Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/470/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208224326 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208224326.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. S., bytom Z., U. XXX, Č. F., 2/ M. S., bytom Z., U. XXX, Č. F., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, proti odporcovi: Z. Z. Y., O. XX, N., o ochranu osobnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. februára 2011, č.k. 18C 276/2008-334, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 49.790,88 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol stým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 5, 6, 9 ods. 1 a § 9a ods. 2 zák.č. 135/1961 Zb. dospel k záveru, že odporca je v konaní pasívne legitimovaný. Konštatoval, že správcovia ciest zodpovedajú za škody, ktoré vznikli ich užívateľom v dôsledku závad v zjazdnosti, ktoré sú správcovia povinní bez prieťahov odstraňovať, pričom závadami v zjazdnosti sú také zmeny v zjazdnosti ciest spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré vodič nemôže predvídať, napr. aj spadnuté kamene. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že kameň, ktorý spôsobil smrteľné zranenie U. S. bol už spadnutý na vozovku a následkom toho došlo k jeho odrazeniu do výšky čelného skla osobného motorového vozidla a spôsobeniu smrteľného zranenia. Mal preukázané, že vyšetrovaním polície nebolo zistené zavinenie inej osoby v súvislosti so smrťou nebohej U. S., teda vodič O. G. neporušil žiadne povinnosti účastníka cestnej premávky. Mal za zrejmé, že ku škode (smrť dcéry navrhovateľov) došlo v dôsledku závad v zjazdnosti cesty, ktorej správcom je odporca, a teda tento za túto škodu nezodpovedá. Tento záver mal za podporený aj činnosťou, resp. konaním správcu komunikácie (odporcu) v priebehu obdobia po smrteľnej dopravnej nehode v lete 2007, a o počnúc od roku 2008, ktorý okrem iného vykonal geologický prieskum okolitého terénu a začal tento zabezpečovať proti padaniu kameňov, resp. stromov (ochranné siete, iné zábrany). Vyslovil názor, že ako vyplýva zo znenia § 12 a 13 vyhl.č. 35/1964 Zb. v danom prípade išlo o závadu v zjazdnosti (spadnutý kameň) a nie o stavebný alebo o dopravno- technický stav cesty. Pokiaľ odporca zodpovedá za škodu v zmysle § 9a ods. 135/1961 Zb. považoval za zrejmé, že sa dopustil porušenia právnej povinnosti, čí zároveň spôsobil neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov. Vyslovil, že súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života a zásahom do práva na ochranu osobnosti potom môže byť aj zásah spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením iného člena rodiny. V konaní mal za preukázané, že navrhovatelia s nebohou U. S. a jej ďalšími dvoma súrodencami vytvárali úzky kruh rodiny, žili v spoločnej domácnosti, mali dobré vzťahy a boli na seba citovo naviazaní. Mal preto za samozrejmé, že neočakávaná a náhla smrť dcéry predstavovala pre nich citeľný zásah do sféry ich súkromného a citového života. Dospel k záveru, že navrhovatelia stratou dcéry stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzťahov s ňou a o túto sféru prirodzených vzťahov boli ochudobnení, pričom sa jedná o nenávratný stav a mal za to, že by nepostačovalo iné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri stanovení výšky primeranej nemajetkovej ujmy prihliadol na úzke citové väzby navrhovateľov k nebohej dcére, ktorá v čase smrti mala 19 rokov, viedla aktívny život, študovala, športovala, pomáhala v domácnosti a aj rodičom pri výchove mladších súrodencov, z ktorých predovšetkým jej brat (v čase nehody 7 ročný) bol na ňu veľmi citovo naviazaný. Prihliadol aj na okolnosti vzniku smrteľnej nehody, teda na to, že zo strany nešlo o úmyselné konanie a na to, že išlo o odškodnenie nemajetkovej ujmy u dvoch osôb. Vo zvyšku návrh navrhovateľov na priznanie nemajetkovej ujmy považoval za nedôvodný. Taktiež zamietol návrh navrhovateľov v časti určenia, že odporca svojim protiprávnym konaním neoprávnene zasiahol do práva na súkromný a rodinný život navrhovateľov ako nadbytočný. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že podľa znenia § 9a zák.