Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/270/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405216206 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1405216206.4 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. A., bytom B. Q. P. Č.. XXX, 2/ T. H. - Š., bytom F., B. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Milanom Kurecom, advokátom v Bratislave, Blagoevova 12, 3/ F.. M. A., bytom F., X. XX, proti odporkyni: F. E., bytom F., B. XX, zast. mzlegal, s.r.o., Bernolákova 2, Malacky, o zaplatenie peňažnej náhrady, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. februára 2012, č.k. 9C 273/2005-153, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh voči odporkyni o zaplatenie peňažnej náhrady z daru z ceny 66.387,- € z 3-izbového bytu na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX, kat.úz. F., zapísaného na LV č. XXXX Q. A. F. a vyplatenia navrhovateľom 1/ a 2/ ich zákonného podielu, každému po 16.597,- €. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 1.206,38 € na adresu spoločnosti mzlegal, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z ust. § 630 Obč. zák. a vyslovil, že predpokladom úspešného uplatnenia práva daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, pričom ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo len obyčajný nevďak, ale také chovanie, ktoré vzhľadom na okolnosti daného prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Obč. zák., ale predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen subjektívneho názoru darcu. Za predpoklady domáhania sa vrátenia daru považoval a) správanie sa hrubo porušujúce dobré mravy, b) ak ide o takéto správanie sa obdarovaného a c) ak sa takto správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uviedol, že právo domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi podľa § 630 Obč. zák. a v prípade zániku darovania je obdarovaný povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal a ak predmet daru už nemá, musí poskytnúť darcovi peňažnú náhradu podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl.). Keďže pôvodná navrhovateľka ešte za života urobila voči obdarovanej prejav smerujúci k vráteniu daru a odporkyňa ako obdarovaná už predmet daru nemá, mal za to, že do úvahy tak prichádza poskytnutie peňažnej náhrady odporkyňou navrhovateľom 1/ a 2/. Bol toho názoru, že keď všetci traja navrhovatelia nenavrhli zmenu návrhu, išlo o neúčinné prejavy navrhovateľov, na ktoré nemal prihliadať a mal pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu, avšak vzhľadom na pripustenie zmeny návrhu, o takomto zmenenom návrhu rozhodoval. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vyhovenie návrhu založenom na tvrdeniach pôvodnej navrhovateľky, matky odporkyne, že odporkyňa sa o ňu nestarala, hanlivo ju urážala, že jej deti sa voči nej hrubo správali a svojim správaním jej sťažovali život, v dôsledku čoho sa jej mal zhoršovať zdravotný stav. Bol toho názoru, že pôvodná navrhovateľka, matka účastníkov konania, podala tento návrh len v dôsledku incidentu, vzniknutého medzi navrhovateľkou 2/ a odporkyňou, ktorá odmietala tolerovať správanie sa syna navrhovateľky 2/pod vplyvom alkoholu a žiadala ho, aby opustil jej byt, v dôsledku ktorého incidentu došlo v rodine k napätiu a do určitej miery k narušeniu vzájomných vzťahov a prípadnej zmene postoja k odporkyni, kedy matka účastníkov pod vplyvom navrhovateľov 1/ a 2/ vo veku, ktorý mala, pod vplyvom ťažkej onkologickej choroby, ktorou trpela, podpísala najprv list, ktorým žiadala odporkyňu o vrátenie daru a neskôr návrh na začatie konania. Za korešpondujúce tejto úvahe považoval aj výpoveď samotnej matky účastníkov konania, keď okrem iného uviedla, že list, ktorým žiadala odporkyňu o vrátenie daru nepísala sama, na jej požiadanie tento list napísal navrhovateľ 1/ a ona ho podpísala. Nevedela uviesť, ani kto návrh na súd napísal, riešili to spolu. Za nepochybné a výpoveďami samotných účastníkov za preukázané mal však, že odporkyňa sa o matku starala, opatrovala ju, zabezpečovala jej všetko potrebné. Neuveril tvrdeniam navrhovateľov 1/ a 2/, že odporkyňa sa od roku 2005 správala k matke tak, ako tvrdili a ani nenavrhli na svoje tvrdenia žiaden dôkaz. Mal za to, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali nevhodné správanie sa odporkyne voči pôvodnej navrhovateľke, ich matke, a už vôbec nie konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Stotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľa 3/, ktorého výpoveď v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi vyznela podľa neho dôveryhodne a presvedčivo, že odporkyňa sa o matku roky až o jej smrti v rámci svojich možností a schopností starala príkladne. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané žiadne také správanie sa odporkyne voči svojej matke, ktoré by zakladalo jej nárok na vrátenie daru, resp. v súčasnosti na zaplatenie peňažnej náhrady. Vyslovil tiež, že matka účastníkov uzavrela predmetnú darovaciu zmluvu slobodne a vážne, na základe vlastného rozhodnutia a bolo na nej, než sa rozhodla odporkyňu obdarovať, si toto svoje rozhodnutie dôkladne zvážiť a premyslieť aj následky takéhoto právneho úkonu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ich návrhu vyhovieť alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodili tým, že súd prvého stupňa v rozpore s vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že T. A., matka účastníkov, podala návrh na súd o vrátenie daru len v dôsledku narušenia vzťahu medzi sestrami počas bývania T. H. - Š. v ich byte, a nie z dôvodu, že sa o ňu nestarala a nezistil hrubé správanie odporkyne, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Mali za to, že ich matka T. A. na pojednávaní potvrdila, že odporkyňa sa o ňu vôbec nestarala, chovala sa k nej ako k cudzej osobe a chovanie bolo voči nej nielen hrubé, ale priečilo sa aj dobrým mravom, čo malo vplyv aj na jej zdravotný stav. Keď ich matka ochorela, nežiadala o pomoc odporkyňu, ale ich a bývala potom u navrhovateľky 2/ a navrhovateľ 1/ ju vozil k lekárovi. Čo sa týka výpovede ich matky, aj oni túto potvrdili svojimi výpoveďami. Poukázali na to, že navrhovateľ 3/, ktorý uviedol, že odporkyňa sa o ich matku dobre starala, neudržiaval s matkou kontakt desať rokov, nenavštevoval ju v byte, kde sa mala odporkyňa o ňu starať. Vytýkali súdu prvého stupňa spochybňovanie tvrdení ich matky a že neuveril ani ich tvrdeniam. Odporkyňa a navrhovateľ 3/ odvolanie ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ nepodali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Ustanovenia Občianskeho zákonníka § 629 a § 630 upravujú dva osobitné spôsoby zániku vzťahu z darovacej zmluvy. Podľa § 629 je obdarovaný oprávnený vrátiť dar, ak má darovaná vec vady, na ktoré darca neupozornil. Opačnú situáciu upravuje § 630 a to právo darcu domáhať sa vrátenie daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok § 630 Obč. zák. možno urobiť v akejkoľvek forme. Uvedené platí aj v prípade, že predmetom daru bola nehnuteľnosť. V prípade súdneho sporu sa musí preukázať, že prejav došiel obdarovanému, preto je potrebné zvoliť takú formu prejavu, aby sa jeho dôjdenie dalo preukázať. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Obč. zák. V prípade zániku darovania jednostranným právnym úkonom darcu, obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal. Ak predmet daru už nemá, musí poskytnúť darcovi peňažnú náhradu. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká. Dedičia darcu sa môžu domáhať vydania daru, prípadne zaplatenia peňažnej náhrady za neho, len v tom prípade ak obdarovaný naplnil znaky ustanovenia § 630 Obč. zák. ešte za darcovho života a darca za svojho života urobil voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru. V predmetnej veci sa pôvodná navrhovateľka T. A., matka navrhovateľov a odporkyne, ako darkyňa ešte za svojho života domáhala od odporkyne ako obdarovanej vrátenia daru, a to listom, zo dňa 20.07.2005 a návrhom na začatie konania o vrátenie daru zo dňa 23.08.2005 (napísaných inou osobou a ňou len podpísaných), ktorými sa od odporkyne domáhala vrátenia daru- predmetného 3-izbového bytu na ul. B. V. F., darovaného jej darovacou zmluvou zo dňa 27.06.2001, v rámci ktorej bolo v prospech darujúcej zriadené aj vecné bremeno, ktorému zodpovedalo jej právo doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti a povinnosť obdarovanej doopatrovať ju. Tým urobila úkon voči obdarovanej smerujúci k vráteniu daru ešte za svojho života. Nakoľko v priebehu konania T. A. zomrela, jej právnymi nástupcami sa stali jej deti navrhovatelia 1/ až 3/ a odporkyňa. Navrhovatelia 1/ a 2/ zotrvali na návrhu pôvodnej navrhovateľky voči odporkyni a vzhľadom k tomu, že odporkyňa predmet darovania, predala, žiadali o pripustenie zmeny petitu, ktorým sa domáhali vyplatenia peňažnej náhrady v im prislúchajúcich podieloch, ktorú zmenu petitu návrhu súd prvého stupňa uznesením zo dňa 08.10.2010, č.k. 9C 273/2005-99 pripustil. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva naplnenia znaku ust. § 630 Obč. zák. v tom, že by sa odporkyňa za života darkyne voči nej nevhodne správala, nestarala sa o ňu, hanlivo ju urážala, prípadne že by sa jej deti voči obdarovanej hrubo správali, tak ako je uvedené v návrhu a z čoho vyvodzovala pôvodná navrhovateľka svoj nárok na vrátenie daru. Táto v konaní uviedla, že už od začiatku roku 2002 sa odporkyňa o ňu nestarala, nezaujímala a nepomáhala jej a keď na jar 2004 mala zdravotné problémy a bola operovaná, odporkyňa sa o ňu nezaujímala, aj keď bola 3 týždne v nemocnici, bola za ňou, ale nevedela presne uviesť koľkokrát. Je však pravdou, že keď mala v roku 2006 cukrovkový kolaps, chodila za ňou do nemocnice. Okrem iného pôvodná navrhovateľka uviedla, že v lete 2005, keď sa jej staršia dcéra s rodinou k nim nasťahovala, zhoršil sa vzťah medzi ňou a odporkyňou, ktorá staršiu dcéru vyhodila z bytu po tom, čo si starší vnuk, syn jej staršej dcéry vypil a zvalil sa na odporkyňu. Pokiaľ išlo o list zo dňa 20.07.2005, ktorým žiadala odporkyňu o vrátenie daru, uviedla, že ho napísal jej syn - navrhovateľ 1/ a tento podpísala a návrh na začatie konania nevedela, kto napísal, ale riešili to spolu s navrhovateľmi 1/ a 2/ a so synmi navrhovateľky 1/ Q. T. D.. Pôvodná navrhovateľka žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany odporkyne voči nej ani voči členom jej rodiny neuviedla a žiadne dôkazy tomu nasvedčujúce nepreukázala. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa mal za to, že žiadosť a vrátenie daru zo dňa 20.07.2005 a návrh na začatie konania o vrátenie daru zo dňa 23.08.2005 boli podané pod vplyvom nedorozumení medzi navrhovateľkou 1/ a jej synmi a odporkyňou v lete 2005, čo malo vplyv na zhoršenie vzťahov medzi nimi, čo sa nepochybne dotklo aj pôvodnej navrhovateľky, avšak nešlo o konanie zo strany odporkyne, ktoré by napĺňalo predpoklady ust. § 630 Obč. zák. Toto zákonné ustanovenie nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Správanie sa odporkyne, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov, nebolo preukázané ani zo strany navrhovateľov 1/ a 2/, pričom navrhovateľka 1/ uviedla, že v rokoch 2002 až 2004 nezaznamenala nevhodné správanie sa odporkyne voči mame a že z jej pohľadu nevhodné správanie sa odporkyne zaznamenala dva roky pred smrťou matky a navrhovateľ 2/ uviedol, že mal výhrady voči tomu, že matka darovala predmetný byt odporkyni, v rokoch 2001- až 2004 vzťahy medzi matkou a odporkyňou nepovažoval za zlé a tieto sa podľa neho mali zhoršiť po tom, ako matka ochorela a videl u odporkyni nervozitu, preto že sa o matku musí postarať a prevažnú časť posledných dvoch rokov pred svojou smrťou matka trávila aj u navrhovateľky 1/ a u neho. Zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ však išlo len o všeobecné ničím nepodložené tvrdenia a ich subjektívny pocit ovplyvnený tým, že sa matka rozhodla darovať predmetný byt odporkyni, pričom negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi prejavujúce sa objektívne. Naopak navrhovateľ 3/ s návrhom navrhovateľov 1/ a 2/ nesúhlasil a uviedol, že odporkyňa sa o ich matku príkladne starala a s matkou sa narušil jeho vzťah kvôli tomu, že nesúhlasil s tým, že sa nechávala ovplyvňovať navrhovateľmi 1/ a 2/, ktorí s ňou podľa neho doslovne manipulovali. Záujem navrhovateľov 1/ a 2/ o matku posledné dva roky pred jej smrťou považoval za predstieraný a vyplývajúci z ich chamtivosti. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru, resp. finančnej náhrady nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len prípadná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, čo v danom prípade u odporkyni preukázané nebolo. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 221 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.