Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/100/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110246139 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110246139.9 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti F.: V. ´. O., R.. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo SR a N., O. E., R.. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo B. a Slovenskej republiky, W. O., R.. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo B. a Slovenskej republiky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, so sídlom M.R. Štefánika 9, Komárno, deti rodičov: matky - I. F. R.. XX.XX.XXXX, D. N.I. B.. XX, XXXX Z., K., štátny občan Slovenskej republiky, a otca - S. O. F. N., R.. XX.XX.XXXX, D. XXXX E. Q. O. - D., K. XXXXX, I. Š. O., Š.T. V. N., zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, AK so sídlom Bojnická cesta, Prievidza, o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 28.11.2014, č.k. 1P/266/2010-1113, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.11.2014, č.k. 1P/266/2010-1113 zastavil konanie, ktorým otec žiadal o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu do Spojených štátov amerických. Dôvodom jeho postupu bolo zistenie, že matka s maloletými deťmi od 09.01.2014 má nahlásený trvalý pobyt na adrese N. B.. XX, XXXX Z., K., kde sa s deťmi aj zdržiava a kde deti navštevujú aj školu. Zmenu pobytu maloletých detí mal preukázanú zo správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na základe šetrenia partnerského orgánu z centra v K. zo dňa 21.03.2014, prostredníctvom maďarského registra obyvateľov, taktiež správou príslušnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v D. J. zo dňa 14.11.2014, ako aj prevzatím písomností súdu matkou na adrese N. B.. XX, XXXX Z., K. dňa 05.11.2014. Vychádzajúc z uvedených zistení súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky podľa čl. 12 ods. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, z ktorého dôvodu konanie v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So zastavením návratového konania pre nedostatok právomoci nesúhlasil, mal za to, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a negatívne zasiahlo do jeho rodičovských práv ako otca maloletých detí. Poukázal na to, že od 25.08.2010, kedy matka bez jeho súhlasu uniesla deti z B. vykonal všetky možné kroky, inicioval viacero konaní a predbežných opatrení, žiaľ žiadne z týchto konaní a následne rozhodnutí súdy Slovenskej republiky nezrealizovali. Z toho sa potom dá vyvodiť zodpovednosť za porušenie jeho ľudských práv, právo na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Z uvedeného dôvodu bol nútený podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sťažnosť prijal. K pobytu detí uviedol, že deti spolu s matkou po unesení z B. bývali na adrese starých rodičov ( rodičov matky ) v K.Č. V. J., matka pracovala v nemocnici F. R..V.. C. J., deti navštevovali školy v J.. J. O. J. boli kedysi jedno mesto, rozdelené na dve časti štátnou hranicou. Následne sa J. stalo slovenským mestom, J. mestom K. republiky, Z. je mesto v K. republike a K. je obec v Slovenskej republike. Obe krajiny sú v Schengenskom priestore, vzdialenosť medzi K. O. J. je 23,2 km a vzdialenosť medzi K. O. Z. je 69,6 km. Uvedené fakty jednoznačne preukazujú, že miesto pôsobenia matky a maloletých detí, ktorá je maďarskej národnosti sa rozprestiera v trojuholníku Z., J., Moča na pohraničí obidvoch štátov. Pre matku nie je problém zo dňa na deň presunúť svoje miesto do iného štátu, je zrejmé, že má zabezpečený pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý si riadne zabezpečuje i preberaním pošty rodičmi, tu má najbližšiu rodinu, ktorá ju všemožne podporuje, pracuje takisto na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o bývanie matky na ňou udanej adrese v K. republike, podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že by matka na hlásenom trvalom pobyte v K. republike bývala a dokonca aj maloleté deti. Nebol o tom žiadny dôkaz okrem hlásenia na mestskom úrade z dôvodu formálnej evidencie. Nebola však predložená žiadna nájomná zmluva, žiaden doklad o platení nákladov spojených s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu vôbec nie je preukázané, či sa skutočne vážne a natrvalo matka s deťmi nachádza na území K. republiky. Taktiež ako vyplýva z aktuálneho zoznamu žiakov 4.B., už nielen maloletý W. O. chodí do školy v J., ale od tohto školského roku i jeho brat O. E. F.. Pokiaľ ide o právomoc súdu, ktorý je oprávnený konať vo veci nariadenia návratu, túto upravuje článok 12 Haagskeho dohovoru, podľa ktorého túto má orgán štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Z