Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 24. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Nariadenie (EÚ) 2016/1103 – Právomoc, rozhodné právo a uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov – Článok 1 ods. 1 – Pôsobnosť – Článok 3 ods. 1 písm. a) – Pojem ‚majetkový režim manželov‘ – Nehnuteľnosť nadobudnutá do podielového spoluvlastníctva manželmi, ktorí si pri uzavretí manželstva dojednali režim oddeleného majetku – Žaloba o zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva, podaná po zrušení manželstva – Zahrnutie“
Vo veci C-300/25 [Duftošek] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího soudu (Najvyšší súd, Česká republika) z 26. marca 2025 a doručený Súdnemu dvoru 24. apríla 2025, ktorý súvisí s konaním:
SQ
proti
YR,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu-Matei (spravodajkyňa), S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. apríla 2026,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– SQ, v zastúpení: A. Andruško, P. Marek, advokáti, a M. Odin, advokátka,
– YR, v zastúpení: G. Koleva, advokát,
– česká vláda, v zastúpení: A. Edelmannová, L. Halajová, A. Pagáčová a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Monfort a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. júla 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 a článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov (Ú. v. EÚ L 183, 2016, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi SQ a YR vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa nehnuteľnosti nadobudnutej za trvania ich manželstva, pri ktorého uzavretí si títo manželia dojednali režim oddeleného majetku.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012
3 Odôvodnenie 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1) stanovuje:
„Treba zaručiť kontinuitu medzi Bruselským dohovorom [z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32) v znení dohovorov o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru, ďalej len ‚Bruselský dohovor‘], nariadením [Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42)] a týmto nariadením a musia sa určiť prechodné ustanovenia na tento účel. Rovnaká potreba kontinuity sa týka aj výkladu [Bruselského dohovoru] a nariadení, ktoré ho nahradili, Súdnym dvorom Európskej únie.“
4 Článok 1 nariadenia č. 1215/2012, ktorý patrí do kapitoly I, nazvanej „Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„1. Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok;
…“
5 Kapitola II tohto nariadenia, nazvaná „Právomoc“ obsahuje niekoľko oddielov, okrem iného oddiel 6, nazvaný „Výlučná právomoc“. Tento oddiel 6 obsahuje okrem iného článok 24 uvedeného nariadenia, ktorého bod 1 znie:
„Výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov:
1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.
…“
Nariadenie 2016/1103
6 Odôvodnenia 15, 18, 19 a 24 nariadenia č. 2016/1103 stanovujú:
„(15)
S cieľom poskytnúť zosobášeným párom právnu istotu vo vzťahu k ich majetku a ponúknuť im určitú mieru predvídateľnosti by sa všetky normy vzťahujúce sa na majetkové režimy manželov mali upraviť v jednom nástroji.
…
(18) Do pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali zahrnúť všetky občianskoprávne aspekty súvisiace s majetkovými režimami manželov, týkajúce sa tak každodennej správy majetku manželov, ako aj vyporiadania režimu [vyporiadania majetku – neoficiálny preklad], a to najmä v dôsledku rozchodu manželov alebo smrti jedného z nich. Na účely tohto nariadenia by sa mal pojem ‚majetkový režim manželov‘ vykladať ako samostatný koncept a mal by zahŕňať nielen normy, od ktorých sa manželia nesmú odchýliť, ale aj akékoľvek voliteľné normy, na ktorých sa manželia môžu dohodnúť v súlade s rozhodným právom, ako aj akékoľvek dispozitívne normy ustanovené v rozhodnom práve. Zahŕňa nielen majetkové režimy, ktoré sú v súvislosti s manželstvom konkrétne a výlučne ustanovené v určitých vnútroštátnych právnych systémoch, ale aj akékoľvek majetkové vzťahy medzi manželmi a v ich vzťahoch k tretím osobám, ktoré priamo vyplývajú z manželského zväzku alebo jeho zániku.
(19) Z dôvodu jednoznačnosti by sa viaceré otázky, ktoré možno považovať za súvisiace s majetkovým režimom manželov, mali výslovne vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia.
