Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/193/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211239 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: X/ U. I. Y., X/ U. L. Y., X/ U. R. Y., všetci bytom M. XX, Q., všetci zastúpení pánom Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 10.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Číslo: 32012/12-379486/168/Po, Číslo konania: 168/Po zo dňa 3.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo: 32012/12-379486/168/Po, Číslo konania: 168/Po zo dňa 3.9.2012 p o t v r d z u j e. Súd návrh navrhovateľky v 3/ rade pani R. Y. o d m i e t a. Navrhovateľom súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo: 32012/12-379486/168/Po, Číslo konania: 168/Po zo dňa 3.9.2012 odporca podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov - v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon“) navrhovateľom v 1/ a 2/ rade (ďalej len „žiadatelia“) nepriznal nárok na bytovú náhradu za štvorizbový byt č. 1 na M. XX F. Q.. Opísal v konaní zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že v prípade žiadateľov títo nesplnili podmienku materiálnej bytovej núdze. Dôvodil, že žiadatelia - manželia vlastnia ako bezpodieloví spoluvlastníci rekreačnú chatu a pozemok v hodnote podľa znaleckého posudku 50 400.- eur, pričom spoločne posudzovaná osoba - navrhovateľka v 3/ rade vlastní ako výlučná vlastníčka rekreačnú chatu a pozemok v hodnote podľa znaleckého posudku 25 700.- eur. Takto zistený majetok teda predstavoval spolu sumu 76 100.- eur, ktorá suma s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 261/2011 Z.z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií“) a s poukazom na priemerné ceny bytov v Bratislavskom kraji za 2. štvrťrok 2012 ktoré predstavovali sumu 1 644.- eur/ m2 umožňuje žiadateľom obstarať si bytovú náhradu v max. výmere 46,29 m2. Teda bytovú náhradu s dvomi obytnými miestnosťami, ktorá by v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o poskytovaní dotácií bola dostatočnou bytovou náhradou. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 10.10.2012, ktorým sa domáhali jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietali v ňom postup odporcu, ktorým dospel k názoru, že nespĺňajú podmienku materiálnej bytovej núdze. Poukázali na absurdnú skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy (zákon o poskytovaní dotácií) jednej fyzickej osobe by bolo možné priznať bytovú náhradu o výmere 45 m2, pričom pre tri fyzické osoby by bolo možné priznať bytovú náhradu o výmere 46,29 m2. Tiež namietali, že cena bytov v Bratislave je vyššia ako 1 644.- eur/m2, teda že aj keby svoj deklarovaný majetok predali, nemuseli by za túto cenu získať byt v zamýšľanej výmere. Poukázali tiež na prílohu č. 3 vyhl. č. 326/2011 Z.z. a v tejto súvislosti na skutočnosť, že z deklarovanej hodnoty ich majetku mala byť odpočítaná cena pozemkov. Po takomto odpočítaní by hodnota ich majetku predstavovala sumu 56 463,65 eur, ktorá by nepostačovala ani na zaobstaranie si bytovej náhrady pre jednu fyzickú osobu. Navrhovatelia tiež navrhli odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 3.12.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia Poukázal pritom na skutočnosť, že s poukazom na ust. § 5 ods. 2 písm. b) zákona bol povinný skúmať všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok žiadateľov a spoločne posudzovanej osoby, teda nie iba hodnotu stavieb. Tiež dôvodil, že v zmysle zákona o poskytovaní dotácií sa výmera náhradného bytu pre tri posudzované osoby pohybuje v rozmedzí od 46 m2 do 60 m2. K spôsobu výpočtu výmery podlahovej plochy náhradného dvojizbového bytu, ktorý by si žiadatelia a spoločne posudzovaná osoba mohli zaobstarať uviedol, že tento spôsob bol správny a logický. Súd o podanom návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nerozhodoval, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, žeby negatívne rozhodnutia vydané podľa zákona boli vykonateľné, resp. žeby podanie opravného prostriedku nemalo odkladný účinok. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na ust. § 52 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého vykonateľným je iba právoplatné rozhodnutie. K výroku o odmietnutí návrhu, podaného navrhovateľkou v 3/ rade - pani R. Y.: Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona účastníkom konania je žiadateľ. Podľa ust. § 250m ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa ust. § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd zistil, že navrhovateľka v 3/ rade nebola účastníčkou konania o nároku na poskytnutie bytovej náhrady v zmysle zákona. V tomto konaní mala postavenie spoločne posudzovanej osoby. Ak teda navrhovateľka nebola účastníčkou konania v ktorom odporca vydal napadnuté rozhodnutie, nemôže byť ani účastníčkou konania pred súdom v ktorom sa rozhoduje o podanom opravnom prostriedku. Ak i napriek tomu podala návrh, konala tak ako osoba ktorá na jeho podanie nebola oprávnená. Preto súd za použitia cit. ust. § 250p O.s.p. ňou podaný opravný prostriedok odmietol. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný za prítomnosti zástupcu navrhovateľov, navrhovateľa v 1/ rade, (ktorý na pojednávanie predvolaný nebol, podobne ako ani navrhovateľka v 2/ a 3/ rade) a odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. V záujme zistenia aspoň aktuálnej orientačnej trhovej ceny nehnuteľností obdobných ako boli nehnuteľnosti deklarované žiadateľmi a spoločne posudzovanou osobou súd doplnil dokazovanie vyhľadaním ponúk predaja takýchto nehnuteľností na www.nehnutelnosti.sk <http:// www.nehnutelnosti.sk>.: Pokiaľ ide o deklarovaný majetok žiadateľov (rekreačná chata súp. č. 474 na pozemku parc. č. 3155/2 o výmere 49 m2, príslušenstvo k rekreačnej chate na pozemku parc. č. 3155/12 a pozemky parc. č. 3155, 3155/12 o výmere 364 m2, spolu 413 m2, nachádzajúca sa v kat. území S. Q., C. U.) : V podstate (dokonca aj vzhľadovo) totožná chata zastavanej plochy 62 m2 s ostatnou plochou o výmere 396 m2 (spolu 458 m2) nachádzajúca sa v totožnom katastrálnom území (C. U.) je ponúkaná za cenu 120 000 eur. V tomto prípade je výmera pozemkov oproti výmere pozemkov žiadateľov väčšia o 45 m2. Pokiaľ ide o deklarovaný majetok spoločne posudzovanej osoby (rekreačná chata súp. č. 365 na pozemku parc. č. 3097 o výmere 71 m2, príslušenstvo k rekreačnej chate na pozemku parc. č. 3098/1 a pozemok parc. č., 3098/1 o výmere 290 m2, spolu 361 m2 nachádzajúca sa v kat. území S.Á. Q., C. U.) : V podstate (dokonca aj vzhľadovo) totožná chata zastavanej plochy 52 m2 s ostatnou plochou o výmere 367 m2 (spolu 419m2) nachádzajúca sa v totožnej lokalite U. a v totožnom katastrálnom území je ponúkaná za cenu 79 900 eur. V tomto prípade je výmera pozemkov oproti výmere pozemkov spoločne posudzovanej osoby väčšia o 58 m2. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu, z obsahu ktorého o. i. zistil, že žiadatelia a navrhovateľka v 3/ rade ako spoločne posudzovaná osoba na predpísaných tlačivách nedeklarovali hodnotu svojho nehnuteľného majetku, že žiadatelia deklarovali svoj majetok ako: chata č. 474/4 parc. č. 3155/2 a 3155/12, kat. územie S.Á. Q. (U.), že navrhovateľka v 3/ rade ako spoločne posudzovaná osoba deklarovala svoj majetok ako záhradu parc. č. 3098/1, 3097 kat. územie S. Q. (U.). Dňa 25.6.2012 doručili žiadatelia z vlastného podnetu odporcovi znalecké posudky č. 43/2012 a 44/2012, predmetom ktorých bolo ocenenie nehnuteľností (záhradné chaty, pozemky) ktorých sú vlastníci. Zo znaleckého posudku č. 43/2012, predmetom ktorého bolo ocenenie záhradnej chaty a pozemkov vlastnícky patriacich žiadateľom vyplýva, že znalec ich všeobecnú hodnotu určil vo výške 50 400.- eur. Zo znaleckého posudku č. 44/2012, predmetom ktorého bolo ocenenie záhradnej chaty a pozemkov vlastnícky patriacich navrhovateľke v 3/ rade ako spoločne posudzovanej osoby vyplýva, že znalec ich všeobecnú hodnotu určil vo výške 25 700.