č. 135/1961 Zb. užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií a podľa odseku 2 správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinu boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Taktiež poukázal na vykonávaciu vyhlášku cestného zákona č. 35/1984 Zb., ktorá v § 12 ods. 2 presne definuje závady v zjazdnosti, kde pod písm. a/ medzi závady v zjazdnosti patria aj spadnuté stromy a kamene a na to, že predmetný úsek komunikácie dopravnou značkou typu A18 s dodatkovou tabuľou E4, ktorá upozorňuje účastníkov cestnej premávky na zvýšenú opatrnosť, nakoľko na komunikácii sa môžu nachádzať spadnuté kamene, ktoré predstavujú závadu v zjazdnosti komunikácie a § 13 vyhlášky presne definuje stavebný stav diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a rovnako aj ich dopravno-technický stav. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu absencie jeho zodpovednosti. Mal za to, že nezodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 9a cestného zákona ani podľa § 415 a nasl. Obč. zák. a že navrhovatelia nepreukázali zavinené porušenie právnej povinnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil správne doložené dôkazy a judikáty súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach pomenovali padanie kameňov na predmetnom úseku štátnej cesty 1/18 ako stavebný stav cesty, za ktorý správca cesty nezodpovedá. Odraz kameňa nepovažoval za spadnutý kameň. Poukázal na to, že realizácia záchytných sietí a bariér bola vyvolaná vyhlásením mimoriadnej situácie obcou Z., nakoľko vplyvom extrémnych teplotných zmien a zmeny klimatických podmienok dochádza k urýchlenému zvetrávaniu podložia na priľahlých svahoch vozovky a že týmito opatreniami sledoval len relatívne odstránenie bezprostredného ohrozenia účastníkov cestnej premávky, rizikový stav tejto komunikácie však ešte trval. Navrhovatelia žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu rov odvolacieho konania považujúc stanovisko odporcu za účelové, nakoľko mal za preukázané, že odporca nesie zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu ich osobnosti a stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa. Stotožnil sa s ním, že išlo o závadu v zjazdnosti cesty, čím odporca porušil svoju právnu povinnosť, v dôsledku čoho nesie zodpovednosť za vzniknutú negatívnu situáciu, teda zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Mal za to, že odporca v konaní nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť, naopak mal za to, že vzniku škodnej udalosti sa dalo predísť konaním odporcu tak, ako konal až po škodnej udalosti formou zabezpečovania okolitého terénu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite správne vyhodnotil, vyvodil z neho správny záver a rozhodnutie aj náležite právne a vecne odôvodnil, s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj dovolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Úmrtie fyzickej osoby ako reálny zánik existencie individuálneho subjektu je spojené s ireverzibilnými právnymi následkami hmotnej i procesnej povahy. Predstavuje nezhojiteľný zásah do emocionálnej, výsostne subjektívnej sféry života pozostalej blízkej osoby. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, vyvolaný úmrtím blízkej osoby zakladá za určitých podmienok právo dotknutého subjektu domáhať sa ochrany podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, vrátane prípadného právneho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. Rodinný život, ktorý je nepochybne súčasťou súkromného života fyzickej osoby zahrňuje sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližším rodinnými príslušníkmi, vytvárané v období ich spoločného spolužitia, ako aj vzťahy medzi inými blízkymi príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Nevyhnutným primárnym predpokladom procesného úspechu navrhovateľa je samotná protiprávnosť konania alebo opomenutia odporcu a na to nadväzujúca prítomnosť kauzálneho nexu, niektoré jednotlivé typické hodnoty osobnosti, ktorých ochranu je potrebné v oblasti občianskeho práva zaistiť pred inými subjektmi s rovným právnym postavením. Ústava SR v čl. 19 zaručuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má podľa tohto článku právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Spôsobenie úmrtia člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny a primeraným zadosťučinením je v tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. Z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jej pozostalých členov, takže náhrada tejto nemajetkovej ujmy je primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Ustanovenie § 13 ods. 2 Obč. zák. pre priznanie relutárnej náhrady predpokladá značnú mieru dotknutia osobnosti fyzickej osoby, a to za situácie, kedy by sa nejavilo postačujúcim morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. Výšku náhrady podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Obč. zák.). Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby tak prichádza do úvahy pri zásahoch do práv na ochranu osobnosti chránených všeobecným osobnostným právom, ktoré je kvalifikované ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom (právnym poriadkom). V súlade s citovaným ustanovením § 13 ods. 1 Obč. zák. na to, aby oprávnená osoba (v danom prípade navrhovatelia) mali právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyžaduje a zároveň aj stačí, aby išlo o neoprávnený zásah do práv na ochrany osobnosti. V prípade takéhoto zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácii. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu že nebolo v medziach závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 2 zák.č. 135/1961 Zb.). Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam (§ 12 ods. 2 cit. vyhlášky). Závadami v zjazdnosti sú podľa ust.§ 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky, ktoré vodič nemôže predvídať, aj spadnuté stromy a kamene. Z obsahu spisu vyplýva, že k smrteľnému zraneniu U. S., dcéry navrhovateľov, malo dôjsť v dôsledku úderu kameňa do jej hlavy ako spolujazdkyne v motorovom vozidle z. F. O., EČ: Z. XX-XX, keď na ceste I/18 v kat. obce Z., okr. Ž. v smere jazdy zo Ž. do O. do jazdnej dráhy z pravého svahu po pravej strane vozovky spadol kameň, ktorý sa odrazil od vozovky do výšky čelného skla vozidla, preletel k zadnej ľavej časti vozidla a narazil jej do hlavy. Došlo k tomu v dôsledku závad v zjazdnosti cesty, ktorej správcom je odporca. Jeho obrana, že predmetný úsek komunikácie bol označený dopravnou značkou typu A18 s dodatkovou tabuľou E4, ktorá upozorňuje účastníkov cestnej premávky na zvýšenú opatrnosť, nakoľko na komunikácii sa môžu nachádzať spadnuté kamene, nemožno považovať za dostatočné zabránenie padaniu kameňov s prihliadnutím na všetky okolnosti, vrátane poveternostných vplyvov, stavu svahu pri vozovke, ap. Správca komunikácie vedel o tom, že v danom úseku môžu padať kamene na cestu a napriek tomu nezabránil tomu, že tieto kamene na vozovku spadli. Tento záver správne konštatoval aj súd prvého stupňa s konštatovaním, že je podporený aj konaním odporcu (správcu komunikácie), a to počnúc rokom 2008, následne po smrteľnej dopravnej nehode (v lete 2007), keď po vykonaní geologického prieskumu okolitého terénu začal tento zabezpečovať proti padaniu kameňov a stromov ochrannými sieťami a inými zábranami. Jeho obrana spočívajúca v tom, že realizácia záchytných sietí a bariér bola vyvolaná vyhlásením mimoriadnej situácie obcou Z., nakoľko vplyvom extrémnych teplotných zmien a zmeny klimatických podmienok dochádza k urýchlenému zvetrávaniu podložia na priľahlých svahoch vozovky a že týmito opatreniami sledoval len relatívne odstránenie bezprostredného ohrozenia účastníkov cestnej premávky, rizikový stav tejto komunikácie však ešte trval, nebola dôvodná. Z hľadiska poskytnutia ochrany je pritom bezvýznamné, či neoprávnený zásah bol vyvolaný zavinene alebo nezavinene, alebo vedome, či nevedome. Smrť blízkeho človeka prináša množstvo zložitých prežívaní, bolesťou, silných emócií a utrpenia, s ktorými sa človek ťažko vyrovnáva. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovatelia s neb. U. S. a jej dvoma súrodencami tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej smrti nebohej prežívali nielen pocit úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili aj možnosť viesť s ňou súkromný život odo dňa jej smrti. Túto stratu prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Smrťou nebohej došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života navrhovateľov, a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život, za ktoré následky nie je možná len morálna satisfakcia, pretože ide o stav nereparovateľný. Navrhovateľom vzniknutá trauma je neodstraniteľná. Vzhľadom na závažnosť vzniknutej im ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku považoval aj odvolací súd nárok navrhovateľov na náhradu imateriálnej ujmy v peniazoch za dôvodný a vzhľadom na závažnosť navrhovateľom vzniknutej ujmy smrťou ich dcéry a za okolností, za ktorých k zásahu došlo, keď zo strany odporcu nešlo o úmyselné konanie, považoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznanej im súdom prvého stupňa za primeranú a zohľadňujúc, že išlo odškodnenie rodičov nebohej ako dvoch osôb. Z vyššie uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na zst. § 224 ods. 4 O.s.p., pretože súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., ktorý tak rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3.0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.