Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/577/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208352 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512208352.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. Y., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: T.. H. Č., O. X. X., Č. XX, a N.. L. Y., X. X., R. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného a návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.10.2013, č.k. 20P 139/2012-241, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 10.10.2013, č.k. 20P 139/2012-241 návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s presným vymedzením osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča počas školského roka, prázdnin, ako aj vianočných sviatkov. Určil, že maloletú zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať počnúc mesiacom október 2013 na výživu maloletej namiesto doterajšej sumy sumu XX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.06.2003, sp.zn. Nc 50/03 v časti zverenia maloletej a rozsudky Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.12.2005. č.k. 22P 296/2005-129 v časti stretávania sa otca s maloletou a rozsudok zo dňa 09.12.2008, č.k. 22P 236/2008-335 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odôvodnil ust. § 24 ods. 2 Zák. o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané splnenie podmienok na postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Mal za to, že obaja rodičia majú zabezpečené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, o ktorú majú eminentný záujem. Zo strany otca súd záujem nevyhodnotil ako účelový, tak ako ho vníma matka, a to z dôvodu, že otec má s maloletou vytvorený kvalitný vzťah, pričom dieťa je už teraz integrálnou súčasťou jeho novej rodiny, v ktorej sa cíti dobre. V konaní neboli potvrdené vyjadrenia matky o nezáujme otca o dcéru a o ich nedostatočne kvalitnom vzťahu. Naopak aj z vyjadrení dieťaťa vyplynulo, že má otca rado a dobre sa cíti aj v jeho domácnosti, kde má vytvorené vyhovujúce podmienky. Súd považoval za nanajvýš prospešné pre dieťa, aby pri rozvrátenom vzťahu jej rodičov malo možnosť v čo najširšej miere vnímať vzor kompaktnej rodiny, ktorú si dokázal vytvoriť otec s manželkou. Okrem toho sa súd stotožnil s názorom otca, že pre maloletú nie je z hľadiska stability výchovného prostredia a ani jej psychického vývoja vhodná práve neistota, ktorej je vystavená pri nedostatočne vymedzených pravidlách starostlivosti, v ktorých doposiaľ vládol do istej miery chaos. Pre dieťa, obzvlášť v predpubertálnom veku, je podľa názoru súdu skutočne stresujúce, pokiaľ je vystavované svojvôli rodičov a ich hádkam, prameniacim práve z absencie pevne dohodnutých regúl, v dôsledku čoho dochádza k nabúravaniu ich individuálnych programov. Čo sa týka argumentu matky o neschopnosti vzájomnej komunikácie, ktorá podľa nej v danej veci vylučuje striedavú osobnú starostlivosť, tento argument podľa názoru súdu neobstojí, a to aj s poukazom na jej psychologické vzdelanie. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by zo strany otca dochádzalo a priori k neústretovému prístupu a prvotná príčina problémov vo vzájomnej komunikácii by bola na jeho strane. Aj z uvedeného dôvodu súd považoval striedavú starostlivosť v danom prípade práve za formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa budú musieť podriadiť pevne určeným pravidlám. V prípade, ak rodičia aj do budúcna zlyhávanie v podobe nedostatku vzájomnej komunikácie nedokážu napraviť sami, súd v záujme dieťaťa, môže pristúpiť formou autoritatívneho zásahu z úradnej povinnosti k výchovnému opatreniu. V danej veci súd dospel k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad aktuálnymi komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa vzhľadom na ich vzdelanie a s tým súvisiaci predpoklad osobnostnej vyspelosti javia ako subjektívne a prekonateľné. Vzhľadom na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca sa javil ako nedôvodný a ako taký ho súd prvého stupňa zamietol. Čo sa týka nariadenia striedavej starostlivosti s prihliadnutím na istý nepomer v majetkových a zárobkových pomeroch rodičov v prospech otca, potreby ktorého rodiny sú navyše zabezpečované z dvoch príjmov, súd v danej