uvedeného dôvodu, ako vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I a vykonaného dokazovania, právomoc slovenských súdov na prejednanie veci v návratovom konaní bola založená na skutočnosti, že matka bez jeho súhlasu odišla s ich maloletými deťmi z B. na Slovensko. S poukazom na uvedené mal za to, že právomoc slovenských súdov, vecná a miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I je z tohto dôvodu naďalej daná, a to aj s odkazom na § 11 ods. 1 O.s.p.. Na druhej strane poukázal na skutočnosť, že čl. 12 Haagskeho dohovoru neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o zastavení konania alebo zamietnutí žiadosti, pokiaľ by aj mal podozrenie, že nemá oprávnenie vec v návratovom konaní prejedať a rozhodnúť, ide len o jeho právo, ktoré môže, ale nemusí využiť. Aj z tohto pohľadu je preto zrejmé, že ani zmena okolností týkajúca sa premiestnenia detí do iného zmluvného štátu nebráni súdu v konaní pokračovať, najmä ak sa konanie nachádza v takom štádiu, že by jeho zastavenie bolo samo osebe nehospodárne pre dosiahnutie prvotného cieľa Haagskeho dohovoru, ktorým je v zmysle čl. 1 zabezpečenie okamžitého návratu detí a ich záujem. Z tohto pohľadu považoval zastavenie návratového konania za neadekvátne a naviac aj za nespravodlivé, keď súd konanie zastavil po toľko ročnom dokazovaní. Súd si zrejme neuvedomil, že keď matka maloletých detí svojim konaním zmarila definitívny výsledok vo veci, môže tak učiniť aj v Maďarskej republike. Poukázal tiež na Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorý sa v čl. 15 zameriava na postúpenie veci súdom jedného členského štátu súdu iného členského štátu, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a vhodnejšie. Nakoľko Slovenská aj K.O. republika sú členskými štátmi Európskej únie, na obe krajiny sa vzťahuje predmetné nariadenie. Okresnému súdu Bratislava I preto nič nebránilo využiť pre účel zabezpečenia okamžitého návratu detí medzinárodnú spoluprácu s K. republikou a konanie vo veci nezastavovať. Súd iného členského štátu by tak mohol pokračovať v rozbehnutom konaní a na základe už vykonaného rozsiahleho dokazovania aj rozhodnúť. K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol odvolanie otca zamietnuť a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v každom štádiu konania v zmysle § 103 O.s.p. má povinnosť skúmať, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci. Jeho názor vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie vo veci, založený na zmene pobytu maloletých detí, t.č. v K. republike, však odvolací súd vzhľadom na rozsah vykonaného šetrenia považuje za predčasný. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na zistení vychádzajúc zo správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 21.03.2014, že matka od 09.01.2014 má nahlásený trvalý pobyt na adrese N. B.. XX, XXXX Z., K. a skutočnosti, že v mieste trvalého pobytu je realizovaná aj školská dochádza detí. Na ustálenie, či ide o trvalý pobyt matky a detí a či v K. republike matka má úmysel sa s deťmi aj zdržiavať, iné dokazovanie týkajúce sa najmä objasnenia úmyslu matky zdržiavať sa v K. republike charakteru bytu, v ktorom matka s deťmi býva, ako aj školskej dochádzky maloletých detí v K. republike však nevykonal, z čoho možno vyvodiť, že pre svoj záver vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia nemal dostatok skutkových podkladov. Zo zaslanej správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, na ktorej súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie totiž nie je zrejmé, či skutočne ide o trvalý pobyt alebo len o pobyt prechodný, keďže aj zo šetrenia Obvodného oddelenia policajného zboru Bátorové Kosihy zo 14.11.2014 vyplýva, a to z vyjadrenia otca matky detí, t.j. starého otca maloletých detí, že matka s deťmi býva v Maďarskej republike prechodne, taktiež z otcom založeného potvrdenia priloženého k odvolaniu je zrejmé, že matka pracuje vo zdravotníckom zariadení F. R..V.. C. J., rovanko z otcom založeného potvrdenia o návšteve školy detí je zrejmé, že maloletý W. O. navštevuje 3.B. a O. E. F. 4.B. Základnej školy J.. S poukazom na uvedené, keďže súd prvého stupňa pre svoj postup a svoje rozhodnutie v zmysle § 104 O.s.p., v spojení s čl. 12 ods. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, nemal dostatok skutkových podkladov najmä v ustálení zmeny pobytu maloletých detí a matky maloletých detí v K. W., odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere a po doplnení dokazovania zváži ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako aj aplikovaného čl. 12 ods. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.