Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/197/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210212884 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210212884.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. Z. L. H..U.., IČO: XX XXX XXX, T. D.. Č.. XX, X., proti odporcom: 1/ U. W. L., IČO: XX XXX XXX, O. S. Č.. XX, X., 2/ H. - U. L., H..U.., IČO: XX XXX XXX, G. D.. Č.. XX, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: H. - U. L., H..U.., IČO: XX XXX XXX, J. G. Č.. X, X., o zaplatenie istiny 3.115,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. januára 2011, č. k. 17C/217/2010-28, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.115,30 eur s 9% úrokom z omeškania od 07.04.2010 do zaplatenia, konanie vo vzťahu k odporcovi 2/ zastavil a zároveň mu vrátil súdny poplatok 186,50 eur, cestou Daňového úradu Bratislava I. V časti, v ktorej konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal a zároveň nepriznal náhradu trov konania navrhovateľovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 827 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, § 4 ods. 2, § 4 ods. 3 zák. č. 110/2007 Z.z. (účinným od 01.04.2007), § 24 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že pri posúdení námietky premlčania vznesenej odporcom voči nároku uplatneným navrhovateľom dospel k záveru, že návrh na súd bol podaný v zákonnej objektívnej premlčacej lehote, nakoľko pri právach na náhradu škody sa stanovuje subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo ku škodovej udalosti s tým, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že začiatok priebehu objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla a ktorú nie je možné stotožňovať iba s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, nakoľko tak by mohla objektívna premlčacia doba začať plynúť skôr, ako ku škode vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že v posudzovanej veci začala objektívna premlčacia doba plynúť dňom 02.11.2007 s tým, že k tomuto termínu žiadna škoda navrhovateľovi ešte nevznikla, keďže mu vznikla vo výške žalovanej istiny až dňa 12.05.2008, uhradením poslednej platby za zdravotné úkony a uplynula by dňa 12.05.2011. Pri úvahe, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba poukázal prvostupňový súd na skutočnosť, že vzal do úvahy deň vydania rozhodnutia o prerušení vyšetrovania, t. j. dňom 21.02.2008, ako aj moment, kedy sa poškodený dozvedel o celej škode s tým, že z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosti mal za preukázané, že posledný krát bol G. W. lekársky ošetrený dňa 03.03.2008, ktorú úhradu liečebných nákladov uhradil navrhovateľ dňa 12.05.2008 z čoho vyplýva, že sa navrhovateľ dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá dňa 21.02.2008, avšak o konečnej výške škody sa dozvedel z obsahu uznesenia vyšetrovateľa dňa 03.03.2008, kedy bol vykonaný posledný lekársky úkon zdravotníckeho zariadenia a preto subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 03.03.2010. Rozhodnutie o zastavení konania návrhu voči odporcovi 2/ odôvodnil právne ustanovením § 96 O.s.p. a vecne späťvzatím návrhu navrhovateľom voči tomuto žalovanému subjektu, na základe vznesenej námietky nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu 2/. Rozhodnutie o trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie voči odporcovi 2/ zastavené, odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 51 ods. 2 O.s.p. a vecne tým že, nakoľko bolo konanie zo zákona od súdnych poplatkov oslobodené, rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného vedľajším účastníkom na strane odporcu podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie o trovách konania v časti, v ktorej súd návrhu vyhovel odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 a vecne úspechom navrhovateľa v konaní z dôvodu, ktorého zaviazal neúspešného odporcu na náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že nakoľko konanie bolo od súdnych poplatkov zo zákona oslobodené a keďže teda navrhovateľovi žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu nepriznal (§ 51 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej prvostupňový súd uložil odporcovi 1/ zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.115,30 eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na jeho strane z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Vedľajší účastník nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, ktorý rozhodol o povinnosti odporcu 1/ uhradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu, keď mal za to, že podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po novele vykonanej zák. č. 110/2007 Z.z., je daná povinnosť odporcu 1/ z dôvodu, že novela zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení zák. č. 110/2007 Z.z. tým, že všeobecnú úpravu náhrady vynaložených nákladov pôvodne upravenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) upravila osobitne v ustanovení § 4 ods. 3, ako náhradu