…
(24) Toto nariadenie by malo umožniť vznik alebo prevod práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam ustanovených v rozhodnom práve pre majetkový režim manželov, ktoré vyplývajú z majetkového režimu manželov. Nemal by ním však byť dotknutý obmedzený počet (numerus clausus) vecných práv, ktoré poznajú vnútroštátne právne poriadky niektorých členských štátov. Od členského štátu by sa nemalo požadovať uznanie vecného práva, ktoré sa vzťahuje na majetok nachádzajúci sa v danom členskom štáte, pokiaľ jeho právny poriadok dané vecné právo nepozná.“
7 Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:
„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na majetkové režimy manželov.
Nevzťahuje sa na daňové, colné ani správne veci.
2. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené:
…
g) povaha vecných práv vzťahujúcich sa na majetok…“
8 Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 1 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia
a) ‚majetkový režim manželov‘ je súbor pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi manželmi a medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú z manželstva alebo jeho zániku;
…“
9 Podľa článku 6 tohto istého nariadenia s názvom „Právomoc v ostatných prípadoch“:
„Ak podľa článku 4 alebo 5 nemá právomoc žiaden súd členského štátu alebo v iných prípadoch, než sú uvedené v týchto článkoch, právomoc rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov majú súdy členského štátu:
…
b) na ktorého území mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam mal jeden z manželov stále pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať;…
…“
České právo
Zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník
10 Zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník (zákon č. 89/2012, Občiansky zákonník) v § 708 stanovuje, že to, čo patrí manželom, má majetkovú hodnotu a nie je vylúčené z právnych vzťahov, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa odseku 2 tohto § 708 bezpodielové spoluvlastníctvo podlieha zákonnému režimu alebo zmluvnému režimu, alebo režimu založenému súdnym rozhodnutím.
11 Podľa § 709 ods. 1 tohto Občianskeho zákonníka je v zákonnom režime súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov to, čo nadobudol jeden z manželov alebo čo nadobudli obaja manželia spoločne za trvania manželstva, s výnimkou majetku výslovne vylúčeného v tomto ustanovení.
12 Ustanovenie § 716 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka stanovuje, že manželia sa môžu dohodnúť na inom ako zákonnom majetkovom režime.
13 Podľa § 717 ods. 1 prvej vety tohto Občianskeho zákonníka je jedným zo zmluvných režimov režim oddeleného majetku.
14 Podľa § 729 Občianskeho zákonníka v režime podielového spoluvlastníctva môže manžel nakladať so svojím majetkom bez súhlasu druhého manžela.
15 Ustanovenie § 1115 ods. 1 tohto Občianskeho zákonníka stanovuje, že osoby, ktoré majú vlastnícke právo k veci spoločné, sú spoluvlastníkmi.
16 Ustanovenie § 1140 uvedeného zákonníka stanovuje, že nikoho nemožno nútiť v spoluvlastníctve zotrvať a že každý zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať o svoje oddelenie zo spoluvlastníctva, ak je možné predmet spoluvlastníctva rozdeliť, alebo o zrušenie spoluvlastníctva.
17 Podľa § 1143 tohto Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o zrušení spoluvlastníctva, rozhodne o ňom na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Ak súd rozhodne o zrušení spoluvlastníctva, rozhodne aj o spôsobe vyporiadania spoluvlastníkov.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
18 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že účastníci konania vo veci samej si pri uzavretí manželstva dohodli režim oddeleného majetku a počas trvania tohto manželstva nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Paríži (Francúzsko) (ďalej len „dotknutá nehnuteľnosť“).
19 Po rozvode manželstva podal YR na české súdy žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti.
20 Uznesením z 26. októbra 2022 Obvodní soud pro Prahu 5 (Obvodný súd Praha 5, Česká republika), rozhodujúci v prvostupňovom konaní, konštatoval, že vzhľadom na režim oddeleného majetku dojednaný pri uzavretí manželstva medzi bývalými manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo nikdy nevzniklo. Tento súd preto rozhodol, že táto žaloba patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012. Podľa článku 24 bodu 1 tohto nariadenia sú na prejednanie takejto žaloby príslušné iba súdy členského štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, teda francúzske súdy.