veci pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti napriek nariadeniu striedavej starostlivosti, keď mal za to, že s prihliadnutím na otcove možnosti a schopnosti je potrebné, aby príspevkom na výživu dorovnával životnú úroveň maloletej počas jej pobytu u matky na vlastnú úroveň. Za primeranú sumu vzhľadom na potreby maloletej považoval sumu XX € mesačne, keď do budúcna predpokladá, že ostatné výdavky na výživu maloletej by mali hradiť rodičia v zásade na polovicu. Na strane matky vychádzal z jej schopností a možností a nie z oficiálne prezentovaných príjmov, keď matka z osobných dôvodov požiadala o prerušenie licencie na poskytovanie psychologických služieb. Jej problémy v zamestnaní možno datovať už od roku 2008, zavinila si ich sama, keď pracovný pomer vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde dosahovala vyšší príjem, ukončila dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia dohodou. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť sa zamietne, rovnako sa zamietne zrušenie výživného na maloletú. Pokiaľ ide o formu osobnej starostlivosti uviedla, že táto kladie vysoké nároky na schopnosť a osobnostnú vyspelosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať, nezapájať maloleté dieťa do svojich vzájomných nedoriešených problémov a zvládať jednotný výchovný postup voči dieťaťu. V ich vzťahu už veľa rokov neexistuje slušnosť, korektnosť, žiaden rešpekt, ani žiadna konštruktívna rodičovská spolupráca a to napriek jej snahe a jej psychologickému vzdelaniu. Striedavá starostlivosť podľa jej názoru môže efektívne fungovať a je prospešná v prípadoch, keď sa rodičia rozviedli a otec žil dlhodobo s dieťaťom a stihol si vytvoriť silnú citovú väzbu, keď sú záujmy dieťaťa pred osobnými záujmami rodičov, keď rodičia ťahajú za jeden povraz a nie keď si robia naschvál, keď neexistuje žiadna úcta, rešpekt, porozumenie, ani jednotný výchovný postup. V opačnom prípade môže uvedené viesť k poškodzovaniu duševného stavu maloletej, k rozvoju emočnej lability, dokonca schizofrénii. Považovala za absurdný názor, že nariadením striedavej starostlivosti autoritatívne súdom sa zmení k lepšiemu ich rodičovský vzťah s otcom, rovnako ako aj ich komunikácia k lepšiemu. Žiaden súd nemá v moci zabezpečiť zmenu dlhodobého emočného postoja, alebo zmenu priorít na strane niektorého rodiča v prospech maloletej. Má za to, že otec návrh na striedavú osobnú starostlivosť podal jedine zo zištných dôvodov, kvôli ušetreniu financií na výživnom, vôbec mu nejde o prospech a výchovu dieťaťa. Na margo kvalitného vzťahu otca s dcérou a bezproblémového vzťahu maloletej k jeho manželke a vyjadrenie maloletej ako sa cíti u otca dobre dodala, že kolízny opatrovník spravil s maloletou rozhovor ktorú videl prvý krát v živote a na ktorý ju doviedla presne 8 minút. Je to jednak veľmi krátky čas na spoznanie dieťaťa, na napísanie následného záveru o prianiach a pocitoch dieťaťa, jednak je to zavádzajúce, keďže každé dieťa na mieste maloletej by reagovalo úplne rovnako, lebo každé dieťa, aj týrané jedným z rodičov túži byť milované svojim otcom a matkou a rovnako milovať matku aj otca. Maloletá robí vrcholový šport, je vo veku puberty, ide o obdobie, kedy potrebuje byť s matkou, rozprávať sa o dôvernostiach a pocitoch, čo u otca neprichádza do úvahy vzhľadom na jeho konzervatizmus a predsudky rozprávať sa otvorene o týchto veciach. Tvrdenia otca, že s maloletou trávil cca 40% času sú iba jeho subjektívne tvrdenia nezakladajúce sa na pravde. Pokiaľ ide o výživné mala za to, že výživné je určené nie - len na nevyhnutné životné potreby, ako je trebárs oblečenie, ale aj na všetko ostatné materiálne zabezpečenie maloletej nevyhnutné k jej životu. Maloletá navštevuje 8 ročné gymnázium, kde je nevyhnutnom súčasťou prípravy na vyučovanie práca s počítačom a internetom, nároky na jej život, vzdelanie, pobyty v zahraničí, doučovanie jazykov, kultúrne vyžitie, kozmetiku, drogériu stúpajú a uvedené je nevyhnutné zabezpečiť na pobyt doma tak u otca, ako aj u nej. V prípade striedavej osobnej starostlivosti za aktuálneho stavu je to pre ňu nepredstaviteľné. Dôležitou skutočnosťou v kontexte výživného je fakt, že maloletá je doposiaľ hlásená v byte u nej, a to znamená, že bez ohľadu na