zdravotných poisťovní a táto úprava sa vzťahuje aj na vynaloženú náhradu z garančného fondu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Zb. Vedľajší účastní zároveň namietol nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania prvostupňovým súdom, ktorý síce dospel k správnemu právnemu záveru v časti určenia dňa začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby od 21.02.2008, resp. 03.03.2008, kedy sa navrhovateľ o výške škody dozvedel, avšak následne v rozpore s odôvodnením nesprávne uviedol, že ak bola podaná žaloba na súd dňa 08.06.2010, bola podaná v zákonnej objektívnej dobe. Poukázal na skutočnosť, že pre plynutie práva na náhradu škody platí jednoznačne dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 106 Občianskeho zákonníka a nie trojročná objektívna doba, ako to určil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Vedľajší účastník ďalej nesúhlasil s výkladom zástupcu navrhovateľa, že začiatok dvojročnej premlčacej doby plynie od doručenia uznesenia polície o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, teda odo dňa 09.03.2010, nakoľko podľa jeho názoru ide o účelové tvrdenie vzhľadom na zmeškanie uplatnenia práva v dvojročnej premlčacej dobe, nakoľko vedomosť o tom, že ide o neznámu osobu mal navrhovateľ už dňa 03.03.2008, kedy sa z dokladov od poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti dozvedel o výške škody, ako aj o dôvodoch a priebehu vzniku škody. Navrhovateľ a odporca 1/ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec v napadnutej časti nesprávne posúdil a odvolaniu vedľajšieho účastníka je potrebné priznať úspech. V prvom rade je nutné skonštatovať, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s okruhom účastníkov na strane odporcov 1/ a 2/. Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Účastníctvo konania je jednou z najvýznamnejších skupinou osôb zúčastnených na konaní, bez ktorých je občianske súdne konanie pojmovo nemysliteľné. Procesné práva a povinnosti, ktoré účastníci v konaní majú, musia nutne súd viesť k tomu, aby si v každom štádiu konania uvedomoval, kto účastníkom konania je a nie je. Navrhovateľom je ten, kto sa na súd obrátil s návrhom na začatie konania a odporcom je ten, koho navrhovateľ vo svojom návrhu za odporcu označí. Podľa § 157 ods. 1 O.s.p., v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť súdu venovať náležitú pozornosť záhlaviu rozsudku, ako i okruhu účastníkov konania a to najmä presne označiť účastníkov konania a vyznačiť ich postavenie v konaní. Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania ako odporcov označil dva subjekty: U. W. L. (odporca 1) a H. - U. L., H..U.. (odporca 2). Odporca 2/ v odpore, ktorý podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. júna 2010, sp. zn. 31Ro/1546/2010 namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie a uviedol, že v súlade s ust. § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z. nemôže v konaní vystupovať priamo ako žalovaný subjekt a nakoľko má právny záujem na výsledku sporu, navrhol konanie voči nemu zastaviť a pripustiť jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Súd prvého stupňa predovšetkým pochybil, keď v záhlaví napadnutého rozsudku vôbec neuviedol, na strane ktorého odporcu vedľajší účastník vlastne vystupuje (keďže v záhlaví sú uvedení správne dvaja odporcovia), pričom je zároveň nutné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí už v záhlaví označí účastníka konania ako navrhovateľa a odporcu, tak je potom jeho povinnosťou týmto spôsobom označovať účastníka v celom rozhodnutí, keďže súd prvého stupňa už vo výroku napadnutého rozsudku označil žalované subjekty ako žalovaného 1/ a 2/ a v odôvodnení jeho rozhodnutia sú striedavo označovaní raz navrhovateľ, na inom mieste žalobca, resp. odporca 1/, žalovaný 2/, alebo iba odporca bez uvedenia jeho poradia. Predmetom konania je nárok uplatnený navrhovateľom titulom ním vynaložených liečebných nákladov na zdravotnú starostlivosť poistenca G. W., ktorého dňa 02.11.2007 na priechode pre chodcov v W. - Č. L. zrazilo nestotožnené motorové vozidlo, čím utrpel úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie a zdravotnú starostlivosť vo výške žalovanej istiny. Odporca 1/ vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku a zároveň namietol, že škodu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha, nie je zo strany odporcu 1/ možné poskytnúť, s poukazom na novelu zák. č. 110/2007 Z. z. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov od dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna, pričom ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od takzvanej škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom plynutie subjektívnej premlčacej doby nemôže začať skôr, než plynutie objektívnej premlčacej doby, t. j. skôr než škoda vznikla. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby a na vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, z čoho vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený skutočne dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Ak sa poškodený dozvie o spôsobenej škode alebo hoci len o tom, kto za škodu zodpovedá (keď o spôsobenej škode už vedel), až neskoršie, ako došlo ku škodovej udalosti, predlžuje sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodovou udalosťou a momentom, keď sa poškodený dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá. Ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť, po jej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčí vždy, aj keď dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Na plynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 nemá vplyv subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, to však neplatí pri škode spôsobenej na zdraví. Je preto nesprávny názor, že by sa objektívna premlčacia doba predlžovala o subjektívnu premlčaciu dobu, ak začiatok subjektívnej premlčacej doby dopadne ešte do plynutia objektívnej premlčacej doby, napr., ak sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pred skončením objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla a tento pojem (škodová udalosť) je nutné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon alebo zákonom osobitne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Od 01.04.2007 nadobudol účinnosť zákon č. 110/2007 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedeným zákonom bolo novelizované ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. tak, že za slovom „usmrtení“ bola vypustená čiarka a slová „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia“. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 110/2007 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.. účinného do 01.04.2007, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 21. 2. 2008, ČVS: ORP-809/OEK-KN-2007 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví a pre prečin neposkytnutia pomoci (poistencovi navrhovateľa, G. W.) prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty stanovil dňom vydania rozhodnutia o prerušení vyšetrovania, t. j. dňom 21.02.2008, ako i momentom, kedy sa poškodený o celej škode dozvedel. Právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby prvostupňovým súdom nie je správne, nakoľko navrhovateľ sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel nie dňom vydania uznesenia o prerušení trestného stíhania (navrhovateľ nemal odkiaľ mať vedomosť, že vyšetrovateľ vydal uznesenie), ale až v deň, kedy mu uvedené uznesenie bolo doručené. Iba z obsahu zápisnice o pojednávaní je možné zistiť (č. l. 25 spisu), že navrhovateľovi bolo dané uznesenie doručené dňa 09.03.2010, t.j. dva roky po jeho vydaní, čo sa javí ako nepravdepodobné, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v spise sa nachádza pomerne nečitateľná kópia daného uznesenia a kópia uznesenia s opatrenou pečiatkou podateľne navrhovateľa sa v spise nenachádza, bráni odvolaciemu súdu doručenie tohto uznesenia navrhovateľovi verifikovať. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd si neustálil ani deň, kedy sa mal navrhovateľ dozvedieť o výške skutočnej škody, ktorá mu vznikla, keď na jednej strane uvádza, že škoda vo výške žalovanej istiny mu vznikla dňa 12.05.2008, uhradením poslednej platby za zdravotné úkony pre poisteného a na strane druhej, že sa navrhovateľ o konečnej výške škody dozvedel dňa 03.03.2008, kedy bol vykonaný posledný lekársky úkon zdravotníckeho zariadenia a preto subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 03.03.2010. Nepreskúmateľným a vecne nesprávnym je aj odôvodnenie výroku, ktorým prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania. O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie voči odporcovi 2/ zastavené totiž rozhodol podľa neexistujúcich zákonných ustanovení (§ 142 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v spojení s ust. § 51 ods. 2 O.s.p.) Zároveň je nutné pozornosť súdu prvého stupňa upriamiť na skutočnosť, že odporca 2/ síce so späťvzatím návrhu voči nemu súhlasil, avšak (viď č. l. 24 spisu) žiadal priznať trovy, ktoré mu v konaní vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, t. j. povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či v konaní neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Zmätočným je aj odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko uviedol, že o trovách konania v časti, v ktorej návrhu vyhovel rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného odporcu zaviazal na náhradu trov proti úspešnému navrhovateľovi a následne rozporuplne uviedol, že navrhovateľovi žiadne trovy v konaní nevznikli a preto mu súd náhradu nepriznal (opäť s poukazom na neexistujúce zákonné ustanovenie § 51 ods. 2 O.s.p.) Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. §221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom o návrhu rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a svoje rozhodnutie aj v tomto smere zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.