Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/209/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205192 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311205192.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: O. M., F..M.., so sídlom Z., O. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: SEDLAČKO&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova č. 8, IČO: 36 853 186, proti odporcovi: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., I. L. Č.. XXXXX/XXC, zastúpený R.. R. M., bytom Z., Na L. XXXXX/XXC, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.08.2012, č.k. 10C 75/2011-140, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., T. Z. -W. Č. I. W., T. Z. R., zapísané na LV č. XXXX M. N. pre K. W. M. Z., a to Byt č. X, X. poschodie, vchod Na L. XX/C, v bytovom dome Na L. XX/C so súpisným číslom XXXXX postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/ X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXX, ďalej nebytový priestor X-Q..X, suterén vchod Na L. XX/ C v bytovom dome Na L. XX/C so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domov a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX, nebytový priestor č. XX-N..X, prízemie vchod Na L. XX/C v bytovom dome Na L. XX/C so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domov a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXX, nebytový priestor č. XX-N..X, B. poschodie vchod Na L. XX/C v bytovom dome Na L. XX/C so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“, č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domov a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXX z R.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. M. W. XX, Z., na odporcu ako obdarovaného, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený M. N. pre K. W. M. Z. v konaní vedenom pod sp.zn. O. XXXXX/XX, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi vzniknuté trovy konania, a to súdny poplatok v sume 32,50 eur a trovy právneho zastúpenia 427,53 eur k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vykonaným dokazovaním došlo k preukázaniu skutočnosti, že navrhovateľ predtým s obchodným názvom Ľ. Z., F..M.. uzavrel dňa 09.04.2002 so spoločnosťou L..M..-H., M..L..T.., IČO: XX XXX XXX, zastúpenou konateľmi R.. R. M. a L. L. Úverovú zmluvu č. XXX XXX XXXX, ktorou im banka poskytla kontokorentný úver do výšky 1.000.000,- Sk a uvedená spoločnosť sa zaviazala úver splatiť do 20.08.2003. Dodatkami č.1 až 7 sa splatnosť dlhu predlžovala vždy o ďalší rok s konečnou splatnosťou v zmysle posledného dodatku ku dňu 20.12.2009 na výšku úveru vyčíslenú v sume 16.597,-Eur. Vychádzal tiež zo zistenia, že dňa 02.04.2004 bola k uvedenej úverovej zmluve uzavretá zmluva o ručení, ktorou konatelia spoločnosti L..M..H., M..L..T.. ako osoby fyzické prebrali na seba ručiteľský záväzok voči banke a dňa 30.05.2005 bola vo forme notárskej exekučnej zápisnice sp.zn. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, spísanej notárkou V.. G. M. uznaná spoločnosťou L..M..H., M..L..T.. v zastúpení konateľmi R.. R. M. a L.Z. L. a tými istými osobami ako ručiteľmi peňažná pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy. Z dôvodu omeškania spoločnosti L..M..H., M..L..T.. so splácaním úveru bolo začaté vo veci dňa 16.02.2001 exekučné konanie, pričom exekučným titulom je vyššie uvedená notárska zápisnica o uznaní pohľadávky navrhovateľa, keď istina je vo výške 1.4824,- Eur spolu s úrokom z omeškania a trovami exekučného konania, a to proti povinným uvedenej spoločnosti a ručiteľom R.. R. M. F. L. L. ako fyzickým osobám. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že dňa 24.08.2009 bola uzavretá prvá darovacia zmluva medzi R.. R. M. ako darcom a odporcom W. M. ako obdarovaným, s tým, že jej predmetom boli práve relevantné nehnuteľnosti. Konanie o návrhu na jej vklad do katastra nehnuteľností bolo M. N. pre K. W. M. Z. z dôvodu neodstránenia vád návrhu na vklad zastavené dňa 16.11.2009 pod č. O.- XXXXX/XX. Následne R.. R. M. s odporcom W. M. uzavreli dňa 11.03.2010 opätovne darovaciu zmluvu ohľadom relevantných nehnuteľností, s tým, že v rámci nej došlo i k zriadeniu vecného bremena strpieť bezodplatne doživotné bývanie a užívanie nehnuteľností v prospech darcu. Vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený Správou katastra pod č. XXXXX/XX dňa 21.02.2011 a odporca sa stal výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností zapísaných na LV.č. XXXX k.