Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/9/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200054 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009200054.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu A.. Z. R. a členov senátu Z.. N. S. a A.. N. S., v právnej veci žalobcu: U. národného majetku K. republiky, M. XX, C., P.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. financií K. republiky, N. X, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: Z./ XXXXXX/XXXX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : E. súd v C. žalobu z a m i e t a. T. sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : T. doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z./XXXXXX/XXXX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zmenené rozhodnutie N. pokladnice č.k.: XX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o uložení pokuty žalobcovi vo výške X.XXX.XXX,- Sk za porušenie § XX ods. 1 písm. e/ a § 12 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o N. pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že žalovaný zaviazal žalobcu zaplatiť pokutu vo výške XXX.XXX,- Sk do XX dní od právoplatnosti rozhodnutia. T. žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že jeho právne postavenie upravuje zákon č. XX/XXXX T.. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov tak, že žalobca je právnická osoba zapísaná do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme. T. hospodári so svojim vlastným majetkom, ktorý nie je súčasťou štátneho rozpočtu K. a možno ho použiť iba na zákonom uvedené účely. V. ďalej, že podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa XX.XX.XXXX, bol žalobca klientom N. pokladnice v obmedzenom rozsahu, len čo sa týka realizácie rozpočtovaných finančných prostriedkov a nebol klientom ohľadom iných ako rozpočtových prostriedkov. X. XX.XX.XXXX nadobudla účinnosť novela zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorá zmenila vymedzenie pojmu klient N. pokladnice a podľa tejto novely sa stal žalobca klientom v neobmedzenom rozsahu. Z. teda povinnosť viesť aj nerozpočtované finančné prostriedky výlučne v N. pokladnici, avšak zákon ďalej neupravoval postup pri realizácii týchto nerozpočtovaných finančných prostriedkov. T. namietal, že i keď spomínaná novela zákona bola účinná od XX.XX.XXXX, N. pokladnica voči nemu začala konať až v auguste XXXX, kedy žalobcovi doručila výzvu na odstránenie nedostatkov a oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. T. strany N. pokladnice teda jej nekonaním došlo podľa žalobcu k porušeniu princípu právnej istoty, pretože nekonaním sa vytvorila právna domnienka, že žalobca zákon o N. pokladnici neporušuje. Podľa § 13 ods. 2 zákona o N. pokladnici, je možné uložiť pokutu do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia tejto povinnosti. T. uviedol, že podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia porušil zákon pred viac ako troma rokmi a preto uloženie pokuty nie je podľa § 13 ods. 2 zákona o N. pokladnici prípustné. K tejto námietke žalovaný vo svojom rozhodnutí iba uviedol, že je právne irelevantná a pokutu uložil za porušenie povinnosti podľa stavu k XX.XX.XXXX. S týmto názorom žalobca nesúhlasil a tvrdil, že objektívna trojročná doba na udelenie pokuty je v zákone ustanovená práve preto, aby N. pokladnica kontrolovala dodržiavanie zákona včas a aby nemohla ukladať pokuty za porušenie zákona po uplynutí tejto doby v dôsledku svojej nečinnosti. T. ďalej uviedol, že je právnickou osobou spravujúcou svoj majetok, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve štátu. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. XX/XXXX T.. uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo bola vyňatá časť majetku podniku, prechádza privatizovaný majetok do vlastníctva U.. S. úkony podľa § 29 ods. 1 písm. a/, g/ až j/ tohto zákona môže žalobca vykonať po vydaní rozhodnutia o privatizovaní s právnymi účinkami po dni zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku. Podľa § 28 ods. 3 citovaného zákona príjmy a výdavky U. nie sú súčasťou štátneho rozpočtu K. republiky a možno ich použiť iba na presne vymedzené účely. Vzhľadom na túto zákonnú úpravu peňažné prostriedky žalobcu nemajú charakter verejných financií. T. poukázal na čl. XX W. K., z ktorého odvodzuje svoje právo zo svojim majetkom neobmedzene nakladať. T. žalobcu za povinného klienta N. pokladnice ustanovenej zákonom o N. pokladnici (jeho novelou účinnou od XX.XX.XXXX) došlo nútene