Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/105/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200775 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200775.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G. I., bytom A. 3, R. proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á odporcovi Hlavné mesto SR Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci žiadosti navrhovateľky na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva nachádzajúceho sa v R. na A. ulici č. X., v lehote do 31.12.2013. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.4.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby krajský súd prijal uznesenie: „Hlavné mesto SR Bratislava je povinné ihneď zrušiť štatút domu pre starších občanov v dome na A. X, ihneď zrušiť uznesenie č. XXX/XXXX zo dňa 27.-28.6.2012 a ihneď bezodkladne pripraviť návrhy zmlúv na prevod bytov do osobného vlastníctva v dome A. X v R. a ceny bytov budú vyrátané v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. podľa pôvodnej projektovej dokumentácie pre nájomcov, ktorí majú v súčasnosti platné zmluvy s použitím § 7 zákona č. 182/1993 Z.z.“ Na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 1S 105/2013-10 zo dňa 28.5.2013 navrhovateľka upravila petit svojho návrhu nasledovne: „Krajský súd v Bratislave prikazuje odporcovi ihneď bezodkladne pripraviť zmluvy na prevod bytov do osobného vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. nájomcom domu A. X v R., ktorí o prevod požiadali“. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že ust. § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. ukladá odporcovi povinnosť previesť vlastníctvo bytov na nájomcov, ak nájomcovia o takýto prevod požiadajú a to do 2 rokov od podania žiadosti. Dom A. X podlieha režimu prevodov bytov do osobného vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Nájomcovia bytov v tomto bytovom dome si podali žiadosť o prevod bytov do osobného vlastníctva v roku 1992 - 2000, keď dom A. X bol podľa zákona č. 138/1991 Zb. zverený do správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov. V čase podania žiadosti o prevod bytov v predmetnom dome bol záujem o prevod takmer 100 %. Napriek skutočnosti, že zákon č. 182/1993 Z.z. ustanovuje od podania žiadosti dvojročnú lehotu na vykonanie prevodu bytov do osobného vlastníctva, trvalo 12 rokov, než obyvatelia A. X dosiahli prostredníctvom súdnych sporov právo na prevod bytov do osobného vlastníctva. Protokolom č. XX XX XXXXXXXX o odňatí správy nehnuteľného majetku hlavného mesta SR, bol dom A. X odňatý Mestskej časti Bratislava - Ružinov v roku 2005. Predmetom odňatia správy nehnuteľného majetku hlavného mesta SR Bratislavy boli podľa čl. III. protokolu aj záväzkové vzťahy a iné práva a ťarchy. To znamená, že žiadosti nájomcov o prevod bytov do osobného vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. boli súčasťou záväzkových vzťahov. Nájomcovia bytov po prevzatí majetku hlavným mestom SR boli vyzvaní, aby si znovu podali žiadosti o prevod bytov do osobného vlastníctva. Tieto si na základe výzvy nájomcovia bytov v dome na A. X podali ako pokračovanie procesu žiadosti o prevod bytov do osobného vlastníctva, ktoré už podali na Mestskej časti Ružinov v roku 1999 - 2000. Napriek tejto skutočnosti hlavné mesto SR Bratislava zostáva vo veci nečinným. Navrhovateľka zdôvodňuje svoj návrh a nečinnosť odporcu tým, že 12 rokov od podania žiadosti o prevod bytov do osobného vlastníctva v dome na A. ulici X, podľa zákona č. 182/1993 Z.z. odporca odmieta žiadosti vybaviť. Podľa jej názoru mal odporca okamžite potom, čo dňa 20.8.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 60/2011 zo dňa 20.8.2012, ktorým bolo rozhodnuté právoplatne vo veci určenia charakteru domu na A. ulici č. X pripraviť zmluvy o prevode bytov do osobného vlastníctva. II. Odporca vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 18.7.2013 uviedol, že v danom prípade odporcovi neukladá žiadny zákon, aby vo veci konal, ako orgán verejnej správy a aby vo veci rozhodol, preto odporca namieta pasívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní a žiada súd, aby konanie vo veci zastavil, nakoľko v tomto prípade nejde o konanie orgánu verejnej správy, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia vo veci a odporca ani nedisponuje žiadnym spisom, na ktorého predloženie bol súdom vyzvaný podľa § 250t ods. 3 OSP. Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislava č. 14/1996 v znení ďalších doplnení ustanovilo, že do prevodu do osobného vlastníctva nájomcu, nepodliehajú byty v domoch osobitného určenia. Domom osobitného určenia zákon č. 189/1992 Zb. rozumie dom, ktorý svojim stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb. Nemožno poprieť, že dom na A. ulici je takýmto domom. Už z jeho stavebno-technického usporiadania je zrejmé, že mal slúžiť na riešenie bytovej otázky vymedzeného okruhu osôb, nakoľko ide o malometrážne bytové jednotky. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 30.6.1980, kde sa konštatuje, že preberajúca organizácia Investing, investorsko-inžinierska organizácia NV hlavného mesta SR Bratislavy preberá 240 malometrážnych bytov na A. ulici v R., určených ako domov dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu. Otázkou, či ide o dom osobitného určenia, sa už zaoberali vo viacerých konaniach súdy, ktorým sa nájomcovia domu na A. X domáhali nahradenia vyhlásenia vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy a to aj Okresný súd Bratislava II. ako aj Krajský súd, ktorý túto otázku už právoplatne vyriešili. Podľa názoru odporcu pre účely súdneho konania je rozhodujúce, či v čase podania žiadosti navrhovateľka o prevod vlastníckeho práva k bytu, teda dňa 28.11.2005 spĺňal dom na A. ulici zákonné podmienky domu do osobitného určenia. Vo vzťahu k tejto otázke dospel súd k záveru, že predmetný dom tieto podmienky spĺňa. Vykazuje všetky potrebné znaky domu osobitného určenia, vymedzené v § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 189/1992 Zb. Skutočnosť, že predmetný bytový dom na A. ulici č. X, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt navrhovateľky, je nesporne domom osobitného určenia v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových predpisov, pričom tento právny názor vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 51C 20/2008, ktoré potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 14Co 181/2009. Rovnaký právny názor bol vyslovený v rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 52C 20/2008, 13C 26/2008, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co 331/2009 v konaní 52C 26/2008, v konaní 13C 20/2008, v konaní 18C 20/2008, v konaní 45C 26/2008, keď vo všetkých týchto prípadoch ide o právne totožnú situáciu, nakoľko ide presne o ten istý bytový dom a kvalitatívne rovnaký nájomný vzťah vzniknutý z toho istého právneho dôvodu. Z uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva, že súdy už v minulosti právoplatne riešili a vyriešili otázku, či ku dňu uplatnenia si nároku na odkúpenie bytov do vlastníctva nájomcov išlo, alebo nešlo o dom osobitného určenia a konštatovali, že ku dňu uplatnenia si tohto nároku dom nespadal pod režim zákona č. 182/1993 Z.z. Odporca ešte udáva, že k dnešnému dňu z rôznych dôvodov skončil nájom 50 z pôvodných žiadateľov, z toho 19 ešte pred podaním žalobného návrhu navrhovateľkou. K 1.2.2012 bola z celkového počtu bytov 244 uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú len s menej než 90 nájomcami, z ktorých len 50 si podalo žiadosť o odkúpenie bytu, čiže možno konštatovať, že podmienka potrebného počtu žiadateľov za novokonštituovaného právneho stavu, nie je splniteľná. Od roku 2006 sa už zmluvy na dobu neurčitú na byty v dome na A. ulici neuzatvárajú. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Podľa ust. § 250t ods. 1 OSP, fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že v je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia veta prvá, súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh, súd zamietne. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej či faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo v zbytočných prieťahoch pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne zastaví konanie záznamom v spise a podobne. Povinnosťou navrhovateľa, ktorú musí v návrhu uviesť je odôvodnenie jeho tvrdenia, prečo by mal orgán verejnej správy konať, resp. z ktorého ustanovenia slovenského právneho poriadku vyplýva tomuto orgánu verejnej správy takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie danej veci a následne aj povinnosť vykonať požadovanú činnosť a prečo sa navrhovateľ domnieva, že mu svedčí právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo nečinnosť, ktorú doteraz orgán verejnej správy vykonal, možno kvalifikovane označiť ako nečinnosť. Všetky uvedené závery sú významovo obsiahnuté vo výklade rozsahu slovného spojenia „nekonanie bez vážneho dôvodu“ spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Podľa uznesenia NSSR č. 5Sžnč 1/2011 súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 OSP posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrane osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. Podľa § 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len 1 byt. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 189/1992 Zb. domom osobitného určenia je dom, ktorý svojim stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb. Domom osobitného určenia je : a) obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení b) obytný dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne na bývanie duchovných, cirkvi alebo náboženskej spoločnosti c) nájomcom bytu v dome osobitného určenia môže byť iba ten, kto spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu. Prenajímateľom bytov je orgán oprávnený konať za vlastníka alebo nájomcu domu osobitného určenia. Podľa ust. § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do 2 rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome, alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu. V preskúmavanej veci skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Je teda nesporné, že navrhovateľka, ako nájomkyňa bytu v dome na A. ulici č. X v R. podala žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, posúdiť charakter domu na A. ulici č. X v R., ktorý podľa názoru navrhovateľky nie je domom osobitného určenia a podľa odporcu ide o byt nachádzajúci sa v dome osobitného určenia, a preto sa podľa jeho právneho názoru na tento byt nevzťahuje ust. § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Krajský súd v Bratislave, na základe posúdenia obsahu spisu konštatoval, že je možné stotožniť sa s v celom rozsahu s právnym názorom navrhovateľky, že odporca v prejednávanej veci je nečinný. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb., ak sú pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad po vyjadrení vlastníka, nájomcu domu. V tomto prípade Mestská časť Bratislava - Ružinov svojím rozhodnutím zo dňa 6.9.2010 č. SÚ/ SC/1914/2010/7/Gaž určila, že stavba na A. ulici č. X v R., nehnuteľnosť parcelné č. XXX, k.ú. A., súpisné č. stavby XXX, zapísaný na LV č. X vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy nie je domom osobitného určenia. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu bolo rozhodnuté Krajským stavebným úradom v Bratislave č. A/2011/789/LGZ zo dňa 10.1.2011 tak, že Krajský stavebný úrad v Bratislave zamietol odvolanie hlavného mesta SR Bratislava proti prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 6.9.2010 a prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/ SC/1914/2010/Gaž zo dňa 6.9.2010 potvrdil. Hlavné mesto SR Bratislava využilo svoje zákonné právo a podalo vo veci žalobu na Krajský súd v Bratislave dňa 31.3.2011, ktorou sa domáhal preskúmania oboch vyššie citovaných rozhodnutí. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1S 60/2011-249 zo dňa 19.1.2012 tak, že krajský súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2012. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, predmetná stavba stavebným usporiadaním, umiestnením ani vybavením ani spôsobom užívania, nie je určená na to, aby v ňom býval iba obmedzený okruh osôb, to znamená, že nespĺňa zákonnú definíciu, dobu osobitného určenia, teda nie je stavbou osobitného určenia. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že keďže dom na A. ulici č. X v R. nespĺňa zákonné požiadavky na dom osobitného určenia, nie je možné aplikovať ust. § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ako sa mylne domnieva odporca. V tomto prípade je namieste postup odporcu podľa ust. § 1 ods. 1 v spojení s ust. § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a preto rozhodol podľa ust. § 250t ods. 4 OSP tak, že návrhu vyhovel a odporcovi prikázal vo veci konať a rozhodnúť. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Konanie je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdneho poplatku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Podľa ust. § 250t ods. 7 OSP proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.