Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/276/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204272 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112204272.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: C., M.. XX.XX.XXXX J. M., M.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - L. L., Q. Q., Y. XX, zast. AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevský rad 5, Bratislava, a otec - I.. D. B., Q. Q., L. XX, zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, AK Krížna 47, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P 11/2012-251, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi B.: C., M.. XX.XX.XXXX a M., M.. XX.XX.XXXX sa m e n í tak, že matka má právo stretávať sa s deťmi v čase jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od soboty od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., v čase Veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 9.00 hod., v čase Vianoc a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 9.00 hod. do konca zimných školských prázdnin určených MŠSR do 18.00 hod.. Vo zvyšnej časti úpravy styku ako aj ďalších napadnutých výrokoch sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P 11/2012-251 zveril maloleté deti B.: C., M.. XX.XX.XXXX a M., M.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Učil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja ich rodičia. Styk matky s maloletými upravil počas každého kalendárneho týždňa s výnimkou sviatkov a prázdnin v čase od stredy po skončení školského vyučovania, kedy si matka prevezme deti v školskom zariadení do štvrtka do 8.00 hod. nepretržite, kedy ich odovzdá v školskom zariadení, v nepárnom kalendárom týždni s výnimkou sviatkov a prázdnin si matka deti prevezme v piatok po skončení školského vyučovania v školskom zariadení, a odovzdá ich v nedeľu v mieste bydliska otca o 17.00 hod., počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok, v čase od 9.00 hod dňa 01.07. do 18.00 hod dňa 15.07. a v čase od 9.00 hod dňa 01.08. do 18.00 hod dňa 15.08., v čase Vianoc a zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod, a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 9.00 hod. do konca zimných školských prázdnin určených vyhláškou MŠSR, v čase jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od soboty od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., v čase veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od Veľkého piatku od 9.00 hod do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 9.00 hod. Matka si deti prevezme v určenom čase, v mieste bydliska otca s výnimkou prípadov, kedy si deti preberá v školskom zariadení. Otec deti na styk s matkou náležite pripraví. Matke maloletých detí určil povinnosť platiť výživné na maloletú C., M.. XX.XX.XXXX v sume XXX € mesačne a na maloletú M., M.. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc mesiacom február 2012. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2012 do 31.03.2013 na maloletú C. vo výške X.XXX € a na maloletú M. vo výške X.XXX € povolil matke splácať v XXX € mesačných splátkach na každé z detí spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom apríl 2013, pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.05.2008 č.k. 24C 95/2006-178 v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Návrh matky na nariadenie výchovného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd v rámci rozhodovania o otcom navrhovanej zmene úpravy sa vysporiadal so zákonnou podmienkou, ktorou je preukázanie zmeny pomerov, pričom dospel k záveru, že v prejednávanom prípade došlo od ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 24C 95/06-178 k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia, nakoľko mal preukázané, že otec od júna 2009 vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo posúdil ako zmenu pomerov oproti úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom nastoleným uvedeným rozhodnutím. Na základe vykonaného dokazovania návrh otca posúdil ako dôvodný, pričom prihliadol na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v konaní najavo. Zo správy obvodnej pediatričky maloletých detí L.. F. L., vypracovanej na žiadosť súdu mal