ú. O.. Po vykonanom dokazovaní návrhu navrhovateľa vyhovel majúc za to, že sám darca R.. R. M. potvrdil, že v konaní bolo jednoznačne preukázané poskytnutie úveru vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur) navrhovateľom spoločnosti L..M..H., M..L..T.. so splatnosťou 20.12.2009, ktorá pohľadávka navrhovateľa nebola splatená a tento si ju vymáha v exekučnom konaní. R.. R. M. ako ručiteľ zo zmluvy o úvere napriek vedomosti o tejto nesplatenej pohľadávke navrhovateľa previedol relevantné nehnuteľnosti darovacou zmluvou na svojho syna v postavení odporcu v predmetnom konaní, ktorý je mu v zmysle Občianskeho zákonníka osobou blízkou. O nesplnenom záväzku svojho otca mal vyvodiť aj vedomosť odporcu, čo vyplynulo zo zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky uzavretej medzi účastníkmi, hoci táto bola v zmysle jej čl. III, bod 3.5 od počiatku zrušená. Zistená skutočnosť o prípadnej zdravotnej indispozícii R.. R. M. v čase podpisu dodatku č. 4 k úverovej zmluve o zmene termínu splatnosti úveru, rovnako ako aj preukázanie skutočnosti o finančnej solventnosti dlžnej spoločnosti v tom čase. Považoval za irelevantné skutočnosti, keď za rozhodnú okolnosť považoval neuhradenie pohľadávky navrhovateľa s tým, že finančné prostriedky na účte dlžná spoločnosť mohla použiť na iný účel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v konaní priznal vzniknuté trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo veci samej, v zaplatenom súdnom poplatku úspešného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v trovách právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie odporca s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa žiadal zrušiť, resp. návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že ručiteľ R.. R. M. poskytol ručenie v čase podpisu úverovej zmluvy dňa 09.04.2002, ktorá úverová zmluva bola následne viackrát dopĺňaná a menená, avšak žiadne ďalšie ručenie už neposkytol. Relevantný dodatok č. 4 zo dňa 30.03.2006 majúci za následok posun splatnosti úveru bol ručiteľom ako konateľom dlžníka podpísaný v jeho zlom zdravotnom stave, ktorý ho robil na uzatváranie právnych úkonov nespôsobilým, preto je tento právny úkon absolútne neplatný. Žiadal prihliadnuť ku skutočnosti, že k uznaniu dlhu dňa 30.05.2005 formou notárskej zápisnice došlo ešte pred relevantným dodatkom č. 4 k úverovej zmluve. V čase jeho podpisu bol dlžník spoločnosť L..M..-H., M..L..T.. finančne spôsobilý k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Dôvodil tiež, že k darovaniu relevantných nehnuteľností došlo výlučne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu ručiteľa, ktorý je invalidný a zdravotný stav sa mu výrazne zhoršil práve v auguste 2009, t.j. bezprostredne pred uzavretím prvej darovacej zmluvy. Katastrálne konanie o návrhu na jej vklad však bolo pre neodstránenie vád návrhu na vklad zastavené, z ktorého dôvodu došlo následne v roku 2010 k uzavretiu novej darovacej zmluvy na základe rovnakého motívu (zdravotný stav otca odporcu). Ručiteľ nemal záujem na akomkoľvek ukracovaní navrhovateľa a preto o jeho úmysle, ktorý absentoval, logicky nemohol mať vedomosť ani odporca ako obdarovaný z predmetnej darovacej zmluvy. Poukázal na neprimeranosť hodnoty nehnuteľností tvoriacich predmet darovacej zmluvy k pohľadávke navrhovateľa a tým neopodstatnenosť odporovania darovaniu všetkých darovacou zmluvou prevedených nehnuteľností. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu, poukázal na svoju jednoznačne vymáhateľnú pohľadávku, keď notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, t.j. osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých až do doby, pokiaľ sa nepreukáže opak a pri posudzovaní jej platnosti platí zásada prezumpcie správnosti. Dlžník nikdy nespochybňoval svoj dlh voči navrhovateľovi, má za to, že i dodatok č. 4 k úverovej zmluve bol uzatvorený platne, úverová zmluva a všetky dodatky k nej boli podpísané v čase plnej spôsobilosti otca odporcu ako konateľa dlžníka na právne úkony. Dodatkami k úverovej zmluve sa nezakladali nové úverové vzťahy, v ich dôsledku sa zmierňovali podmienky splácania úveru v prospech dlžníka a ručiteľský záväzok v zmysle jednotlivých článkov úverovej zmluvy ostával zachovaný aj pri zmenách jej obsahu. Keďže odporca a konateľ dlžníka zároveň i v postavení ručiteľa sú osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, úmysel ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa prezumuje a pre úspešnosť odporcu v konaní by bolo potrebné preukázanie toho, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporca nemohol vedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Mal za to, že odporca sa pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy náležite nepresvedčil, že týmto úkonom neukracuje veriteľov darcu, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku odporovateľného právneho úkonu. V kontradiktórnom sporovom konaní podľa neho nemôže súd suplovať procesnú pasivitu a nedostatočnú odbornú starostlivosť odporcu. Keďže predmetom konania nie je zaplatenie pohľadávky navrhovateľa, ale odporovateľnosť právneho úkonu, argumentáciu odporcu v odvolaní o neprimeranosti hodnoty dotknutých nehnuteľností k výške pohľadávky navrhovateľa považoval za irelevantnú. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odporcu zaviazať k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 1 OSP prejednal vec podľa 212 ods. 1 OSP v rozsahu uvádzanom v odvolaní odporcu a podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zistil, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré náležite uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, z preukázaných skutočností vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem, takže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje (219 ods. 2 OSP). Účelom odporovateľnosti právnym úkonom je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu len voči osobe veriteľa, čiže len relatívna neúčinnosť, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k nemu vôbec nedošlo. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, nemusí ísť teda o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok zmenšil, musí sa preukázať zmenšenie do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočne uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalším predpokladom úspešnej odporovateľnosti je zachovanie trojročnej lehoty spätne od urobenia úkonu, ktorému sa odporuje, pričom ide o lehotu prekluzívnu, na ktorú súd prihliada ex offo. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že musí ísť o právny úkon urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Pri osobách blízkych sa vedomosť o takomto úmysle prezumuje. Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby sú: 1. Zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil, pričom odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon. 2. Navrhovateľ (veriteľ) môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (napr.exekúcia predajom veci). Z dikcie príslušných právnych ustanovení (§ 42a, § 42b Občianskeho zákonníka) a uvedenej právnej argumentácie vyplýva, že úlohou súdu bolo ustáliť, či v čase odporovaného právneho úkonu existoval vzťah veriteľa a dlžníka, t.j. či v čase realizácie tohto úkonu existovala neuhradená pohľadávka navrhovateľa ako veriteľa a či táto bola vymáhateľná v súdnom konaní, či otec odporcu ako konateľ dlžníka a zároveň ručiteľ úverového vzťahu odporovaný právny úkon realizoval práve v úmysle ukrátiť uspokojenie tejto pohľadávky navrhovateľa a či k tomuto ukráteniu aj došlo, či odporca z odporovaného právneho úkonu mal prospech a či možno alebo nemožno vylúčiť jeho vedomosť o úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa došlo k preukázaniu všetkých potrebných atribútov úspešnosti odporovacej žaloby, keď v čase odporovaného právneho úkonu súdne vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa existovala, predmetným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku spôsobilého na uspokojenie tejto pohľadávky a z predmetného právneho úkonu mal prospech odporca, keďže sa v dôsledku neho stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Odporovateľný právny úkon je spôsobilý privodiť eventualitu faktického nevymoženia pohľadávky navrhovateľa. Keďže úmysel ukrátiť uspokojenie veriteľa a vedomosť o takomto úmysle sa u osôb blízkych predpokladá, pre úspešnosť odporcu bolo potrebné navrhnúť dokazovanie na preukázanie skutočnosti, že odporca ani pri vynaložení všetkej potrebnej starostlivosti nevedel o úmysle dlžníka (svojho otca) a ani o nej vedieť nemohol. Otec odporcu v pozícii jeho zástupcu pre účely predmetného súdneho konania výslovne uviedol, že dokazovanie výsluchom odporcu ako účastníka konania nenavrhuje, pričom práve v konaní zastupujúci otec bol do úvahy prichádzajúci svedok, svedeckú výpoveď však nemohol poskytnúť pre kolíziu záujmov z uvedeného postavenia vyplývajúcu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pre občianskoprávne konanie platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov, ktorí majú teda jednak povinnosť tvrdenia a taktiež povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia § 120 OSP sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, pokiaľ je určovaná výsledkom dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva bola preukázaná v konaní tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. K takej situácii v predmetnej veci pred súdom prvého stupňa nedošlo a ani v odvolaní odporcu proti jeho rozhodnutiu neboli uvádzané žiadne okolnosti, ktoré by súd prvého stupňa neposudzoval a ktoré by odvolací súd viedli k zmene či zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odporca s dlžníkom sú otec a syn, žijúci v spoločnej domácnosti, predpoklad o vedomosti odporcu o úmysle otca ako darcu je preto už len z tohto dôvodu zrejmý. Otec odporcu, teda dlžník o neuspokojenej pohľadávke navrhovateľa rozhodne vedomosť mal, nakoľko prvýkrát mal záujem o prevod nehnuteľnosti už v roku 2009, keď z podaného odvolania vyplýva, že práve v tom čase sa dozvedel o likvidovaní majetku druhým konateľom dlžníka, obaja konatelia dlžníka sú ručiteľmi úverového vzťahu, preto ak otec odporcu zistil, že by mal pohľadávku splácať eventuálne ako ručiteľ sám, je logické, že aj on mal úmysel majetku sa zbaviť, aby sa takejto situácii vyhol. Odvolací súd poukazuje na koordinovanosť postupu od roku 2009 a taktiež poznamenáva, že pre úmysel ukrátiť veriteľa nie je relevantné až začatie exekučného konania, ale už vedomosť o neuspokojenej splatnej pohľadávke veriteľa, o ktorej účastníci odporovanej darovacej zmluvy určite od roku 2009, kedy prvýkrát mali záujem o prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedomosť mali. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu odporcu (§ 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení), a to vo výške 60,07 Eur podľa § 11 ods.1uvedenej vyhlášky MS SR (1/13 výpočtového základu pre rok 2013), k tomu režijný paušál vo výške 7, 81 Eur a DPH vo výške 20% podľa § 15 ods.1 a 18 ods. 3 vyhlášky MS SR. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.