Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/223/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216998 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112216998.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X/XX, I., zast. JUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom, so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 27,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. marca 2013, č.k.8C 112/2012 - 32, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 24,41 eur do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 27,89 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonnou väzbou. Rozhodol tak podľa § 96 ods. 1, 2, 3 po späťvzatí návrhu na začatie konania navrhovateľom z dôvodu, že odporca oznámením zo dňa 20.8.2012 priznal navrhovateľovi dlžnú sumu 27,22 eur. O trovách konania, rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania a návrh na zastavenie konania spolu s režijným paušálom á = 7,63 eur) majúc za to, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania odporca, nakoľko splnil povinnosť návrhom uplatňovanú po jeho podaní na súd a teda návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov konania podal riadne a včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že prvostupňový súd vec nesprávne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že došlo k porušeniu zásady hospodárnosti konania tým, že navrhovateľ uplatnil spoločné nároky na odškodnenie uplatnené jednou žiadosťou u odporcu jednotlivými žalobami, pričom vytvoril osem súdnych konaní po tom, čo tieto neboli uspokojené odporcom v zákonnej lehote stanovenej zákonom č. 119/1990 Z.z. Tento nehospodárny postup právneho zástupcu navrhovateľa odporca označil za postup v rozpore s dobrými mravmi za účelom získania neodôvodneného obohatenia v podobe trov konania. Poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré súd prvého stupňa nevyužil, čím podľa názoru odporcu došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a k jeho poškodeniu. Uviedol, že ide o nároky vyplývajúce z toho istého skutkového základu, o nároky plynúce z rovnakého právneho predpisu, ktoré nie je potrebné preukazovať určitým špecifickým spôsobom a ich výška je taktiež stanovená jednoznačne právnym predpisom. Dispozícia navrhovateľa s návrhom na začatie konania nemôže podľa odporcu vytvárať prostredie pre vznik bezdôvodného obohatenia v podobe trov právneho zastúpenia a navrhovateľ si musí byť vedomý, že nehospodárnosť jeho postupu pri uplatňovaní nárokov sa premietne do nepriznania náhrady trov konania. Poukázal na to, že v zmysle zák. č. 586/2003 Z.z. odporca nie je povinný uhradiť trovy vzniknuté v súvislosti so zastúpením nevykonaným s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na vysoký počet obdobných konaní s identickým právnym zástupcom odporca nastolil myšlienku o úmysle tohto právneho zástupcu obohacovať sa na úkor štátneho rozpočtu. Pozornosť upriamil na nález ÚS ČR, sp. zn. I ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku, ktoré správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom a procesnou šikanou, a preto trovy konania v takom prípade nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný. Podľa neho žiadne zákonné ustanovenie nelimituje spôsob uplatňovania práv osoby žalobnými návrhmi, avšak takéto formalizovanie práv je neprípustné v materiálnoprávnom štáte a je potrebné prihliadať na samotný účel civilného procesu, ktorým je poskytnutie ochrany porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom a nepripustiť, aby sa stal nástrojom vytvárania ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany. Poukázal na to, že účelom právnej úpravy náhrady trov konania je kompenzácia skutočne vynaložených nákladov na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Keďže podľa neho právny zástupca navrhovateľa evidentne nepostupoval s odbornou starostlivosťou tým, že jedinou žiadosťou uplatnené nároky u odporcu na súde uplatnil jednotlivo, priznanie trov konania v podobe trov právneho zastúpenia je v príkrom rozpore so zásadou účelnosti vynaložených trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Vytkol taktiež súdu prvého stupňa, že tento nebral do úvahy ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že ide o drobný spor s možnosťou súdu neprimerané trovy znížiť alebo ich nepriznať. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania zmenil a trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal, prípadne vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania žiadal ako vecne správne potvrdiť a taktiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odporca uznáva neuhradenie uplatneného nároku navrhovateľov včas a poukazuje na skutočnosť, že v iných súdnych konaniach nemusí mať vo veci úspech, pričom množstvo sporov vyvoláva odporca svojou nečinnosťou. Odporcom uvádzaný nález Ústavného súdu ČR označil za na vec neaplikovateľný vzhľadom na to, že pojednáva o inkasných spoločnostiach, ktorou nie je a pohľadávka v tejto kauze nenarástla do nezmyselnej výšky, pretože trovy konania boli priznané vo výške 72,69 eur. Spôsob uplatnenia rôznych nárokov je podľa navrhovateľa len na jeho vôli. Poukázal na skutočnosť, že i odporca nárok navrhovateľa neuspokojil jednorázovo, ale postupne v troch rozhodnutiach, čo je jedným z dôvodov jednotlivého uplatňovania nárokov na súde, keďže nie je možné predvídať posúdenie jednotlivých nárokov odporcom. Poukázal na súdne rozhodnutia, ktorými všeobecné súdy spoločne uplatnené nároky vylúčili na samostatné konania a na snahu predísť takémuto procesnému postupu. Vzhľadom na uvedené považoval právny zástupca navrhovateľa svoj postup za efektívny a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorými bola v iných obdobných veciach navrhovateľom prisúdená plná náhrada trov konania. Taktiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Náhrada trov konania v občianskom súdnom konaní je obmedzená na náhradu všetkých trov účelne vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Spôsob uplatnenia práv navrhovateľa nebol realizovaný nezákonným spôsobom a teda navrhovateľ bol oprávnený jednotlivými čiastkovými žalobami uplatniť si jednotlivé nároky, o ktorých odškodnenie žiadal odporcu spoločne jednou žiadosťou. Za právne zastúpenie v každom jednom konaní mu preto vzhľadom na dôvodnosť každej jednej žaloby prislúcha právo na náhradu trov konania, a to za tie úkony právnej pomoci, ktoré v jednotlivých konaniach neboli identické. Za takýto identický úkon právnej pomoci by odvolací súd považoval jedine prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, nakoľko právny zástupca navrhovateľa právne zastúpenie pravdepodobne prevzal ešte pred podaním jednej žiadosti o odškodnenie u odporcu. Odporca však k podanému odvolaniu nedoložil doklady preukazujúce plné priznanie odmeny právnemu zástupcovi navrhovateľa v inom jeho súdnom konaní, z ktorého dôvodu nemožno uvažovať o bezdôvodnom navýšení trov právneho zastúpenia. Ak by sa odvolací súd priklonil k argumentácii odporcu v rámci odvolania, že pre prípad uplatnenia nároku navrhovateľa jednotlivými žalobami nemá mu byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, mohlo by dôjsť k absurdnej situácii, že v prípade takéhoto rozhodnutia v každom jednom konaní o čiastkových nárokoch navrhovateľa by mu trovy právneho zastúpenia neboli priznané vôbec, ktorá aplikácia práva je rozhodne ústavne nekonformná. Podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemôže obmedziť. Zvolený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 O.s.p.). Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta (§ 2 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Z.z.). Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa nie je zrejmý rozpor s vyššie uvedenými právnymi ustanoveniami. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu o vade konania pred súdom prvého stupňa spočívajúcu v neaplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. o moderovaní výšky náhrady trov konania súdom, toto ustanovenie dáva súdu možnosť a nie povinnosť jeho použitia v prípadoch, ak to uzná za vhodné z dôvodov hodných osobitného zreteľa a ak vzhľadom na výšku istiny sa javí výška trov neprimeraná. Aktuálna súdna prax hovorí o potrebe dodržania proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trovami konania, ale zároveň konštatuje, že právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore (ako i po späťvzatí dôvodne podanej žaloby) je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Pre aplikáciu tohto ustanovenia musí ísť o celkom výnimočný prípad daný buď okolnosťami danej veci, alebo okolnosťami na strane účastníkov konania, keď treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V danej veci odvolací súd konštatuje nenaplnenie zákonných dôvodov pre zníženie či nepriznanie náhrady trov konania, a to ani v okolnostiach daných pomermi účastníkov a ani v okolnostiach daných samotnou podstatou prejednávanej veci. Navyše výška priznaných trov právneho zastúpenia nedosahuje intenzitu potrebnú pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ohľadom náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu v časti trov konania v sume 16,60 eur + režijný paušál v usme 7,81 eur (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) spolu v sume 24,41 eur. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Bratislave prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.