preukázané, že zdravotnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne otec. Zo správ zo Základnej školy na L. ulici, ktorú obe deti navštevujú mal preukázané, že o prospech maloletých detí a ich správanie sa otec zaujíma pravidelne, takmer denne, zúčastňuje sa schôdzí ZRPŠ, aktivita matky v tomto smere školou uvádzaná nebola. S poukazom na vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností mal súd prvého stupňa za preukázané že otec deťom poskytuje stabilné zázemie pre ich všestranný rozvoj, osobnú starostlivosť o deti vykonáva na základe dohody rodičov nepretržite od júna 2009, jeho návrh korešponduje s faktickým stavom úpravy výkonu rodičovských práv, preto mu v otázke zverenia detí vyhovel. Naopak nevyhovel návrhu matky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a to s poukazom na závery vykonaného dokazovania, aj s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka, no najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že v pôvodnom rozhodnutí o rozvode manželstva bola takáto úprava de facto nastolená, napriek tomu však rodičia na návrh matky od striedavej starostlivosti ustúpili. Podľa názoru súdu prvého stupňa s ohľadom na záujem maloletých detí, ktoré majú v súčasnosti vytvorené stabilné výchovné prostredie pre svoj všestranný rozvoj, niet dôvodu opätovne meniť ich výchovné prostredie. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania ako nadbytočný zamietol, nemajúc pochybnosti o predpokladoch a schopnostiach rodičov pre výkon ich rodičovských práv. Rovnako prihliadol na záujem maloletých detí, pre ktoré by znalecké dokazovanie, ktorému by sa museli podrobiť a ktoré podľa názoru súdu nie je nevyhnuté vykonať bolo zaťažujúce. Vec právne posúdil podľa § 26, § 24 ods. 2, 4, 5 Zák. o rodine. Styk matky s maloletými deťmi upravil tak, aby bolo rešpektované právo detí na výchovu a starostlivosť so strany oboch rodičov a aby boli rešpektované aj práva detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Pokiaľ matka v konaní namietala výsluch maloletých detí vykonaný dňa 05.10.2012 za prítomnosti kolízneho opatrovníka maloletých detí s odôvodnením, že tento bol vykonaný súčasne s oboma deťmi, uviedol, že výsluch maloletých detí bol vykonaný riadne, primerane ich veku a osobnej vyspelosti a spoločne bol vykonaný z dôvodu poskytnutia čo najväčšieho komfortu, istoty a spôsobenia čo najmenšej záťaže na maloleté deti. Naviac na výsledok výsluchu v konaní neprihliadol, nakoľko ostatné vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci. Výživné zo strany matky určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. V rámci rozhodovania o výške výživného vychádzal jednak z preukázaných výdavkov maloletých detí, ich odôvodnených potrieb, veku, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje otec. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka maloletých detí riadne svoje skutočné príjmy nepreukázala, nakoľko tieto nezodpovedajú jej životnej úrovni. Zo samotného výsluchu matky mal za preukázané, že jej životná úroveň je nepomerne vyššia ako životná úroveň zodpovedajúca preukazovaným príjmom. Matka užíva vozidlo zn. L., čo je značka všeobecne radená medzi luxusné značky, navyše v konaní bolo preukázané, že matka v lete roku 2012 odpredala byt v jej výlučnom vlastníctve, predajom ktorého získala sumu XX XXX €. S poukazom na uvedené, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj majetkové a zárobkové pomery rodičov, s prihliadnutím aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že schopnosti a možnosti matky jej umožňujú platiť výživné v určenej výške, t.j. XXX € mesačne na každé dieťa. Navyše ako vyplynulo z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny matka maloletých detí od ich narodenia poberá na deti rodinné prídavky. Pri určovaní výšky výživného sa riadil úvahou zodpovedajúcou zákonnej požiadavke určovania výživného na maloleté deti, spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj predpoklady odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Výživné určil od podania návrhu otca, t.j. od februára 2012, zročné výživné od februára 2012 do svojho rozhodnutia vyčíslil, toto povolil matke splácať v 100 € mesačných splátkach na každé z detí