Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108210611 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:2108210611.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ I.. F. P., bytom XXX XX D. XXX, 2a/ L.. J. W., rod. P., bytom M. W. XX, XXX XX A., 2b/ L. P., bytom XXX XX D. XXX, dedičia po F. P., zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX D. XXX, 3/ I.. U. L., bytom S. F. XX/XXX, XXX XX Q. M. Q., 4/ I.. R. Y., bytom B. G. XXX, XXX XX L., 5/ I.. Y. Y., bytom B. G. XXX, XXX XX L., všetci zastúpení: Mgr. Tomáš Baštic, advokát. Advokátska kancelária, Miletičova 1, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ing. U. B., so sídlom N. XX, XXX XX A., správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpenému: Mgr. Adriana Sojková, advokát, Námestie Matice slovenskej 1713, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 142 415, o vylúčení veci z konkurznej podstaty žalovaného, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31Cbi/3/2008-400 zo dňa 31.05.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 31Cbi/3/2008-400 zo dňa 31.05.2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava zamietol žalobu žalobcov o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra A., nachádzajúce sa v katastrálnom území A. ako: parc. č. 8629/2 - o výmere 3.286 m2 ostatná plocha, parc. č. 8631/2 - o výmere 651 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 8632/1 - o výmere 5.150 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 8632/2 - o výmere 975 m2, zastavané plochy a nádvoria a na nej stojaca stavba - materská škola, súpisného čísla 2274, nepatria do majetkovej podstaty úpadcu a o ich vylúčenie zo súpisu všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania žalovaného vo výške 5.075,50 Eur, do rúk právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil tým, že napriek tomu, že žalobcovia svoje ideálne spoluvlastnícke právo (1/3 žalobcovia v I. a II. rade /BSM/, 1/3 žalobca v III. rade a 1/3 žalobcovia v IV. a V. rade /BSM/) odvodzujú od kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim TAZ, spol. s r.o., Trnava, Coburgova 84, 917 48 Trnava, IČO: 31 412 742, dňa 23.12.1996, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom v Trnave, katastrálnym odborom dňa 27.01.1997 pod č. V-204/97, za základ rozhodnutia vo veci považoval posúdenie, či žalobca uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Z tohto dôvodu hodnotil Privatizačný projekt č. 329, od ktorého právny predchodca žalobcov odvodzoval svoje vlastnícke právo k neskoršiemu predmetu kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcami a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR (ďalej len „MSPNM SR“) č. 329/92 zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený napriek tomu, že mu bolo zrejmé, že privatizačný projekt ani toto rozhodnutie ministerstva nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a preskúmavanie uvedeného rozhodnutia tomuto súdu neprislúcha. Činil tak z dôvodu, že ide o listiny, ktorých obsah je potrebné posúdiť v súvislosti s preukazovaním práva žalobcov ku konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pri skúmaní obsahu aktov súvisiacich s privatizáciou, najmä stotožnenia nehnuteľností vstupujúcich do majetku Trnavské automobilové závody, a.s. prostredníctvom Fondu národného majetku SR, Drieňová 27, 821 01 Bratislava, IČO: 17 333 768, (ďalej len „FNM SR“) s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe. tieto nie je možné, konštatoval prvostupňový súd vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ako aj na dodatočnú - neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie, stotožniť. Na základe uvedeného rozhodnutia ani neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na FNM SR a následne na TAZ, a.s., a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt o listy vlastníctva v roku 1995 v časti „majetkoprávna“ a dodatočne vytvorila „upresnenú špecifikáciu majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ /čiastkovú/“ z dôvodu „dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“. Z uvedeného pre prvostupňový súd vyplynulo, že pôvodný privatizačný projekt, a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu, trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a tento zapísať do katastra nehnuteľností. Ani v pôvodnej, a ani v „upresnenej špecifikácii“, sa nenachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby. A aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva, vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobcov na LV č. XXXX je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetných nehnuteľností neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNM SR, preto FNM SR nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcov a právny predchodcovia žalobcov ďalej na spoločnosť TAZ, spol. s r.o. a táto až na žalobcov. Rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ktorým malo prejsť vlastníctvo, schválilo privatizačný projekt č. 329/92, avšak nedostatky privatizačného projektu nemohli byť odstránené dodatočným vypracovaním inej špecifikácie majetku, ktorá by zahŕňala iný majetok ako pôvodný privatizačný plán a rozhodnutie. Takto nemohlo dôjsť ku konvalidácii neplatného právneho úkonu, keď ani dodatočne vypracované a dodatočne, v rozpore so zákonom, pripájané špecifikácie k privatizačnému projektu a k notárskej zápisnici nie sú jasným a zrozumiteľným právnym úkonom, keďže nehnuteľnosti nie sú riadne špecifikované v súlade so zápismi v katastri nehnuteľností. Právny úkon, osvedčenie o prehlásení štatutárnych zástupcov FNM SR o založení akciovej spoločnosti Trnavské automobilové závody, a.s., so sídlom v Trnave‚ v zmysle zakladateľskej listiny tejto spoločnosti podpísanej zakladateľom 21.04.1992, schválení stanov spoločnosti zo dňa 21.04.1992, vymenovaní členov predstavenstva a stanovení - na základe ocenenia uvedeného v privatizačnom projekte schválenom MSPNM SR dňa 11.04.1992 pod č. 329/1992 výšku nepeňažného vkladu akciovej spoločnosti 1.146.478.000,- Kčs‚ spísaný formou notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.04.1992 štátnou notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou, podľa názoru okresného súdu trpí taktiež vadami, ktoré ho robia neplatným, a to nejasnosťou, nezrozumiteľnosťou a rozporom so zákonom FZ ČaSFR č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „ZoPPMŠ“) a ostatne konštatoval, že ďalším dôvodom neplatnosti je nemožnosť plnenia, nakoľko FNM SR nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohol teda previesť práva, ktoré sám nemal na ďalší subjekt. Ustanovenie čl. IV. zákona NR SR č. 17/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o FNM SR v znení neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, podľa prvostupňového súdu, nie je možné použiť na konkrétny privatizačný projekt, nakoľko tento bol vyhotovený a schválený pred účinnosťou tejto novely ZoPPMŠ. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že k predmetným nehnuteľnostiam nemohli nadobudnúť žalobcovia vlastníctvo ani vydržaním, nakoľko pre vydržanie neboli splnené základné zákonné predpoklady, a to oprávnenosť a nepretržitosť držby počas desiatich rokov. Keďže na Okresnom súde Trnava pod č.k. 11C/292/1999 bol vedený spor o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a žalobcovia sa preto nemohli nerušene domnievať, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností a bola teda prerušená desaťročná vydržacia lehota. Za samostatný dôvod pre zamietnutie žaloby videl okresný súd to, že žalobcovia previedli v priebehu konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12,1996 predmetné nehnuteľnosti na inú osobu, čím došlo u žalobcov k nedostatku v ich aktívnej vecnej legitimácie, teda straty hmotnoprávneho oprávnenia, ktorého sa v konaní domáhajú. Rozhodnutie o trovách konania oprel o § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a plne úspešnému žalovanému priznal právo na ich náhradu. Trovy konania žalovaného spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 2.480,69 Eur a režijného paušálu, náhrady za stratu času 48,08 Eur a cestovného vo výške 51,08 Eur. Pri vyčíslení výpočtového základu trov právnej služby súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb kde za hodnotu predmetu sporu považoval hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom vylučovacej žaloby. