu vymrštený kameň, ktorý následne poškodil čelné sklo na tomto motorovom vozidle, z ktorej domnienky zároveň svedok vychádzal vo svojom oznámení o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 , keď svedok následne výslovne vypovedal, že osobne nevidel, že by čelné sklo na motorom vozidle žalobcu bolo poškodené v dôsledku toho, že spod kolesa jeho motorového vozidla bol vymrštený na čelné sklo motorového vozidla žalobcu kameň. Ak by aj žalobca preukázal, že k poškodeniu čelného skla jeho motorového vozidla došlo kameňom vymršteným spod kolesa vozidla D. A., i tak by jeho žalobe nemohol vyhovieť, keďže žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by F. Z.Č. pri vedení motorového vozidla, pri ktorom malo dôjsť k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu, porušil nejakú právnu povinnosť, čím je jeho zodpovednosť za škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená a čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na ceste spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke; vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a uzavrel, že došlo k situácii, ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda k exkulpácii prevádzateľa motorového vozidla D. A. poisteného u žalovaného z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že škodu na motorovom vozidle žalobcu spôsobil prevádzateľ motorového vozidla D. A. a zároveň poistený u žalovaného F. Z., a ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným žalobcom, F. Z. neporušil žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že škoda nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom škode nemohol vodič motorového vozidla D. A. zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo od neho požadovať, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania, tieto nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Vytýkala súdu v prvej inštancie, že sa nesprávne stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že v danom prípade nejde o škodu, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla a s jeho právnym názorom, že vymrštenie kamienka alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke a mal za to, že došlo k exkulpácii v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Poukazovala na definíciu prevádzky motorového vozidla v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cz 42/71 (R 9/1972). Poukazovala na to, že k vzniku škody došlo tak, že kameň ležiaci na vozovke bol v dôsledku rotačného pohybu kolies motorového vozidla škodcu odmrštený do čelného skla jej motorového vozidla, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla, pričom vodič motorového vozidla spozoroval vzniknutú škodu, ako aj jej priebeh a svedok L.. Š. uviedol, že v okolí nejazdili žiadne iné vozidlá a vodič F. Z. počul buchnutie o karosériu svojho vozidla, ktoré viedol bezprostredne pred jej vozidlom. Zdôraznila, že vozidlo je v prevádzke, keď je v pohybe, čo znamená, že kolesá počas pohybu vozidla rotujú okolo vlastnej osi; rotácia kolies jednoznačne má pôvod v prevádzke, nakoľko to je základný znak a predpoklad prevádzky motorového vozidla; kameň bol uchytený na dezéne rotujúcej pneumatiky a v dôsledku rotácie vymrštený do čelného skla motorového vozidla, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody na čelnom skle. Pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako takému, práve naopak je potrebné to vzťahovať k rotácii kolies pohybujúceho sa vozidla. Mala za to, že okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla je práve rotácia kolies, ktorá ako taká je jav, ktorý sprevádza nejaký dej - pohyb motorového vozidla. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktoré sa stotožnili s jej argumentáciou, že ku škode došlo pri prevádzke motorových vozidiel, nakoľko k odmršteniu kamienka došlo v dôsledku rotácie kolies, čo je základným znakom prevádzky motorového vozidla. Zároveň poukázala; na podporu svojej argumentácie; na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013. Uviedla, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a jej predpokladmi je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a kauzálny nexus, ktoré predpoklady preukázala. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie preto považovala za nesprávne. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, plne sa stotožňuje s jeho odôvodnením a právnymi úvahami. Mal za to, že žalobkyňa vo svojom odvolaní nedôsledne rozlišuje pojmy prevádzka motorového vozidla a okolnosť majúca pôvod v prevádzke, keď na jednom mieste uvažuje o rotácii kolies ako o prevádzke motorového vozidla a na inom ako o okolnosti, ktorá má pôvod v prevádzke. Uviedol, že rotáciu kolies motorového vozidla treba považovať za proces vedúci k chodu vozidla, a teda aj za samotnú prevádzku motorového vozidla ; škoda je teda vždy spôsobená osobitnou povahou prevádzky vozidla, od ktorého kameň odskočil za predpokladu, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vzniknutou škodou. Argumentoval, že okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla treba chápať taký predmet alebo skutočnosť, ktorej danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou prišla do stretu. Mal za to, že kameň ležiaci na vozovke nemá žiaden súvis s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, to znamená, že na ceste leží nezávisle od konania vodiča, respektíve prevádzkovateľa, nie je súčasťou ani objektu motorového vozidla a skutočnosť, že sa na vozovke nachádza, je vo vzťahu k chodu a pohybu vozidla ako takého bezpredmetná. Kamienok na ceste je teda bez pochybností okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. K vymršteniu kamienka tak došlo v dôsledku rotácie kolies motorového vozidla, ktorú treba považovať za samotnú prevádzku motorového vozidla, rotácia v dôsledku stretu s kamienkom na