Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208210 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1709208210.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O. H., N. Z. XX, Z., zast.: JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, proti odporcom: 1. Cesty Nitra, a.s., Murgašova 6, Nitra, IČO: 34 128 344, 2. L.. Z. O., N. U. X/X, N., zast.: JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Advokátska kancelária, Vajnorská 20, Bratislava, 3. R. F., N. Z. XX, Z., o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo 6. 12. 2011, č.k. 8C/156/2009-82 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok zo 6. 12. 2011, č.k. 8C/156/2009-82, v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 278,62 eura na účet jeho právneho zástupcu, vedený vo VÚB Bratislava - Ružinov, č. ú.: 1146593958/0200, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy odvolacieho konania súd navrhovateľovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 639,89 eura k rukám jeho právneho zástupcu. Odporcom v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil tým, že na pojednávaní konanom dňa 25. 10. 2011 zobral navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť. Odporcovia so späťvzatím návrhu súhlasili, a preto súd podľa § 96 ods. 1 a § 96 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil. V časti rozhodnutia o náhrade trov konania, vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p., a odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi (trovy právneho zastúpenia). Pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal zo zaplatenej kúpnej ceny za garáž vo výške 166.000,- Sk, t.j. 5.510,19 eura. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle §10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) tak bola vyčíslená na sumu 190,89 eura. Náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňový súd priznal za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (28. 5. 2010) -190,89 eura, účasť na pojednávaní (26. 5. 2011) - 190,89 eura, účasť na pojednávaní (25. 10. 2011) - vo výške 1 (pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci) - 47,72 eura. Súd priznal za každý úkon právnej služby príslušný režijný paušál (1x 7,21 eura a 2x 7,41 eura) a z tarifnej odmeny a režijného paušálu priznal tiež DPH vo výške 20%. Odporcovi v 2. rade priznal náhradu za stratu času v celkovej výške 59,28 eura vrátane DPH a náhradu cestovných výdavkov vo výške 38,77 eura vrátane DPH. Náhrada trov právneho zastúpenia tak bola odporcovi v 2. rade priznaná celkom vo výške 639,89 eura. Odporcom v 1. a 3. rade súd náhradu trov nepriznal s tým, že si ju neuplatnili. Uznesenie vo výroku, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania, napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Namietal, že v konaní sa jednalo o excindačnú žalobu (o vylúčenie stavby garáže z exekúcie), a nie o žalobu na plnenie. Z uvedeného vyplýva, že odmenu za úkony právnej pomoci nemožno priznať podľa hodnoty predmetu sporu. Predmetom sporu nebola hodnota veci, ale jej vylúčenie z exekúcie, čo vylučuje aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky. Ďalej zdôraznil, že ako dlhoročný užívateľ garáže sa domnieval, že je jej vlastníkom. Skutočnosť, že nebol vykonaný vklad jeho vlastníckeho práva k stavbe, nezavinil. Žalobu bol nútený podať z dôvodu, že F. B. - RIGUL, IČO: 14 137 160, Šamorínska 870/19, Senec, s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo, ktoré aj riadne vyplatil, je insolventný a je voči nemu vedená exekúcia. Z dôvodu dôkaznej núdze (nevedel preukázať zabezpečenie pozemku na výstavbe diela), však zobral svoj návrh späť. Keďže nemá prostriedky na vedenie sporu, rozhodol sa akceptovať rozhodnutie súdu v obdobnej veci, kde bol návrh zamietnutý. K strate ceny diela by tak mal zaplatiť ešte aj trovy konania. S ohľadom na povahu veci a osobu navrhovateľa mal súd o trovách konania rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pretože sú tu dôvody osobitného zreteľa. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia a rozhodol tak, že odporcovi v 2. rade náhradu trov konania neprizná, alternatívne prizná mu trovy podľa ustanovenia § 11 vyhlášky. Odporcovia odvolanie nepodali, ani sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Po tom, ako navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania späť, súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 96 O.s.p., konanie zastavil. Uznesenie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto je povinnosťou súdu vyporiadať sa aj so vzniknutými trovami konania a ich náhradou. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko v tomto konaní to bol jednoznačne navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právnu teóriu, ako aj ustálenú súdnu prax, kedy pri procesnom zastavení konania sa skúma zavinenie zastavenia výlučne z procesného hľadiska. V zásade platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť, a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska možno konštatovať, že zavinil zastavenie konania. V tomto konaní zobral navrhovateľ návrh späť bez uvedenia dôvodu. V rámci podaného odvolania ako dôvod späťvzatia konštatoval svoju dôkaznú núdzu. Aj v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania z dôvodu dôkaznej núdze však procesné zavinenie zaťažuje jednoznačne navrhovateľa. Odporcovia v tomto konaní nevykonali žiadny taký úkon, ktorý by bol primárnou príčinou späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa. Bol to sám navrhovateľ, ktorý v rámci svojej dispozitívnej právomoci, bez toho, aby jeho úkon podmienilo akékoľvek konanie odporcov, dal podnet k zastaveniu konania. Nie je preto dôvod na nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v 2. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko nie sú tu také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy a na základe toho by odporcovi v 2. rade nemala byť priznaná náhrada trov konania. Nosnou odvolacou námietkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal, bolo tvrdenie navrhovateľa, že výšku tarifnej odmeny v tomto konaní možno určiť len podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Predmetom konania bolo vylúčenie nehnuteľnosti- garáže postavenej na parc. č. 3499/55, k.ú. Senec z exekúcie. Treba prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že excindačnú žalobu nemožno stotožňovať so žalobou na plnenie. Odpoveď na otázku, či je možné v konaní určiť tarifnú hodnotu uplatňovaného nároku za účelom určenia základnej sadzby tarifnej odmeny, závisí nielen od podstaty samotného sporu, ale tiež od znenia samotného petitu návrhu. V tomto konaní je zrejmé, že sa navrhovateľ domáha vylúčenia konktrétnej veci z núteného výkonu rozhodnutia. Podstatou samotného sporu je posúdenie existencie skutočností, osvedčujúcich zákonom priznanú možnosť vylúčenia veci z exekúcie. Je teda zrejmé, že pre úspech navrhovateľa v konaní je rozhodujúce, či boli naplnené konkrétne podmienky, predpokladané zákonom, pričom nie je podstatná hodnota alebo cena veci z exekúcie vylučovanej. Podstatným v konaní preto nie je určenie výšky hodnoty nehnuteľnosti a od tejto výšky ani nezávisí posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku. Nemožno preto ani určiť výšku tarifnej odmeny, vychádzajúc z ceny nehnuteľnosti, ktorá má byť vylúčená z exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006. V rámci tohto rozhodnutia sa síce Najvyšší súd zaoberá incidenčnými žalobami - teda žalobami o určenie pravosti popretej pohľadávky v konkurznom konaní, avšak režim určovania tarifnej odmeny je v tomto prípade obdobný ako v prípade žalôb excindačných. Najvyšší súd jednoznačne konštatuje, že výška tarifnej odmeny sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci, napriek tomu, že konkrétna výška popretej pohľadávky je vždy známa a určiteľná. Podľa názoru odvolacieho súdu možno rovnaký postup aplikovať aj v prípade excindačných žalôb, kedy je hodnota veci vylučovanej z exekúcie síce známa, avšak ako taká nemá vplyv na vyhodnotenie uplatneného nároku, teda predmet konania ako taký. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutú časť uznesenia tak, že zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi v 2. rade, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby, s prihliadnutím na postup výpočtu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jednej trinástiny výpočtového základu nasledovne: 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 25. 5. 2011 (č.l. 60 spisu) v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky - 57,- eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 26. 5. 2011 v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky - 57,- eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 25. 10. 2011 v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky s prihliadnutím na §14 ods. 5 písm. b) vyhlášky (1/4 zo sumy 57,- eur) - 14,25 eur, spolu 128,25 eura. K vyššie uvedenej sume odvolací súd pripočítal 3x režijný paušál po 7,41 eura, t.j. sumu 22,23 eura, a súčet sumy odmeny a náhrad výdavkov (150,48 eura) zvýšil o daň z pridanej hodnoty (20%) - 30,09 eura, t.j. celkovo 180,57 eura. Súdom prvého stupňa priznané náhrady za stratu času (59,28 eura) a cestovného (38,77 eura), boli podľa názoru odvolacieho súdu vyčíslené správne, čo napokon nenamietal ani navrhovateľ vo svojom odvolaní. Preto konečnú sumu priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, odvolací súdu vypočítal ako súčet súm 180,57 eura + 59,28 eura + 38,77 eura, teda celkom vo výške 278,62 eura. Náhradu trov odvolacieho konania súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si žiadne trovy v odvolacom konaní neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.