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobcovia a žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie zdôvodnili v podstate tým, že súd, ktorý vo veci rozhodoval, nie je oprávnený Privatizačný projekt č. 329 a rozhodnutie MSPNM SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, ktoré nie sú právnymi úkonmi, preskúmavať. A hoci to okresný súd konštatuje, svoju kompetenciu v napadnutom rozsudku prekračuje. Ak nie je možné preskúmať privatizačné rozhodnutie, tak potom nie je možné ani dospieť k záveru, že privatizačný projekt, a aj privatizačné rozhodnutie, trpí, resp. trpelo akýmikoľvek vadami. Súd prvého stupňa mal, podľa odvolateľa, z privatizačného projektu a privatizačného rozhodnutia preto vychádzať pri svojom rozhodnutí (§ 135 ods. 2 druhá veta OSP) a mal sa zaoberať otázkou dôvodnosti nároku na vylúčenie vecí, ktorými sú doklady osvedčujúce vlastníctvo žalobcov (kúpna zmluva, ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva), resp. iný vzťah k vylučovanej veci (vydržanie, ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva), ktoré v riešenej veci nepochybne existovali. Ako nesprávny hodnotil odvolateľ i právny záver prvostupňového súdu o tom, že čl. IV. zákona č. 17/1993 Z.z. nie je možné na tento prípad použiť pre jeho neprípustnú retroaktivitu. Mal za to, že v tomto prípade ide o procesnú normu, ktorá umožňuje prokurátorovi procesnú aktivitu odo dňa jej účinnosti. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nemohli žalobcovia nadobudnúť ani vydržaním. Nehnuteľnosti, ktoré nadobudli od vtedajšieho vlastníka kúpnou zmluvou v dobrej viere nadobudli dobromyseľne vychádzajúc z právneho titulu a z okolností, z ktorých pri rozumnej opatrnosti by vychádzal každý. Od vlastníka, ktorý sa ako vlastník aj správal dlhšiu dobu pred tým, ako ich žalobcom odpredal a rovnako sa ako vlastník správal aj k ostatnému majetku, ktorý bol jeho právnym predchodcom nadobudnutý predmetným privatizačným rozhodnutím, ktorú dobu výkonu jeho vlastníckeho práva nikto nespochybnil, a preto je potrebné v zmysle § 134 ods. 3 OZ do vydržacej doby započítať aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca žalobcov. Ďalej uviedol, že dobromyseľnosť nemohla byť prerušená ani vedomosťou o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam prebiehajúcom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11C/292/1999, a to z toho dôvodu, že sa nikdy nezoznámili so skutočnosťami, ktoré by v nich museli objektívne vyvolať pochybnosti o tom, či sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Uviedli, že súd zavádzajúco uvádza, že v tomto konaní bolo vydané aj predbežné opatrenie, ktorým im bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami, takéto predbežné opatrenie nikdy nenadobudlo právoplatnosť, naopak návrh na vydanie predbežného opatrenia bol súdom zamietnutý, čím sa ešte viac utvrdili v ich presvedčení o spoluvlastníctve predmetných nehnuteľností. Navyše uviedol, že určenie vlastníckeho práva v predmetnej žalobe si nárokoval iný subjekt ako žalovaný, v dôsledku čoho, táto žaloba nemohla vo vzťahu k žalovanému vystupujúcom v prebiehajúcom konaní spochybniť dobromyseľnosť žalobcov. Odvolateľ ostatne poukázal na konflikt spočívajúci v kolízii vlastníckych práv, teda vlastníckeho práva žalobcov a žalovaným tvrdeného údajného vlastníckeho práva úpadcu. Mal za to, že súd prvého stupňa sa s touto jeho právnou argumentáciou nevysporiadal. Šlo o argumentáciu opierajúcu sa o nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. PI-US 78/06 zo dňa 16.10.2007, podľa ktorého vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR a nezaniká. Rovnako o rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31 Odo/1424/2006 zo dňa 09.12.2006, podľa ktorého: „Ďalší nadobúdateľ nehnuteľnosti prevedenej na základe neplatnej kúpnej zmluvy sa nestáva vlastníkom nehnuteľností len na základe toho, že pri uzatvorení ďalšej kúpnej zmluvy konal v dobrej viere na základe zápisu v katastri nehnuteľností.“ Pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom je potrebné, aby nadobúdateľ, okrem preverenia zápisu v katastri nehnuteľností, bol dobromyseľný aj v okolnostiach, z ktorých pri rozumnej opatrnosti by vychádzal každý v danej situácii, napr. vedomosť nadobúdateľa o riadnom výkone vlastníckych oprávnení predávajúceho. Poukázal na to, že z výsluchu žalobcov v 1./, 3./ a 4./ rade a z predloženého potvrdenia FNM SR, č. 1491/93-rešt., zo dňa 15.11.1993, ktoré založil do spisu, vyplýva jednoznačný zaver, že žalobcovia mali vedomosť o dobromyseľnosti ich právneho predchodcu. Vedeli o tom, že ich právny predchodca predmetné nehnuteľnosti riadne užíval a vykonával všetky oprávnenia vlastníka a naopak, nikdy nemali žiadnu pochybnosť ohľadom jeho vlastníctva, vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam. Odvolateľ nesúhlasil ani s nesprávnym posúdením otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ktorú považoval za teoretickú konštrukciu vyjadrujúcu, vo vzťahu k účastníkom konania, stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý musí byť osvedčený v čase podania návrhu, ako tomu bolo u žalobcov. Skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku už nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov neboli, je z hľadiska posúdenia a rozhodnutia vo veci samej, irelevantná. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne. O vecnej a miestnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave, ako súdu odvolacieho v predmetnej veci, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením č.k. 5Ndob/57/2010 zo dňa 15.12.2010. V predmetnej veci bolo zistené, že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od Kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1996, vklad ktorej bol povolený vtedajším Okresným úradom v Trnave, katastrálnym odborom pod č. V-204/97 dňa 27.01.1997, podľa ktorej nadobudli žalobcovia do ideálneho spoluvlastníctva (1/3 žalobcovia v I. a II. rade /BSM/, 1/3 žalobca v III. rade a 1/3 žalobcovia v IV. a V. rade /BSM/) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Trnava, nachádzajúce sa v katastrálnom území A. ako: parc. č. 8629/2 - o výmere 3.286 m2 ostatná plocha, parc. č. 8631/2 - o výmere 651 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 8632/1 - o výmere 5.150 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. 8632/2 - o výmere 975 m2, zastavané plochy a nádvoria a na nej stojaca stavba - materská škola, súpisného čísla 2274. Ako predávajúci v predmetnej Kúpnej zmluve vystupovala spoločnosť TAZ, spol. s r.o., Trnava, Coburgova 84, 917 48 Trnava, IČO: 31 412 742 (zmena: od 21.10.1997 TAZ SIPOX, spol. s r.o.), ktorá odvodzovala svoje vlastnícke právo k predmetu Kúpnej zmluvy od svojho právneho predchodcu spoločnosti Trnavské automobilové závody, a.s. (od 11.04.1995 zmena obchodného mena: „TAZ SIPOX, a.s.“, neskôr od 02.06.1997 zmena obchodného mena: „TAZ Trnava, Coburgova, a.s.“), IČO: 31 412 742, sídlo: 917 48 Trnava (od 20.12.1996 zmena sídla: 811 03 Bratislava). Dňa 11.04.1992 MSPNM SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu č. 329, vypracovaného FNM SR, o privatizácii Trnavských automobilových závodov, š.p., so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199. Uvedené rozhodnutie č. 329/1992 bolo schválené Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992. Podľa uvedeného Rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravovala spoločnosť Trnavské automobilové závody, š.p. a ktorý bol vymedzený (určený) v Rozhodnutí MSPNM SR ( jeho prílohách). Spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s., bola založená jediným zakladateľom - FNM SR, o čom svedčí osvedčenie o prehlásení štatutárnych zástupcov FNM SR o založení akciovej spoločnosti Trnavské automobilové závody, a.s., so sídlom v Trnave‚ v zmysle zakladateľskej listiny tejto spoločnosti podpísanej zakladateľom 21.04.1992, o schválení stanov spoločnosti zo dňa 21.04.1992, o vymenovaní členov predstavenstva a o stanovení - na základe ocenenia uvedeného v privatizačnom projekte schválenom MSPNM SR dňa 11.04.1992 pod č. 329/1992 - výšky nepeňažného vkladu akciovej spoločnosti v sume 1.146.478.000,- Kčs‚ spísané formou notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.04.1992, štátnou notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou. Rozhodnutie správneho orgánu alebo iné právne skutočnosti ustanovené zákonom, sú podľa § 132 a § 133 OZ právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. Pričom dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu zo zákona, podľa § 11 ods. 2 ZoPPMŠ, dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na FNM SR, ktorý je právnickou osobou (sui generis) zriadenou zo zákona. Rozhodnutie MSPNM SR o schválení privatizačného projektu je teda titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému majetku FNM SR alebo obchodnou spoločnosťou zriadenou FNM SR na účely privatizácie, teda v tomto prípade spoločnosťou Trnavské automobilové závody, a.s. Súd prvého stupňa, uvedomujúc si túto právnu konštrukciu, a teda skutočnosť, že privatizačný projekt, ani rozhodnutie ministerstva, nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 OZ, ale inými právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorých mu neprislúcha ich preskúmavanie, tieto skúmal, dôvodiac to okrem podstatnosti pre posúdenie vlastníckeho práva aj nesprávnou interpretáciou čl. IV. zákona NR SR č. 17/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o FNM SR v znení neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Podľa tohto článku, odseku 1, ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov (podľa odkazu 1 ide aj o režim privatizácie