Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/104/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204234 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208204234.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: G. A., R. V. XX, R., zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Hornákovou, A. Hlinku 3044, Sereď, proti odporcom: X/ G.. A. B., R. O. XX, R., zastúpený kolíznym opatrovníkom Ú. D., E. H. K. A. H. R., H. X/A, R., X/ Q. B., R. O. XX, R., zastúpená advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, Holíčska 28, Bratislava, o zapretie otcovstva, na odvolania navrhovateľa a odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/47/2008-146, zo dňa 2. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť 135,70 eura na účet súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov konania m e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov konania 735,88 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania 81,45 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že nie je otcom odporcu 1/; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu 135,70 eura a povinnosť zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov konania 394,31 eura k rukám jej právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa sa nedostavili na pojednávanie dňa 2.11.2012. Právna zástupkyňa navrhovateľa dňa 30.10.2012 e-mailom ospravedlnila ich neúčasť; svoju z dôvodu čerpania dovolenky o žiadosťou o odročenie pojednávania a navrhovateľovu z dôvodu neprítomnosti jeho právnej zástupkyne. Nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa vedela o nariadenom pojednávaní niekoľko mesiacov vopred a v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedla, kedy sa o dôvode ospravedlnenia dozvedela, súd prvého stupňa uvedené nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne. Ďalej uviedol, že otcovstvo navrhovateľa k odporcovi 1/ bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Skutočnosť, že navrhovateľ úspešne zaprel otcovstvo voči mal. D. A. v konaní vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, nie je rozhodujúcou v predmetnej veci, keď išlo o iné dieťa narodené z inej matky. K poukazu navrhovateľa na diagnostikovanú mužskú neplodnosť uviedol, že v samotnej lekárskej správe - náleze zo dňa 20.2.2008 odborný lekár v otázke určenia otcovstva odporučil genetické vyšetrenie, keďže nálezy u navrhovateľa nevylučujú možnosť spontánneho počatia. Zo záverov znaleckého posudku RNDr. Heleny Polákovej, znalkyne z odboru genetika, odvetvie analýza DNA vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa voči odporcovi 1/ treba pokladať za prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Podľa týchto záverov nie je možné vylúčiť otcovstvo navrhovateľa k odporcovi 1/, pretože navrhovateľ má všetky alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa a zo stanovenej hodnoty indexu paternity (PI = 194 028 717) a z hodnoty pravdepodobnosti otcovstva (W = 99,999999 %) vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa k odporcovi 1/ treba pokladať za prakticky dokázané, keďže hodnota indexu paternity je vyššia ako 1000 a pravdepodobnosť otcovstva vyššia ako 99,75 %. Súd prvého stupňa považoval zistený skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu s tým, že ďalšie dokazovanie (kontrolné znalecké dokazovanie navrhnuté navrhovateľom pre jeho pochybnosť o správnosti znaleckého dokazovania) by bolo nadbytočné a nepotrebné. Na uvedenom základe návrh s poukazom na § 93 ods. 1 a § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zamietol. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu vo výške 135,70 eura, vzniknutých titulom priznaného doplatku znalečného, vyplateného zo štátnych finančných prostriedkov. O náhrade trov konania odporkyne 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia 394,31 eura s podrobnou špecifikáciou. Nepriznal jej náhradu za stratu času vyčíslenú v rozpore s § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď čas strávený cestou na pojednávanie z Mestskej časti Petržalka do Mestskej časti Ružinov a späť nie je časom stráveným mimo sídla advokáta, nakoľko ide o cestu v rámci jedného mesta. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k svojmu rozhodnutiu na základe výsledkov znaleckého dokazovania, ktorým bola potvrdená pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa k odporcovi 1/ na 99,75 %. S poukazom na diagnostikovanú mužskú neplodnosť dňa 20.2.2008 mal pochybnosť o správnosti znaleckého posudku a preto žiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky. Namietol prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 2.11.2012 napriek včasnému ospravedlneniu a požiadaniu o odročenie pojednávania. Uviedol, že súd nemá právo právnemu zástupcovi určovať, či a kedy si vezme dovolenku, keď dovolenku si určuje každý sám podľa svojej potreby; dôvod čerpania dovolenky považoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania; právo čerpať dovolenku je zákonným právom a nie vždy je možné termín dovolenky plánovať niekoľko mesiacov dopredu; jeho právna zástupkyňa výslovne žiadala pojednávanie odročiť a dôvod odročenia riadne zdôvodnila. Rozhodnutím vo veci tak bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Rovnako mu bola odňatá možnosť konať pred súdom nevykonaním navrhovaného kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré navrhoval s poukazom na úspešné zapretie otcovstva v inom konaní a diagnostikovanú neplodnosť. Záverom uviedol, že otcovstvo zakladá celý rad práv a povinností na niekoľko rokov, niektoré takmer doživotne a preto bolo dôvodné, aby sa kontrolným znaleckým posudkom preverili závery znalca a aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o otcovstve navrhovateľa k odporcovi 1/. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podala odvolanie odporkyňa 2/ a žiadala priznať i požadovanú náhradu za stratu času. Uviedla, že sídlo jej právneho zástupcu sa nachádza v obvode Bratislava V, pričom miesto výkonu právnej služby bolo v obvode Bratislava II, t.j. mimo jeho sídla. Poukázala na nešpecifikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo priznané právo advokátom so sídlom v Bratislave na náhradu za stratu času pri presune z jedného obvodu do ostatných. Odporkyňa 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa správne pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne. Táto už na predchádzajúcom pojednávaní vzniesla požiadavku kontrolného posudku, na čom postavila i odvolanie; na pojednávaní by tak nič nové neuviedla a preto žiadne právo navrhovateľovi odňaté nebolo. Ďalej uviedla, že doklad o neplodnosti bol založený v roku 2008, pričom rozhodným obdobím pre počatie odporcu 1/ bola polovica roku 2005. Nesporným dôkazom je záver znaleckého posudku s určením pravdepodobnosti otcovstva na 99,999999 %. Otcovstvo navrhovateľa v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš nebolo zapreté z dôvodu neplodnosti, ale na základe znaleckého posudku, ktorý otcovstvo navrhovateľa vylúčil na 99,8 %. Nakoľko žiadnym spôsobom neboli spochybnené žiadne skutočnosti ani závery znaleckého dokazovania, nie je dôvod pre kontrolný posudok. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a odvolanie odporkyne 2/ dôvodné je. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.4.2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť 135,70 eura na účet súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). K námietke prejednania a rozhodnutia veci na pojednávaní dňa 2.11.2012 odvolací súd uvádza, že termín pojednávania 2.11.2012 bol určený pri odročení pojednávania konaného dňa 4.7.2012, pričom ako navrhovateľ, tak aj jeho právna zástupkyňa boli na ďalšie pojednávanie predvolaní ústne s tým, že termín pojednávania 2.11.2012 zobrali na vedomie (t.j. takmer 5 mesiacov vopred). Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním zaslaným prostredníctvom e-mailu dňa 30.10.12012 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní dňa 2.11.2012 z dôvodu čerpania dovolenky. Pojednávanie žiadala odročiť na iný termín a zároveň ospravedlnila aj neúčasť navrhovateľa na pojednávaní, ktorý sa pojednávania bez jej prítomnosti nezúčastní. Návrh na odročenie pojednávania teda neobsahoval náležitosť v zmysle § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p., keď nebol uvedený deň, keď sa právna zástupkyňa navrhovateľa o tvrdenom dôvode odročenia dozvedela; nebolo tak možné posúdiť, či bola splnená povinnosť oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu; uvedené aj s poukazom na vedomosť právnej zástupkyne navrhovateľa o termíne pojednávania takmer 5 mesiacov vopred. Navyše tvrdený dôvod - čerpanie dovolenky - bez bližšej špecifikácie je neurčitý a rovnako neumožnil bez ďalšieho posúdenie, či ide o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania; na preukázanie tvrdeného dôvodu pritom právna zástupkyňa navrhovateľa neoznačila ani nepredložila žiaden dôkaz. Existenciu takéhoto dôležitého dôvodu totiž možno preveriť len zo skutočností, ktoré sú konajúcemu súdu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka či jeho zástupcu o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť sa skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď pojednávanie konané dňa 2.11.2012 neodročil na základe žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľa a vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a aj rozhodol v jej neprítomnosti a aj v neprítomnosti navrhovateľa; týmto postupom preto nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. K ďalšej námietke odňatia možnosti konať pred súdom nevykonaním navrhovaného kontrolného znaleckého dokazovania s poukazom na úspešné zapretie otcovstva v inom konaní a diagnostikovanú neplodnosť odvolací súd uvádza, že podľa záveru znaleckého posudku RNDr. Heleny Polákovej otcovstvo navrhovateľa k odporcovi 1/ nemožno vylúčiť, pričom pravdepodobnosť jeho otcovstva je 99,999999 %; uvedený výsledok značí, že otcovstvo navrhovateľa k odporcovi 1/ treba pokladať za prakticky dokázané. Pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa k odporcovi 1/ teda nebola určená na 99,75 %, ako uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní, ale na 99,999999 % (podľa znaleckého posudku pravdepodobnosť otcovstva vyššia ako W = 99,75 % sa konvenčne označuje výrazom „otcovstvo prakticky dokázané“). Navrhovateľ už v podaní zo dňa 4.5.2011 nesúhlasil so závermi znaleckého posudku s poukazom na zapretie otcovstva v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/24/2004 pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši a na diagnózu mužskej neplodnosti nálezom zo dňa 20.2.2008; navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko sa v danej veci jedná o závažnú skutočnosť. Na pojednávaní dňa 4.7.