v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Návrh matky na nariadenie výchovného opatrenia, t.j. povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a dosiahnutia akceptácie rodičovskej role matky, ktorý si matka uplatnila v zmysle § 37 ods. 2 Zák. o rodine ako nedôvodný zamietol, keď podľa názoru súdu matka v konaní nepreukázala potrebu nariadenia takéhoto výchovného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia. Matka svojim odvolaním navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv zamietnuť. V prípade, že odvolací súd jej odvolaciemu návrhu nevyhovie, navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, maloleté zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s presným vymedzením osobnej starostlivosti rodičov v párnom a nepárnom týždni, s presným vymedzením osobnej starostlivosti rodičov počas jarných prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných prázdnin v párnom a nepárnom roku, s vymedzením počas letných prázdnin v každom roku. Súčasne žiadala uložiť obom rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia. Ako dôvod podania odvolania uviedla neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa v otázke zmeny zverenia maloletých detí, rovnako s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedenými v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Podľa jej názoru len z dôvodu, že v lete 2009 bola v dôsledku negatívnej životnej situácie a zdravotných problémov nútená požiadať otca, aby dočasne zabezpečoval starostlivosť o ich dcéry vo väčšom rozsahu ako bolo určené, s tým, že samozrejme sa bude s maloletými dcérami intenzívne stretávať, nemôže súd bez ďalšieho dokazovania vychádzajúc len z výpovedí účastníkov konania a potenciálne z rozhovoru s maloletými deťmi skonštatovať, že je potrebné zachovať stabilné výchovné prostredie maloletých dcér, ktoré nie je dôvod meniť, zjavne opomínajúc, že nielen otec, ale aj ona ako matka chce a má právo sa rovnocenne podieľať na výchove maloletých dcér, pričom súd tým, že bez ďalšieho dokazovania rozhodol o zmene zverenia dcér a zamietol jej návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, jej toto právo odňal. Pokiaľ súd prvého stupňa vykonal výsluch detí, je paradoxné, že na jednej strane konštatoval, že výsluch detí vykonaný za prítomnosti kolízneho opatrovníka bol vykonaný riadne, primerane ich veku a spoločne bol vykonaný z dôvodu čo najväčšieho komfortu a istoty, na výsledok výsluchu v konaní neprihliadal, nakoľko ostatné vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu. Ktoré konkrétne dôkazy, s výnimkou výsluchov účastníkov konania boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie už v odôvodnení neuviedol, zrejme z dôvodu, že iné dôkazy neboli vykonané, a to napriek tomu, že ich navrhovala. Ako matka vždy mala a má o svoje dcéry záujem, chce sa aktívne podieľať na ich výchove a ako matka považuje za potrebné, aby mala adekvátny priestor na formovanie ich osobností, čo v konečnom dôsledku je aj právom samotných dcér. Na margo jej vzťahu s maloletými dcérami zdôraznila, že tak maloletá C.I. ako aj M. sú u nej spokojné, majú u nej vytvorené vhodné podmienky a zázemie. O maloleté deti sa starala nielen počas víkendov, či veľkonočných prázdnin, ale aj počas pracovného týždňa, kedy zabezpečovala a zabezpečuje prípravu dcér do školy, vrátane odvozu. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného, s touto nesúhlasila, keďže nezodpovedá jej zárobkovým, majetkovým pomerom. Z príjmu ktorý v konaní preukázala nie je schopná prispievať na výživu maloletých detí aktuálne sumou XXX €, spolu so zročným výživným. Je odkázaná na jej aktuálny príjem a predovšetkým pomoc a podporu rodičov, ktorí jej dočasne poskytujú finančné prostriedky. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla rovnako vykonať ako dôkaz výsluch svojich rodičov, súd však tento návrh zamietol. Vo vzťahu k určeniu výšky výživného na margo doterajšej argumentácie považovala za potrebné zdôrazniť, že podľa jej názoru výživu detí za obdobie od roku 2009 zabezpečila dostatočným spôsobom, keď otcovi, ktorý sám dosahuje nadštandardné príjmy, pri vyporiadaní BSM prenechala všetky finančné prostriedky s tým, že tieto mali byť použité na zabezpečenie výživy dcér počas obdobia, kedy bude otec vykonávať osobnú starostlivosť o deti. Náklady, ktoré otec vyčíslil na dcéry považovala za nadhodnotené. Za nesprávne považovala rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti zamietnutia jej návrhu na nariadenie výchovného opatrenia, keď v konaní preukázala potrebu jeho nariadenia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa jej návrh zamietol považovala za absurdné, keďže nielen z písomných prejavov, ale aj ústnych prednesov otca na pojednávaní je viac ako zrejmé, že ju nedokáže akceptovať ani ako ženu, ani ako matku, ktorá má záujem a chce sa o svoje maloleté deti starať. Mala za to, že práve výchovné opatrenie, ktoré navrhovala nariadiť, by mohlo smerovať k zlepšeniu ich vzájomnej komunikácie, k akceptovaniu jej osoby ako matky detí, k zmierneniu podľa jej názoru až nenávistného postoja otca k jej osobe. Otec svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku a výroku o zročnom výživnom. V napadnutých výrokoch žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, styk matky upraviť v každom párnom kalendárnom týždni s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy si matka deti prevezme v piatok po skončení školského vyučovania v školskom zariadení a odovzdá ich v nedeľu v mieste bydliska o 17.00 hod. v čase jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od soboty 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., v čase Veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od Veľkého piatku od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 9.00 hod.. Zročné výživné žiadal určiť za obdobie od 01.12.2009 do 31.03.2013, a to na maloletú C. vo výške X.XXX € na maloletú M. vo výške X.XXX € s tým, že uvedené zročné výživné sa matke povolí splácať v XXX € mesačných splátkach na každé z detí počnúc mesiacom apríl 2013. Pokiaľ ide o styk s maloletými deťmi v rámci bežného styku tento žiadal zmeniť z nepárneho na párny kalendárny týždeň s poukazom na to, že t.č. v 17. kalendárnom týždni sú deti u neho, teda v nepárnom kalendárnom týždni nebývajú s matkou. Styk počas jarných školských prázdnin navrhol zmeniť z nepárneho na párny kalendárny rok z dôvodu, že posledné jarné prázdniny roku 2013 boli deti s ním, takže v nasledujúcom roku by mali byť s matkou. Z rovnakého dôvodu žiadal zmeniť aj Veľkonočné prázdniny z každého párneho na nepárny kalendárny rok, keďže v roku 2013 počas Veľkonočných sviatkov boli deti s matkou. Pokiaľ ide o výživné, žiadal zmeniť výrok o určení počiatku vzniku vyživovacej povinnosti matky, keď túto žiadal určiť od 01.12.2009. Uviedol, že aj keď v návrhu nežiadal určiť výživné spätne, svoje stanovisko zmenil až po preukázaní správania sa matky, ktorá napriek opakovaným výzvam i zo strany súdu si naďalej neplnila vyživovaciu povinnosť, poberala prídavky na deti. Podľa jeho názoru ide o nezodpovedný prístup matky vo vzťahu k maloletým deťom. Suma výživného je určená pre deti, rovnako ako štátne sociálne dávky vo forme prídavkov na deti, ktoré matka deťom nikdy skutočne nevyplatila, zadržala ich. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zročnom výživnom mal vychádzať z ustanovenia § 77 ods. 1 Zák. o rodine a určiť výživné od 01.12. 2009 (v návrhu chybou v písaní uvedený rok 2010), keď za dôvod hodný osobitného zreteľa bolo možné považovať správanie sa matky, ktorá odďaľovala skončenie veci, neplatila výživné, neoprávnene poberala rodinné prídavky na maloleté deti. Matka dňa 21.05.2013 doručila vyjadrenie k odvolaniu otca. Bez ohľadu na to, že podala odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, k odvolaniu otca považovala za potrebné uviesť, že podľa jej názoru ide opäť o účelový krok, ktorým otec len preukazuje svoju neschopnosť spoločne konštruktívne komunikovať, o to viac, že v konečnom dôsledku úprava jej styku s maloletými deťmi počas bežného týždňa tak ako je určená rozsudkom, korešponduje s návrhom otca na začatie konania a s návrhom na zmenu návrhu na začatie konania, v ktorom žiadal, aby mala určené právo stretávať sa s maloletými deťmi v nepárnom týždni v kalendárnom roku. Čo sa týka návrhu otca na zmenu kalendárnych rokov, v ktorých má stráviť s maloletými deťmi jarné a Veľkonočné