Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/334/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108239226 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108239226.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: U.. F. F., W. Na P. T. XX, Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, so sídlom Na Priekope č. 174/13, Žilina, proti odporcovi: F. F., Y..X.., X. X. D. Č.. XX, W., G.E.: XX XXX XXX, zastúpenému Dedák & partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy č. 43, Bratislava, konajúcej prostredníctvom JUDr. Štefana Dedáka, konateľa a advokáta, o návrhu uloženia povinnosti odporcovi uverejniť odpoveď, zaplatenia primeranej peňažnej náhrady vo výške X.XXX,XX B., o odvolaní odporu proti rozsudku OkresnéM. X. W. G., N. T. XX. T. XXXX, Č..O.. XC XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania tento m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške X.XXX,XX B. k rukám advokátky JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej, do troch dní. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX B. k rukám advokátky JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť uverejniť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v denníku X. na X. Č.. X na rovnocennom mieste, rovnakým písmom s označením odpoveď s menom a priezviskom, ktoré budú uverejnené rovnakým písmom akým bol uverejnený nadpis textu "Novinárky sú vinné za ohováranie sudcu" dňa XX.XX.XXXX odpoveď s nasledovným textom: Odpoveď U.. F. F. Odpoveď podľa § 8 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z.z. na článok uverejnený v denníku X. T. XX.XX.XXXX. Denník X., vydavateľom, ktorého je spoločnosť F. F., Y..X.. T. XX.XX.XXXX na strane č. X uverejnil článok autorky P. S. s nadpisom "A. X. Q. za E. X.. Autorka článku informuje verejnosť o tom, že O. súd odsúdil novinárky pre trestný čin ohovárania, pretože ohovárali sudcu F. F.. Článok sa dotýka mojej osoby, keď obsahuje tvrdenia o tom, že novinárky boli odsúdené napriek tomu, že som získal odškodné v občianskoprávnom konaní s vydavateľstvom F., cituje článok odsúdenej X., podľa ktorej som skorumpovaný, vulgárny človek, ktorý si rád vypije. Článok obsahuje úplne nepravdivé tvrdenie, že som chcel ovplyvňovať, pričom z kontextu článku vyplýva, že pod týmto rozumie autorka moje údajné zasahovanie do konania. Tieto neúplné, pravdu skresľujúce a nepravdivé tvrdenia a nedbanlivo prevzaté hodnotiace úsudky bez skutkového základu zasiahli do mojich osobných práv a poškodili moju občiansku a profesionálnu povesť a česť. Obsah článku hodnotím, ako útok proti mojej osobe, ktorý sa nezakladá na dôveryhodných a ucelených podkladoch. Autorka článku mi nedala možnosť vyjadriť sa k uverejneným skutočnostiam, ktoré sa dotýkajú mojej občianskej a profesionálnej cti a dobrej povesti a nedbanlivo prezvala nepravdivé tvrdenia inej osoby. Novinárka takto porušila prvý zákon novinárskej profesie, podľa ktorého pred využitím akéhokoľvek zdroja informácií musí objasniť, kto, kedy, prečo, pre koho a na základe čoho informáciu vytvoril, uvážlivo posúdiť mieru jej pravdivosti. Hodnotiaci úsudok novinára musí vychádzať z reálneho skutkového základu. Už samotný názov článku je nepravdivý, pretože novinárky boli odsúdené za ohováranie celkom štyroch osôb a nielen za ohováranie jedného sudcu. Autorka článku nedbanlivo prevzala hodnotiace úsudky o mojej skorumpovanosti, o mojej vulgárnosti a o tom, že si rád vypijem bez reálneho skutkového základu. Je stále aktuálna otázka, akým spôsobom získala odsúdená X. návrh na začatie konania zo spisu Okresného X. Ž. v občianskoprávnej veci, ktorej nebola účastníkom a ako získala záznamy operatívnych nahrávok spracované z odposluchov mojich telefonátov a uvedené na polícii v režime "prísne tajné". Tvrdenie o získaní odškodného v občianskoprávnom konaní s vydavateľstvom F. je nepravdivé. Súdny spor so spoločnosťou F. skončil právoplatným rozsudkom, výrok ktorého bol uverejnený v denníku F. N. XX.XX.XXXX s nasledovným textom: "OSPRAVEDLNENIE sudcovi Okresného X. Ž. U.. F. F.: V Č. XX/XX F. P. bol na šiestej strane uverejnený článok redaktorky N. X. s názvom X. na E.:, s podtitulkom F. Okresného X. Q. Ž. robí hanbu svojmu stavu. V článku bol označený ako skorumpovaný sudca previazaná na príslušníkov podsvetia, ktorý robí hanbu svojmu stavu. Za tieto neoprávnené označenia sa F., Y..X.., vydavateľ periodika P., sudcovi Okresného X. Ž., bývalému predsedovi Okresného X. Ž. U.. F. F. ospravedlňuje". Povinnosť ospravedlniť sa bola uložená rozsudkom OkresnéM. X. W. G.. Citovaný výrok rozsudku je zrejmé tým odškodným, ktoré som mal podľa autorky článku získať v občianskoprávnom