k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. T. tiež namietal porušenie jeho procesných práv. N. pokladnica začala správne konanie o uložení pokuty oznámením zo dňa XX.XX.XXXX. T. sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom navrhol ústne pojednávanie podľa § 21 K. poriadku. N. pokladnica však podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že ústne pojednávanie nenariadi a už dňa XX.XX.XXXX vydala rozhodnutie o uložení pokuty. R. prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi právo konať pred správnym orgánom, pretože neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k oznámeniu o zamietnutí návrhu na ústne pojednávanie, resp. žalobca nemal náležitý čas vyjadriť sa k oznámeniu o zamietnutí návrhu na ústne pojednávanie. S. správne rozhodnutie teda podľa žalobcu nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ako to vyžaduje § 3 ods. 4 K. poriadku, pretože svojim postupom pred vydaním rozhodnutia nebolo umožnené žalobcovi oznámiť skutočnosti, ktoré mu bránili postupovať podľa zákona o N. pokladnici. T. nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie a že skutkový stav bol spoľahlivo zistený. S. správneho orgánu nebolo žalobcovi umožnené oznámiť technické problémy pri prevode peňažných prostriedkov z účtov v bankách na účet N. pokladnice, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovanie o výške pokuty z hľadiska jej neprimeranosti. T. sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. V reakcii na žalobné námietky žalovaný uviedol, že ustanovenia § 27 ods. 2 zákona XX/XXXX T.., ako aj § 28 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, ktorými argumentuje žalobca, nevylučujú vedenie účtov a zhodnocovanie dočasne voľných peňažných prostriedkov žalobcu v N. pokladnici. T. je právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vo verejnom záujme a je subjektom verejnej správy v rámci ústrednej správy (§ 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). K otázke porušenia procesných práv žalobcu žalovaný uviedol, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca má zriadené peňažné účty aj mimo N. pokladnice a že zhodnocuje dočasne voľné peňažné prostriedky mimo tejto inštitúcie. Preto nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie a správny orgán prvého stupňa mohol vydať rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. E. vykonanou N. pokladnicou (správa č. XX zo dňa XX.XX.XXXX) bolo zistené, že ku dňu XX.XX.XXXX mal žalobca finančné prostriedky vo výške XXX.XXX.XXX,XX eur (XX.XXX.XXX.XXX,XX Sk) vedené v komerčných bankách v rozpore so zákonom č. XXX/XXXX Z.z., pokuta preto bola žalobcovi uložená podľa § 13 tohto zákona. T. za zriadenie a vedenie účtov mimo N. pokladnice vynakladal zbytočné výdavky a zároveň znemožnil, aby sa zhodnocovali dočasne voľné peňažné prostriedky žalobcu na účtoch v N. pokladnici v súlade s uvádzaným zákonom. N. právnych predpisov zo strany žalobcu považoval žalovaný za subjektívny a neakceptovateľný. E. súd v C. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. S. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom K. republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. S. správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom č. Z./XXXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX štátny tajomník žalovaného zaslal žalobcovi list, v ktorom ho upozornil, že prijatím novely zákona č. XXX/XXXX Z.z. účinnej od XX.XX.XXXX bola žalobcovi uložená povinnosť realizovať výdavky rozpočtových prostriedkov ako aj výdavky mimorozpočtových prostriedkov výlučne prostredníctvom N. pokladnice a tiež žalobcu upozornil na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z § 12 ods. 1 a 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z., t.j. zriaďovať účty a zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky výlučne v N. pokladnici. T. správy č. XX o výsledku následnej kontroly dodržiavania zákona č. XXX/XXXX Z.z. z hľadiska zriaďovania účtov klientmi výhradne v N. pokladnici vykonanej v čase od XX.XX.