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že nie je vylúčené, že došlo k zámene vzoriek; opätovne poukázala na diagnózu mužskej neplodnosti. Uvedené námietky navrhovateľa voči záverom znaleckého posudku teda nevychádzajú z konkretizovaných pochybení znalca či z nejednoznačnosti alebo rozpornosti záverov znaleckého posudku, ale len zo všeobecných konštatovaní o dôležitosti predmetnej veci, možnosti zámeny vzoriek (bez bližšej konkretizácie vzhľadom k záveru znaleckého posudku) či opakovanému poukazu na diagnostikovanú mužskú neplodnosť. Diagnostický záver lekárskej správy - nálezu MUDr. Branislava Obšitníka, urológa, zo dňa 20.2.2008 síce uvádza mužskú neplodnosť, avšak v otázke určenia otcovstva odporúča genetické vyšetrenie, keďže nálezy nevylučujú možné spontánne počatie. Samotný nález teda otcovstvo navrhovateľa nevylučuje a preto nespochybňuje závery znaleckého posudku. Odvolací súd pritom poukazuje i na rozdielnosť dátumu vyhotovenia lekárskej správy 20.2.2008 a rozhodujúceho obdobia pre počatie odporcu 1/, narodeného 6.4.2006. Rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 13C/24/2004-30 zo dňa 17.5.2004 bolo zapreté otcovstvo navrhovateľa k D. A., U.. XX.X.XXXX, avšak nie z dôvodu neplodnosti navrhovateľa, ale vzhľadom k záveru znaleckého posudku Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., podľa ktorého je potrebné pokladať otcovstvo navrhovateľa za jednoznačne vylúčené. Tento rozsudok preto rovnako nevylučuje otcovstvo navrhovateľa k odporcovi 1/ a ani nespochybňuje závery znaleckého posudku vyhotoveného v predmetnej veci. Možnosť zámeny vzoriek ako dôvod pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania navrhovateľ bližšie nešpecifikoval. Podľa zápisu o odbere biologických vzoriek pre vypracovanie znaleckého posudku navrhovateľ svojim podpisom potvrdil, že biologická vzorka, ktorá mu bola odobratá, bola v jeho prítomnosti označená menom a dátumom narodenia. Pri závere o pravdepodobnosti otcovstva navrhovateľa k odporcovi 1/ 99,999999 % potom nie je zrejmé, ako by mohlo dôjsť k takej zámene vzoriek, aby bol dosiahnutý uvedený výsledok. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania by bolo nadbytočné a nehospodárne. K námietke odňatia možnosti konať pred súdom nevykonaním navrhovaného kontrolného znaleckého dokazovania odvolací súd záverom uvádza, že súd v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná (a to aj v konaní o zapretie otcovstva, v ktorom je povinný v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli). Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom potom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odporkyňa 2/ v odvolaní namietla nepriznanie náhrady za stratu času pri ceste z okresu Bratislava V do okresu Bratislava II a späť v súvislosti s účasťou na pojednávaniach konaných dňa 11.11.2011, 4.7.2012 a 2.12.2012. Podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Nárok advokáta na náhradu výdavkov súvisiacich s cestovným a na náhradu za stratu času vyplýva z § 15 a § 17 vyhlášky. Osobitný charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje použitie vlastného cestného motorového vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho advokátskej kancelárie, a preto pôjde, bez ohľadu na vzdialenosť, vždy o účelne vynaložené cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. Táto zásada bude platiť aj pri cestách v jednom meste, ak sa cestné motorové vozidlo použije z okresu do okresu. Je na mieste rozlíšenie medzi pojmami „mesto“ a „miesto“, pričom úkony právnej služby (za ktoré nebola advokátovi priznaná náhrada cestovných výdavkov), boli uskutočnené v meste Bratislava, avšak v mieste súdu, teda v inom mieste, ako je sídlo advokáta. Obdobný postup sa vyžaduje aj v súvislosti s priznávaním náhrady za stratu času (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 13/2010 zo dňa 24.11.2011). S poukazom na citovanú časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje, má odporkyňa 2/ v rámci náhrady trov konania nárok i na náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške pri trvaní cesty z okresu Bratislava V do okresu Bratislava II a späť 2 x 40 minút, t.j. 8 začatých polhodín v dňoch 11.11.2011, 4.7.2012 a 2.12.2012 - 8 x 10,52 eura + 8 x 12,35 eura + 8 x 12,71 eura = 284,64 eura, s 20 % DPH 56,93 eura spolu 341,57 eura, keď jedna šesťdesiatina výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje 12,35 eura a pre rok 2012 12,71 eura. Celkové trovy právneho zastúpenia potom predstavujú sumu 735,88 eura pri súčte súdom prvého stupňa priznaných 394,31 eura a náhrady za stratu času 341,57 eura. Na uvedenom základe odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov konania 735,88 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mal plný úspech) tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko túto si neuplatnil. O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal jej proti navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 81,45 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.1.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) 60,07 eura (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl.), režijný paušál 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 67,88 eura, s 20 % DPH 13,57 eura 81,45 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.