prázdniny, uviedla, že aj táto v konečnom dôsledku rešpektuje samotný návrh otca na začatie konania, aj jeho návrh na zmenu návrhu na začatie konania, kde otec navrhoval, aby Veľkonočné prázdniny trávila s maloletými deťmi každý párny rok a jarné prázdniny každý nepárny rok. Za podstatnú v konečnom dôsledku považovala predovšetkým tú skutočnosť, aby čas prázdnin, ktoré majú maloleté deti, strávili s oboma rodičmi pomerne, t.j. ak v jednom roku strávia s otcom jarné prázdniny, aby Veľkonočné strávili s ňou a naopak, bez ohľadu na to, či ide o párny alebo nepárny rok. Pokiaľ ide o otcove zdôvodnenie odvolania v časti priznania spätného výživného, podľa jej názoru toto nemá oporu v zákone, pretože zmyslom zákonnej úpravy ako vyplýva aj z dôvodovej správy a viacerých odborných komentárov je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali ich účelovo. Výživné ako úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má svoje opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká a nie za minulé obdobie. Pokiaľ teda otec mal za to, že sú dané dôvody na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, je z jeho strany alibistickým argumentom tvrdenie o jeho čakaní na jej vyjadrenie, či uplatnenie práva na spätné výživné čakaním na preukázanie sa jej správania. Vychádzajúc z dôvodovej správy k ustanoveniu § 77 ods. 1 Zák. o rodine, keď zákonodarca doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa mala za následok sprísňujúcu úpravu od oprávnených, v danom prípade od otca, vyžadujúc zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, keď návrh na určenie výživného je potrebné podať bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok a nevyužívať ho v prípadoch, kedy medzi rodičmi dochádza k osobným konfliktom a teda nevyužívať tento inštitút ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy maloletých detí. Podaním z 03.06.2013 sa k odvolaniu matky písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami matky uvedenými v jej odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu, nakoľko skutkové tvrdenia tam uvedené nezodpovedajú skutočnému stavu, prípadne ide o informácie, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a účelovo vyložené spôsobom, ktorý nekorešponduje so skutkovým stavom. Opätovne poukázal na nezodpovedný prístup matky k starostlivosti o maloleté deti, keď doposiaľ v konaní nevysvetlila o akú negatívnu životnú situáciu u nej išlo a aké vážne zdravotné problémy matka v čase, keď mu deti odovzdala, nasledujúce štyri roky prekonávala. Na súde sa k uvedenému nevyjadrila, žiadny dôkaz ohľadne svojich tvrdení nepredložila. Pokiaľ matka tvrdí, že súd nemôže vychádzať len z tvrdení účastníkov konania, potenciálne z rozhovoru s dcérami, toto rovnako nie je korektné, súd v prvom rade musí vychádzať z výpovede ľudí, ktorých sa prejednávaná vec týka. Dôkazov pre rozhodnutie súdu bolo mnoho, okrem skutočnosti, že matka s deťmi netrávila mnoho času, okrem dovoleniek sa s nimi stretávala len príležitostne, rovnako to potvrdzuje mailová komunikácia, vyjadrenie detskej lekárky, vyjadrenie triednych učiteliek, vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, vyjadrenie sa detí, jeho, prípadne aj samotnej matky. Súd teda v žiadnom prípade nerozhodoval len na základe výpovedí účastníkov konania, ale aj na základe tvrdenia ľudí, ktorí prichádzali s deťmi do styku a vedeli, kto sa o ne stará. Matka sa o deti nezaujímala a v podstate ani nezaujíma o študijné výsledky svojich dcér, nezúčastňuje sa rodičovských združení, triedne učiteľky ju ani nepoznajú, rovnako sa nezaujíma ani o zdravotný stav dcér. Nie je pravdou, že by chcel z matky spraviť víkendového, prázdninového rodiča, rešpektuje rozhodnutie súdu ako vo vzťahu k deťom, tak aj vo vzťahu k matke, dokonca je tomu rád a je zvedavý, ako sa s tým matka vysporiada. Je absurdné tvrdenie matky, že deti citovo manipuluje a že so svojou partnerkou údajne deštrukčne pôsobia na jej vzťah k deťom. Deti nemanipuluje, nemá na to dôvod. Matka si nechce pripustiť, že vzťah detí k nej je dôsledkom jej vlastného konania. Je úplne odôvodnené požadovať, aby matka najprv reálne ukázala svoj skutočný a reálny záujem o deti, priestor aj napriek rozhodnutiu súdu o