realizovaný v tomto prípade), boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a konaní pred súdom, zastupuje štát prokurátor. Podľa odseku 2 tohto článku, návrh na začatie konania možno podať do troch rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva. V tomto kontexte treba súhlasiť s odvolateľom, pokiaľ ide o jeho hodnotenie citovanej normy, ako normy procesnej, ktorá umožňovala prokurátorovi, ako zástupcovi štátu, v prípade, že by sa domnieval, že boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, podať žalobu na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva, odo dňa jej účinnosti. Tomuto záveru ostatne svedčí i vlastný text normy: „ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil“, teda ktorý sa už udial. Vychádzajúc z ústavného článku 2 odseku 2 Ústavy SR, súdy, ako štátne orgány, môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, svojvoľné rozširovanie zákonom predpokladaných kompetencii je potrebné odmietnuť, ako neprípustné. V tomto prípade nemohol okresný súd vo veci excindačnej žaloby v konkurznej veci preskúmavať privatizačné rozhodnutie, nakoľko takéto oprávnenie má len súd na základe žaloby o určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva, kde aktívna legitimácia svedčí štátu v zastúpení prokurátora. O výsledok takejto žaloby sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí neopiera. Ak teda nie je možné preskúmavať takéto rozhodnutie v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, nemôže konajúci súd ani dospieť k záveru, že privatizačný projekt a privatizačné rozhodnutie trpí vadami a od toho odvíjať výsledok konania. Súd prvého stupňa musí, v zmysle § 135 ods. 2 druhá veta OSP, z privatizačného projektu a privatizačného rozhodnutia vychádzať pri svojom rozhodovaní, a teda sa mohol a mal zaoberať otázkou dôvodnosti návrhu na vylúčenie veci, buď kúpnou zmluvou, ako titulom nadobudnutia vlastníckeho práva) alebo vydržaním, ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že právny úkon učinený formou osvedčenia o prehlásení štatutárnych zástupcov FNM SR o založení akciovej spoločnosti Trnavské automobilové závody, a.s., so sídlom v Trnave‚ v zmysle zakladateľskej listiny tejto spoločnosti podpísanej zakladateľom 21.04.1992, schválení stanov spoločnosti zo dňa 21.04.1992, vymenovaní členov predstavenstva a stanovení - na základe ocenenia uvedeného v privatizačnom projekte schválenom MSPNM SR dňa 11.04.1992 pod č. 329/1992 výšku nepeňažného vkladu akciovej spoločnosti 1.146.478.000,- Kčs‚ spísaný formou notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.04.1992, štátnou notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou, trpí vadami, ktoré ho robia neplatným, a to nejasnosťou, nezrozumiteľnosťou, rozporom so ZoPPMŠ a nemožnosťou plnenia, keďže FNM SR nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohol teda previesť práva, ktoré sám nemal na ďalší subjekt, opierajúce sa o zistenia z výsledkov preskúmavania privatizačného rozhodnutia, je neakceptovateľné. Pre takýto záver vyplývajúci z kompetencie tohto súdu prekračujúceho preskúmania privatizačného rozhodnutia v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, nemá oporu v zákone a od tohto posúdenia nemôže odvíjať ani hodnotenie právneho úkonu navyše na konaní nezúčastnených osôb. K záveru prvostupňového súdu, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nemohli žalobcovia nadobudnúť ani vydržaním, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné a úvaha súdu nezrozumiteľná. Zo spisu je zrejmé, že rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 a jeho schválením Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992 došlo k privatizácii majetku Trnavských automobilových závodov, š.p., so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, spoločnosťou Trnavské automobilové závody, a.s., so sídlom Trnava, IČO: 31 412 742. Prvostupňový súd sa pri posudzovaní vydržania nezaoberal počiatkom plynutia vydržacej lehoty tak, ako to predpokladá § 134 ods. 3 OZ, v kontexte § 11 ods. 2 a § 19 ods. 3 ZoPPMŠ, podľa ktorých do doby plynutia vydržacej lehoty sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca žalobcov, teda TAZ, a.s., IČO: 31 412 742 a TAZ, spol. s r.o., IČO: 31 412 742, pri predpoklade, že uplynutím dňa, ku ktorému bola vyňatá časť majetku podniku, prechádza privatizovaný majetok do vlastníctva fondom zriadenej obchodnej spoločnosti (TAZ, a.s., IČO: 31 412 742). Vlastnícke právo k veciam z privatizovaného majetku prechádza na nadobúdateľa