konaní. Je úplne nepravdivé tvrdenie o tom, že som v trestnom konaní niekoho "chcel ovplyvniť". Takéto tvrdenie, ako i tvrdenie o tom, že som neprípustne zasahoval do konania je nesplneným želaním autorky článku a iných osôb, ktoré takéto nepravdivé tvrdenie rozširujú. Z kontroly na Okresnom X. Ž.G. H. XXXX nikdy nebol vypracovaný žiaden protokol, ku ktorému by som sa mohol vyjadriť ako štatutárny zástupca kontrolovaného subjektu, a preto neviem o žiadnych porušeniach, ktoré údajne mali byť zistené. Nemám poznatky o žiadnych stíhaniach, ktoré v tejto veci (autorka článku nešpecifikuje, v ktorej veci) boli a neskôr ich orgány činné v trestnom konaní zastavili. Celý článok je jeden zmätok, ktorý nedokáže poskytnúť jasnú informáciu ale na malom mieste sa snaží informovať o množstve faktorov, ktorých pravdivosť si autorka článku neoverila a hodnotiacich úsudkov bez skutkového základu. Neberiem odsúdeným osobám právo na ich názor na spravodlivosť rozsudku. Neboli by, ale rozsudky, ak by odsúdené novinárky dodržali základné princípy novinárskej etiky. Právo na slobodu prejavu neznamená právo na klamanie. Odsúdená X. na mňa verejne v H. XXXX Y. Q. H. XXXX vyliala vedro špiny, ktorého sa nezbavím do konca života, o čom svedčí aj obsah článku z XX.XX.XXXX. Nič na tom nezmení žiaden rozsudok žiadneho súdu". Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX B. titulom peňažnej náhrady podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona, vo zvyšnej časti návrh na zaplatenie peňažnej náhrady zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške XXX,- B. a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX B., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa XX.XX.XXXX Q. T. X. na X. X bol uverejnený článok autorky P. S. s názvom "A. X. Q. za E. X.", že odporcovi ako vydavateľovi denníka X. W. T. XX.XX.XXXX prostredníctvom Slovenskej pošty doručená žiadosť navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX o uverejnenie odpovede podľa ust. § 8 ods. 1 tlačového zákona, ktorého súčasťou bol aj text samotnej odpovede, keď mal preukázané v súvislosti s námietkou odporcu, že uvedená žiadosť bola doručená odporcovi riadne a včas, pretože zákonom stanovená lehota 30-tich dní odo dňa vydania T. X., v ktorom bol predmetný článok uverejnený, začala plynúť dňa XX.XX.XXXX Y. X.G. XX.XX.XXXX. Rovnako mal preukázané, že navrhovateľ potom ako odporca odmietol jeho navrhovanú odpoveď uverejniť v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní v zmysle § 10 ods. 3 tlačového zákona, včas uplatnil na súde návrhom uvedený svoj nárok. Právne posúdil vec v zmysle ust. § 8 ods. 1,2,3,4,5,6 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých v spojení s ust. § 10 ods. 2,3 a 4 citovaného zákona s odôvodnením, že sa v prejednávanej veci obmedzil na posudzovanie oprávnenosti žiadosti navrhovateľa o uverejnenie odpovede, na posudzovanie jej zákonných náležitostí, žiadosti, s poukazom na námietky právneho zástupcu odporcu, považujúc preukazovanie pravdivosti, resp. nepravdivosti v napadnutom článku uvedených tvrdení za irelevantné. Pokiaľ odporca namietal, že žiadosť navrhovateľa o uverejnenie odpovede, doručená mu dňa 07.11.2008 nespĺňala v ust. § 8 ods. 3 tlačového zákona stanovené formálne (keď neuviedol aké konkrétne) a materiálne náležitosti, pretože navrhovateľ neuviedol v čom sa skutkové tvrdenia uvedené v predmetnom článku dotýkajú jeho cti a dôstojnosti, vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú majúc za to, že predmetná žiadosť navrhovateľa spĺňala všetky náležitosti ustanovené v § 8 ods. 3 tlačového zákona a pokiaľ v nej bolo iba všeobecne uvedené, že neúplné, pravdu skresľujúce a nepravdivé tvrdenia a prevzaté hodnotiace úsudky bez skutkového základu zasiahli do osobnosti navrhovateľa, poškodili jeho občiansku a profesionálnu povesť a česť, tak zo znenia textu celej odpovede vyplýva, že napádané tvrdenia uvedené v predmetnom článku sa dotýkali navrhovateľovej cti, dôstojnosti a súkromia. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku odporcu v tom že v žiadosti navrhovateľa o uverejnenie odpovede sa tento neobmedzil iba na skutkové tvrdenia, ktorými napádané skutkové tvrdenia poprel, doplnil a spresnil alebo vysvetlil, ale táto obsahovala aj hodnotiace úsudky týkajúce sa textu napádaného článku a doslova polemiku navrhovateľa s autorkami článku uverejneného pred 10-timi rokmi. Ustálil, že aj uvedená náležitosť žiadosti o uverejnenie odpovede vyplývajúca z ust. § 8 ods. 3 tlačového zákona bola splnená poukazujúc na to, že doplnenie, spresnenie a vysvetlenie skutkových tvrdených uvedených v predmetnom článku je potrebné vykladať extenzívne, a to v záujme práva žiadateľa dostatočne sa vyjadriť, zaujať stanovisko ku skutkovým tvrdeniam v uvedenom článku, obzvlášť v kontexte starých udalostí, ktoré skutočne čitateľovi nie sú absolútne známe. Rovnako za nedôvodnú považoval aj námietku odporcu týkajúcu sa neprimeranosti žiadanej odpovede, keď text predmetnej žiadosti bol o 2,25 krát rozsiahlejší ako samotný text predmetného článku s tým, že z gramatického výkladu pojmu primeraný vyplýva, že tento pojem znamená takú mieru, ktorá zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám, jeho synonymá sú pojmy náležitý, vhodný, príhodný a tak pojem primeranosť nie je možné vykladať ako rovnocennosť, rovnakosť, približnosť, ale potrebné je ho vykladať extenzívne v zmysle jeho gramatického výkladu a tak je potrebné ho posudzovať vždy ad hoc s poukazom na vecný obsah konkrétneho článku, skutkové tvrdenia v ňom uvedené a následne i na vecný obsah odpovede. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si uplatnil aj nárok na primeranú peňažnú náhradu podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona, a to v maximálnej možnej zákonnej výške X.XXX,XX B. (XXX.XXX,-Sk), ktorý nárok však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ani nepreukázal a k tomuto počas konania uviedol, že predmetný článok vníma ako neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a na konanie o ňom by malo byť aplikované ust. § 127 Ústavy SR o priznaní primeraného zadosťučinenia. V súvislosti s posúdením uplatneného nároku na peňažnú náhradu, uviedol, že pokiaľ navrhovateľ bol úspešný pri uplatnenom nároku na uverejnenie odpovede, patrí mu aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a pri určení výšky posudzujúc závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, ako aj iné okolnosti veci, je potrebné v tomto konaní analogicky postupovať podľa ust. § 13 a nasl. Obč. zák., keďže právny režim pri učení výšky peňažnej náhrady výslovne v tlačovom zákone upravený nie je. Ak navrhovateľ počas konania neuniesol v tejto časti návrhu, pokiaľ ide o zdôvodnenie výšky peňažnej náhrady, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, priznal mu iba tzv. zákonnú peňažnú náhradu, t.j. najnižšiu možnú zákonnú hranicu peňažnej náhrady vo výške X.XXX,XX B. a vo zvyšnej časti tento návrh zamietol, ako nepreukázaný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., priznal úspešnému navrhovateľovi, ktorý mal úspech len čiastočný plnú náhradu trov konania, pretože neúspech mal v pomerene nepatrnej časti týkajúcej sa petitu vo veci zaplatenia peňažnej náhrady, keď jeho trovy konania predstavovali zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške XXX,- B. a trovy právneho zastúpenia advokátom ako odmena a náhrada hotových výdavkov podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej pomoci, ktorým boli prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.XX.XXXX JUDr. Tatianou Polkovou, písomné podanie návrhu na súd dňa XX.XX.XXXX, písomné podanie na súd-vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX a prevzatie a príprava zastúpenia XX.XX.XXXX novou právnou zástupkyňou JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou a účasť a pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, F. X. XXX,XX B. N. E. XX% T., a tzv,. režijný paušál, ďalej hotové výdavky, cestovné podľa ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zákona č. 283/2002 Z.z. vo výške XX,XX B. za jednu cestu dňa XX.XX.XXXX a základné náhrady za používanie cestných vozidiel pri pracovných cestách podľa ust. § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 260/2004 Z.z. vo výške XX,- B. (XXX O. R. X,XX B.) a náhradu za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške XXX,XX B. za I. N. Ž. T. W. a späť na pojednávanie dňa 20.10.2009 po 5 hodín, spolu XX M. R. XX,XX B.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Zotrval na svojich námietkach prednesených v konaní pred súdom prvého stupňa v tom, že napádané časti článku sú hodnotiacimi úsudkami, pričom v prevažnej miere ide o hodnotiace úsudky tretích osôb a nie autorky článku, že odpoveď navrhovateľa obsahuje hodnotiace úsudky, tento nezdôvodnil v čom sa mali napádané tvrdenia dotýkať jeho cti a dôstojnosti a jeho žiadosť je neprimeraná svojom obsahom. Za hodnotiace úsudky považoval predovšetkým výroky navrhovateľa v jeho odpovedi "obsah článku hodnotím ako útok proti mojej osobe" , "odsúdená X. na mňa vyliala vedro špiny", "takéto tvrdenie ... je nesplneným želaním autorky článku a iných osôb", v súvislosti s ktorými vytýkal súdu prvého stupňa, že nezaujal žiadne stanovisko v odôvodnení napadnutého rozsudku k týmto