Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223600 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223600.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, spol. s r. o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, spol. s r. o., Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 1. októbra 2014, č. k. 6C/143/2012-115 a na odvolanie tohto súdu proti uzneseniu z 10. decembra 2014, č. k. 6C/143/2012-144, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na Okresnom súde Bratislava V prebieha pod sp. zn. 36Er/4641/2010 exekučné konanie, v ktorom má žalobca pozíciu oprávneného. Dňa 12. 8. 2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením z 13. 10. 2010, č. k. 37Er/4641/2010, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca svoju žalobu založil na tvrdení, že exekučný súd nesprávne úradne postupoval, keď o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej 15-dňovej lehote. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že 15-dňová lehota, uvedená v § 44 ods. 2 Ex. poriadku, v znení platnom ku dňu 12. 8. 2010, sa nevzťahuje na prípad, v ktorom exekučný súd zistí rozpor návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Preto tá skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote, nemôže podľa súdu prvého stupňa zakladať nesprávny úradný postup exekučného súdu. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že dňa 1. 10. 2014 vo veci pojednával v jeho neprítomnosti, hoci podaním požiadal o zrušenie pojednávania. Ďalej uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa „dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.“ Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu vnútorne rozporný. Napriek tomu, že súd prvého stupňa zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O. s. p.). K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením z 25. 10. 2012, č. k. 6NcC/58/2012-17 rozhodol, že sudcovia súdu prvého stupňa, vrátane zákonnej sudkyne T.. B. D., s výnimkou T.. T. A., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania na deň 1. 10. 2014. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 27. 8. 2014 (viď doručenka na č. l. 101). Právny zástupca žalobcu sa na toto pojednávanie nedostavil. Dňa 24. 9. 2014 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie žalobcu, ktorým požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým tento súd nevylúčil sudcov súdu prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. K tomu odvolací súd uvádza, že podanie predmetnej ústavnej sťažnosti nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Žalobcovi je totiž veľmi dobre známe, že jeho ústavné sťažnosti, ktorými v obdobných veciach napadol rozhodnutia odvolacích súdov, ktorými tieto súdy nevylúčili sudcov súdov prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania obdobných vecí, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci. Preto súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 1. 10. 2014 pojednával v neprítomnosti žalobcu. Napokon neobstojí argument žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj správne interpretoval. Súd prvého stupňa teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec náležite právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil. Odvolacia argumentácia žalobcu, týkajúca sa výšky škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie je právne relevantná, pretože súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol, nie z dôvodov týkajúcich sa výšky škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ale z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu. Na tento záver súdu prvého stupňa žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nereagoval a nespochybnil ho. To mimochodom svedčí o tom, že žalobca podáva tzv. formulárové odvolania bez toho, aby skúmal dôvody zamietnutia jeho žalôb. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. On však nepodal žalobu, ale odvolanie. Okrem toho, v zmysle § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 9. 2012. Žaloba bola podaná na súd prvého stupňa pred 1. 10. 2012, teda v čase, keď bolo predmetné konanie oslobodené od súdnych poplatkov. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie síce neobsahuje odôvodnenie, ale je z neho celkom zrejmé a nepochybné, aká povinnosť, na základe akých ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. a podľa akej položky Sadzobníka súdnych poplatkov bol poplatok vyrúbený. Preto nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nespôsobuje, aj vzhľadom na jeho charakter, jeho nepreskúmateľnosť. V pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je uvedené, že poplatok 20,- eur sa platí za žalobu na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však aj na pol. 7a Sadzobníka vzťahuje bod 3. poznámok k pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.). Z toho vyplýva, že v súvislosti s § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. by žalobcovi nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., t. j. pred 1. 10. 2012. Žalobca však odvolanie podal osobne na súd prvého stupňa dňa 3. 12. 2013, teda za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb., v znení zák. č. 286/2012 Z. z. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.