Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/500/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110246544 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110246544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Doc. Ing. Š. Z., K.J. XXXX/X, D., zastúpený Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. Martina Benku 15, Bratislava, proti žalovanému: W. T., J. R.. X, D., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, o vydanie hnuteľnej veci, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 5C/251/2010-74, zo dňa 5.5.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľnú vec, zbraň - guľovnicu, model I., kaliber zbrane XX W.. K.., výrobné číslo R. XXXXXX a nahradiť mu trovy konania 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok a 667,25 eura za trovy právneho zastúpenia. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania predmetnej hnuteľnej veci od žalovaného, ktorý ju má v neoprávnenej držbe a napriek výzve mu ju odmieta vydať. Žalobou odôvodnil tým, že 12.4.2006 uzatvoril ako predávajúci s už nebohým JUDr. S. T., otcom žalovaného, ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola hnuteľná vec, zbraň. Zbraň nebola riadne registrovaná, nenachádzala sa v evidencii Policajného zboru. Predávajúci sa preto zaviazal zbraň (v rámci zbraňovej amnestie) predložiť na jej overenie a registráciu na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V a po vykonaní registrácie políciou zbraň odovzdať kupujúcemu. V ten istý deň odovzdal predávajúci JUDr. S. T. zbraň na polícii a potvrdenie o odovzdaní zbrane odovzdal kupujúcemu. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 12.4.2006 došlo medzi žalobcom a JUDr. S. T., otcom žalovaného, k uzavretiu ústnej dohody, ktorou sa JUDr. S. T. zaviazal predmetnú zbraň odovzdať žalobcovi hneď potom, čo zabezpečí jej riadnu evidenciu podľa zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o zbraniach a strelive“) a zapísanie do zbrojného pasu žalobcu, pričom sa dohodli, že potvrdenie o odovzdaní zbrane na políciu odovzdá žalobcovi. Žalobca za uvedenú zbraň pri uzatváraní dohody zaplatil kúpnu cenu 30.000,- Sk. Ako vyplynulo z potvrdenia o odovzdaní zbrane na OR PZ Bratislava V, JUDr. T. ešte v deň dohody zbraň odovzdal a potvrdenie následne odovzdal žalobcovi, ktorý ho ako dôkaz predložil súdu. 4. Pri vykonávaní dokazovania a jeho hodnotení, keď vychádzal najmä z výpovede svedka JUDr. K. O., ktorý bol osobne prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy a odovzdaní kúpnej ceny 30.000,- Sk, prihliadol súd prvej inštancie k tomu, že svedok bol nezávislým od účastníkov konania a nebol s nimi v žiadnom rodinnom ani pracovnom vzťahu. Bral do úvahy tiež skutočnosť, že žalobca disponoval potvrdením o odovzdaní zbrane na evidenciu polícii predávajúcim, vystaveným v deň uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný v konaní žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil, že žalobca pri uzatváraní dohody odovzdal predávajúcemu 30.000,- Sk (995,82 eura) ako kúpnu cenu. Žalovaný žalobcom predložené dôkazy spochybňoval len tvrdeniami, že jeho otec sa vyjadroval vždy v tom smere, že všetky zbrane prenechá žalovanému, ktorý rovnako ako on, mal záľubu v športovej streľbe. Súd prvej inštancie neuveril ani tvrdeniu žalovaného, že svedok JUDr. O. sa dostal k potvrdeniu o odovzdaní zbrane na polícii z 12.4.2006 nedopatrením, čo podľa neho bolo podnetom ku konaniu žalobcu. Považoval za nelogické, aby nevedel od otca o tom, že zbraň odovzdal na polícii 12.4.2006 a do smrti otca (22.7.2007) mu nechýbala, ak by zbraň mali užívať spoločne. Túto obranu žalovaného vyhodnotil tak, že išlo o jeho vlastné domnienky. 5. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca uzavrel s otcom žalovaného platnú kúpnu zmluvu podľa ustanovenia § 588 Obč. zák., ktorá s ohľadom na to, že jej predmetom bola hnuteľná vec, nevyžadovala písomnú formu a v konaní bola preukázaná dohoda jej účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy. 6. Na námietku žalovaného sa zaoberal aj tým, či predmetná kúpna zmluva nie je podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. absolútne neplatným právnym úkonom, s ohľadom na osobitný charakter predmetu kúpy (zbraň). Žalovaný tvrdil, že v danom prípade ide o „zakázaný“ predmet kúpy, pretože k zbrani vlastníctvo prevádzať nemožno. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto námietky vychádzal z ustanovení § 6 a § 12 zák. o zbraniach a strelive, znaleckého posudku Ing. S. U. č. 30/2007, podľa ktorého predmetná zbraň je zbraňou kategórie C, písm. a) (jednovýstrelová palná zbraň na strelivo s okrajovým zápalom, ktorej celková dĺžka je najmenej 280 mm) a vyvodil, že podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zák. o zbraniach a strelive je treba túto zbraň predložiť na zaevidovanie príslušnému policajnému útvaru a že túto zbraň môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, príp. iného oprávnenia uvedeného v tomto ustanovení. Vzhľadom na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že je poľovníkom, vlastní 12 zbraní a výpoveď svedka, že účastníci zmluvy sa dohodli po zaevidovaní zbrane na polícii zapísať ju do zbrojného „pasu“ žalobcu, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca je držiteľom zbrojného preukazu. S poukazom na tieto skutkové závery, najmä právnu úpravu nakladania so zbraňou kategórie C, túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú, keďže prevod vlastníctva k predmetnej zbrani v prípade, ak jej nadobúdateľom je držiteľom zbrojného preukazu, je podľa zák. o zbraniach a strelive možný a podlieha následnej ohlasovacej povinnosti, ktorej nedodržanie však nemá vplyv na nadobudnutie vlastníctva. 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a predávajúcim, otcom žalovaného, bola právnym titulom vzniku vlastníckeho práva (prvá fáza nadobudnutia vlastníctva). Keďže prevod vlastníckeho práva sa uskutočňuje až zavŕšením druhej fázy, ktorej podstata tkvie v tom, že k zmluve pristupuje ďalšia skutočnosť, ktorou je pri hnuteľných veciach ich odovzdanie (tradícia), v danom prípade sa zaoberal ďalej otázkou odovzdania predmetu kúpy žalobcovi. Vzhľadom na okolnosti preukázané v konaní (zbraň ako predmet kúpy bola na žiadosť žalobcu odovzdaná 12.4.2006 predávajúcim na tzv. legalizáciu, potvrdenie o odovzdaní zbrane na legalizáciu bolo predávajúcim odovzdané žalobcovi ako doklad na vydanie zbrane orgánom evidencie zbraní žalobcovi a smrť predávajúceho) reálne odovzdanie predmetu kúpy „z ruky do ruky“ v danom prípade nebolo možné, a nahradilo ho odovzdanie potvrdenia o odovzdaní zbrane na orgáne evidencie zbraní predávajúcim. 8. Po konštatovaní vlastníckeho práva žalobcu súd prvej inštancie zisťoval ďalší predpoklad úspešnosti žaloby na vydanie veci a to, či sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, v danom prípade žalovaného. Pasívne legitimovaným na vydanie veci je totiž ten, kto neoprávnene zadržiava vec, pričom predpokladom toho, aby žalovaný mohol vec vydať je to, že má vec u seba. V danom prípade z výpovede žalovaného jednoznačne vyplynulo, že zbraň má u seba, nakoľko mu ju darovala sestra, ktorej pripadla dedením po otcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase smrti predávajúceho, už tomuto nesvedčilo vlastnícke právo k zbrani, a teda predmetná zbraň nemohla byť predmetom dedenia a následného darovania žalovanému, súd prvej inštancie mal za to, že jej držba žalovaným nie je oprávnená a preto rozhodol o vydaní veci žalobcovi. 9. Námietku premlčania uplatňovaného práva vznesenú žalovaným, ktorý toto mal za právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú s ohľadom na to, že vo veci ide o vydanie veci patriacej žalobcovi a že vlastnícke právo sa nepremlčuje. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 766,75 eura, z toho 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok a 667,25 eura ako náhradu trov právneho zastúpenia. 11. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že na základe darovacej zmluvy, uzavretej so sestrou N. T., je vlastníkom zbrane, ktorú žalobca žiada vydať v tomto konaní. S poukazom na ustanovenie § 72a ods. 1 zák. o zbraniach a strelive v znení platnom v rozhodnom období žiadal, aby bolo brané do úvahy, že zbraňová amnestia sa vzťahovala na JUDr. T. a pokiaľ sa táto zbraň nezaevidovala na polícii, nebola predmetná zbraň spôsobilá byť predmetom prevodu na inú osobu. Predmetná kúpna zmluva s ohľadom na osobitný charakter strelných zbraní je podľa žalovaného absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že prevod vlastníctva k zbrani kategórie C je možný v prípade, ak nadobúdateľ zbrane je držiteľom zbrojného preukazu a prípadné nedodržanie následnej ohlasovacej povinnosti nemá vplyv na nadobudnutie vlastníctva zbrane. Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 písm. e) zák. o zbraniach a strelive, podľa ktorého policajný orgán nezaeviduje zbraň, ktorej vlastník nevie preukázať spôsob zákonného nadobudnutia zbrane. Ak teda mal JUDr. T. predmetnú zbraň nelegálne, nemohol s ňou legálne disponovať. Ďalej poukázal na § 72a ods. 2 posledná veta zák. o zbraniach a strelive (ak osoba, ktorá predložila v rámci zbraňovej amnestie polícii zbraň, nepožiada v stanovenej lehote o jej zaevidovanie, stane sa zbraň vlastníctvom štátu) v súvislosti s tým, že žalobca nepožiadal o jej zaevidovanie, z čoho vyvodil, že sa necítil byť jej vlastníkom. Nesúhlasil ani s tým záverom súdu prvej inštancie, že odovzdanie potvrdenia o predložení zbrane na zaevidovanie na polícii nahradilo reálne odovzdanie predmetu kúpy. Potvrdenie o odovzdaní je len administratívnym potvrdením a nezakladá žiadne vlastnícke práva. Spochybnil vierohodnosť žalobcu i svedka JUDr. O. svojim presvedčením, že žalobca nadobudol toto potvrdenie až po smrti JUDr. T. preto, že po jeho smrti sa nenašlo viac vecí, medzi nimi i jeho zbrojný preukaz a svedok JUDr. O. mal prístup do kancelárie JUDr. T. i po jeho smrti. Zopakoval námietku premlčania v tom zmysle, že aj na takýto nárok (na vydanie veci) sa vzťahuje dvojročná alebo trojročná premlčacia doba, podobne ako pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania uviedol, že žalobca zatajil dedičom a rodine, vrátane žalovaného, že mal nebohému JUDr. T. dať 30.000,- Sk, čo je dôvod na to, aby súd žalobcovi trovy konania nepriznal. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie podľa neho bez pochybnosti zistil, že medzi žalobcom a JUDr. T. došlo 12.4.2006 k uzavretiu ústnej dohody, v rámci ktorej sa JUDr. T. zaviazal odovzdať predmetnú zbraň žalobcovi hneď potom, čo zabezpečí jej riadnu evidenciu podľa zák. o zbraniach a strelive a následne zápis tejto zbrane do zbrojného pasu žalobcu a že potvrdenie o odovzdaní zbrane na polícii odovzdal žalobcovi a tiež to, že pri uzatváraní tejto dohody žalobca odovzdal JUDr. T. 30.000 Sk (995,82 eura). Skutkový stav posúdil správne podľa ustanovenia 588 Obč. zák. Správne sa vyporiadal aj s námietkou žalovaného, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Vychádzal pritom z ustanovení § 6 a § 12 zák. o zbraniach a strelive, ktoré prevod zbrane kategórie C umožňovali, ak jej nadobúdateľ bol držiteľom zbrojného preukazu, čo žalobca bol. K faktickému odovzdaniu veci uviedol, že podľa ustanovenia § 133 ods. 1 Obč. zák., ak ide o vec určenú druhovo, kupujúci môže nadobudnúť vlastníctvo k tejto veci aj pred jej odovzdaním, už samou zmluvou, a ak ju potom predávajúci predá ďalšiemu kupujúcemu a tomuto aj odovzdá, ďalší kupujúci nenadobudne vlastníctvo veci, lebo ju získal od nevlastníka, pričom prvý kupujúci môže ako vlastník požadovať vydanie veci od druhého. Keďže sa v konaní domáhal vydania hnuteľnej veci, nejde o bezdôvodné obohatenie, ako to tvrdí žalovaný, a nevzťahuje sa na to ani premlčanie. Súd prvej inštancie podľa neho správne považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú preto, že vlastníctvo žalobcu vzniklo a vlastnícke právo sa nepremlčuje. 13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2016 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 16. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). 17. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal vydania veci podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby o vydanie veci, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku. Na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 126 ods. 1, § 588 Obč. zák. a § 6 a § 12 zák. o zbraniach a strelive, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. 18. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posudzoval jeho námietku, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy išlo o neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). Žalovaný pri vznesení tejto námietky neplatnosti neuviedol, ktorá právna norma bránila posudzovanému prevodu zbrane; argumentom proti prevodu podľa neho malo byť to, že zbraň nebola evidovaná na polícii a ten, kto takúto zbraň vlastní sa dopúšťa nedovoleného ozbrojovania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie platnosť zmluvy posudzoval podľa prislúchajúceho zák. o zbraniach a strelive, ako základného predpisu vzťahujúceho sa na danú vec a zistil v zhode s názorom odvolacieho súdu, že zbraň kategórie C nebola vecou, ktorá by bola vylúčená z občianskoprávneho styku a jej prevod nebol podmienený ani predchádzajúcim súhlasom iného (policajného orgánu). Nezistil teda počiatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá je daná tam, kde predmet plnenia nemožno uskutočniť z dôvodu právnej prekážky existujúcej v dobe vykonania právneho úkonu, ktorou je stav objektívneho rozporu s právom existujúcim v dobe vzniku právneho úkonu. 