to, či sa tu zdržiava 2 týždne alebo mesiac, musí platiť nájomné, energie rovnako. Druhou najväčšou položkou je oblečenie, obuv, rovnako ho bude musieť kupovať či maloletá býva u nej alebo u otca. Ďalšou vysokou položkou z rozpočtu je strava, celý život varila pre dvoch ľudí, nie pre jednu osobu. Každý kto žil len chvíľu sám dobre vie, že uvariť pre jedného sa dá len veľmi ťažko, jedlo sa väčšinou vyhodí. Zdôraznila, že výživné bolo naposledy zvýšené v decembri 2008, kedy bola maloletá v predškolskom veku, nenavštevovala ešte ani základnú školu, dnes má 11 a pol roka a momentálne je študentkou primy na gymnáziu. V časti kde súd píše o možnostiach a pomeroch na jej strane podotkla, že jej choroby a nízky imunitný systém sú výsledkom dlhodobého stresu a napätia, ktoré pramení jednak z nemožnosti žiť vlastný kľudný život na základe nejakej konštruktívnej dohody s otcom a jednak z ekonomickej neistoty, ktorá u nej pretrváva v podstate od roku 2008, kedy bola prepustená z lukratívneho zamestnania. Namietala, že mnohé vyjadrenia súdu na jej osobu sú kritické a zakladajú sa iba na nepravdivých tvrdeniach otca. Potencialita príjmov vzhľadom na jej vzdelanie je bezpredmetná, vzhľadom na skutočnosť, že je obrovská nezamestnanosť, najmä v jej odbore. Podotkla, že je pravdou, že občas maximálne 3 - 4 krát do mesiaca bola pozývaná do RTVS ako hosť, suma za honorár bola však XX € a nie XX € ako sa píše v odôvodnení rozsudku. Považovala za veľmi diskutabilné rozhodnutie o znížení výživného s okamžitou platnosťou, týmto súd evidentne prihliadol na záujem otca, nie na záujem maloletej. Pokiaľ súd určil sumu XX € namiesto doterajších XXX €, nie je jej známe, z akých faktov vychádzal a na základe čo bola určená práve uvedená suma. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a otec maloletej. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, uviedol, že rozhodnutie súdu korešponduje so želaním maloletej a je potvrdením faktického stavu, ktorý sa vo vzťahu k maloletej v rodine dlhodobo realizuje. Otec vo svojom vyjadrení navrhol taktiež rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Ako jediný dôvod odvolania matky považoval jej neuspokojené finančné požiadavky, ktoré za posledných 12 rokov zvyšovala. Pokiaľ ide o odvolanie namietal, že matka vo viacerých bodoch účelovo klamala, nie je pravdou, že dcére odmieta finančne prispievať nad rámec aj doteraz stanovenej výšky výživného, všetky športové aktivity dcéry v rámci plaveckého klubu Orca, za posledné dva roky v plnej výške hradí on. V súčasnosti táto suma predstavuje pravidelné platby XX € mesačne + výdavky na všetky preteky, športové podujatia, iba za mesiac október 2013 platby dosiahli do výšky XXX €, čo vie preukázať. Pokiaľ ide o správanie sa matky, táto dlhodobo odmieta dodržiavať akékoľvek pravidlá striedavej starostlivosti určené v rámci rozsudku, maloletú si preberá nepravidelne, nechce jej poskytnúť žiadne osobné veci okrem vyučovacích pomôcok z dôvodu, že od októbra 2013 ich mal v plnej miere zabezpečovať on. Je si plne vedomý svojej povinnosti, snaží sa dcére vybudovať doma plnohodnotný šatník, očakáva však, že aspoň v prechodnom období 1 - 2 mesiace bude matka dcéra poskytovať aspoň nejaké oblečenie, keďže ho kúpila za peniaze, ktoré jej doteraz pravidelne platil. Nesúhlasil s tvrdením matky, že dcéra u neho býva v akejsi špajzy, pomery u neho šetril kolízny opatrovník, ktorý k tomu zaujal stanovisko. Nechal na zváženie súdu, aby posúdil pravdivosť vyjadrení matky uvedených v odvolaní s faktami a udalosťami, ktoré boli už v minulosti v ich spise riešené a ku ktorým sa matka neustále obšírne opakovane vracia. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za objektívny, uviedol, že má vážny záujem o striedavú osobnú starostlivosť, svoje tvrdenie môže potvrdiť už len tým, že striedavá osobná starostlivosť reálne trvá už 1 rok, ocenil snahu súdu prvého stupňa určiť jasné pravidlá striedavej osobnej starostlivosti tak, aby dieťa malo zabezpečený pocit istoty a vytvorený obraz o tom, u ktorého rodiča v ktorom čase bude bývať. Aj vzhľadom na vzdelanie a profesiu matky nie je schopný pochopiť, prečo tieto pravidlá neustále sabotuje a vnáša konflikty do ich vzťahu, pričom primárne ubližuje maloletej. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v spojenom konaní, súd prvého stupňa správne zisťoval a vyhodnocoval splnenie jednotlivých kritérií ako vo vzťahu k výživnému, tak aj vo vzťahu k vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú. Keďže ťažiskovým rozhodnutím ako z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, tak aj rodičov, je model osobnej starostlivosti, od formy ktorého je naviac priamo závislý aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, súd prvého stupňa správne venoval zisteniu, či v danej veci sú v zmysle § 24 ods. 2 Zák. o rodine splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť zvýšenú pozornosť a v tomto kontexte vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal, vyhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, aj odvolací súd je toho názoru, že v danej veci boli splnené hmotnoprávne podmienky pre aplikáciu ust. § 24 ods. 2 Zák. o rodine, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem a striedavá osobná starostlivosť je aj v záujme maloletého dieťaťa. Záujem maloletej na jej zverení do striedavej osobnej starostlivosti súd prvého stupňa správne hodnotil z pohľadu citových väzieb k obom rodičom, najmä k otcovi, k jeho rodine s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti ( manželka, syn manželky), vývinových potrieb maloletej, ktoré v rovnakej miere ako matka je schopný zabezpečiť aj otec, a to aj za pomoci svojej manželsky, s ktorou má maloletá dobré vzťahy, stability výchovného prostredia, keďže otec v konaní preukázal, že vedie usporiadaný rodinný život, do ktorého začlenil aj maloletú a v ktorom môže maloletej, či už v súčasnej dobe, ako aj budúcnosti ponúknuť iné stimuly, aktivity, podnety ako matka, čo maloletú pri správnom nastavení vzťahov medzi rodičmi môže len obohatiť. Pokiaľ ide o vzťahy medzi rodičmi je pravdou, že tieto nie sú ideálne, nemožno ich však najmä zo strany otca hodnotiť ako nezmieriteľné nakoľko, aby rodičia neboli schopní fungovať v režime striedavej osobnej starostlivosti. Rozdielne názory, či rozpory medzi rodičmi, prezentované najmä matkou v konaní podľa názoru odvolacieho súdu je možné a aj potrebné riešiť skôr formou odborného poradenstva so zameraním na pomoc rodičom, nie však na úkor dieťaťa, ktoré má jednoznačne pozitívny vzťah k obom rodičom, obmedzovaním jej kontaktu s otcom, čo by nastalo v prípade nevyhovenia návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je zaistené aj právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k obom rodičom, vyplývajúce z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom súd prvého stupňa pri posudzovaní, či uvedený model striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého dieťaťa vychádzal aj z názoru samotnej maloletej, ktorý maloletá jednoznačne vyjadrila ako pred kolíznym opatrovníkom, tak aj pri jej vypočutí v rámci prebiehajúceho konania. Aj z tohto pohľadu námietky matky uvedené v jej odvolaní k schopnosti otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, jeho vzťahu k maloletej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Za nedôvodný pri určenom modeli osobnej starostlivosti odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa posúdil návrh matky na zvýšenie výživného a pokiaľ súd prvého stupňa predmetný návrh matky zamietol, jeho názorom sa odvolací súd stotožnil. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloletú zo strany otca vo výške XX € mesačne, toto zodpovedá v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, u otca so zohľadnením aj príjmu jeho manželky, u matky pri zohľadnení jej potenciálnych možností a schopností, keď určením predmetného výživného súd prvého stupňa dorovnal životnú úroveň maloletej v čase jej pobytu u matky. Tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na riadnom zistení skutkového stavu ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ), so zohľadnením a vyhodnotením v konaní vykonaných dôkazov ( 132 O.s.p. ), pri správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení ( § 62 ods. 2, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 24 ods. 2 Zák. o rodine ) a náležitom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ( § 157 ods. 2 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.