Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/528/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712211277 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712211277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: F. Š., K. S., X. XX.XX.XXXX, bytom R. X, L., zast. JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, so sídlom AK Čapkova 8, Bratislava, proti odporcovi: A.. H. Š., X. XX.XX.XXXX, bytom R. N. XX, J., zast. JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom Krížna 14, Bratislava, rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu: O. Š., X. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Mojzesová 2, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 10.06. 2013 č.k. 11P/174/2012-59 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 10.06.2013, č.k. 11P/174/2012-59, manželstvo účastníkov F. Š., K. S., X. XX.XX.XXXX a H. Š., X. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Mestskou časťou Bratislava- R. H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava- R. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého O. Š., X. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, stým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XXX € mesačne, do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým ponechal neobmedzený podľa dohody rodičov, účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku ktorým manželstvo účastníkov rozviedol odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1 Zák. o rodine, keď v konaní mal preukázaný hlboký a trvalý rozvrat vzťahov účastníkov, prejavujúci sa v každej oblasti ich manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v citovom ochladení, v odlišností pováh a rozdielnych záujmoch účastníkov. Tým že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, rozhodol zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje riadnu osobnú starostlivosť o maloletého. Styk otca s maloletým neupravil, spôsob stretávania sa rodičov s maloletým ponechal na vzájomnú a spoločnú dohodu rodičov. Pri určení výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zák. o rodine, zohľadniac príjmy oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého, konštatoval, že jeho záujmová činnosť je pomerne široká a nákladná. Výdavky spojené s výchovou maloletého predložené matkou plne akceptoval z dôvodu, že ťarcha opatery a starostlivosti je ne matkinej strane. Pri rozhodovaní zohľadnil aj vyšší príjem otca ako aj skutočnosť, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odporca ( ďalej len otec maloletého, keďže ide o časť konania týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému), ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť, výživné na maloletého určiť sumou XXX € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď súd len stručne vyhodnotil tvrdenia účastníkov, nevysporiadal sa s ich protichodnými tvrdeniami, rovnako ani so vzájomne rozpornými tvrdeniami navrhovateľky ( ďalej len matky maloletého dieťaťa), v odôvodnení rozhodnutia takisto absentuje presné porovnanie príjmov a výdavkov účastníkov konania vo vzťahu k nákladom na maloletého a k určeniu výšky výživného. V tejto súvislosti uviedol, že jeden z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces je aj povinnosť súdu presvedčivo právne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Poukázal aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nedostatok riadneho, vyčerpávajúceho odôvodnenia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ ide o zistenie zárobkových a majetkových pomerov rodičov, uviedol, že súd pri určení výživného vychádzal z nesprávneho príjmu matky maloletého, keď v odôvodnení uviedol sumu X.XXX €, pritom priemerný čistý príjem matky podľa obsahu spisu predstavuje sumu X.XXX,XX €, z prehľadu príjmu matky je tiež zrejmé, že jej príjem sa postupne zvyšuje napr. čistý priemerný mesačný príjem za druhú polovicu roka 2012 je cca XXXX,XX €. Pokiaľ ide o jeho príjem, poskytol súdu prehľad všetkých svojich príjmov od júna 2011, jeho mesačná mzda predstavuje 1.XXX,XX €, v uvedenej sume sú všetky príjmy vrátane tých, ktoré nie sú nárokovatelné. Konkrétne ide o odmeny, prémie, rovnako suma XXX € ako zákonný nárok na stravu spojenú so služobnou cestou, súčasťou je aj dobrovoľný výkonnostný príspevok, mesačný nadčasový príspevok, ktorý rovnako nie je nárokovateľnou zložkou, čo znamená, že nemá garanciu, že tento príplatok mu bude v budúcnosti vyplácaný. Pokiaľ ide o výdavky, tieto súdu preložil, predstavujú sumu X.XXX € a počas súdneho konania výška uvedených výdavkov spochybnená nebola. Pokiaľ ide o výdavky matky, tieto riadne nešpecifikovala, preto nie je jednoznačné, aká suma jej z príjmu ostáva na úhradu osobných potrieb a aká suma jej ostáva na úhradu výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletého. Z dokladov, ktoré matka založila do spisu nie je zrejmé, v akej skutočnej výške sú jej náklady na bývanie, rovnako nie je zrejmé, aké sú skutočné reálne príjmy domácnosti, v ktorej býva matka s maloletým a jej matkou. Tvrdenie matky, že jej matka u ktorej býva v 3-izbovom byte a ktorá poberá výsluhový dôchodok XXX,XX € sa žiadnym spôsobom nepodieľa na nákladoch na byt považoval za účelové, s cieľom zabezpečiť vyššie výživne pre maloletého než sú jeho odôvodnené potreby. Namietal aj náklady maloletého týkajúce sa bývania, dovoleniek, nákup školskej tašky, písacieho stola, výtvarného krúžku. Podľa jeho názoru výdavky na maloletého predstavujú približne XXX € mesačne, z ktorého dôvodu ním navrhované výživne je primerané, keď zabezpečuje maloletému štandardnú životnú úroveň. K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila navrhovateľka (ďalej len matka maloletého), ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť, keď podľa jej názoru rozsudok bol vydaný na základe správneho a úplného zistenia skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmov oboch rodičov ako aj z odôvodnených potrieb maloletého, so zohľadnením tej skutočnosti, že ťarcha opatery a starostlivosti je na jej strane. Nesúhlasila s tvrdením otca, že jej mesačný príjem má tendenciu zvyšovať sa, naviac jej výdavky po rozvode sa zvýšia, pretože bude musieť riešiť bytovú situáciu, kúpiť si byt, na ktorý bude nútená čerpať hypotekárny úver. O maloletého sa stará a vychováva ho praktický sama, nakoľko otec sa venuje predovšetkým práci. Zdôraznila, že maloletý je nadané dieťa so širokou záujmovou činnosťou, pokiaľ ide o potreby maloletého uviedla, že tieto sa neustále zvyšujú, od septembra 2013 v súvislosti s nástupom do prvej triedy vznikli ďalšie náklady najmä so zakúpením pomôcok do školy, oblečenia, vybavenia izby, školskej tašky, tenisky, strava, v škole, školský klub, triedny fond a pod. V lete 2013 bol maloletý v tábore, keďže nemá toľko dovolenky, otec odmietol prispieť na tábor, rovnako sa maloletému nevenoval, uviedol iba, že nemá čas. Z uvedeného vyplýva, že otec preferuje svoje záujmy a potreby pred potrebami svojho syna, s určením výživného vo výške XXX € nesúhlasí napriek tomu, že od narodenia stále poberá detské prídavky, ktoré ešte maloletému nedal. Doposiaľ platil výživné na maloletého od XX-XXX € mesačne, čo bolo nedostačujúce. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodne. Pokiaľ ide o výživné treba uviesť, že povinnosť rodičov prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa je ich základnou povinnosťou. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov dieťaťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťaťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a pod.. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťaťa osobne stará ( § 62 ods. 4). V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom so záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel sa stotožnil aj odvolací súd. Pri určení výšky výživného na maloletého správne prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, keď zohľadnil náklady maloletého na bývanie, stravu. oblečenie, záujmové aktivity a pod., pričom za odôvodnené potreby maloletého správne považoval nielen bežné základné potreby, ale aj ďalšie odôvodnené potreby prospešné pre zdravý vývoj dieťaťa, keďže to zárobkové a majetkové pomery rodičov, ako aj ich životná úroveň umožňujú ( záujmové aktivity, letný tábor, dovolenka a pod.). Rovnako správne na strane matky zohľadnil jej osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá v tomto útlom veku dieťaťa čiastočne nahrádza jej povinnosť prispievať výživným na dieťa. Na strane otca zohľadnil skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ ide o príjmy rodičov namietané otcom v jeho odvolaní, je pravdou, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol príjem matky X.XXX €, otca X.XXX €, ide však o príjmy, ktoré uviedli rodičia v konaní vo svojich prednesoch, matka na pojednávaní dňa 4.2.2013, otec na pojednávaní dňa 10.6.2013. V spise sa však nachádzajú príjmy rodičov od ich zamestnávateľov za obdobie od júla 2011, z ktorých súd pri určení výšky výživného vychádzal. Podľa prehľadov príjmov, príjem matky v období júl 2011 - december 2012 ( 18 mesiacov) je X.XXX,XX € príjem otca v období júl - december 2011 je X.XXX,XX € za január - december 2012 X.XXX,XX €, za január - apríl 2013 XXXX,XX €. S tvrdením otca, že príjem matky sa postupne zvyšuje, keď za druhú polovicu roka 2012 sa zvýšil zo sumy X.XXX,XX € na X.XXX,XX € sa odvolací súd nestotožnil. Uvedený ,, nárast´´ príjmu spôsobila vyplatená odmena matke v mesiaci október 2012. Pokiaľ otec v odvolaní k svojmu príjmu uvádzal, že jeho príjem obsahuje aj nenárokovateľné zložky (odmeny, príplatky), treba uviesť, že tieto sú síce nenárokovateľné, pokiaľ však boli vyplatené, sú súčasťou mzdy, z ktorej súd pri určovaní výživného je povinný vychádzať. Suma XXX € uvedená v odvolaní otca ako nárok na stravné spojené so služobnou cestou, do mzdy otca započítaná nebola. Z prehľadu príjmov rodičov tak možno uzavrieť, že príjem matky nemá tendenciu sa zvyšovať a že príjem otca je vyšší ako príjem matky. K príjmu otca odvolací súd ešte poukazuje na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcu povinnosť, ktorú si otec nesplnil. V konaní uviedol, že jeho jediným príjmom je príjem z pracovného pomeru, a až v odvolaní uviedol, že je aj spoločníkom a konateľom spoločnosti H. J. R..K..S.. C. H. R..K..S... V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie je konaním dôkazným, pričom otec nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladom svoje tvrdenie, že z uvedených spoločností nemá žiaden príjem. Pokiaľ otec k svojím majetkovým pomerom uvádzal, že nemá auto, je dôvodne predpokladať, že má k dispozícií služobné auto pokiaľ vystupuje ako projektový manažér a spoločnosť je tak štedrá, že dostal ako firemný dar dvojtýždňovú dovolenku v L.. K vynaloženým nákladom otca na maloletého v roku 2012 treba uviesť, že v uvedenom období otec na výživu maloletého zasielal matke výživné v rozpätí od XX-XX € mesačne, t.j podieľal sa na krytí potrieb dieťaťa napriek svojmu príjmu minimálnou sumou. V tomto smere námietky otca, že matka nepreukázala ňou vyčíslene náklady na maloletého odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. V tomto smere poukazuje na to, že účelom konania o určenie výživného nie je predkladať každý jeden pokladničný blok, účelom konania je objektívne posúdenie odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na kritéria rozhodné pre určenie výšky výživného. Matka v konaní svoju povinnosť splnila a keďže zárobkové a majetkové pomery otca a jeho životná úroveň umožňovala určiť výživné vo výške XXX € mesačne, nepochybil súd prvého stupňa, keď výživné v uvedené výške určil. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení z ust. § veta prvá O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.