19. Podstatnou okolnosťou pri posudzovaní platnosti predmetnej zmluvy bola podľa odvolacieho súdu dohoda jej účastníkov, že zmluva nadobudne účinnosť až po zaevidovaní zbrane políciou, čo sa podujal zabezpečiť predávajúci a čo sa aj stalo. Odvolací súd nemohol prehliadnuť, že účastníci zmluvy sa na prevode zbrane dohodli s ohľadom na to, že zákonodarca vyhlásil v zák. o zbraniach a strelive zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania v rozhodnom období, ak osoba dobrovoľne odovzdá neevidovanú zbraň polícii, a aj to, že v prípade, ak zbraňou nebol spáchaný trestný čin, zbraň zaeviduje, ak budú splnené podmienky stanovené v § 37 zák. (§ 72a zák. o zbraniach a strelive). V podstate uzatvorili kúpnu zmluvu s odkladacou podmienkou, že táto nadobudne účinnosť okamihom, keď polícia zbraň zaeviduje po jej odovzdaní predávajúcim. Takáto podmienka kúpnej zmluvy bola dovolená, keďže korešpondovala sa zákonodarcom vyhláseným zánikom trestnosti nedovoleného ozbrojovania. Skutočnosť, že zbraň v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy nebola ešte evidovaná políciou, s ohľadom na uvádzané okolnosti, najmä to, že ešte v deň uzatvorenia zmluvy ju predávajúci odovzdal polícii, nie je dôvodom pre záver, že predmetný prevod obchádza zák. o zbraniach a strelive a že žalobca sa nedovolene ozbrojoval, resp. že predmetná zmluva je absolútne neplatná pre obchádzanie zák. o zbraniach a strelive alebo sa prieči záujmom spoločnosti (§ 39 Obč. zák.). Pokiaľ bolo umožnené, aby boli políciou zaevidované zbrane bez preukázania spôsobu zákonného nadobudnutia zbrane, nemožno postihovať sankciou neplatnosti právneho úkonu osoby pri nakladaní so zbraňou, ktoré rátali s možnosťou zaevidovania zbrane políciou a polícii zbraň aj odovzdali. 20. K spochybňovaniu dohody o tom, že predávajúci zbraň odovzdá kupujúcemu až po jej zaevidovaní, t.j. po uzavretí zmluvy a vyplatení kúpnej ceny, odvolací súd uvádza, že takáto dohoda pri uzatváraní kúpnej zmluvy možná je. Pravidlo, že predávajúci odovzdá kupujúcemu predávanú vec pri uzatváraní kúpnej zmluvy a zaplatení za vec (§ 133 ods. 1 Obč. zák.) sa uplatní vtedy, ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak. V súkromnoprávnej sfére platí vo všeobecnosti zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené a pri každom zásahu do tejto sféry treba zvažovať, či sa ním neobmedzujú ľudské slobody. Samotná dohoda účastníkov posudzovanej kúpnej zmluvy, že zbraň predávajúci odovzdá kupujúcemu neskôr, aby kupujúci nemal problém pri jej zaevidovaní, je pochopiteľná a nijakým spôsobom nemôže spôsobiť neplatnosť dohody o odovzdaní veci ani celej kúpnej zmluvy a následne nadobudnutia vlastníckeho práva k nej. 21. K námietke premlčania nároku na vydanie veci odvolací súd poukazuje na záver uvedený k tejto obrane žalovaného v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, že táto námietka nie je dôvodná preto, že vlastnícke právo sa nepremlčuje (podľa § 100 ods. 2 veta prvá Obč. zák. sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva). 22. K spochybňovaniu hodnovernosti žalobcu a svedka JUDr. O.Š. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy (z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, z hľadiska pravdivosti, z hľadiska vierohodnosti) spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 191 ods. 1 C.s.p. Žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétny dôkaz, ktorý by spochybnil hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie. 23. K námietke, že súd prvej inštancie mal zohľadniť skutočnosť, že žalobca zatajil dedičom a rodine nebohého JUDr. T., že mu vyplatil 30.000,- Sk a v dôsledku toho mu nemal podľa § 150 O.s.p. priznať náhradu trov konania, odvolací súd konštatuje, že na takýto postup nebol dôvod. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že rodina JUDr. T. o tom, že žalobca si uplatňuje právo na vydanie predmetnej zbrane, vedela ešte pred začatím konania. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).