Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sp/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200631 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200631.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci navrhovateľa: U. B. B., O.. XX.X.XXXX, Š. P. C., V. N. Y., umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu o predĺžení lehoty zaistenia číslo PPZ-HCP-BB5-6-006/2016-AV takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BB5-6-006/2016-AV zo dňa 17.3.2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-6-006/2016-AV zo dňa 17.3.2016 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov o 6 mesiacov t.j. od 17.3.2016 do 17.9.2016 na čas nevyhnutne potrebný na dobu realizácie výkonu administratívneho vyhostenia, ktoré je uložené vykonateľným rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, evidovaným pod číslom PPZ-HCP-BB5-23-012/2015-AV. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné jeho doručením. V zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar účastníka konania dňom 17.3.2016 umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. Zaistenie účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Zaistenie je v súlade aj s čl. 8 ods. 1 Dohovoru ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života. Účastník konania na území SR nemá žiadnu rodinu, je slobodný a bezdetný a preto rozhodnutie odporcu je v súlade s Dohovorom. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom navrhovateľ uviedol, že keďže odporca v napadnutom rozhodnutí o predĺžení lehoty zaistenia zo dňa 17.3.2016 výslovne uviedol, že bude uskutočňovať úkony, smerujúce k realizácii výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení do jeho domovskej krajiny, čo nezodpovedá výroku rozhodnutia o administratívnom vyhostení za účelom výkonu na základe, ktorého bol navrhovateľ zaistený, dopustil sa týmto postupom porušenia základného princípu právnej istoty a takýto postup odporcu predstavuje pochybenie, ktoré odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. Navyše odporca nezistil skutočný stav spôsobom dostatočným na posúdenie veci a náležitým spôsobom nepreskúmal prekážky vyhostenia vo vzťahu k domovskej krajine navrhovateľa, čím porušil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o pobyte cudzincov v § 77 ods. 1 alebo v § 81 citovaného zákona a preto takéto konanie oprávňuje dôvod na zrušenie rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) ako aj podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa odporca písomne vyjadril svojím písomným podaním, došlým súdu dňa 13.4.2016, kde uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ v opravnom prostriedku sú podľa odporcu právne irelevantné a vydané rozhodnutie považuje odporca za zákonné. Súčasne odporca ospravedlnil svoju účasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol vo veci, bez nariadenia pojednávania. S rozhodnutím bez nariadenia pojednávania súhlasil aj navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia navrhovateľa v rozsahu dôvodov, ktoré uviedol vo svojom opravnom prostriedku navrhovateľ podľa § 244 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Zo spisového materiálu konajúci súd zistil nasledovný skutkový a právny stav. Účastník konania bol dňa 18.9.2015 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica pod číslom PPZ-HCP- BB5-23-013/2015-AV zaistený a zároveň týmto rozhodnutím umiestnený do ÚPZC Medveďov na dobu nevyhnutne potrebnú na realizáciu administratívneho vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej republiky, maximálne do 17.3.2016. Rozhodnutie o zaistení bolo po preskúmaní Krajským súdom Bratislava rozsudkom 9Sp/103/2015 zo dňa 21.10.2015 ako aj Najvyšším súdom SR rozsudkom č.k. 10Sza/18/2015 zo dňa 23.11.2015 potvrdené. Tieto rozsudku nadobudli právoplatnosť dňa 23.11.2015. Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica riadne zistilo skutkový stav a účastníka konania navrhovateľa zistilo z dôvodu, že je to potrebné v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko existovalo a i naďalej existuje riziko jeho úteku a je to potrebné na zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia z územia SR. Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica vydalo dňa 17.3.2016 pod č.k. PPZ-HCP- BB5-6-006/2016-AV rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 17.3.2016, pričom účastník konania potvrdil jeho príjem vlastnoručným podpisom. Predmetným rozhodnutím bolo podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov rozhodnuté o predĺžení lehoty zaistenia o šesť mesiacov t.j. od 17.3.2016 do 17.9.2016 na čas nevyhnutne potrebný na realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia a v súlade s ust. § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol navrhovateľ umiestnený do Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov, kde sa navrhovateľ nachádza aj v súčasnosti. Opravný prostriedok navrhovateľa voči predmetnému rozhodnutiu bol podaný na poštovú priehradku dňa 31.3.2016 teda v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ bol zaistený z dôvodov podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť vycestovanie navrhovateľa podľa § 77 ods. 1 t.j. krajiny pôvodu, krajiny tranzitu Maďarskej republiky alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne mieni vrátiť a ktorá ho prijme, nakoľko existuje riziko úteku navrhovateľa. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívneho vyhostenia je rozhodnutie policajného orgánu o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržovať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky. Dôvody zaistenia navrhovateľa sa nezmenili a naďalej trvajú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti /§ 47 správneho poriadku/ ako aj uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia, a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie, uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie je vydané bez nariadenia pojednávania, za súhlasu oboch účastníkov konania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250 k a l v súlade s ust. § 250l ods. 2 O.s.p., a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka čo sleduje a musí byť podpísané a datované, odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné/ , je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha/ § 205 ods. 1 O.s.p./