Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212680 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412212680.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. T. Š., trvale bytom B., H. XX, proti odporkyni: D.. Ľ. Š. trvale bytom B., B. X, prechodne bytom R. F. XXX/X, X. XX, Č. J. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. Š., narodenému XX.XX.XXXX, bytom u odporkyne na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 196/2012-12 zo dňa 19.11.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.11.2012 zastavil konanie vo veci o rozvod manželstva a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za podaný návrh v sume 66,- eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na ust. § 104 zastavil konanie, keď skúmal právomoc súdu, ako podmienku konania a prejednávania veci súdom. Súd z návrhu na začatie konania zistil, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo na území Č. J., kde v súčasnosti aj odporkyňa s maloletým dieťaťom žije na adrese R. F. XXX/X, X.. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 Ú.v. ES zo dňa 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností majú právomoc súdy členského štátu vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt, alebo mali manželia obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má domicil. Podľa čl. 8 ods.1 uvedeného nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc súd konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Súd dospel k záveru, že nedostatok právomoci vo veci konať nemožno odstrániť a právomoc je jednou z podmienok konania, na ktorú musí súd prihliadať, preto podľa § 104 ods.1 O.s.p. súd konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok v sume 66,- eur. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že dňa 04.09.2012 podal na Okresný súd Bratislava IV návrh na rozvod manželstva, v ktorom žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému T. Š., nar. X. T. XXXX. Súd prvého stupňa zastavil konanie s odôvodnením, že konanie o rozvode je zo zákona spojené s konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré býva spolu s odporkyňou v Č. J. a preto v čase začatia konania je jeho obvyklý pobyt na území Č. J. a preto nie je daná právomoc súdu na území Slovenskej republiky. S odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa navrhovateľ nesúhlasil a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie s poukazom na posledné bydlisko odporkyne na území Slovenskej republiky. Poukázal na to, že navrhovateľ aj odporkyňa sú občanmi Slovenskej republiky s prechodným pobytom na území Č. J. V. X.. Navrhovateľ súhlasil s právomocou súdu na území Slovenskej republiky a odporkyňa listom zo dňa 19.11.2012 písomne vyhlásila, že sa podrobuje právomoci slovenských súdov vo veci konať. V dôvodoch svojho odvolania navrhovateľ tvrdil, že vzhľadom na doterajšiu judikatúru súdov, súd prvého stupňa svojim postupom mu ako účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom a pochybil, keď konanie zastavil, aj keď obaja účastníci súhlasia s prejednaním veci súdom na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ právomoc súdu Slovenskej republiky, teda Okresného súdu Bratislava IV odôvodnil s poukazom na článok 3 bod 1 písm. b) Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého majú právomoc súdy členského štátu konať vo veci, ktorých štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú manželia domicil. Právomoc slovenských súdov je preto možné vyvodiť len na základe nariadenia Brusel IIb podľa čl. 3 bod 1 písm. b) s prihliadnutím na štátne občianstvo oboch účastníkov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, ako členského štátu Európskej únie s obvyklým pobytom na území iného členského štátu Európskej únie a to Českej republiky. Podaním návrhu na rozvod manželstva na súd v Slovenskej republike prejavil vôľu, aby bola založená právomoc slovenských súdov a odporkyňa listom zo dňa 19.11.2012 vyslovila svoj súhlas s právomocou slovenských súdov s tým, že podľa čl. 12 ods. 1 písm. b) Nariadenia súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa čl. 3 na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Preto na základe týchto skutočností, podľa názoru navrhovateľa je daná právomoc súdov Slovenskej republiky a rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne. Pokiaľ ide o procesnú podmienku miestne príslušného súdu, navrhovateľ uviedol, že je daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV, vzhľadom k tomu, že všeobecným súdom odporkyne podľa § 86 ods. 1 O.s.p., ktorá je občanom Slovenskej republiky a mala na území Slovenskej republiky posledné bydlisko na ulici B. X V. B., v obvode Okresného súdu Bratislava IV, je miestne príslušným súdom na prerokovania rozhodnutie danej veci Okresný súd Bratislava IV. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prejednávanej veci navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 03.09.2012, ktorý bol Okresnému súdu Bratislava IV doručený dňa 04.09.2012 podal návrh na rozvod manželstva s odporkyňou. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho trvalé bydlisko je B., H. XX, je občan Slovenskej republiky a trvalý pobyt odporkyne je B., B. X a je občan Slovenskej republiky, prechodne bytom Č. J., R. F. XXX/X, X. XX. Podaním ktoré bolo doručené súdu dňa 15.10.2012 navrhovateľ písomne vyhlásil, že prijíma právomoc súdov Slovenskej republiky. V spise na č.l. 18 je založené písomné podanie odporkyne zo dňa 19.11.2011, ktorým odporkyňa v predmetnej veci vyhlásila, že prijíma právomoc Okresného súdu Bratislava IV ako rozvodového súdu a súdu vo veciach rodičovských práv a povinností. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci pred začatím konania skúmal podľa § 103 O.s.p., či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné vady konania patrí nedostatok právomoci súdu, ktorú súd v prejednávanej veci zistil. Právomoc súdu predstavuje súhrn oprávnení a povinností, ktorými súdy disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá vedie k zastaveniu konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Týmto právne záväzným aktom je nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, pretože aj Slovenská republika aj Č. J. sú členskými štátmi Európskej únie a preto je ho potrebné aplikovať prednostne pred ZMPSaP podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za takýto postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať, treba považovať aj zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí. Preto ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať. Odvolací súd sa v prejednávanej veci nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania, že nie je daná právomoc súdu vo veci konať a preto je potrebné konanie vo veci zastaviť. Odvolací súd poukazuje na to, že súdnu právomoc upravuje kapitola 2 článok 3 a nasl. Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Podľa článku 3 bod 1 písm. b) nariadenia Brusel IIb vo veciach rozvodu, rozluky, alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“. V prejednávanej veci obaja účastníci konania sú občanmi členského štátu Európskej únie, Slovenskej republiky s obvyklým pobytom na území iného členského štátu Európskej únie Č. J.. Právomoc Slovenských súdov možno vyvodiť na základe nariadenia Brusel IIb v zmysle čl. 3 bod 1 písm. b), podľa ktorého vzhľadom na štátne občianstvo oboch účastníkov je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Zároveň je však potrebné poukázať aj na čl. 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel IIb, v zmysle ktorého je vzhľadom na obvyklý pobyt oboch účastníkov daná právomoc súdov Českej republiky. Pretože navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva na slovenskom súde, prejavil vôľu, aby bola založená právomoc slovenských súdov v zmysle čl. 3 bod 1 písm. b) nariadenia Brusel IIb, ako uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd okrem uvedeného považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci obaja účastníci prejavili vôľu prijať právomoc súdov Slovenskej republiky. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel IIb, ktorý upravuje dohodu o súdnej právomoci, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3 na základe návrhu na rozvod, rozluku, alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Preto ak navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva na slovenskom súde, prejavil vôľu, aby bola založená právomoc slovenských súdov v zmysle čl. 3 bod 1 písm. b) nariadenia Brusel IIb a zároveň z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa svojim podaním zo dňa 19.11.2012 prijala právomoc súdov Slovenskej republiky, konkrétne Okresného súdu Bratislava IV. Je možné konštatovať, že došlo k dohode o súdnej právomoci medzi účastníkmi v zmysle článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia, účastníci prijali právomoc súdu Slovenskej republiky a došlo tiež k splneniu ďalšej podmienky v zmysle uvedeného článku 12, že dohoda o súdnej právomoci rodičov maloletého je v najlepšom záujme dieťaťa. Odvolací súd preto dospel k záveru, že záver súdu prvého stupňa o nedostatku právomocí súdov Slovenskej republiky vo veci konať je nesprávny a zastavením konania došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko pre takýto procesný postup neboli v prejednávanej veci splnené predpoklady. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, keď súd prvého stupňa svojim postupom tým, že zastavil konania odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami, nemôže byť považované za správne. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.