zmene zverenia jej bol až nadštandardne vytvorený. Je len na nej, aký si časom vytvorí vzťah s deťmi. On necíti potrebu nič dokazovať, výsledkom jeho správania sú dve šikovné, krásne, zdravé dievčatá, ktoré sú veselé, šťastné a ktoré dosahujú aj v škole vynikajúce, nadpriemerné výsledky. Z tohto dôvodu nesúhlasí s návrhom matky na striedavú osobnú starostlivosť. Čo sa týka výšky výživného a tvrdenia matky, konštatoval, že opäť zavádza súd, svoje tvrdenia na súde ničím nepreukázala, žije nadštandardným spôsobom života, vozí sa v luxusných autách, oblieka sa výhradne do značkového oblečenia, chodí na drahé luxusné dovolenky, služobné cesty. Voči tomu nič nenamieta, praje matke, aby sa jej darilo, ale na životnej úrovni rodičov sa majú právo podieľať aj ich deti. Nie je správne, ak sa matka snaží preukázať svoju insolventnosť, len aby sa vyhla plateniu výživného. Pokiaľ ide o určený styk matky s deťmi, tento nemá záujem obmedzovať, odvolanie voči tejto časti rozsudku podáva z dôvodu spravodlivého usporiadania veci tak, aby sa deti u rodičov striedali a neopakoval sa styk dva roky po sebe. V zmysle uvedeného nad rámec zmeny úpravy styku v zmysle jeho odvolania žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok aj v čase Vianoc a zimných školských prázdnin z každého nepárneho kalendárneho roka na každý párny kalendárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 30.12. od 9.00 hod. do konca zimných školských prázdnin a to s poukazom na trávenie vianočných sviatkov v roku 2012 matky s maloletými deťmi. K odvolaniam oboch rodičov sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti zmeny zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca potvrdiť. Podľa názoru kolízneho opatrovníka súd mal v konaní dostatočne preukázané, že od roku 2009 celkovú každodennú starostlivosť a výchovu oboch detí zabezpečoval výlučne otec, deti si na tento model zvykli, prijali ho, pričom sa priebežne stretávali aj s matkou. Ani jeden z rodičov dlhodobo neriešil zmenu, ktorá pri výkone osobnej starostlivosti a výchove detí reálne nastala. V tejto súvislosti ani jeden z rodičov nežiadal orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie poradenstva. Zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú matka vo svojom odvolaní navrhovala, vzhľadom na vykonané dokazovanie a to predovšetkým výsluch oboch maloletých detí za prítomnosti kolízneho opatrovníka a správu zo školy, považoval v súčasnej dobe za nevhodné. Rozsudkom upravený rozsah styku matky s deťmi poskytuje dostatočný priestor nielen pre deti ale aj pre matku na to, aby sa v dostatočnej miere rozvíjal ich vzájomný vzťah. Pokiaľ ide o rozsah styku matky s deťmi navrhol vyhovieť odvolaniu otca a upraviť styk matky s deťmi v období jarných prázdnin na párny rok a počas Veľkonočných prázdnin na nepárny rok. V ďalšej časti úpravy styku matky s deťmi počas bežného školského roka s výnimkou prázdnin, dôvody v odvolaní otca nepovažoval za také podstatné, aby mohli zásadne ovplyvniť spôsob a podiel starostlivosti každého z rodičov. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, výška výživného určená súdom prvého stupňa je podľa kolízneho opatrovníka primeraná potrebám detí a zodpovedá aj príjmovým možnostiam a schopnostiam matky. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, odvolanie otca je čiastočne dôvodné len vo vzťahu k úprave styku matky s deťmi. V danej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. S dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa odvolací plne stotožnil, z tohto dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v záujme dôsledného vysporiadania sa s odvolacími námietkami oboch rodičov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci postupoval citlivo a pri rozhodovaní zohľadnil predovšetkým záujem maloletých detí, keďže v uvedených konaniach deti požívajú zvýšenú ochranu. Odvolací súd je zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že zmena zverenia maloletých detí je v ich záujme, pričom treba konštatovať, že v podstate ide o zosúladenie právneho stavu so stavom faktickým, keďže deti napriek tomu, že boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2008 č.k. 24C/95/2006-178 zverené do osobnej starostlivosti