- do XX.XX.XXXX (spísanej dňa XX.XX.XXXX) vyplýva, že k XX.XX.XXXX mal žalobca previesť všetky peňažné prostriedky z iných peňažných ústavov do N. pokladnice, avšak rozdiel k XX.XX.XXXX vo výške X.XXX.XXX.XXX,XX Sk nebol prevedený ani v priebehu nasledujúcich mesiacov. Táto suma sa k XX.XX.XXXX zvýšila na XX.XXX.XXX.XXX,XX Sk. F. zo dňa XX.XX.XXXX N. pokladnica vyzvala žalobcu na odstránenie nedostatkov a zaslala mu oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. K výzve sa žalobca vyjadril dňa XX.XX.XXXX (doručené N. pokladnici dňa XX.XX.XXXX). V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že hospodári so svojim vlastným majetkom, ktorý nie je súčasťou štátneho rozpočtu K. a môže ho použiť iba na zákonom uvedené účely. W. N. pokladnice je realizovať rozpočet klienta v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte a so schváleným rozpočtom klienta. Q. žalobcu ako klienta N. pokladnice je rozpočet nákladov spojený s jeho činnosťou a návrh na použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím N. K. podľa rozpočtovej klasifikácie (§ 28 ods. 3 písm. b/ zákona č. XX/XXXX T..). X. výdavky žalobcu nie sú rozpočtom klienta a preto tieto výdavky nie sú predmetom činnosti N. pokladnice. T. je klientom N. pokladnice len v obmedzenom rozsahu, nakoľko uhrádza prostredníctvom nej len časť svojich výdavkov. T. vo vyjadrení žalobca oznámil čísla účtov zriadených mimo N. pokladnice. R. finančné prostriedky považoval žalobca za nesúvisiace s pôsobnosťou N. pokladnice, pretože predstavujú mimorozpočtové príjmy a výdavky žalobcu. T. žalobca navrhol, aby N. pokladnica nariadila ústne pojednávanie podľa § 21 K. poriadku za účelom objasnenia veci. Q. č.k.: XX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi N. pokladnicou ako prvostupňovým správnym orgánom uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,- Sk za porušenie povinnosti ustanovenej v § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého je klient N. pokladnice povinný zriaďovať svoje účty výlučne v N. pokladnici a povinnosti ustanovenej v § 12 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého je klient N. pokladnice povinný zhodnocovať dočasne voľné prostriedky v súlade s § 6 ods. l písm. k/ zákona výlučne v N. pokladnici. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že žalobca bol zapojený do systému N. pokladnice ako klient od XX.XX.XXXX, napriek tomu však viedol účty mimo nej. Proti tomto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Z./XXXXXX/XXXX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovenej v § 12 ods. 1 písm. e/ a § 12 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. uložil pokutu vo výške XXX.XXX,- Sk. V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že N. pokladnica vykonala v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX kontrolu dodržiavania povinnosti klientov N. pokladnice podľa § 12 ods. 1 písm. e/ a § 12 ods. 5 zákona XXX/XXXX Z.z. a to povinnosť klienta zriaďovať účty výlučne v N. pokladnici a zhodnocovať dočasne voľné finančné prostriedky v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. W./XXXX Z.z. taktiež výlučne v N. pokladnici. C. zistené, že ku dňu XX.XX.XXXX mal žalobca finančné prostriedky vo výške XX.XXX.XXX.XXX,XX Sk vedené v komerčných bankách v rozpore s citovaným zákonom. F. správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca vyzvaný na odstránenie zistených nedostatkov, no i napriek písomnej výzve žalobca i v čase rozhodovania žalovaného mal naďalej zriadené účty v komerčných bankách. Z. sa v rozhodnutí konštatuje, že pokuta bola uložená za zistené porušenie citovaného zákona podľa stavu k XX.XX.XXXX. Námietku žalobcu, že k porušovaniu zákona došlo z jeho strany v období pred vykonanou kontrolou a nebola mu uložená sankcia, považoval žalovaný za právne irelevantnú. Za irelevantné považoval žalovaný i tvrdenie žalobcu, že nekonaním zo strany N. pokladnice došlo k porušeniu princípu právnej istoty žalobcu. T. vo svojom rozhodnutí uznal námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho prepočtu výšky uloženej pokuty z maximálne stanovenej výšky XX.XXX ,- G. na slovenské koruny v súlade s prechodným ustanovením § 23c zákona č. XXX/XXXX Z.z.. N. pokuty bolo potrebné prepočítať referenčným výmenným kurzom určeným a vyhlásením H. bankou K. a preto žalovaný výšku uloženej pokuty X.XXX.XXXX,- Sk zmenil v súlade s uvedeným ustanovením citovaného zákona na sumu XXX.XXX,- Sk (XX.XXX eur x XX,XXX Sk - platný výmenný kurz v deň vydania napadnutého rozhodnutia). Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobca prerušiť súdne konanie a navrhol, aby súd podal W. súdu K. návrh na začatie konania podľa čl. XXX ods. 1 písm. a/ W. K.. T. svoje tvrdenie, že peňažné prostriedky žalobcu nemajú charakter verejných financií a preto vychádzajúc z čl. XX W. K. môže so svojim majetkom nakladať neobmedzene. Z. zato, že v žalobe uvádzanou novelou zákona o N. pokladnici, ktorou bol žalobca zaradený za jej povinného klienta, bolo nútene obmedzené jeho vlastnícke právo napriek tomu, že W. K. v čl. XX ods. 1 priznáva žalobcovi neobmedzený výkon vlastníckeho práva. Preto žalobca považoval § 2a ods. 1 písm. g/ v spojení s § 12 ods. 1 písm. e/ a v spojení s § 12 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o N. pokladnici za nesúladný s čl. XX ods. 4 W. K.. Podľa č. XX ods. 1 W. K. každý má právo vlastniť majetok. N. právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Z. nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. M. sa zaručuje. Podľa č. XX ods. 1 W. K. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby fond je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, zapísaná do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. XX/XXXX Z.z. fond uhrádza náklady spojené so svojou činnosťou zo svojho majetku, a to v rámci rozpočtu schváleného H. radou K. republiky. U. je povinný predložiť vláde na schválenie návrh svojho rozpočtu vrátane návrhu na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) do XX. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. H. rozpočtu fondu sa predkladá na schválenie H. rade K. republiky v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. T. v podaní navrhujúcom podanie na W. súd K. prezentoval jednostranný a účelový výklad práva, s ktorým sa súd nestotožnil. N. pokladnica z hľadiska jej funkcie v systéme správy štátu predstavuje systém komplexného finančného manažmentu verejných financií, v riadení hotovosti, dlhu a investovania krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora. A. zriadením sa zabezpečili okrem iného najmä centralizácia príjmov a realizácia verejných rozpočtov, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu. W. N. pokladnice je minimalizovať náklady na udržanie likvidity štátu prostredníctvom využívania najvýhodnejších podmienok na finančnom trhu v oblasti pôžičiek aj investícií, a tiež dosiahnuť optimálnu štruktúru štátnych pôžičiek, dobu splatnosti a náklady. Podľa zákonodarcu vznik N. pokladnice umožnil centrálne riadenie štátnych aktív a pasív prostredníctvom evidencie fyzického majetku štátu a akcionárskych podielov v štátnych podnikoch a štátnych akciových spoločnostiach a jej prínosom je podpora rozvoja finančného a kapitálového trhu prostredníctvom pôžičkovej stratégie vlády a investovania krátkodobých prebytkov hotovosti. A. nepochybné, že existencia N. pokladnice uľahčuje proces prípravy štátneho rozpočtu na podklade podrobných informácií o realizácii verejných rozpočtov predošlého roka, plánov rozpočtových prostriedkov a výsledky uplatňovania kontroly výdavkov pred ich uskutočnením. N. pokladnica zabezpečuje komplexné a včasné informácie o procese realizácie rozpočtu a zabezpečuje evidenciu informácií a ekonomických ukazovateľov za verejnú správu. A. nepochybné, že pokiaľ N. pokladnica má slúžiť ako vzájomne prepojený integrovaný informačný systém s konzistentným inštitucionálnym usporiadaním, ktorý zabezpečuje centralizovanú správu inkasa príjmov, realizáciu výdavkov štátu, komplexné vedenie účtovníctva štátu, kontrolu príjmov a výdavkov štátu a racionálne operácie s prostriedkami štátu na finančnom trhu, je potrebné, aby disponoval (on-line) informáciami čo najväčšej skupiny štátnych organizácií a organizácií narábajúcimi s verejnými financiami. Súd nespochybňuje, že právne postavenie žalobcu upravené zákonom č. XX/XXXX T.. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov žalobcu identifikuje ako právnickú osobu zapísanú do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme. T. hospodári aj so svojim majetkom, ktorý nie je súčasťou štátneho rozpočtu K. a možno ho použiť iba na zákonom uvedené účely. T. omylom žalobcovho tvrdenia spočíva v presvedčení žalobcu, že hospodári s vlastným majetkom autonómne, neobmedzene a že v tomto smere je nespútané i jeho dispozičné oprávnenie k jeho vlastnému majetku. T. je právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vo verejnom záujme, je subjektom verejnej správy a nakladá s verejnými finančnými prostriedkami. V. § 2a ods. 1 písm. g/ v spojení s § 12 ods. 1 písm. e/ a v spojení s § 12 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktoré žalobca považoval za nesúladné s čl. XX ods. 4 W. K., sú podľa názoru súdu legitímnym a ústavným nástrojom realizácie štátnej moci, ktorá má predovšetkým slúžiť občanom a verejnému záujmu. S. zákon č. XXX/XXXX Z.z. v znení príslušných noviel ustanovil žalobcu za klienta N. pokladnice a určil mu povinnosť zriaďovať účty a zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky výlučne v N. pokladnici, konal zákonodarca nepochybne so zámerom minimalizácie nákladov spravovania likvidít, ktoré by inak za komerčných podmienok a trhovú odplatu boli zhodnocované v iných bankových inštitúciách ako štátnych. N. k uvádzaným finančným prostriedkom nemožno považovať za vlastnícky v takom chápaní, ako to predostiera žalobca. T. spravuje majetok, ktorého pôvod je štátny (verejný), alebo je štátu a jeho záujmom (verejným) určený a tomu je podriadená i činnosť žalobcu a jeho financovanie. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o N. pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov systémom N. pokladnice sa rozumie sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. systém N. pokladnice zabezpečuje vedenie a správu účtov klientov. Podľa § 2a ods. 1 písm. g/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. klient je U. národného majetku K. republiky. Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. klient je povinný zriaďovať účty výlučne v N. pokladnici. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky v súlade s § 6 ods. 1 písm. k) výlučne v N. pokladnici. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. N. pokladnica môže klientovi za porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 až 5 a správcovi majetku štátu za porušenie povinností podľa § 22 uložiť pokutu v platnej menovej jednotke až do tridsaťtisíc eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. S. určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky G. únie a odvody G. únii. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach stanovených zákonom. V správnom konaní mal žalovaný za preukázané, že ku dňu XX.XX.XXXX mal žalobca finančné prostriedky vo výške XX.XXX.XXX.XXX,XX Sk vedené v komerčných bankách v rozpore so zákonom č. XXX/XXXX Z.z. Napriek výzve zo dňa XX.XX.XXXX mal žalobca zriadené účty v komerčných bankách i v čase rozhodovania žalovaného. R. žalobcu, že nekonaním N. pokladnice ihneď po nadobudnutí účinnosti novely (XX.XX.XXXX) sa vytvorila právna domnienka, že žalobca zákon č. XXX/XXXX Z.z. neporušuje, považuje súd za absurdné. H. je prípustné, aby nekonanie orgánu kontroly zákonnosti samo osebe konvalidovalo protizákonné konanie a učinilo ho zákonným. Súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcu, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. porušil pred viac ako troma rokmi pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia a preto uloženie pokuty nebolo prípustné podľa § 13 ods. 2 tohto zákona. K porušeniu zákona žalobcom došlo nielen tri roky pred vydaním predmetného rozhodnutia, ale protiprávny stav pretrvával i ku dňu vykonania následnej kontroly dodržiavania zákona č. XXX/XXXX Z.z. z hľadiska zriaďovania účtov klientmi výhradne v N. pokladnici vykonanej v čase od XX.XX.- do XX.XX.XXXX, a tiež ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného č.: Z./XXXXXX/XXXX-XXX/ XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na pozadí vyššie uvedených skutkových okolností sa žalobcom navrhovaný úkon - ústne pojednávanie, javil nadbytočným, pretože by nijakým spôsobom nemohol mať vplyv na dostatočne zistený skutkový stav. V. námietka zároveň svedčí o protirečivosti vlastných argumentov žalobcu, keď na jednej strane nesúhlasí s právnym názorom žalovaného v otázke porušenia príslušných ustanovení zákona č. XXX/ XXXX Z.z. a na strane druhej žiada o ústne pojednávanie, na ktorom chce ozrejmiť okolnosti brániace mu postupovať podľa zákona. V. pokuty za spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu. A. výška závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené i v súlade s komunitárnym právom, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. K. uváženie o otázkach, v ktorých zákon dáva priestor správnemu orgánu na voľnú úvahu, je v zásade preskúmateľné súdom iba v tom rozsahu, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. S. sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. V danom prípade bola pokuta uložená na hornej hranici možného zákonného rozpätia, pričom správny orgán pri určovaní jej výšky zobral do úvahy právne relevantné okolnosti. Z uvedeného hľadiska preto uložená pokuta spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za zjavne vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. Z vyššie uvedených dôvodov bol postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. R. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. R. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.