Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/43/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109204891 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109204891.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská investičná a obchodná, s. r. o., Peterská 20, 821 03 Bratislava, IČO: 36 798 665, proti odporcovi: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, 811 07 Bratislava, správca úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, JUDr. René Vanek, námestník krajského prokurátora, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o návrhu na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Cbi/7/2009 - 319 zo dňa 21.01.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Cbi/7/2009 - 319 zo dňa 21.01.2010 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol, že odporca nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko neosvedčil právo vylučujúce stavbu administratívnej budovy na pozemku parc. č. XXXXX/XX (pôvodne parc. č. XXXXX/XX) zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. N.É. S., Q. G. - S.. Č.. N. S., okres G. F., obec G., štát SR, ulica X., orientačné číslo neuvedené, číslo LV neuvedené, súpisné číslo neuvedené, parcelné číslo neuvedené, spoluvlastnícky podiel úpadcu 1/1 (ďalej len NOVOSTAVBA), zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r. o., Bratislava. Navrhovateľom predložené kúpne zmluvy zo dňa 18.11.2008, 28.12.2005 a 19.07.2005 neboli nikdy evidované v príslušnom katastri nehnuteľností a nikdy nezačalo konanie podľa § 22 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca F.. Z. K. zo dňa 24.10.2004 vyplýva, že v rozhodujúcom čase (október 2004) bola novostavba v štádiu pred dokončením. Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že ju nemožno považovať za „súbor stavebného materiálu funkčne usporiadaného stavebnou činnosťou do rozostavanej novostavby, administratívnej budovy LAMAČSKÁ“, postavenej predávajúcim stavebníkom LAMAČSKÁ, s. r. o., Bratislava, a takto špecifikovaný predmet zmlúv nespĺňa požiadavky zákona na dostatočne zrozumiteľné a určité definovanie predmetu kúpnej zmluvy a jednoznačne nezodpovedá ani faktickému stavu veci v danom čase. Konajúci súd preto konštatoval, že kúpne zmluvy zo dňa 18.11.2008, 28.12.2005 a 19.07.2005 sú absolútne neplatné. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že predmetom zmlúv bol hnuteľný majetok a nevyžadovalo sa preto konanie o vklade vlastníckeho práva v zmysle katastrálneho zákona. Z predložených znaleckých posudkov vyplýva, že sa jedná o nehnuteľnosť v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, že predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľná vec - rozostavaná stavba spojená so zemou pevným základom, ktorá nie je označená súpisným číslom, nadobúda sa vlastnícke právo k nej až vkladom do katastra nehnuteľností. Za ďalší dôvod absolútnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv Okresný súd Bratislava I považoval skutočnosť, že kúpna cena za predmet kúpy bola dohodnutá vo výške 1,- Sk, napriek tomu, že podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca F.. Z.na K. bola cena novostavby v októbri 2004 144. mil. Sk (4.779.924 eur). Z uvedeného je zrejmé, že predmetné právne úkony (kúpne zmluvy zo dňa 18.11.2008, 28.12.2005 a 19.07.2005) formálne síce zodpovedajú zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku zákon obchádzajú, a sú teda neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd sa stotožnil s názorom odporcu, t. j. správcu úpadcu, že nepochybil, keď predmetnú novostavbu, zapísanú do súpisu konkurznej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Bratislava, nevylúčil na výzvu navrhovateľa zo súpisu konkurznej podstaty. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd návrh navrhovateľa na vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., keď odporcovi nepriznal náhradu trov konania, napriek tomu, že bol v konaní úspešný, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Uviedol, že postupom súdu, t. j. rozhodnutím v neprítomnosti navrhovateľa, ako aj nevykonaním navrhovateľom požadovaných dôkazov Okresný súd Bratislava I odňal navrhovateľovi právo na spravodlivý proces (II. Hlava, 7. oddiel Ústavy SR, článok 46 ods. 1). Rovnako sa podľa názoru odvolateľa súd nevysporiadal s predbežnou otázkou zákonnosti vyhlásenia a konania konkurzu, keď nezisťoval, či návrh na vyhlásenie konkurzu podala oprávnená osoba. Navrhovateľ tiež v doplnení odvolania vyjadril svoje pochybnosti o nestrannosti sudkyne Okresného súdu Bratislava I konajúcej vo veci 1 Cbi/7/2009. Žiadal preto zrušiť predmetné rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby odvolací súd rozhodol na pojednávaní, kde žiada byť prítomný. Počas konania sa k veci opakovane vyjadrila správkyňa úpadcu JUDr. Eva Vodová, t. j. odporca, ktorá zdôraznila správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež skutočnosť, že navrhovateľ mal dostatočný priestor a procesnú možnosť na to, aby predložil všetky dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že je vlastníkom novostavby, a teda že má právo na jej vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty. K dôvodu uvedenému v žiadosti o odročenie pojednávania na súde prvého stupňa, t. j. k nesúhlasu jednej z konateliek s prejednaním veci bez jej prítomnosti, správkyňa uviedla, že jej nesúhlas ani jej pobyt v zahraničí nebol v žiadosti ničím doložený a nebol preukázaný. S odvolaním navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa v prejednávanej veci odporca, t. j. správkyňa úpadcu nesúhlasí, má za to, že je skutkovo a právne nedôvodné, a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že prvostupňový súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vylúčenia stavby administratívnej budovy bez súpisného čísla, na parc. č. XXXXX/XX (pôvodne parc. č. XXXXX/XX) v k. ú. N. S., obec G. - S.. Č.. N. S., okres G. F., parcela zapísaná na X. Č.. XXXX, k. ú. N. S., zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r. o., Bratislava, zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil právo na vylúčenie vyššie špecifikovanej novostavby zo súpisu, keďže kúpne zmluvy, ktorými navrhovateľ toto právo na vylúčenie zo súpisu dokladuje (zo dňa 19.07.2005, 28.12.2005 a 18.11.2008), sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ, t. j. navrhovateľ podal odvolanie proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, písm. c/ a písm. d/ O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Dôvody, pre ktoré je možné odvolanie podať, sú v zákone vymedzené taxatívne a možno ich rozdeliť na dve základné skupiny, t. j. vady konania (error in procedendo) a vady rozhodnutia (error in iudicando) a odvolateľ ich môže rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ zastáva názor, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), t. j. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova, vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu), prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu, povereného určitými úkonmi v občianskom súdnom konaní tak, že účastníkovi bola v dôsledku toho odňatá možnosť pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom. K naplneniu pojmového znaku nedôjde, ak k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo len v dôsledku nedostatkov v aktivite, resp. postupe účastníka konania, prípadne jeho zástupcu. Je nesporné, že Okresný súd Bratislava I vyhovel žiadosti navrhovateľa o ospravedlnenie a odročenie pojednávania zvolaného na 10.12.2009 a pojednávanie odročil na 21.01.2010. Predvolanie spolu s poučením pre účastníkov konania v súlade s ustanovením § 120 a § 118a O. s. p. navrhovateľ prevzal dňa 16.12.2009. Listom zo dňa 20.01.2010 doručeným do podateľne súdu toho istého dňa (t. j. deň pred termínom pojednávania), navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že jedna z konateliek navrhovateľa, ktorá žije v Š., sa z vážnych dôvodov pojednávania nemôže zúčastniť, nesúhlasí však s prejednaním veci bez jej prítomnosti a príchod na Slovensko plánuje na deň 30.08.2010. Odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa (str. 10, druhý odsek), kde súd uvádza, že v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď skutočnosti, ktoré uvádzal v podaní zo dňa 20.01.2010, hodnoverne nepreukázal. Konajúci súd tiež poukázal na skutočnosť, že podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra navrhovateľa sú okrem vyššie menovanej X. N.