dňom vzniku obchodnej spoločnosti; vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Tento moment prvostupňový súd neskúmal a v napadnutom rozhodnutí nehodnotil to, prečo sa zaoberal počiatkom plynutia vydržacej lehoty až od uzavretia Kúpnej zmluvy žalobcov s TAZ, spol. s r.o., IČO: 31 412 742, zo dňa 23.12.1996, vklad ktorej bol povolený dňa 27.01.1997. Dobromyseľnosť žalobcov, vychádzajúc z právneho titulu a z okolností, z ktorých pri rozumnej opatrnosti by vychádzal každý (vlastník uvedený na liste vlastníctva), pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností od vtedajšieho vlastníka kúpnou zmluvou, teda od vlastníka, ktorý sa ako vlastník aj správal dlhšiu dobu pred tým, ako ich žalobcom odpredal, mal odvolací súd žalobcami za preukázanú, mimo akúkoľvek pochybnosť. K prerušeniu nepretržitého plynutia vydržacej lehoty, posudzujúc existenciu dobromyseľnosti žalobcov v súvislosti s vedením súdneho konania pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 11C/292/1999 o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, odvolací súd konštatuje, že vedomosť o prebiehajúcom spore iných subjektov, ako žalobcov (žalobca: TAZ, š.p., v likvidácii, proti žalovaným), nemohla byť z toho dôvodu, že táto žaloba sama o sebe nemohla mať za následok objektívne vyvolanie pochybnosti u žalobcov o tom, či títo sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ohľadu na výsledok tohto konania. K neexistencii aktívnej legitimácie (z dôvodu prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností po podaní žaloby), ako samostatného dôvodu pre zamietnutie žaloby odvolací súd uvádza, že legitimácia účastníka konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý musí byť osvedčený v čase čase podania návrhu a ostatne vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Je mimo spor, že v čase podania návrhu žalobcovia boli aktívne vecne legitimovaní ako vlastníci na podanie žaloby. Skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku žalobcovia už nie sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností je z hľadiska posúdenia a rozhodnutia vo veci samej irelevantné nakoľko predmetom konania určenie, že vyššie identifikované nehnuteľnosti nepatria do majetkovej podstaty úpadcu a o ich vylúčenie zo súpisu všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu, na ktorom určení má naliehavý právny záujem i pôvodný vlastník týchto vecí (ide prípadne o dôvod pre procesný postup súdu - rozšírenie radu osôb žalobcov). Nesprávnym posúdením aktívnej vecnej legitimácie a zamietnutím návrhu z tohto dôvodu dochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom (Rozsudok NS SR 1Obdo V 91/2004). So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s odsekom 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu, uvedené vyššie, jedinou spornou otázkou, z tých ktorými sa zaoberal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a pri ktorej vyvodil predčasný právny záver bez náležitých skutkových zistení je otázka plynutia vydržacej lehoty. Úlohou súdu prvého stupňa bude: -ustáliť dátum vkladu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností v prospech TAZ, a.s., IČO: 31 412 742, resp. jeho právneho nástupcu ak takýto vklad tomuto subjektu nesvedčal, -zistiť a v kontexte plynutia vydržacej lehoty zohľadniť meritórny výsledok konania vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 11C/292/1999 o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Mimo odvolania odvolací súd poukazuje na pozoruhodnosť vlastnej konštrukcie postupu správcu konkurznej podstaty k použitej argumentácii obsiahnutej v predloženom spise. Úpadcom je štátny podnik, ktorý má spravovať majetok štátu, teda spravuje majetok, ktorý nevlastní (podľa § 6 ods. 1, 2 veta druhá, zákona FZ ČSFR č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, Podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.). Takýto majetok je vylúčený z konkurzu (§ 6 ods. 3 zákona FZ ČaSFR č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, mzda a obdobné príjmy. Majetok slúžiaci na podnikateľskú činnosť z podstaty nie je vylúčený. Podľa § 72 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.), nakoľko nehnuteľnosti výkonu rozhodnutia (teraz exekúcii) nepodliehali a v súčasnosti ani nepodliehajú. Napriek uvedenému obmedzeniu vteliť majetok štátu do majetkovej podstaty úpadcu za účelom jeho speňažovania, tak správca v predmetnej veci činí, bez toho aby konkurzný súd zasiahol. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.