Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/333/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511205440 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511205440.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: C. D. S., S..X..F.., so sídlom Ú. X, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: B. L., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Y. na F. F. S. G., so sídlom E.. P. X, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 131,75 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. marca 2012, č.k. 39C 452/2011-65, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa p o t v r d z u j e. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania vo výške 58,15 EUR k rukám jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,08 EUR k rukám jeho právneho zástupcu . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 131,75 EUR titulom neuhradených faktúr za spotrebu plynu. Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil podaním doručeným súdu dňa 30.01.2012 vzniesol námietku premlčania v zmysle § 100 OZ, preto sa ňou musel zaoberať. Uviedol, že premlčacia doba u prvej vyúčtovanej faktúry č. XXX XXX XXXX vystavenej za obdobie od 19.02.2006 do 18.02.2007 v sume 1.997,- Sk, splatnej do 30.03.2007, dňom nasledujúcim po splatnosti od 31.03.2007 a uplynula dňa 31.03.2010, u druhej vyúčtovacej faktúry č. XXX XXX XXXX vystavenej za obdobie od 19.02.2007 do 20.11.2007 v sume 1.972,- Sk, splatnej 25.01.2008, dňom nasledujúcim po splatnosti 26.01.2008 a uplynula 26.01.2011, takže navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky podaním doručeným súdu dňa 10.03.2011 po uplynutí premlčacej doby. Konštatoval, že okrem toho, že námietka premlčania bola vedľajším účastníkom vznesená dôvodne, nemal na základe vykonaného dokazovania preukázaný vznik zmluvného záväzkového vzťahu medzi odporkyňou a postupcom pohľadávky ako dodávateľom, ktorý by oprávňoval fakturovať odporkyni spotrebu plynu na uvedenom odbernom mieste a s tým súvisiacu povinnosť odporkyne vyúčtované faktúry zaplatiť. Na základe tohto súd návrh v celom rozsahu zamietol v zmysle § 100 ods. 1 OZ ako aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal trovy konania za 2 úkony právnej služby zo sumy 182,71 EUR, spolu vo výške 62,13 EUR. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Mal za to, že už zo samotného ustanovenia § 100 ods. 1 OZ je zrejmé, že námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, a preto na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal prihliadať ako na neúčinne uplatnenú. Čo sa týka trov konania, ktoré boli priznané vedľajšiemu účastníkovi zastával názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, nakoľko cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom združení a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia, pričom by mal na túto skutočnosť prihliadať súd a reflektovať použitím § 150 O.s.p. Nesúhlasil ani s vyčíslením trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom aj z kapitalizovanej sumy z úrokov z omeškania, pričom poukázal na § 7 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku zmenil, resp. aby vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 31,07 EUR. Vedľajší účastník trval na tom, že je oprávnený vzniesť námietku premlčania. Prijatím opačného názoru by v spotrebiteľských veciach dochádzalo k ignorovaniu vysokých cieľov EÚ. Otázkou premlčania vznesenou v konaní vedľajším účastníkom sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR v konaní sp.zn. 2313/2004, tiež sp.zn. 25Cdo 539/2008. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom, s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník; tieto úkony uskutočňuje v prospech hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany v spore je procesným právom a toto právo patrí v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajšiemu účastníkovi. Nič na tom nemení to, že obranou proti žalobe sa uplatňujú takisto námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je to práve v prípade námietky premlčania, nakoľko procesné právo uplatniť tieto námietky nemožno podmieňovať podľa toho, či majú tieto námietky pôvod v hmotnom alebo v procesnom práve. Vedľajší účastník vo vyjadrení argumentoval ďalej tým, že ak by v konaní absentoval výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom, bola by aj takáto námietka účinná. Ak by spotrebiteľ so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nesúhlasil, súd jeho nesúhlas posúdi podľa § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p. Vedľajší účastník ďalej trval na tom, že trovy vynaložené na právnu pomoc boli vynaložené účelne. Návrh proti odporcovi bol zamietnutý v dôsledku ich aktivity. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní tak bola pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľa a účelu, na ktorý bolo združenie založené. Úloha združenia je nezastupiteľná proti takým dodávateľom, ktorí uplatňujú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Súd aj keď ex offo skúma neprijateľné zmluvné podmienky, nemôže poučiť spotrebiteľa napr. o premlčaní. Vedľajší účastník poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C-279/2009, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta, aj na náhradu trov konania. Právo na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom vyplýva aj z novelizovaného znenia ust. § 137 O.s.p. K možnosti aplikácie ust. § 150 O.s.p. vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky. Zákon vyžaduje na takéto rozhodnutie splnenie dvoch podmienok : 1/ musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa, 2/ musí ísť o výnimočné okolnosti. Podľa názoru vedľajšieho účastníka ani jedna z týchto podmienok splnená nie je. Vzhľadom na obchodné praktiky navrhovateľa je naopak namieste v prípade jeho neúspechu v konaní, zaväzovať ho na náhradu trov konania. Sociálne aspekty v prípade navrhovateľa neprichádzajú do úvahy. Vedľajší účastník nemá záujem na navyšovaní trov konania; obmedzuje sa na prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu a na vyjadrenie k návrhu, ak bol vedľajšiemu účastníkovi doručený. Pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi pripojil vedľajší účastník k svojmu vyjadreniu viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v Košiciach, v Banskej Bystrici. Nesúhlasil s navrhovateľom v tom, že nemal úroky z omeškania zahrnúť do tarifnej hodnoty. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo nepriznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľa zamietol, na základe námietky premlčania, ktorú v konaní vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu. Išlo o úkon vedľajšieho účastníka, ktorý svojou účasťou v konaní pomáha odporcovi, ako hlavnému účastníkovi v spore. Námietka premlčania práva na zaplatenie sumy vo výške 131,75 EUR s príslušenstvom nie je dispozitívnym úkonom, z ktorých je vedľajší účastník vylúčený. Zároveň bolo vznesenie námietky premlčania úkonom na prospech odporcu, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Z uvedených dôvodov bol vedľajší účastník na vykonanie takéhoto úkonu oprávnený. Pokiaľ by súd vylúčil vedľajšieho účastníka z takéhoto úkonu, poprel by tým význam a zmysel vedľajšieho účastníctva v konaní. Námietka premlčania je nepochybne úkonom hmotnoprávnej povahy, nakoľko je spojená s hmotnoprávnymi účinkami - v prípade vznesenia námietky premlčania nemožno premlčané právo priznať. V súvislosti s námietkou premlčania je treba mať na pamäti, že právo vzniesť námietku premlčania je procesným právom, a preto jeho využitie nemožno vedľajšiemu účastníkovi uprieť. Z takéhoto záveru vychádzal napr. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí v konaní vedenom pod sp.zn. 25Cdo 539/2008. Opodstatnenosť samotnej námietky premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom podľa názoru odvolacieho súdu nie je sporná. Navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 131,75 EUR s príslušenstvom uplatnil na súde po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 101 ods. 1 OZ). Premlčacia doba u prvej vyúčtovanej faktúry č. XXX XXX XXXX vystavenej za obdobie od 19.02.2006 do 18.02.2007 v sume 1.997,- Sk, splatnej do 30.03.2007, dňom nasledujúcim po splatnosti od 31.03.2007 a uplynula dňa 31.03.2010, u druhej vyúčtovacej faktúry č. XXX XXX XXXX vystavenej za obdobie od 19.02.2007 do 20.11.2007 v sume 1.972,- Sk, splatnej 25.01.2008, dňom nasledujúcim po splatnosti 26.01.2008 a uplynula 26.01.2011 a navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky podaním doručeným súdu dňa 10.03.2011. Vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania tohto práva, na ktorú bol potom súd prvého stupňa povinný prihliadať a nemohol navrhovateľovi uplatnené právo priznať. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v časti kde rozhodol, že návrh navrhovateľ zamieta podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadom trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, má odvolací súd za to, že je táto čiastočne dôvodná. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa"). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako môže súd priznať náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným konaním a účelne. Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 131,75eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodávku plynu. Pohľadávka voči odporkyni bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2009 postúpená postupcom S. Z. Z. na navrhovateľa - postupníka. Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním doručeným súdu 30.01.2012. Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca bol v konaní úspešný a mal by právo na náhradu trov konania, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 22.02.2012. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočné opakuje bez uvedenia nových, procesné významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostal medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej. Je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné Združenie bolo vytvorené za účelom, ochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov Združenia (§ 9) konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka vo vyjadrení v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažuje za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, v danej veci podľa zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03, v ktorom tento súd konštatoval, že nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa či. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. V súvislosti s odkazom vedľajšieho účastníka na § 137 O.s.p., odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p. (účinného od 01.01.2012) síce poukazuje na trovy konania, medzi ktoré zahŕňa aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, čo je v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom odvolacieho súdu, avšak účelnosť trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom prípade a súd je povinný skúmať účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré musia sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesnú ochranu proti takémuto tvrdenému nároku. Odvolací súd má za to, že trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko by malo byť združenie schopné samo vo svojej podstate chrániť spotrebiteľa v zmysle svojich stanov a podľa názoru odvolacieho súdu vznesenie námietky premlčania nie je úkonom takej zložitosti, že bolo nevyhnutné dať sa zastúpiť advokátom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol podľa § 220 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zmenil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko bol navrhovateľ úspešný len v časti. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.