Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/269/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109248661 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109248661.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: G. U.Á., bytom H. XX, T., zastúpená JUDr. Martou Belejčákovou, advokátkou, so sídlom Dlhý rad č. 16, Bardejov, proti odporcovi: 1. Garantovaná, a.s., Lamačská cesta č. 3, Bratislava, o náhradu škody vo výške 3.319,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. januára 2013, č.k. 10C 228/2009-120, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd pôvodne odporcu v prvom rade 1. Garantovanú, a.s., a odporcu v druhom rade 1. Dôchodkovú, a.s., zaviazal na zaplatenie sumy 4.979,08 Eur spolu s príslušenstvom, ktorého výšku nešpecifikovala. Uviedol, že podľa uvedeného návrhu navrhovateľka uzavrela s 1. Dôchodkovou, a.s. dňa 17.7.2001 dve zmluvy o odkúpení akcií odporcu v prvom rade - 1. Garantovanej, a.s. v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých odkúpila 50 ks akcií 1. Garantovanej, a.s. v hodnote 100.000,- Sk, keď odporca v druhom rade sa zaviazal, že od navrhovateľky - akcionára odkúpi za tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti zmlúv akcie 1. Garantovanej, a.s. za cenu 1,1 násobne vyššiu ako bola ich kúpna cena uvedená v čl. 1, bod 2 zmlúv, teda za sumu 110.000,- Sk. Navrhovateľka s odporcom v druhom rade uzavrela k zmluvám i dodatky a dňa 20.5.2003 Zmluvu o kúpe cenných papierov podľa zák. č. 566/2001 Z.z. Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 28.5.2010, upresneným podaním zo dňa 28.6.2010, vzala návrh voči odporcovi v druhom rade - 1. Dôchodková, a. s. späť a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7.7.2010, právoplatným dňa 30.7.2010, č.k. 10C 228/2009-62, konanie voči 1. Dôchodkovej, a.s. vo veci zastavil. Následne uznesením zo dňa 9.7.2012 pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania podľa písomného návrhu navrhovateľky zo dňa 19.6.2012 na uloženie povinnosti odporcovi vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 3.319,39 Eur spolu s 11% úrokom z omeškania od 2.3.2004 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že konatelia žalovaného odporcu pri nakladaní s jej vloženými finančnými prostriedkami s odbornou starostlivosťou nepostupovali a na jej úkor sa tak bezdôvodne obohatili. Konštatoval, že navrhovateľka počas konania zmenila právny dôvod uplatneného nároku ako aj jeho výšku, o ktorom procesnom návrhu rozhodol uznesením zo dňa 9.7.2012. Voči takto uplatnenému nároku vzniesol odporca námietku premlčania a námietku nedostatku pasívnej legitimácie, keďže podľa neho nebol s navrhovateľkou v žiadnom právnom vzťahu. Uviedol, že právna zástupkyňa navrhovateľky aj napriek odročeniu pojednávania nedoručila súdu žiadne listinné dôkazy, na základe ktorých by preukázala ňou tvrdené skutkové okolnosti, že by štatutárni zástupcovia 1. Garantovanej, a.s. konali úmyselne tak, aby získali bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorá odpadol, resp. že by získali majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Poukázal tak na posúdenie veci podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že ak by aj navrhovateľka takéto dôkazy predložila, boli by za splnenia ďalších podmienok pre vznik bezdôvodného obohatenia vo veci pasívne legitimovaní samotní štatutárni zástupcovia odporcu, voči ktorým návrh nesmeroval, nakoľko právnická osoba sa nemôže dopustiť úmyselného konania, v ktorého dôsledku by sa na úkor navrhovateľky obohatila. Konštatoval, že navrhovateľka neuviedla žiadne skutkové okolnosti na osvedčenie nároku v tom, že kedy a akým spôsobom sa odporca resp. jeho štatutárni zástupcovia na jej úkor bezdôvodne obohatili. Preto nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov odporcu, majúc za to, že navrhovateľka nepreukázala, že by činnosť odporcu ako aj činnosť jeho štatutárnych zástupcov mala právny dopad na záväzkový vzťah založený medzi navrhovateľkou a pôvodným odporcom 1. Dôchodkovou, a.s., ktorý sa zaviazal obchodovať s akciami odporcu v prvom rade. Poukázal na ust. § 79 ods. 2 O.s.p. o povinnosti navrhovateľky pripojiť k návrhu listinné dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie ňou tvrdeného skutkového stavu, s tým, že podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľka nepostupovala podľa § 101 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 120 O.s.p., keď v sporovom konaní je dôkazné bremeno na pleciach účastníkov a navrhovateľ má okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Ustálil, že v prípade neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom nastupuje procesný nárok odporcu na zamietnutie návrhu. Taktiež konštatoval, že navrhovateľka v konaní neoznačila, kedy a v akom rozsahu sa mal odporca na jej úkor bezdôvodne obohatiť, z ktorého dôvodu nemohol na z opatrnosti vznesenú námietku premlčania nároku odporcom prihliadnuť. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že okrem listín, ktoré od spoločností 1. Dôchodková, a.s. a 1. Garantovaná, a.s. dostala pri podpise zmlúv a okrem článkov z tlače, nemala možnosť zabezpečiť iné dôkazy, preto navrhla dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov oboch spoločností. Poukázala na skutočnosť, že v písomnom styku obe spoločnosti používali rovnaké logo a rovnaké hlavičkové papiere, spoločnosť zastupovali tie isté osoby, ktoré vedome klamali. Konanie odporcu a jeho štatutárnych zástupcov označila za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Mala za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom personálneho prepojenia oboch spoločností a nevzal do úvahy články z dennej tlače o trestných stíhaniach zástupcov spoločností. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., pričom ho ako vecne správny potvrdil konštatujúc správnosť jeho dôvodov pokiaľ ide o nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v danom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou unesenia dôkazného bremena, ktorého obsahom okrem povinnosti tvrdenia je i povinnosť dôkazná. Správne teda súd prvého stupňa ustálil, že ak navrhovateľka tvrdila, že odporca, resp. jeho štatutárni zástupcovia sa na jej úkor bezdôvodne obohatili, pre účely občianskoprávneho súdneho konania pre jej úspešnosť v spore bolo nevyhnutné tieto tvrdenia i preukázať, v prvom rade však špecifikovať konkrétne konanie odporcu, ktoré by daný záväzkový vzťah spočívajúci v povinnosti vzniknuté bezdôvodné obohatenie navrhovateľke vydať, založilo. K označeniu týchto rozhodných skutkových okolností však zo strany navrhovateľky nedošlo, preto správne súd prvého stupňa postupoval, ak návrh i bez vykonania navrhnutého dokazovania zamietol. Samotné personálne prepojenie spoločností nemôže bez ďalšieho preukazovať vznik bezdôvodného obohatenia u odporcu, preto odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu navrhovateľky, resp, za vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor navrhovateľky, a preto nie je vo veci pasívne legitimovaným subjektom. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti účastníkov, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia). Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom súdnom konaní súd skúma predbežne aj bez návrhu účastníkov. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Či však bude navrhovateľ v spore úspešný, závisí práve od tejto otázky, t.j., či označený odporca je nositeľom povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi vychádzajúc z hmotnoprávnej normy, o ktorú nárok opiera. Rozhodujúce tu nie je subjektívne cítenie procesných strán. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči nemu, ním nie je. V danom konaní skutočne nedošlo k preukázaniu a ani k označeniu neplatného právneho dôvodu, na základe ktorého by navrhovateľka odporcovi plnila, nedošlo ani k preukázaniu plnenia odporcovi bez právneho dôvodu a ani k plneniu z nejakého právneho dôvodu, ktorý by dodatočne odpadol. Navyše odvolací súd pripomína, že účinok spojený s uplatnením práva na súde (podanie návrhu na začatie konania) v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, t.j. neplynutie premlčacej doby od tohto uplatnenia po dobu konania, možno spájať len s podaním takého návrhu na začatie konania (z hľadiska skutkového vymedzenia uplatneného nároku), o ktorom je v konečnom dôsledku súdom rozhodnuté. Ak v priebehu konania dôjde k zmene návrhu na začatie konania tak, že namiesto pôvodného práva, napr. plnenia zo zmluvy, sa uplatní právo iné, napr. právo na náhradu škody resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, je z hľadiska premlčania podľa § 112 Obč. zák. nové právo uplatnené až dňom, keď došlo k zmene návrhu na začatie konania. Je preto potrebné rozlišovať účinky spojené s uplatňovaním práva na plnenie zo zmluvy a po zmene návrhu s uplatňovaním práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd má za to, že v danej veci došlo k uplynutiu premlčacej doby na náhradu škody či vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom premlčaný nárok pri vznesení námietky premlčania i prípadným dlžníkom nemožno priznať. Navrhovateľke totiž škoda, resp. bezdôvodné obohatenie, vzniklo dňom, keď v lehote splatnosti nebola uhradená jej pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny, kedy došlo v majetkovej sfére navrhovateľky k ujme, t.j. dňom 1.3.2004, ktorá skutočnosť vyplýva už zo samotného návrhu na začatie konania. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod ani zaoberať sa posúdením uplynutia objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. K námietke nevykonania všetkých navrhovateľkou navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nevykonanie navrhnutých dôkazov preto nie je postupom odnímajúcim účastníkovi možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.