Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107213654 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107213654.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M.. O. X., bytom O. XX, N., proti odporcom: 1/ Z. F. - D. F. Z. F., so sídlom D.O.. V. W. X, N., 2/ Z. F. - O. Z. Z. F., Ž. D.. XX, N., o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. septembra 2011, č.k. 10C 80/2007-38, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Návrh navrhovateľky na prerušenie konania z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a 3 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 30.04.2007 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok pri podaní návrhu, preto bola výzvou zo dňa 28.10.2010 vyzvaná na jeho zaplatenie vo výške 4.095,50 eur v zmysle pol. 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Skonštatoval, že výzva spolu s poučením, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví, jej bola doručená dňa 12.11.2010, ktorá na túto výzvu reagovaním podaním zo dňa 29.11.2010, v ktorom vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu o vyrúbení poplatku za návrh je nesprávne, pretože porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa zák.č. 365/2004 Z. z. nebolo do 31.12.2008 spoplatnené, ale začalo sa spoplatňovať podľa pol. 7d až od 01.01.2009. S názorom navrhovateľky sa súd prvého stupňa nestotožnil, a pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie o jej návrhu zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť, alternatívne prerušiť konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 9Co 415/2010 a 9Co 416/2010. Vyjadrila názor, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a súd prvého stupňa jej ním odňal možnosť konať pred súdom. Zopakovala svoju argumentáciu ohľadom nesprávne vyrúbeného súdneho poplatku a zotrvala na svojom názore, že jej návrh nepodlieha spoplatneniu. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 39/2007 zo dňa 29.03.2007, podľa ktorého sa za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zák.č. 71/1992 Zb. súdne poplatky nevyberajú, a v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká, keď analogické určenie súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mala za to, že v zmysle judikatúry ESD určenie súdneho poplatku z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, a to aj po 01.01.2009, možno považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie. Podľa smernice Rady 2000/78/ES zo dňa 27.11.2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, majú členské štáty zabezpečiť, aby súdne konania smerujúce k dodržiavaniu povinností podľa tejto smernice, boli k dispozícii všetkým osobám. Vyrúbením súdneho poplatku sa jej znemožnilo právo domôcť sa ochrany na súde. Odporca 1/ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Názor navrhovateľky ako aj jej odvolávanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 39/2007 zo dňa 29.03.2007 považoval za mylné preto, že v čase podania jej návrhu obsahoval sadzobník súdnych poplatkov položku 1 písm. a/, v zmysle ktorej jej návrh podliehal poplatkovej povinnosti. Zdôraznil znenie položky 1 „z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba“, keď mal za to, že z tejto formulácie poplatková povinnosť za návrh, podaný navrhovateľkou, jasne vyplýva. Odporca 2/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a noviel, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ veta prvá citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu 3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Podľa § 18c ods. 1 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 citovaného zákona, ak je základ poplatku podľa § 7 určený v slovenských korunách, po 1. januári 2009 sa prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli sa na celé eurá nadol. Podľa § 18c ods. 6 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 citovaného zákona, za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom podaným na prvostupňový súd dňa 30.04.2007 domáhala určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške vo výške 66.606,92 eur. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, § 18c ods. 1 a 6 citovaného zákona navrhovateľke vznikla podaním návrhu poplatková povinnosť vo výške 4.095,50 eur podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky 1 písm. a/ a písm. b/, a to 3.996 eur, čo je 6% zo sumy 66.606,92 eur + 99,50 eur za určovací výrok. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 4.095,50 eur v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, tak isto bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Vzhľadom na tento záver, neobstojí námietka navrhovateľky, že do 31.12.2008 neboli návrhy vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa zák.č. 365/2004 Z.z. spoplatnené, a že sa tak stalo až od 01.01.2009 (podľa pol. 7d sadzobníka), z čoho by malo vyplývať, že jej návrh nepodlieha spoplatneniu aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 39/2007 zo dňa 29.03.2007. Odvolací súd poukazuje na to, že položka 7d bola do Sadzobníka súdnych poplatkov doplnená zákonom č. 465/2008 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (t.j. aj zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch), a ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2009. V zmysle citovaného § 18c ods. 6 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 sa za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov ak ďalej nie je uvedené inak (čo nie je daný prípad), a preto prvostupňový súd správne vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa predpisov platných a účinných do 31.12.2008, ako už bolo uvedené vyššie. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že navrhovateľka sa prvým petitom návrhu domáhala určovacieho výroku, čo založilo podľa zákona o súdnych poplatkoch, platného v čase podania návrhu (v roku 2007) jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur. Druhým petitom návrhu sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy. Pri návrhoch, podaných do účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch (zák.č. 465/2008 Z.z.), teda aj v tomto prípade, sa poplatková povinnosť navrhovateľa určuje podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka, v ktorej je jednoznačne určená poplatková povinnosť podľa ceny predmetu konania, a to percentuálnym vyjadrením (6% z ceny predmetu konania). Odvolací súd teda nepovažoval za sporné, podľa akej položky sadzobníka sa mal súdny poplatok za peňažný nárok, uplatnený navrhovateľkou, vyrúbiť, keďže zo samotnej formulácie úvodnej vety položky 1 sadzobníka „z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba“, vyplýva, že ak nie je ďalej upravené inak, platí vo všeobecnosti úprava v položke 1 sadzobníka, a takto bola aj je táto položka v súdnej praxi aplikovaná. V danom prípade 6% zo sumy 66.606 eur predstavuje 3.996,- eur, čo spolu so súdnym poplatkom za určovací petit činí sumu 4.095,50 eur, a v tejto výške bol aj navrhovateľke súdny poplatok správne vyrúbený. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 39/2007, odvolací súd uvádza, že tento bol vydaný v konaní s iným predmetom konania, a preto závery v ňom vyslovené nie je možné pri posudzovaní vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľky aplikovať. Naviac, v čase vzniku poplatkovej povinnosti sadzobník obsahoval položku 1 písm. a/, ktorou bola jednoznačne určená poplatková povinnosť za podanie návrhu na začatie konania podľa ceny predmetu konania, a to bez použitia akejkoľvek analógie. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou navrhovateľky, že súdny poplatok určený z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy možno považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie v zmysle judikatúry ESD odvolací súd konštatuje, že súdy vyrubujú súdne poplatky výlučne podľa zákona o súdnych poplatkoch, a mimo rámca určeného zákonom ich vyrubovať nemôžu. Bezpochyby aj judikatúra ESD vyvolala potrebu novelizovať zákon o súdnych poplatkoch, a upraviť v takýchto konaniach špecifickú sadzbu pre výpočet súdneho poplatku (pol. 7d sadzobníka). Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým konanie zastavil, ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešným odporcom náhradu trov nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Návrh navrhovateľky na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 9Co 415/2010 a 9Co 416/2010 zamietol, keďže ho nepovažoval za dôvodný vzhľadom na skutočnosť, že uvedené konania 9Co 415/2010 a 9Co 416/2010 boli právoplatne ukončené, pričom Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa 20.10.2011, č.k. 9Co 415/2010-45, 9Co 416/2010-45, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh na prerušenie konania v predmetnej právnej veci zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.