Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/525/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1401899872 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1401899872.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdy Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Mariána Chovanca, P.O.BOX 259, Bratislava, proti odporcovi : K. F., Z..F..I. XXX, I., o zaplatenie 33,53 € (1.010,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 21C 2944/01-12 zo dňa 28. novembra 2003, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti náhrady trov prvostupňového konania z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 6,64 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 13,28 € k rukám JUDr. Mariána Chovanca, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.010,- Sk (33,53 €) a trovy konania v sume 1.000,- Sk (33,19 €) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mariána Chovanca a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia, že odporkyňa dňa 22.09.1999 cestovala v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 1, č. voza 7787, o 18:20 hod., kedy bola revízorom navrhovateľa vyzvaná na preukázanie sa platným cestovným lístkom, splnenie povinnosti ktorej odporkyňa nevedela preukázať, úhradu na mieste nezaplatila a výzva navrhovateľa odporkyni sa vrátila navrhovateľovi späť s poznámkou „adresát nezastihnutý“. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 760 Občianskeho zákonníka, ust. § 46a ods. 2 písm. g) a ust. § 46a ods. 7 zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach, platného a účinného 31.07.2001 a dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na to, aby odporkyňa bola zaviazaná rozsudkom na zaplatenie cestovného vo výške 10,- Sk (0,33 €) a úhrady vo výške 1.000,- Sk (33,19 €) predstavujúcej stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Predmetný rozsudok odvolaním napadla v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, ktorým zrejme žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol. V odvolaní odporkyňa uviedla, že predmetný rozsudok zo dňa 28.11.2003 jej bol doručený až na základe jej vyžiadania a to dňa 14.06.2011, t. j. po ôsmich rokoch od vyhlásenia a po dvanástich rokoch od predmetnej udalosti. V čase vyhlásenia rozsudku nebola na Slovensku prítomná, čo aj riadne zdokladovala Okresnému súdu Bratislava IV. Poukázala ďalej na to, že listom Dopravného podniku Bratislava, zo dňa 29.06.2010, bolo konanie o vymáhanie pohľadávok zastavené a pohľadávky odstúpené na exekúciu boli uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.12.2010 zastavené. S ohľadom na uvedené, ako aj pre neúmerne dlhú dobu, ktorá uplynula od predmetnej udalosti a vyhlásenia rozsudku, odporkyňa žiada súd, aby konanie vedené proti nej zastavil a aby jej boli odpustené trovy prvostupňového konania. V závere odvolania odporkyňa dodáva, že prežíva veľmi ťažké životné obdobie, nakoľko sa nachádza v nepriaznivej finančnej a bytovej situácii. K uvedenému odvolaniu odporkyne podal písomné vyjadrenie prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ, v ktorom uviedol, že exekúcia povinnej vykonávaná na podklade rozsudku č. 21 C 2944/01 bola dňa 23.02.2010 postúpená súdnemu exekútorovi A.. Q. a prípad je už v jeho kompetencii. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Podľa § 46a ods. 2 písm. g) zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach, platného a účinného do 31.07.2001, cestujúci je povinný preukázať sa platným cestovným lístkom na výzvu vodiča alebo sprievodcu dráhového vozidla, alebo iného zamestnanca povereného výkonom kontroly. Ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť cestovné a úhradu podľa odsekov 3 až 7 alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného. Podľa § 46a ods. 7 zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach, platného a účinného do 31.07.2001, úhrada pri nepreukázaní sa cestujúceho platným cestovným lístkom podľa odseku 2 písm. g) na električkovej, trolejbusovej a špeciálnej dráhe je stonásobok a na lanovej dráhe desaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav. Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena (t.j. ktoré skutočnosti preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca). V prípade, že účastník neunesie dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je preto procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, že odporkyňa dňa 22.09.1999 na linke č. 1 cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa a to bez cestovného lístka, keď odporkyňa, na ktorej bola dôkazná povinnosť, nepreukázala, že tomu tak nebolo a ňou uvádzané skutočnosti spochybňujúce existenciu predmetnej udalosti zostali len v rovine tvrdení. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach, platného a účinného do 31.07.2001, dospel k záveru, že nakoľko sa odporkyňa pri výkone kontroly nevedela preukázať platným cestovným lístkom, cestovné ani úhradu určenú navrhovateľom na stonásobok základného cestovného doposiaľ nezaplatila, súd ju na túto povinnosť zaviazal rozsudkom. Na tvrdenia odporkyne uplatnené v odvolaní nebolo možné prihliadnuť s odkazom na spomínané zásady zakotvené v § 120 O.s.p., pretože zostali iba v rovine tvrdenia, bez splnenia dôkaznej povinnosti, čo sa v konečnom dôsledku premietlo v neúspechu odporkyne v odvolacom konaní. Naviac odvolací súd dodáva, že odporkyňa ako druhá procesná strana mala povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Uvedené povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktorého neunesenie vyústilo do procesného neúspechu odporkyne, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach vzťahujúcich sa k predmetnej udalosti. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací súd preskúmal výrok rozsudku v časti náhrady trov konania. Súd prvého stupňa priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 1000,- Sk (33,19 €) spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 200,- Sk (6,64 €) a trovách právneho zastúpenia vo výške 800,- Sk (26,56 €) v zmysle vyhlášky č. 240/1990 Zb., za jeden úkon právnej pomoci priznal 300,- Sk (9,96 €), odmena bola priznaná za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu) v sume 600,- Sk (19,92 €) a režijný paušál 2 x 100,- Sk (3,32 €) = 200,- Sk (6,64 €). Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Vyššie citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby trovy konania v drobných sporoch nepriznal alebo znížil. Za drobný spor v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie cestovného vo výške 10,- Sk (0,33 €) a úhrady, resp. prirážky za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav vo výške 1.000,- Sk (33,19 €), ako dôsledku porušenia prepravných a tarifných podmienok spolu vo výške 1.010,- Sk (33,53 €). Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v prípade úspechu v konaní pred súdom prvého stupňa uplatňoval náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva na dobrovoľné plnenie a podanie návrhu na súd, v sume 800,- Sk (26,56 €) a súdneho poplatku za návrh vo výške 200,- Sk (6,64 €), úhrnom 1.000,- Sk (33,19 €). Vzhľadom na uvedené by súhrnná suma trov konania (pred súdom prvého stupňa) bola neprimeraná k výške uplatňovanej pohľadávky (pričom ide o tzv. drobný spor), a podľa názoru odvolacieho súdu možno v danej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané. Za daného stavu má odvolací súd za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., t.j. konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania sú voči nej neprimerané. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a znížil navrhovateľovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu 600,- Sk (19,92 €), keď táto náhrada trov konania predstavuje sumu 200,- Sk (6,64 €) uhradený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - podanie návrhu na súd v sume 300,- Sk (9,96 €) + 1 x režijný paušál 100,- Sk (3,32 €) spolu 400,- Sk (13,28 €). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.