matky, sa od júna 2009 nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, ktorý od uvedeného obdobia riadne zabezpečuje ako osobnú starostlivosť o deti, tak aj finančné krytie odôvodnených potrieb maloletých detí. Z obsahu spisu vyplýva, že osobnú starostlivosť o deti prevzal otec na požiadanie matky, pričom matka do podania návrhu otca zo dňa 09.02.2012 nevyvinula žiadnu iniciatívu či snahu, aby opätovne v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu prevzala osobnú starostlivosť o deti. Pokiaľ matka v konaní uvádzala, že deti otcovi odovzdala v júni 2009 z dôvodu, že sa nachádzala v zložitej ťaživej situácii, nie je zrejmé z jej vyjadrení, o akú ťaživú situáciu išlo, ako ju riešila, najmä s poukazom na tak dlhé časové obdobie, počas ktorého sú deti u otca. Skutočnosť, že by otec ovplyvňoval deti proti matke napriek súčasným tvrdeniam matky zo spisu nevyplýva, zo spisu rovnako nevyplýva ani snaha matky o prevzatie detí do jej starostlivosti, či signalizácia na príslušné inštitúcie (ak by jej otec bránil v prevzatí starostlivosti, či deti ovplyvňoval) so žiadosťou o riešenie veci. Pokiaľ matka v konaní poukazovala na svoje práva ako matky, najmä jej právo rovnocenne sa podieľať na výchove jej dcér, treba uviesť, že tohto práva sa zbavila sama matka. Je možné akceptovať tvrdenia matky, že v dôsledku negatívnej životnej situácie bola nútená požiadať otca, aby dočasne zabezpečoval starostlivosť o deti, pokiaľ však takáto „dočasná situácia“ trvá od júna 2009 doposiaľ, obrana matky poukazovaním na jej práva ako matky, ako aj na práva detí, nie je namieste. Snaha matky o presadenie sa v živote jej dcér nevypláva ani z vyjadrenia triednych učiteliek detí, keď na akciách poriadaných školou, či na triednych aktívoch sa zúčastňuje iba otec. Ani v tomto smere nemožno prijať obranu matky, že otec ju o aktivitách detí neinformuje, nakoľko matka má vedomosť kde deti chodia do školy a má dostatok možností sa do aktivít školy zapojiť, či ísť sa na deti informovať. Vychádzajúc z obsahu spisu treba konštatovať, že faktický stav pretrvávajúci od júna 2009 matke vyhovoval, z ktorého dôvodu nie sú namieste námietky matky k rozsahu vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, najmä k jej žiadosti o nariadenie znaleckého dokazovania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozsah vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, a to výsluchom rodičov, maloletých detí, šetrením kolízneho opatrovníka, zadovážením správ zo základnej školy, ktorú deti navštevujú, správy od ošetrujúceho lekárky detí bol dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu nariadenie znaleckého dokazovania, či výsluch ďalších svedkov aj podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nadbytočné. V súvislosti s námietkami matky je na mieste položiť si otázku, kedy si matka chcela začať uplatňovať jej práva ako matky, na ktoré sa v súčasnej dobe odvoláva, ak by otec predmetný návrh nepodal. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca je vecne správny, z ktorého dôvodu odvolací súd nezistiac zhodne ako súd prvého stupňa ani splnenie podmienok zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Za vecne správny považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletých deťom, keď určené výživné aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám detí, tak aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Na strane detí súd prvého stupňa správne zohľadnil ich fyzický vek, náklady spojené so školskými i mimoškolskými aktivitami, na strane rodičov ich zárobkové možnosti a majetkové pomery. Pokiaľ ide o príjem matky, odvolací súd sa stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa, že matka svoje skutočné príjmy nepreukázala, z ktorého dôvodu vychádzal z jej možností, schopností a celkovej životnej úrovne. Pokiaľ ide o príjem otca, tento je nadštandardný, ani vysoký príjem otca však nezbavuje matku povinnosti prispievať na výživu svojich detí. Súd prvého stupňa správne určil aj počiatok vyživovacej povinnosti matky, a to od podania návrhu otca na súd, t.j. od februára 2012 vychádzajúc z ust. § 26 Zák. o rodine ( zmena rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností ), v spojení s ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zák. o rodine má na mysli určovanie výživného v prípade, že jeden z rodičov prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť, je teda dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím. Keďže výživné má spotrebný charakter, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom zákonnom ustanovení bolo dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie výživného. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zák. o rodine pripustilo možnosť priznania výživného spätne za dobu 3 rokov odo dňa začatia konania, súčasne túto možnosť obmedzilo preukázaním dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. preukázaním dôvodov, prečo rodič podávajúci návrh na určenie výživného tento nepodal hneď po tom, ako mu na to, resp. deťom vznikol zo zákona nárok, t.j. treba skúmať, či išlo o objektívne alebo subjektívne dôvody nepodania návrhu a tieto následne v rozhodnutí vyhodnotiť. Podľa obsahu spisu otec v návrhu na zmenu zverenia maloletých detí zo dňa 09.02.2012 výživné zo strany matky nežiadal určiť spätne, petit svojho návrhu zmenil až podaním zo dňa 18.01.2013, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol skutočnosť, že matka dlhodobo poberala rodinné prídavky na deti, hoci sa o deti nestarala. Uvedený dôvod podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, t.j. dôvod, ktorý bránil otcovi podať návrh na určenie výživného hneď po tom, ako mu matka odovzdala deti do osobnej starostlivosti, neplnila si vyživovaciu povinnosť k deťom a naviac poberala rodinné prídavky na obe deti. Ani dôvod uvedený v odvolaní otca, že sa rozhodol žiadať výživné zo strany matky spätne až po preukázaní správania sa matky, ktorá napriek opakovaným výzvam i zo strany súdu si naďalej neplnila vyživovaciu povinnosť k deťom a poberala rodinné prídavky, nezakladá postup podľa ust. § 77 ods. 1Zák. o rodine, ktorý za dôvod osobitného zreteľa považuje skutočne objektívnu nemožnosť oprávneného rodiča podať na súd návrh, napr. vážne ochorenie, dlhodobá neprítomnosť, nie však správanie sa matky ako povinnej, o ktorom mal otec vedomosť od júna 2009. V súlade s ust. § 24 ods. 4 Zák. o rodine je aj rozsudok súdu prvého stupňa upravujúci styk matky s deťmi, keď tento, najmä určený rozsah styku rešpektuje na jednej strane práva detí na výchovu a starostlivosť so strany oboch rodičov, na strane druhej umožňuje matke rovnocenne sa podieľať na starostlivosti o deti a budovaní ich vzájomného vzťahu. Odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil iba striedanie párneho a nepárneho kalendárneho roku počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov a Vianoc zohľadniac, že jarné prázdniny 2013 boli deti u otca, veľkonočné prázdniny 2013 u matky a vianočné sviatky 2012 u matky. Pokiaľ otec v odvolaní žiadal o zmenu z nepárneho na párny kalendárny týždeň v rámci bežného styku s výnimkou sviatkov a prázdnin, tejto časti odvolania odvolací súd nevyhovel, keď otec v odvolaní neuviedol žiaden relevantný dôvod na uvedenú zmenu, naviac súd prvého stupňa styk matky s deťmi v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku upravil v zmysle návrhu otca. Tým, že matka v priebehu konania žiadala o nariadenie výchovného opatrenia, správne súd prvého stupňa o jej návrhu rozhodol a pokiaľ jej návrh s poukazom na ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine zamietol, s jeho názorom vysloveným v odôvodnení aj v tejto napadnutej časti rozsudku sa odvolací súd stotožnil. Za situácie pretrvávajúcej od júna 2009, počas ktorej matka po vyriešení svojej ťaživej situácie neprejavila záujem o opätovné prevzatie detí do jej osobnej starostlivosti aj podľa názoru odvolacieho súdu uloženie výchovného opatrenia by nesplnilo svoj účel, naviac z obsahu spisu nevyplývajú tvrdenia matky, ktorými odôvodňovala nariadenie výchovného opatrenia, a to, že by postoj otca k nej bol nenávistný, že by ju neakceptoval ako matku detí, so snahou obmedziť jej kontakt s deťmi. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho napadnutých výrokoch s výnimkou zmeny časti úpravy styku počas jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin a Vianoc je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.