- eur. Z obsahu internetovej stránky Národnej banky Slovenska vyplýva, že v 2. štvrťroku 2012 bola cena nehnuteľností na bývanie v bratislavskom kraji 1 644.- eur/m2. V spise sa ďalej nachádzajú doklady, ktorými žiadatelia preukazovali vznik nároku na priznanie bytovej náhrady. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona materiálnou bytovou núdzou je stav, keď nájomca a ani žiadna zo spoločne posudzovaných osôb a) nemá vlastný byt podľa odseku 3, b) nevlastní nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok v hodnote rovnajúcej sa alebo vyššej, ako je úroveň trhovej ceny bytovej náhrady podľa odseku 4 v mieste a v čase vzniku nároku na jej poskytnutie; úrovňou trhovej ceny je cena získaná ako súčin podlahovej plochy bytu v m2 a ceny za 1 m2 podlahovej plochy bytu zverejnenej za príslušný štvrťrok a príslušný kraj na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Podľa ust. § 5 ods. 6 písm. b) zákona nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorí sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií náhradným bytom je byt, ktorého podlahová plocha je najviac a) 90 m2 pre byt so štyrmi obytnými miestnosťami, b) 75 m2 pre byt s tromi obytnými miestnosťami, c) 60 m2 pre byt s dvomi obytnými miestnosťami, d) 45 m2 pre byt s jednou obytnou miestnosťou. Podľa ust. § 9 ods. 3 zákona obec preskúma údaje žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb uvedené v žiadosti; najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze. Podľa ust. § 9 ods. 5 zákona ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, týkajúcej sa spôsobu určenia (výpočtu), že žiadatelia nespĺňajú podmienku materiálnej bytovej núdze: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Je nepochybnou skutočnosť že žiadateľmi o priznanie nároku na bytovú náhradu boli navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, pričom navrhovateľka v 3/ rade mala postavenie spoločne posudzovanej osoby. V prípade splnenia všetkých zákonom predpísaných náležitostí by im prislúchala bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami (§ 5 ods. 6 písm. b) zákona). Zákon svojím obsahom nestanovuje výmeru takéhoto bytu. Jeho minimálnu či maximálnu výmeru je však možné vyvodiť jedine zo zákona o poskytovaní dotácií, ktorý bol prijatý v súvislosti so schválením zákona (č. 260/2011 Z.z.). Z citovaného ust. § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií o. i. vyplýva, že náhradným bytom s jednou obytnou miestnosťou je byť o výmere najviac 45 m2, že náhradným bytom s dvomi obytnými miestnosťami je byť o výmere najviac 60 m2. Logickým výkladom tohto zákonného ustanovenia je odporcom správne vyslovený záver, že náhradným nájomným bytom v zmysle zákona je byt, ktorého rozloha sa nachádza v rozmedzí od 45,1 m2 do 60m2. Z webovej stránky Národnej banky Slovenska odporca v súlade s ust. § 5 ods. 2 písm. b) zákona zistil, že cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu zverejnenej za príslušný štvrťrok v bratislavskom kraji bola 1 644.- eur. Ak v konaní pred odporcom bolo zistené, že cena nehnuteľného majetku patriaceho žiadateľom a zúčastnenej osobe predstavuje podľa založených znaleckých posudkov sumu 76 100.- eur, odporca logicky túto sumu vydelil zistenou priemernou cenou nehnuteľností na bývanie - sumou 1 644.- eur. Teda 76 100 : 1 644 = 46,29 z čoho je zjavné, že za túto znaleckými posudkami stanovenú (tzv. „úradnú“) cenu nehnuteľností by si žiadatelia a spoločne posudzovaná osoba - navrhovateľka v 3/ rade mohli zaobstarať nájomný byt, ktorý by svojou rozlohou (46,29 m2) zodpovedal rozlohe bytu s dvomi obytnými miestnosťami, ako to bolo vyššie uvedené (od 45,1 m2 do 60m2). Teda postup odporcu bol správny, logický a zákonný. K námietke, že odporca nezohľadnil skutočnosť, že náhradný byt by sa mal nachádzať v obci Bratislava, pričom zistená priemerná cena za 1 m2 bytu (1 644.