výrokom, teda či sú alebo nie sú hodnotiacimi úsudkami, a pretože právo na odpoveď sa má obmedziť len na skutkové tvrdenia a ust. § 8 ods. 3 tlačového zákona nemožno vykladať extenzívne tak, aby boli hodnotiace úsudky zahrnuté do odpovede, jednalo by sa o nesprávne právne posúdenie uvedeného ustanovenia. Rovnako vytýkal súdu prvého stupňa, že sa v odôvodnení nezaoberal tým, že v žiadosti navrhovateľa nebola uvedená podstatná náležitosť, v čom sa skutkové tvrdenia uvedené v predmetnom článku dotýkajú jeho cti a dôstojnosti a uviedol len konštatovanie, že tvrdenia a hodnotiace úsudky zasiahli do navrhovateľových osobnostných práv, poškodili jeho občiansku a profesionálnu povesť a česť, čo však nekorešponduje s ustanovením tlačového zákona, ktoré vyžaduje, aby žiadateľ o odpoveď exaktne a explicitne uviedol v čom zasiahlo určité tvrdenie do jeho cti a dôstojnosti. Zotrval na námietke neprimeranosti žiadosti navrhovateľa o odpoveď, keď jej obsah bol o 2,25 krát väčší ako celý predmetný článok a tento považoval za nenáležitý, rovnako ako súdom prvého stupňa použitý extenzívny výklad v prospech práva žiadateľa na odpoveď, najmä pokiaľ bol obsahom odpovede aj výrok rozsudku Okresného X. W. G. vo veci navrhovateľa proti spoločnosti F., Y..X.., ktorá sa ho vôbec nedotýka a pokiaľ ďalej navrhovateľ v odpovedi hodnotil autorku článku, jej úmysly, priania a analyzoval článok novinárky X. a O. spred 10-tich rokov, prípadne kládol otázku, ako mohli získať podklady k svojmu článku o jeho osobe. Pokiaľ išlo o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, zotrval na námietke, že napádané časti článku sú hodnotiacimi úsudkami a odpoveď navrhovateľa bola zrejme reakcia najmä na tri výroky z predmetného článku, a to, že novinárky boli odsúdené aj keď navrhovateľ získal odškodné v občiansko-právnom konaní s vydavateľstvom F., že navrhovateľ je skorumpovaný, vulgárny človek, ktorý si rád vypije a že navrhovateľ chcel ovplyvňovať (trestné konanie), považujúc tieto výroky za hodnotiaci úsudok, keď takto to označil aj navrhovateľ vo svojej žiadosti o odpoveď z XX.XX.XXXX a v závere článku je citovaný predseda senátu S. O., ktorý rozhodol v konaní proti novinárkam v trestnom konaní a ktorý uviedol, že výrok ". je skorumpovaný" je nepravdivý subjektívny úsudok. Poukázal ďalej na to, že v prípade, ak by aj časť odpovede nespĺňala podmienky stanovené tlačovým zákonom, vydavateľ nemôže takúto odpoveď upraviť, prípadne skrátiť tak, aby bola v súlade so zákonom a jediná možnosť bola žiadosť o odpoveď odmietnuť, čo v danom prípade aj urobil. Namietal ďalej voči nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vidiac ju v tom, že tento sa v odôvodnení nedostatočne vysporiadal ním uplatnenými 4 dôvodmi, pre ktoré bolo potrebné návrh vo veci samej zamietnuť a jeho odôvodnenie tak nespĺňalo požiadavky ust. v § 157 ods. 2 O.s.p. a bolo tak nepreskúmateľné poukazujúc na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Európskeho dohovoru pre ľudské práva (zrejme mysliac Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnený v oznámení Ministerstva zahraničných vecí ČSFR pod. č. 209/1992 Zb.) a na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H. S. proti Š. XXXX spočívajúci v tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim, vyžaduje sa v rozhodnutí špecifická odpoveď práve na tento argument. Z dôvodu teda, že mu nebolo možné dozvedieť sa o dôvodoch neakceptovania jeho námietky uvedenej v čl. 3 odvolania, ktorú možno požadovať za kľúčovú pre konečné rozhodnutie súdu, boli porušené jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Namietal ďalej voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o priznaných trovách konania navrhovateľovi poukazujúc na to, že od 01.06.2009 bolo účinné ust. § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkov je tarifnou hodnotou X.XXX,- B., ak sa nežiada úhrada nemajetkovej ujmy a X.XXX,- B., ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy a tak za úkony právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX bolo treba postupovať v súlade s citovaným ustanovením a priznať výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške XX,XX B. Y. A. XXX,XX B., ako si uplatnil navrhovateľ a priznal mu súd prvého stupňa. Namietal rovnako voči odmene za úkon právnej služby, ktorým bolo prevzatie veci a príprava zastúpenia novou právnou zástupkyňou dňa XX.XX.XXXX, považujúc tento za neúčelný a nadbytočný, keď tento úkon predpokladá reálne vykonaný úkon advokátom spočívajúci v prijatí klienta, diskusii o právnom probléme, analýze ďalšieho postupu. Namietal tiež voči posúdeniu miery úspechu navrhovateľa v konaní, keď je zrejmé, že tento bol v prvej časti žaloby týkajúcej sa žiadosti o uloženia povinnosti zverejniť odpoveď v prvostupňovom konaní úspešný, avšak v druhej časti návrhu o zaplatenie primeranej peňažnej náhrady bol úspešný len v 1/3, a teda pri matematickom vyjadrení úspechu bolo zrejmé, že v prvej časti návrhu bol úspešný 100%, pri druhej časti 30%, je teda úspešnosť 133/200%, t.j. 66,5% a nebolo možné tak stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti návrhu týkajúcej sa druhého petitu. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že odporca v odvolaní len opakoval dôvody svojej skutkové a právne obrany prezentované už v konaní pred súdom prvého stupňa s ktorými sa tento súd v napadnutom rozsudku zaoberal a vysporiadal a dal jasnú odpoveď na to, ako sa s ňou vyrovnal. Sama skutočnosť, že odporca sa nestotožnil so skutkovými právnymi názormi súdu prvého stupňa nemôže byť sama o sebe dôvodom pre záver o zjavne neodôvodnosti alebo arbitrárnosti záverov, pretože pod spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov, a toto právo nezahŕňa ani to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby rozhodnutie bolo v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Dôvodnosť odvolania proti výroku o trovách konania ponechal na úvahe odvolacieho súdu považujúc namietaný úkon právnej pomoci prevzatie a príprava veci novou právnou zástupkyňou za účelný a v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR poukazujúc na to, že aj nová právna zástupkyňa musela vec prevziať a pripraviť sa na konanie. Uplatnil si náhradou trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX B. v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 psím. c) za vyjadrenie sa k odvolaniu. Odvolací súd rozsudkom Č..O.. XCo XXX/XXXX - XX N. T. X. X. XXXX napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania tento zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške XXXX,XX B. a navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX B.. Na základe dovolania podaného odporcom A. súd X. H. J. X. N. X I. XXX/XXXX N. T.Y. XX. X. XXXX H. O. X. Q. W. N. X. C. XXXX X..N.. XCo XXX/XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. a to v dôsledku postupu odvolacieho súdu v rozpore s § 156 ods. 3 O.s.p., ktorým došlo k odňatiu možnosti dovolateľov konať pred súdom. Konštatoval, že na základe obsahu spisu nemožno vyvodiť, že pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu z 24. januára 2011 určený súdnej kancelárii, aby na úradnej tabuli oznámila, že rozsudok bude vyhlásený X. X. XXXX, sa skutočne aj zrealizovala. Dôvodil, že obsah spisu ako celok nedáva jednoznačný podklad, ktorý by dovolaciemu súdu umožňoval záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu, a teda neumožňuje mu ani posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p., a preto uzavrel, že pokiaľ spis dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. Odvolací súd preto opätovne preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu do veci samej nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej je vecne správny a toto je čiastočne dôvodné je len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Vzhľadom na dovolacím súdom vytýkanú vadu odvolacieho konania postupom v rozpore s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. odvolací súd postupoval tak, že uložil súdnej kancelárii pokyn vyznačiť v súdnom spise oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, ako doklad preukazujúci, že skutočne došlo k realizácii pokynu o vyvesení oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté. Zavedenie inštitútu práva na odpoveď rovnako ako aj práva na opravu a práva na dodatočné oznámenie do tlačového zákona bolo podľa dôvodovej správy predkladateľa učinené s cieľom dosiahnutia rovnováhy medzi právom na slobodu prejavu a právom na ochranu mena a dobrej povesti fyzických a právnických osôb a je prejavom vymedzenia hranice zodpovednosti za zverejňované informácie a z nej vyplývajúce povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry. Účelom tohto inštitútu bolo vytvorenie rovnosti podmienok a umožnenie dotknutým osobám, aby v periodickej tlači prezentovali svoje stanovisko k uverejnenému skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka ich cti, dôstojnosti, súkromia a dobrej povesti. Právom na odpoveď sa umožňuje dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriť sa na rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu v tej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, ktoré o jej veci verejne informovali a podať stanovisko vlastnými slovami. Vychádza z pravidla audiatur et altera pars, teda z pravidla nech