21 Toto rozhodnutie bolo zrušené uznesením Městského soudu v Praze (Mestský súd Praha, Česká republika) z 22. januára 2024, pričom tento súd dospel k záveru, že konanie vo veci samej patrí do pôsobnosti nariadenia 2016/1103. Podľa uvedeného súdu režim oddeleného majetku, v rámci ktorého bola dotknutá nehnuteľnosť nadobudnutá, predstavuje „majetkový režim manželov“ v zmysle tohto nariadenia, pretože sa týka majetkových práv vyplývajúcich z manželstva. Z toho vyplýva, že české súdy majú právomoc rozhodovať v tejto veci na základe článku 6 písm. b) uvedeného nariadenia.
22 Proti tomuto uzneseniu bolo podané dovolanie na Nejvyšší soud (Najvyšší súd, Česká republika), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
23 Tento súd spresňuje, že určenie súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nadobudnutej manželmi v režime oddeleného majetku, závisí od otázky, či je takáto žaloba súčasťou majetkového sporu vyplývajúceho priamo z manželského zväzku alebo z jeho zániku, a teda či patrí do oblasti „majetkových režimov manželov“ v zmysle nariadenia 2016/1103, alebo či s manželstvom nesúvisí, a teda patrí do oblasti „vecných práv k nehnuteľnosti“ v zmysle nariadenia č. 1215/2012.
24 Podľa uvedeného súdu sa konanie vo veci samej odlišuje od veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 14. júna 2017, Iliev (C-67/17, EU:C:2017:459), keďže v prejednávanej veci sa nepožaduje vyporiadanie majetkových práv k veci v dôsledku rozvodu manželstva, ale zrušenie všeobecného podielového spoluvlastníctva existujúceho medzi účastníkmi konania vo veci samej.
25 Predkladajúci vnútroštátny súd poznamenáva, že na účely určenia, či spor patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012 alebo nariadenia 2016/1103, treba určiť, či tento spor vyplýva „priamo“ z manželského zväzku alebo z jeho zániku, alebo či nesúvisí s manželstvom v zmysle rozsudku z 27. marca 1979, de Cavel (143/78, EU:C:1979:83). Na tento účel by mohlo byť užitočné preskúmať, či aspekty súvisiace so vznikom alebo zánikom manželstva sú rozhodujúce pre vyriešenie uvedeného sporu, alebo či predstavujú len okolnosti bez „priameho“ vplyvu na jeho výsledok.
26 Tento súd spresňuje, že v českom práve samotná skutočnosť, že manželia sa dohodli na režime oddeleného majetku, v rámci ktorého nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, neodlišuje ich bezpodielové spoluvlastníctvo od iných všeobecných podielových spoluvlastníctiev. Uvádza, že podielovými spoluvlastníkmi určitej veci môžu byť sami manželia, ako je to v konaní vo veci samej, ale okrem nich tiež tretie osoby, ktoré nie sú nijako dotknuté existenciou manželského zväzku medzi niektorými spoluvlastníkmi. Zastávať názor, že spor týkajúci sa zrušenia a vyporiadania takéhoto podielového spoluvlastníctva patrí do pôsobnosti nariadenia 2016/1103, by znamenalo určiť medzinárodnú právomoc súdu v závislosti od okolností, ktoré nemusia byť známe všetkým spoluvlastníkom.
27 Okrem toho podľa uvedeného súdu môže k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa českého práva dôjsť tak počas trvania manželstva, ako aj s veľkým časovým odstupom po jeho zániku.
28 Za týchto okolností Nejvyšší soud (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú manželia nadobudli do podielového spoluvlastníctva v dôsledku dohodnutého režimu oddeleného majetku, konaním o majetkových režimoch manželov v zmysle článku 1 a článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia [2016/1103]?“
O prejudiciálnej otázke
29 Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/1103 majú vykladať v tom zmysle, že žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nadobudnutej výlučne manželmi, ktorí si pri uzavretí manželstva dojednali režim oddeleného majetku, podaná po zániku manželstva, patrí do oblasti majetkových režimov manželov v zmysle týchto ustanovení.