- eur) je cenou priemernou v rámci bratislavského kraja: Ani túto námietku súd nemohol uznať ako dôvodnú. Odporca pri vyhľadaní informácie o cene za 1 m2 bytu postupoval v zmysle ust. § 5 ods. 2 písm. b) zákona, pričom Národná banka Slovenska požadované údaje eviduje iba podľa jednotlivých krajov, teda nie podľa jednotlivých miest či obcí. K námietke, že predmetom posudzovania stavu materiálnej bytovej núdze nemali byť pozemky vlastnícky patriace žiadateľom a spoločne posudzovanej osobe a to s poukazom na Prílohu č. 3 vyhl. č. 326/2011 Z.z., pričom po odpočítaní znalcom stanovenej ceny pozemkov by výsledná suma nepostačovala ani na zaobstaranie bytovej náhrady určenej pre jednu osobu: Podobne ako predchádzajúce námietky ani túto súd nepokladal za dôvodnú. Je skutočnosťou, že vyhl. č. 326/2011 Z.z, v Prílohe č. 3 uvádza vzor tlačiva „Deklarácia majetku žiadateľa“, ktorý korešponduje s ust. § 6 ods. 2 zákona. Je však skutočnosťou aj to, že zo znenia ust. § 5 ods. 2 písm. b) zákona vyplýva, že materiálnou bytovou núdzou je stav, keď žiadateľ a ani spoločne posudzovaná osoba nevlastní nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok v hodnote rovnajúcej sa alebo vyššej, ako je úroveň trhovej ceny bytovej náhrady podľa odseku 4 v mieste a v čase vzniku nároku na jej poskytnutie; úrovňou trhovej ceny je cena získaná ako súčin podlahovej plochy bytu v m2 a ceny za 1 m2 podlahovej plochy bytu zverejnenej za príslušný štvrťrok a príslušný kraj na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Účelom zákona (č. 260/2011 Z.z.) bola zrejmá snaha zákonodarcu (za splnenia ďalších vymenovaných podmienok) zabezpečiť bytovú náhradu osobám, ktoré si ju nemôžu zabezpečiť z vlastných finančných prostriedkov. Z toho dôvodu uložil v cit. ust. . § 5 ods. 2 a a ust. § 9 ods. 3 zákona povinnosť obce (v danom prípade odporcu) skúmať, či sa žiadateľ nachádza alebo nenachádza v stave materiálnej bytovej núdze - a to skúmaním či takáto osoba nemá iný vlastný byt, resp. či vlastní hnuteľný či nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval na zaobstaranie si takéhoto (náhradného) nájomného bytu. Ak teda žiadatelia a navrhovateľka v 3/ rade ako spoločne posudzovaná osoba deklarovali svoj majetok a jeho výšku aj predloženými znaleckými posudkami, odporca nepochybil, ak tak zistenú (a v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona posudzovanú) hodnotu ich nehnuteľného majetku pojal za preukázanú hodnotu ich majetku. Podľa názoru súdu povinnosť deklarácie majetku v zmysle ust. § 6 zákona nebráni tomu, aby odporca pri vydaní rozhodnutia nezohľadnil výsledky zistenia stavu veci vo vzťahu k ust. § 5 ods. 2 zákona. Súd naviac v tejto súvislosti poznamenáva, že: 1/ Tak žiadatelia ako aj navrhovateľka v 3/ rade ako spoločne posudzovaná osoba žiadnym spôsobom nedeklarovali svoj hnuteľný majetok (peňažné prostriedky, vklady v bankách, iné majetkové hodnoty atď.) i keď je nanajvýš dôvodné predpokladať, že takýmito prostriedkami disponujú. 2/ Ako to vyplynulo z doplnenia dokazovania vykonaného súdom, trhová hodnota znaleckými posudkami oceňovaných nehnuteľností je s najväčšou pravdepodobnosťou vyššia ako ich cena stanovená znaleckými posudkami. A to i napriek tomu, že doplnenie dokazovania vykonané súdom spočívalo iba vo vyhľadaní ponúk predaja veľmi podobných nehnuteľností. V inzerátoch požadovaná kúpna cena z pochopiteľných dôvodov nemusí byť cenou skutočne trhovou, avšak je pravdepodobné, že sa k nej blíži. Touto úvahou súd neodôvodňuje správnosť napadnutého rozhodnutia (nakoľko odporca takúto úvahu v napadnutom rozhodnutí neprezentoval), ale iba poukazuje na skutočnosť, že žiadatelia a navrhovateľka v 3/ rade ako spoločne posudzovaná osoba skutočne neboli v čase vydania napadnutého rozhodnutia v stave materiálnej bytovej núdze. Pretože námietky vznesené navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade neboli dôvodné a teda spôsobilé viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľov súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. V konaní boli neúspešní a preto im náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).