je vypočutá tiež druhá strana. Predmetom práva na odpoveď je akékoľvek skutkové tvrdenie (nepravdivé, pravdu skresľujúce, ale aj pravdivé) o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby ktorej sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu a dobrej povesti právnickej osoby. Niet sporu v tom, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie a vylúčené je odpovedať na hodnotiace úsudky. V ustanoveniach odsekov 2, 3, 4 a 5 § 8 tlačového zákona sú ustanovené procedurálne a formálne aspekty realizácie takto upraveného práva na odpoveď. Podľa dôvodovej správy predkladateľa návrhu tlačového zákona, súčasťou žiadosti musí byť odpoveď, ktorá nepripúšťa žiadne zásahy vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentúry do jej obsahu, okrem opravy gramatických chýb. Odpoveď musí byť napísaná tak, aby dávala zmysel a aby ju bolo možné uverejniť v predloženej podobe. Odpoveď by preto mala v úvode po označení periodickej tlači alebo agentúrneho spravodajstva, dátumu vydania alebo zverejnenia a pod. obsahovať napríklad zhrnutie alebo citáciu textu, ktorého súčasťou je skutkové tvrdenie, na ktoré sa odpovedá a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok a nielen citáciu samotného skutkového tvrdenia vytrhnutého z kontextu. Odpoveďou teda žiadateľ uvádza vlastné stanovisko k skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku, dopĺňa skutkové tvrdenie alebo ho vysvetľuje. Rozsah odpovede musí byť primeraný textu, ktorého súčasťou je skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok alebo hodnotiace úsudky. Navrhuje sa teda primeranosť a nie rovnocennosť. V odseku 6 § 8 tlačového zákona sa vymedzuje taxatívny výpočet prípadov, kedy vydavateľ alebo tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď. Ako bolo uvedené z práva odpoveď sú vylúčené hodnotiace prejavy. Právna úprava však nerozlišuje medzi pravdivými, prípadne nepravdivými skutkovými tvrdeniami a rovnako nie je dôležité, či ide o vlastné tvrdenie tlače alebo prevzaté články (H., P.. A. S. F. - X. F. G. E.. G. F. H. X/XXXX X.. XXX). V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona uverejniť odpoveď a zaplatiť primeranú peňažnú náhradu podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona a na posúdenie opodstatnenosti námietok a tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti žiadosti navrhovateľa o uverejnenie odpovede, na posúdenie zákonných náležitostí uvedenej žiadosti a na posúdene splnenia podmienok na jej uverejnenie v zmysle tlačového zákona a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že odporca ako vydavateľ denníka X., v ktorom bol dňa XX.XX.XXXX uverejnený článok autorky P. S. s nadpisom "A. X. Q. za E.H. X.", nedôvodne a v rozpore s ust. § 8 ods. 1 tlačového zákona nesplnil tam mu uloženú povinnosť uverejniť žiadanú odpoveď navrhovateľa napriek tomu, že pre odmietnutie takéhoto uverejnenia neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady. Uvedenú žiadosť podal navrhovateľ včas (§ 8 ods. 2 tlačového zákona), táto mala predpísanú písomnú formu, bola žiadateľom podpísaná, obsahovala názov a deň vydania periodickej tlače, ktorá obsahovala skutkové tvrdenia, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby navrhovateľa, kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači nachádzalo, pričom súčasťou uvedenej žiadosti bolo aj písomné znenie odpovede, ktorá obsahovala skutkové tvrdenia obsiahnuté v predmetnom článku a ich popretie, doplnenie a spresnenie, prípadne vysvetlenie. Svoje skutkové závery a dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu vo veci samej, v časti uloženia povinnosti odporcovi uverejniť odpoveď, ako aj dôvody vedúce k čiastočnému priznaniu peňažnej náhrady podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona a k zamietnutiu zvyšnej časti uplatneného nároku na túto náhradu, náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, jasne a zrozumiteľne sa vysporiadal so všetkými relevantnými argumentami a námietkami sporových strán a dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky, predovšetkým odporcu, súvisiace s predmetom konania. Jeho rozhodnutie je tak presvedčivé a nemožno ho považovať ani za svojvoľné či zjavne neodôvodnené. Obsah odvolania odporcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkové stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odporca výslovne svoje odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 psím. d) O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. v súdnej praxi je vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom prípade, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesu účastníkov, či obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď po hodnotení dôkazov alebo skutočností, poznatkov, ktoré vyšli najavo v konaní č vyplynuli z prednesov účastníkov z hľadiska ich závažnosti, teda dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. V preskúmavanej veci však súd prvého stupňa ako bolo uvedené náležite zistil rozhodujúce skutočnosti vzťahujúceho sa k podstate veci, keď zameral svoje dokazovanie na zisťovanie tak formálnych ako aj materiálnych, tlačovým zákonom stanovených podmienok pre realizáciu práva navrhovateľa na odpoveď v zmysle ust. § 8 tlačového zákona, ako aj na priznanie primeranej peňažnej náhrady podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona. K námietke odporcu, že odpoveď navrhovateľa obsahovala hodnotiace úsudky, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že s uvedenou námietkou sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal v poslednom odseku na strane 9, avšak na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru považuje za potrebné uviesť, že v niektorých častiach síce nešlo pri formulovaní odpovede zo strany navrhovateľa výlučne len o jednoznačne skutkové tvrdenia, ale súhlasiac s názorom súdu prvého stupňa o nutnosti extenzívneho výkladu dopadajúcej právnej úpravy práva na odpoveď, možno aj túto časť odpovede považovať v širších súvislostiach (to aká doba uplynula od prvého zverejnenia nepravdivých tvrdení odsúdených novinárok o navrhovateľovi v roku 1999 a uverejnením týchto prevzatých tvrdení, ktoré boli predmetom článku v roku 2008) za vysvetľujúce a spresňujúce, časovo a vecne pôvodné nepravdivé a neskôr prevzaté skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotiace úsudky. Opačný výklad dotknutej právnej normy, a teda mechanické aplikovanie formálnych pravidiel bez zohľadnenia účelu tlačového zákona, by v konečnom dôsledku viedlo k znemožneniu reálnej spravodlivej nápravy pomerov a k odmietnutiu spravodlivosti voči navrhovateľovi. Pokiaľ išlo o ďalšiu námietku spočívajúcu v tom, že navrhovateľ nezdôvodnil v čom sa mali napádané tvrdenia dotýkať jeho cti a dôstojnosti, odvolací súd považuje za potrebné na doplnenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa uviesť, že z obsahu predmetného článku, ktorý prebral v niektorých častiach skutkové tvrdenia odsúdených novinárok (... X. vo svojom článku napísala, že F. je skorumpovaný; označila ho za vulgárneho človeka, ktorý si rád vypije; ... novinárka sa aj včera na súde bránila, že napísala pravdu") nepochybne vyplýva, že uverejnené tvrdenia bez ďalšieho boli spôsobilé zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľa, nielen tým, že išlo o tvrdenia nepravdivé, pretože tvrdenie o akejkoľvek fyzickej osobe (zvýrazňujúc to, že u osoby navrhovateľa išlo o sudcu), že je skorumpovaná a že je vulgárna a rada si vypije, je samé o sebe a bez ďalšieho, veľmi vážnym zásahom do práva na ochranu jeho ľudskej, ale aj profesionálnej cti a dôstojnosti, najmä pokiaľ sa tak stalo formou článku v tlačenom médiu s celoslovenskou pôsobnosťou, a to bez toho, aby takýto zásah, resp. spôsobilosť vyvolania ujmy týmto zásahom bolo potrebné osobitne preukazovať. Pokiaľ išlo o námietku neprimeranosti požadovanej odpovede, aj v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože primeranosť tak, ako význam tohto slova správne súd prvého stupňa vyložil, nemožno brať ako jediné kritérium rozsahu odpovede, a to bez dostatočného upresnenia okolnosti, z ktorých vyvodzoval navrhovateľ svoje právo požadovať odpoveď, pretože práve aj vzhľadom na čas, ktorý uplynul od uverejnenia prvotných nepravdivých tvrdení o ňom, a ich neskorších prevzatí, by nebolo čitateľovi dostatočne zrejmé, na akom skutkovom základe žiada o uverejnenie odpovede, a teda o akú reakciu, na ktoré konkrétne skutkové tvrdenia aj v širších súvislostiach táto odpoveď dopadá. Za úplne irelevantnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku odporcu týkajúcu sa toho, či sám navrhovateľ označil určitý výrok za hodnotiaci úsudok, prípadne takýto výrok označil ako nepravdivý subjektívny úsudok predseda trestného senátu S. O.O., pretože tak, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, tvrdenie tak v pôvodnom článku odsúdených novinárok ako aj v prevzatom článku o tom, že navrhovateľ je skorumpovaný, vulgárny človek, ktorý si rád vypije, nemožno v žiadnom prípade považovať za hodnotiaci úsudok, ale ide o skutkové tvrdenia. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je totiž potrebné rozlišovať medzi faktami (skutkovými tvrdeniami) a hodnotiacimi úsudkami; kým pravdivosť faktov je možné preukázať, hodnotiace úsudky dôkaz pravdy nepripúšťajú a požiadavka na preukázanie ich pravdivosti predstavuje zásah do slobody názoru, ktorá je základným elementom práva garantovaného čl. 10 (H. B. Q. Q. D. proti H. N. T. XX.XX.XXXX). Výrok, že určitá osoba je skorumpovaná, vulgárna alebo že si rád vypije, nemožno za žiadnych okolností ani pri žiadnom právne logickom výklade považovať za hodnotiace úsudky, pretože pravdivosť, resp. nepravdivosť uvedených tvrdení je možné exaktne preukazovať; napríklad tvrdenie, že niekto je skorumpovaný možno bez ďalšieho prijať za pravdivé len za predpokladu existencie právoplatného odsudzujúceho trestného rozsudku, pre niektorý z trestných činov korupcie a rovnako tvrdenia o niekom, že je vulgárny, prípadne že si rád vypije bez relevantného skutkového základu, nemožno bez ďalšieho považovať za pravdivé, pretože u každej fyzickej osoby je potrebné vychádzať z prezumcie jej čestnosti, morálnej, spoločenskej a trestnej bezúhonnosti, a to až dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak . Pokiaľ išlo o ďalšie tvrdenia v predmetnom článku, a to že novinárky boli odsúdené aj keď navrhovateľ získal odškodné v občianskoprávnom konaní s vydavateľstvom F., aj toto bolo možné rovnako považovať za skutkové tvrdenie a dokonca nepravdivé, z ktorého dôvodu navrhovateľ správne v požadovanej odpovede musel túto okolnosť nevyhnutne bližšie skutkovo ozrejmiť, a to aj citovaním právoplatného rozsudku Okresného X.T. W. G. v spore so spoločnosťou F., Y..X... Z uvedeného preto vyplýva, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a záverom a tieto následne aj správne právne posúdil, pričom ako bolo uvedené vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami odporcu, a preto jeho odôvodnenie nemožno považovať ani za arbitrárne ani za nie nepreskúmateľné, pretože odporca v uvedenom odôvodnení dostal odpovede na všetky rozhodujúce argumenty, ktoré namietal. Za vecne správny považuje odvolací súd i jeho výrok priznávajúci navrhovateľovi primeranú peňažnú náhradu podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona, keď v odôvodnení uviedol dostatočné úvahy, ktorými sa spravoval pri posúdení tohto nároku vrátane použitia dovolenej analógie podľa § 13 a nasl. Obč. zák., keďže tlačový zákon priamo neupravuje podmienky, prípadne kritéria pre priznanie výšky tejto náhrady v konkrétnom prípade. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.. Ako čiastočne dôvodné však vyhodnotil odvolanie odporcu týkajúce sa náhrady trov konania, keď je zrejmé, že za namietané úkony právnej služby zo dňa X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a 20.10.2009 bolo potrebné priznať odmenu v súlade s ust. § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 01.06.2009 vo výške XX,XX B. za 1 úkon. Nedôvodnou však bola námietka o tom, že by v danom prípade nepatrila navrhovateľovi náhrada trov konania spočívajúcich v odmene za úkon právnej služby advokátkou - prevzatie a príprava zastúpenia novou právnou zástupkyňou dňa XX.XX.XXXX podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, pretože dostatočným na preukázanie uvedeného úkonu je plnomocenstvo udelené tejto novej právnej zástupkyni, ktorá nepochybne uvedenú právnu vec musela prevziať a na zastupovanie v tejto veci sa pripraviť a nepochybne sa aj poradiť s navrhovateľom ako svojím klientom. Rovnako bola nedôvodnou námietka týkajúca sa nesprávneho rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že o tejto malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 2, tak že táto náhrada mala byť pomerne rozdelená, prípadne malo byť vyslovené, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo, pretože je nepochybné, že navrhovateľ mal úspech vo veci samej týkajúcej sa uloženia povinnosti uverejniť odpoveď v celom rozsahu a pokiaľ išlo o priznanie peňažnej náhrady podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona je nepochybné, že v tejto časti mal navrhovateľ úspech len čiastočný, avšak bolo namieste priznať mu plnú náhradu trov konania, pretože rozhodnutie o výške tejto náhrady ako peňažné plnenie záviselo od úvahy súdu, ako bolo uvedené vyššie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške X.XXX,XX B., ktorú náhradu uložil odporcovi zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho (vrátane dovolacieho) konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX B.; a odmenu za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu a k dovolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a režijný paušál Xx X,XX B. Y. X R. X,XX B., pri sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon XX,XX B.J., ktorú rovnako uložil zaplatiť odporcovi k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.