ceste spôsobila, že tento bol odmrštený, čo znamená, že došlo k stretu prevádzky (rotácia kolies) s okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke - kamienkom. Iba samotná prevádzka, resp. rotácia kolies, bez toho, aby sa s kamienkom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle. Došlo teda v situácii, ktorá je predpokladaná ustanovením § 428 Občianskeho zákonníka upravujúcim liberáciu prevádzkovateľa, teda škoda vyvolaná osobitnou prevádzkou motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čím si uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Týmto odvolacím dôvodom bol odvolací súd v odvolacom konaní viazaný v zmysle § 380 ods. 1 CSP (§ 212 ods. 1 O.s.p.) , a pretože žalobkyňa si v odvolacom konaní neuplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1, písm. f/ CSP (205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), bol odvolací súd podľa § 383 CSP (§ 213 ods. 1 O.s.p.) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. 6. Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1, písm. h/ CSP je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 7. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 8. V danom prípade ide o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie, a predpokladmi jej vzniku sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky 9. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 10. Z citovaného ustanovenia vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa); liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere súdna prax ustálila, že okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilizovanej judikatúry súdov nejedná v prípade neodvrátiteľnej (živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej osoby alebo zvieraťa; v týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiace. 11. Je nepochybné, že odskočenie (vymrštenie) kamienka spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla, krútiacim momentom kolesa, pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V tomto prípade preto nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, konanie tretej osoby, ktoré by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie a nezávisle od rotácie kolies vyvolanej pohybom vozidla. Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí, bez rotácie kolies vyvolanej pohybom motorového vozidla škodcu, by nedošlo k odskočeniu kamienka, a preto sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Škodca sa preto svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť s poukazom prvú vetu uvedenú v § 428 Občianskeho zákonníka, pretože liberácia do úvahy v tomto prípade neprichádza. 12. Za tejto situácie tak k vymršteniu kamienka spod kolies motorového vozidla dochádza v súvislosti s realizáciou prevádzky motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez súvislosti s prevádzkou vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Samotné odskočenie kamienka spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, a bez tejto rotácie kolies motorového vozidla, by nedošlo k odskočeniu kamienka, na rozdiel od vonkajších udalostí, ktoré nastanú bez ohľadu na pohybom motorového vozidla vyvolanú rotáciu kolies. Ide totiž o okolnosť "vo vnútri" vlastnej prevádzky vozidla, ktorá súvisí s jej realizáciou. 13. Okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je nutné vnímať v kontexte prejavov typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku, vzhľadom na rýchlosť, silu, pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a môžu tak potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. Pokiaľ je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmršteným kamienkom vyleteným spod pohybujúcich sa kolies motorového vozidla, teda v priamom dôsledku pôsobenia kinetickej energie, ktorú nadobudol vymrštený kamienok v priamej príčinnej súvislosti s pohybom kolies idúceho motorového vozidla, ide o škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla bez možnosti liberácie. 14. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, žalobkyňa dôvodne namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že vymrštenie kameňa ležiaceho na ceste spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, a že v danom prípade došlo k situácii predpokladanej § 428 Občianskeho zákonníka, a teda k exkulpácii prevádzkovateľa motorového vozidla D. A. poisteného u žalovaného z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke tohto motorového vozidlo. 15. Hoci žalobkyňou uplatnené odvolacie námietky, ktorými odôvodňovala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, bolo možné považovať za dôvodné, tieto však samé o sebe neboli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na to, že nemohli privodiť zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie zamietol jej žalobu v prvom rade z dôvodu nepreukázania škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku škodcu poisteného u žalovaného, teda z dôvodu nepreukázania škody na čelnom skle vozidla žalobkyne vymrštením kameňa spod kolies prevádzkovateľa motorového vozidla D. A. poisteného u žalovaného, a za stavu, keď si žalobkyňa v podanom odvolaní neuplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1, písm. f/ CSP (205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a nenamietala, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, bol odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak ako zistil súd prvého stupňa a nemohol; iba na základe uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) preskúmavať správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie z hľadiska hodnotenia vykonaných dôkazov. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 O.s.p.). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní v súvislosti s bránením práva žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).