Ý., konateľmi spoločnosti aj G. N. a I. N.. Súd tiež zdôraznil, že všetci konatelia spoločnosti udelili generálnu plnú moc S.. I. N. (otcovi), tento však svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil žiadnym spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že ak prvostupňový súd pojednával v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, ktorý svoju neúčasť, ani neúčasť štatutárnych zástupcov navrhovateľa riadne neospravedlnil, neuviedol a nepreukázal existenciu žiadneho dôležitého dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné účastníkom riadne oznámený termín pojednávania odročiť, neporušil tým žiadne procesné ustanovenie O. s. p., ani právo patriace účastníkovi konania, a teda ani možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že účastník na strane navrhovateľa mal počas celého konania dostatočne dlhý priestor na uplatnenie svojich práv. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Ďalším odvolacím dôvodom, prezentovaným zo strany navrhovateľa, bol názor, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ za účelom objasnenia a riadneho zistenia skutkového stavu navrhol vypočuť svedkov F.. S. H., vedúcu stavebného úradu Mestskej časti Bratislava Staré Mesto, F.. M.. M. K., starostu Mestskej časti Bratislava Staré Mesto, Z.. K. Š., advokáta, Z.. D. N., prokurátorku Okresnej prokuratúry Bratislava I a následne v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2010 žiadal navrhovateľ, aby súd zabezpečil ako dôkaz všetok spisový materiál, týkajúci sa všetkých stavebných konaní, súvisiacich s uvedenou nehnuteľnosťou, vedených na Stavebnom úrade Mestská časť Bratislava Staré Mesto, na Krajskom stavebnom úrade v Bratislave, na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR, celý konkurzný spis sp. zn. 6 K/15/2007, účtovnú evidenciu úpadcu, daňové priznania, ktoré podal úpadca a spoločnosť LAMAČSKÁ, spol. s r. o., Bratislava, znalecké posudky F.. E., Z.. F.. I. Č.H., Z.. F.. S. V., odborné vyjadrenie Z.. F.. I. Č., zároveň navrhol vypočuť ďalších svedkov F.. I. V. z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, F.. K. Č., F.. S. Z.D., F.. Z. O., tiež bývalých konateľov a spoločníkov úpadcu V.. V. a K.. O.. V.. Okrem vyššie uvedených navrhol navrhovateľ ako svedkov vypočuť V.. Q. S. vyšetrovateľku z Prezídia Policajného zboru Banská Bystrica, F.. N. vyšetrovateľa z Úradu boja proti organizovanej kriminalite Žilina, Z.. S. Y. a Z.. V. Q., prokurátorky, F.. N. X., vyšetrovateľa, Z.. Z. H., dozorového prokurátora, Z.. O. Y., generálneho prokurátora SR, dodávateľov, ktorí si uplatňovali pohľadávky v konkurze a F.. P., pracovníka úverového oddelenia HVB Banky, a. s.. Okresný súd Bratislava I ako konajúci súd na strane 11 svojho rozsudku zo dňa 21.01.2010 zaujal stanovisko k návrhu navrhovateľa na vypočutie svedkov, keď dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov mal skutkový stav dostatočne preukázaný, pričom zdôraznil, že súd zásadne nevykonáva dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vo veci bolo možné rozhodnúť bez toho, aby bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v zmysle návrhov navrhovateľa, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa tak, ako uvádza na strane 8 rozsudku, najmä z predložených listín, vyplýva bez akýchkoľvek pochybností záver, že navrhovateľ neosvedčil právo na vylúčenie novostavby zo súpisu podstaty a ním navrhované dôkazy nemajú zásadný význam pre vec samú a ich vykonanie by bolo neúčelné a nehospodárne. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Prvostupňový súd návrh navrhovateľa na vylúčenie novostavby zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r. o., Bratislava zamietol so záverom, že navrhovateľ neosvedčil právo na vylúčenie novostavby zo súpisu podstaty, pretože predmetnú stavbu titulom kúpy podľa predložených kúpnych zmlúv nenadobudol do vlastníctva z dôvodov ich absolútnej neplatnosti a neúčinnosti. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že kúpne zmluvy, od ktorých navrhovateľ odvodzuje právo na vylúčenie novostavby zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, a to kúpna zmluva zo dňa 19.07.2005, kúpna zmluva zo dňa 28.12.2005, ako aj kúpna zmluva zo dňa 18.11.2008, nie sú a ani nikdy neboli evidované v katastri nehnuteľností, nebolo začaté konanie podľa § 22 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z., na základe týchto zmlúv nebol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra, pričom treba zdôrazniť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, keď tento režim platí aj pre rozostavané stavby a stavby neoznačené súpisným číslom. Predmetné kúpne zmluvy sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko obchádzajú zákon, sú s ním v rozpore, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Predmet zmlúv je špecifikovaný neurčito, nezrozumiteľne a evidentne v rozpore s faktickým stavom veci, čo vyplýva z priložených znaleckých posudkov a tiež z dôvodu kúpnej ceny dohodnutej vo výške 1,- Sk, napriek tomu, že zo znaleckých posudkov je jednoznačne preukázané, že hodnota predmetnej novostavby bola v roku 2004 určená na 144. mil. Sk. Je tiež potrebné uviesť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho, zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon teda nespôsobuje žiadne právne následky. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Konajúci súd nemá možnosť zvažovať, či absolútnu neplatnosť úkonu uzná, alebo neuzná, resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu, musí súd vždy prihliadnuť, a to bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 19.04.2004 a znaleckého posudku č. XXX/ XXXX zo dňa 14.10.2004, ktoré boli vypracované znalcami z odboru stavebníctvo, odvetvie - pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej stavby, je zrejmé, že predmetom posúdenia a ohodnotenia bol podľa posudku č. XX/XXXX samostatne stojaci nepodpivničený objekt so šiestymi nadzemnými podlažiami v štádiu ukončenej hrubej stavby a podľa posudku č. XXX/XXXX administratívna budova tesne pred dokončením. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa v tom smere, že je všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich zásad a princípov ako aj obchodných zvyklostí, aby nehnuteľný majetok v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún, resp. euro, sa prevádzal za kúpnu cenu stanovenú vo výške symbolickej 1,- Sk, a to ani za predpokladu, že ide o nehnuteľnosti nepovolené, bez súpisného čísla a na cudzom pozemku. K ďalšej námietke odvolateľa, že súd sa nevysporiadal s predbežnou otázkou - s otázkou zákonnosti vyhlásenia a konania konkurzu a oprávnenosti odporcu ako správcu konkurznej podstaty - odvolací súd zastáva názor, že otázka vyhlásenia konkurzu a ustanovenia správcu nie je v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty otázkou predbežnej povahy, ktorú by mal súd vyriešiť pred rozhodnutím vo veci samej. Konkurzné konanie upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako lex specialis. Spory o vylúčenie majetku zo súpisu príslušnej podstaty sú spormi vyvolanými konkurzom, ktoré prejednávajú a rozhodujú konkurzné súdy, ktoré konkurz vyhlásili, pričom toto konanie sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Je nesporné, že konkurz na majetok dlžníka VUIS NOVA, spol. s r. o., Bratislava, vyhlásil Okresný súd Bratislava uznesením sp. zn. 6 K/15/2007 zo dňa 29.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2008. Uznesením zo dňa 16.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008, súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu JUDr. Evu Vodovú, t. j. odporcu. Obe uznesenia konkurzného súdu platné a účinné. Ako nedôvodnú a s predmetom sporu nesúvisiacu tiež odvolací súd vyhodnotil pochybnosť prezentovanú odvolateľom vo vzťahu k nestrannosti konajúcej sudkyne Okresného súdu Bratislava I JUDr. Zuzany Moťovskej Dobošovej, nakoľko z dokladov tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, že menovaná sudkyňa je zákonnou sudkyňou v oddelení 1Cbi, ktorá vybavuje s konkurzom vedeným pod sp. zn. 6 K/15/2007 súvisiace spory incidenčné a excindačné, ktoré sú do tohto súdneho oddelenia prideľované pomocou technických prostriedkov. Vzhľadom na priebeh konania na súde prvého stupňa, ako aj na odvolacom súde, kde navrhovateľ, t. j. odvolateľ opakovane zdôrazňoval, že súdy mu odňali právo na spravodlivý proces, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Táto judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutie Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29). Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03 - 30, keď vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd považuje za dôležité pripomenúť, že účastníkom konania v prejednávanej veci je aj odporca, t. j. správca úpadcu a v širšej súvislosti aj účastníci konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r. o., Bratislava, na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6 K/15/2007, pričom cieľom konania je nastoliť stav právnej istoty k veriteľom úpadcu, k tretím osobám, ako aj k samotnému úpadcovi, pričom právo na spravodlivý proces je potrebné garantovať aj im. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, t. j. rozsudku 1 Cbi/7/2009 - 319 zo dňa 21.01.2010 vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, čím okrem iného naplnil právo účastníkov na spravodlivý proces. Nie bez významu pre priebeh odvolacieho konania je skutočnosť, že navrhovateľ, t. j. odvolateľ podal štyrikrát námietku zaujatosti voči jednotlivým členkám senátu, jedenkrát návrh na prerušenie konania a jedenkrát žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti. Najvyšší súd SR opakovane rozhodol o tom, že namietané JUDr. Blažena Hirnerová, predsedníčka senátu a JUDr. Tatiana Pastieriková, členka senátu, nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 CoKR/43/2010. Poslednú námietku zaujatosti (v poradí piatu) voči zákonnému sudcovi JUDr. Blažene Hirnerovej vzniesol S.. I. N., na pojednávaní konanom dňa 27.09.2012. Po preštudovaní námietky zaujatosti odvolací súd dospel k záveru, že táto bola podaná a podpísaná osobou, ktorá na jej podanie nie je oprávnená, nakoľko na č. l. 681 súdneho spisu S.. I. N., vystupujúci ako splnomocnený zástupca navrhovateľa, podaním zo dňa 25.04.2012 oznámil súdu skutočnosť, že ako splnomocnený zástupca oznámil jednotlivým členom štatutárneho orgánu (traja spoločne konajúci konatelia), že počnúc dňom 26.04.2012 od 08:00 hod. vypovedá plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa v prejednávanej veci s tým, že konateľov upozornil, že si musia nájsť iného právneho zástupcu. Uvedené korešponduje s vyjadrením S.. I. N. po otvorení odvolacieho pojednávania dňa 27.09.2012, ktorý súd informoval o vypovedaní plnomocenstva s tým, že plnomocenstvo môže predložiť na najbližšom pojednávaní. Uviedol tiež, že spoločnosť navrhovateľa patrí jeho trom deťom, pričom v rodine došlo k nezhode, a preto v súčasnosti nedisponuje plnomocenstvom. Na pojednávaní prítomná G. N., jedna z troch spoločne konajúcich konateľov navrhovateľa, sa nepreukázala žiadnym plnomocenstvom na zastupovanie spoločnosti navrhovateľa. Dňa 09.10.2012 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie X. N., J. XX.XX.XXXX, bytom M. O. S. XX, G. XX, G. O., V. - N. Z., S. XXXXX, N., jednej z troch konateľov spoločnosti Bratislavská investičná a obchodná, s. r. o., ktorá vo svojom liste okrem iného uviedla, že všetci konatelia spoločnosti prehodnotili zastupovanie ich otcom a dohodli sa na tom, že mu plnomocenstvo ponechajú a znovu mu ho udelili všetci spoločne na konanie dňa 27.09.2012, ako aj na ďalšie konanie, a to v neobmedzenom rozsahu. Uviedla tiež, že plnomocenstvo zaslala. Predmetný list neobsahoval žiadne prílohy. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že S.. I. N. nie je advokátom. S odvolaním na ustanovenie § 28 ods. 3 O. s. p. odvolací súd konštatuje, že odvolanie plnomocenstva účastníkom, alebo jeho výpoveď zástupcom, sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Opakované udelenie plnomocenstva zo strany konateľov spoločnosti navrhovateľa nebolo účastníkmi na strane navrhovateľa žiadnym spôsobom zdokladované. Vzhľadom na vyššie uvedené, Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Cbi/7/2009 - 319 zo dňa 21.01.2010 v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.