Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/629/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234867 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512234867.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN & Partners, Bratislava, Nám.M. Benku 9 - C1, proti žalovanému: X. J., K. O. V. XX, O., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 51,60 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. júla. 2013 č. k. 12C 150/2013 - 24, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 51,60 € z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za cestovanie prostriedkom MHD bez platného cestovného lístka. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 29. 10. 2011 cestoval prostriedkom MHD - na linke č. N33 a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nárokov z prepravy v zmysle § 108 Obč. zák. začala plynúť dňa 28. 10. 2011 a uplynula dňom 28. 10. 2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 13. 12. 2012, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovaného namietla premlčanie predmetného nároku, súd prvého stupňa nemohol žalobcovi premlčané právo priznať ( § 100 ods. 1 Obč. zák. ). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazoval na to, že Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu č. 169/1996 Z.z. o cestnej doprave. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tiež úpravou v § 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. d/ a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave ako aj čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v O.. Žalobca trval na tom, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úhradu vznikla v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, pričom táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená že pohľadávka vo výške 51,60 € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (13. 12. 2012 ) premlčaná. Žalobca tiež poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v O. sp. zn. 15Co 67/2011, sp. zn. 14Co 216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch odvolaniu žalobcu vyhovel. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba, pričom, pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je výslovne uvedený. Zákon č. 168/1996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom (§ 8 ods. 5, 6 zák. č. 514/2009 Z. z.) neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák. Zák. č. 56/2012 Z. z. zároveň neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák. a dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd. Odvolací súd zdôrazňuje, že poukaz žalobcu v odvolaní na zák. č. 56/2012 Z.z. neobstojí, keďže v čase cestovania žalovaného bez platného cestovného lístka ( 29. 10. 2011 ) platil zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 29. 10. 2011 v O. na linke MHD č. N33 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 29. 10.2011 vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 1,60 eur a postihu 50 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 30. 10. 2011 a uplynula dňom 29. 10. 2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 13. 12. 2012, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka žalovaného uplatnila námietku premlčania (č. l. 19), súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák ). Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zák. č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho pohľadávka voči žalovanej nebola v čase podania žaloby premlčaná. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.