Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200154 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200154.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: H.. Š. Q., K.. XX.X.XXXX, O. I., T.. S.Č. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, Ul. M. R. Štefánika č. 1, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10.januára 2014, sp. zn. 9195/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 10.januára 2014, sp. zn. 9195/2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že nespĺňa podmienku materiálnej núdze, keď jeho príjem v posudzovanom období máj- november 2013 presahuje 1,6 násobok sumy životného minima. Z jeho odôvodnenia ďalej vyplýva, že ustanovenie § 6b ods. 2 ZPPP neaplikoval vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ uplatňuje právnu pomoc v správnom súdnom konaní, v ktorom ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 9.12.2010, sp. zn. XXX XXX XXXX, ktorým došlo podľa § 82 ods.2 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení k zvýšeniu invalidného dôchodku navrhovateľa od 1.1.2011 ( konanie vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 43 Sd 9/2011 ). Navrhovateľ však návrh na začatie konania odôvodňuje nesprávnym posúdením pracovného úrazu z r. 1960, nespochybňuje samotné zvýšenie invalidného dôchodku. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Nespochybnil, že dosahovaný príjem prevyšuje zákonom určenú hranicu materiálnej núdze. Domnieval sa však, že v jeho prípade ide o záležitosť hodnú osobitného zreteľa podľa § 6b odsek 2 zák. č. 327/ 2005 Z. z. Mal tiež za to, že v správnom konaní boli porušené jeho procesné práva, keď odporca pri osobnom jednaní pristupuje k jeho záležitosti len formálne. Odporca navrhol návrh ako neskoro podaný odmietnuť podľa § 250p O.s.p. Poukázal na príjem navrhovateľa, ktorý v rozhodujúcom období presahoval 1,6 - násobok sumy životného minima. Ustanovenie § 6b ods. 2 neaplikoval, dospejúc k záveru, že vo veci, v ktorej sa právna pomoc uplatňuje, nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Navrhovateľ na osobné rokovanie priniesol množstvo dokladov, ktoré s vecou nesúviseli, preto sám požiadal o súčinnosť príslušný krajský súd a z vlastnej iniciatívy zabezpečoval podklady pre rozhodnutie. Súd zistil, že vo veci nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p. Zásielka, ktorou sa opakovane doručovalo rozhodnutie odporcu, bola navrhovateľovi uložená na pošte dňa 16.1.2014. Posledný deň trojdňovej lehoty pripadol na nedeľu 19.1.2014, preto v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku je posledným dňom tejto lehoty najbližší pracovný deň pondelok 20.1.2014. Odvolacia lehota začala preto plynúť dňom 21.1.2014, v posledný deň lehoty dňa 4.2.2014 navrhovateľa doručil súdu návrh. Súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol však podaný neopodstatnene. Podľa § 4 ods. 1 písmeno i/ ZPPP na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnických služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Podľa § 6b, ods. 2 ZPPP ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. Jej poskytovanie podmienil predovšetkým existenciou materiálnej núdze, pod ktorou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i/ treba chápať stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima. Osobe v stave materiálnej núdze pri splnení ďalších podmienok, uvedených v ustanovení § 6 ods. 1 (hodnota sporu prevyšuje minimálnu mzdu, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu) zo zákona vzniká nárok na poskytnutie právnej pomoci. Správny orgán je potom povinný takémuto žiadateľovi nárok na jej poskytnutie priznať. Ustanovenie § 6b ods. 2, na aplikáciu ktoré sa navrhovateľ odvoláva, obsahuje generálne pravidlo zmiernenia tvrdosti zákona. Jeho zmyslom je umožniť odporcovi s ohľadom na okolnosti prípadu priznať právnu pomoc aj tým osobám, ktoré podmienku materiálnej núdze nespĺňajú. Zákonodarca ponechal výhradne na uvážení správneho orgánu, či v konkrétnej veci uvedené generálne pravidlo zmiernenia tvrdosti zákona použije alebo nepoužije. Žiadateľ, ktorý nie je v stave materiálnej núdze, nemá preto nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2. Pri použití správnej úvahy odporca ( správny orgán ) realizuje svoju zákonom stanovenú kompetenciu, avšak nemôže ísť o svojvoľné konanie správneho orgánu. Správna úvaha je použitá zákonným spôsobom za predpokladu, že pri jej použití nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť aj náležite odôvodnené. V predmetnej veci bolo medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľ podmienku materiálnej núdze nesplnil. Za tejto situácie navrhovateľovi nevznikol nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. V preskúmavanom rozhodnutí odporca riadne odôvodnil, že ustanovenie § 6b ods. 2 neaplikoval z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, v ktorom sa právna pomoc uplatňuje. Svoj záver založil na skutočnosti, že v súdnom správnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 9. decembra 2010, ktorým došlo k zvýšeniu invalidného dôchodku navrhovateľa od 1.1.2011 podľa § 82 zák. č. 461/2003 ( každoročná valorizácia dôchodkovej dávky ) zákonnosť napadnutého rozhodnutia navrhovateľ vôbec nespochybňuje. Jeho argumentácia sa vzťahuje k skôr vydaným rozhodnutiam a konaniam, týkajúcich sa invalidity. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že odporca pri dostatočne zistenom skutkovom stave použil správnu úvahu o aplikácii § 6b ods. 2 v súlade so zákonom. Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto ustanovenia osobe, u ktorej ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, je plne v medziach zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v súlade s jeho účelom. Ako už bolo skôr uvedené, týmto účelom je poskytnutie právnej pomoci osobám pri uplatnení alebo ochrane ich práv. Navrhovateľove práva rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku neboli dotknuté. Táto skutočnosť je zrejmá z obsahu administratívneho spisu odporcu, predovšetkým z návrhu na preskúmanie rozhodnutia o zvýšení dôchodkovej dávky, v ktorom správnosť zvýšenia invalidného dôchodku navrhovateľ vôbec nespochybňuje. Ak sa navrhovateľ domnieva, že už skôr došlo v súvislosti s jeho invaliditou k ohrozeniu alebo poškodeniu jeho práv, v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku súd na takéto tvrdenia nebude môcť prihliadať. Predmet súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je jednoznačne vymedzený predmetom preskúmavaného neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, t. j. zákonnosťou rozhodnutia o zvýšení dávky. V takomto konaní súd preto nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, prípadne iných rozhodnutí. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že odporca v oblasti jednoduchého práva dospel k správnemu záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu, v ktorom sa právna pomoc uplatňuje. Ide o celkom zjavnú bezúspešnosť veci, pre ktorý záver sa nevyžaduje vykonanie a ani hodnotenie dôkazov. Z tohto správneho záveru v súlade so zásadami logického myslenia odporca vyvodil, že použitie pravidla o zmiernení tvrdosti zákona v danej veci nie je namieste. Ak totiž u osoby v stave materiálnej núdze zrejmá bezúspešnosť sporu je okolnosťou, pre ktorú nemožno priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci ( § 6 ods. 1 písm. b/ ), logicky potom o to skôr u osoby, ktorá v stave materiálnej núdze nie je. Z administratívneho spisu je zrejmé, že odporca prihliadol na zdravotné postihnutie navrhovateľa ( praktická slepota podľa stanoviska navrhovateľa ). Napriek zisteniu, že navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze si odporca po neúspešnom osobnom rokovaní zaobstaral podklady pre rozhodnutie od konajúceho súdu tak, aby zistil relevantné okolnosti pre prípadnú aplikáciu § 6b ods. 2. Preto podľa názoru súdu v správnom konaní nedošlo k porušeniu procesných práv navrhovateľa, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Z týchto dôvod súd preskúmavané rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.