30 Na účely odpovede na túto otázku treba v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadniť nielen znenie uvedených ustanovení, ale aj kontext, do ktorého patria, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 27. novembra 2025, Manuel Costa Filhos, C-643/24, EU:C:2025:923, bod 37, ako aj citovanú judikatúru).
31 Pokiaľ ide v prvom rade o znenie týchto ustanovení, treba poznamenať, že článok 1 ods. 1 nariadenia 2016/1103 stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje na majetkové režimy manželov, a nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci.
32 V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že uvedené nariadenie bolo prijaté s cieľom zahrnúť všetky občianskoprávne aspekty súvisiace s majetkovými režimami manželov, týkajúce sa tak každodennej správy majetku manželov, ako aj ich majetkového vyporiadania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2018, Mahnkopf, C-558/16, EU:C:2018:138, bod 41).
33 Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/1103 vymedzuje „majetkový režim manželov“ ako súbor pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi manželmi a medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú z manželstva alebo jeho zániku.
34 Ako vyplýva zo samotného znenia týchto ustanovení, tieto ustanovenia neobsahujú nijaký odkaz na právo členských štátov, pokiaľ ide o zmysel a rozsah, ktorý treba priznať pojmu „majetkový režim manželov“, v dôsledku čoho vzhľadom na požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj na zásadu rovnosti sa tento pojem musí považovať za autonómny pojem práva Únie a má sa vykladať jednotne na celom jej území (pozri analogicky rozsudok zo 16. februára 2023, Lufthansa Technik AERO Alzey, C-393/21, EU:C:2023:104, bod 31 a citovanú judikatúru).
35 Zmysel a rozsah uvedeného pojmu preto nemožno určiť podľa jeho definície v práve členských štátov.
36 Odkaz v znení článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/1103 na „súbor“ pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi manželmi a prípadne vzťahov medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú z manželstva alebo jeho zániku, tiež umožňuje usudzovať, že pojem „majetkový režim manželov“ sa má vykladať extenzívne.
37 Potreba autonómneho a extenzívneho výkladu tohto pojmu, ktorá vyplýva zo znenia článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/1103, je v druhom rade podporená kontextom, do ktorého patria tieto ustanovenia.
38 V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že odôvodnenie 18 tohto nariadenia uvádza, že do jeho pôsobnosti by sa mali zahrnúť všetky občianskoprávne aspekty súvisiace s majetkovými režimami manželov, týkajúce sa tak každodennej správy majetku manželov, ako aj vyporiadania majetku, a to najmä v dôsledku rozchodu manželov alebo smrti jedného z nich.
39 Na účely tohto odôvodnenia 18 by sa mal pojem „majetkový režim manželov“ vykladať ako samostatný koncept a mal by zahŕňať nielen normy, od ktorých sa manželia nesmú odchýliť, ale aj akékoľvek voliteľné normy, na ktorých sa manželia môžu dohodnúť v súlade s rozhodným právom, ako aj akékoľvek dispozitívne normy ustanovené v tomto rozhodnom práve. Zahŕňa tak majetkové režimy, ktoré sú v súvislosti s manželstvom konkrétne a výlučne ustanovené v určitých vnútroštátnych právnych systémoch, ako aj akékoľvek majetkové vzťahy medzi manželmi a v ich vzťahoch k tretím osobám, ktoré priamo vyplývajú z manželského zväzku alebo jeho zániku.
40 Po druhé v štruktúre nariadenia 2016/1103 je rozsah pojmu „majetkový režim manželov“ vymedzený aj výpočtom vecí vylúčených z pôsobnosti tohto nariadenia uvedeným v jeho článku 1 ods. 2 Ako sa totiž uvádza v odôvodnení 19 uvedeného nariadenia, z jeho pôsobnosti by mali byť vylúčené viaceré otázky, ktoré možno považovať za súvisiace s majetkovými režimami manželov.
41 Medzi tieto vylúčené záležitosti patrí povaha vecných práv vzťahujúcich sa na majetok uvedená v článku 1 ods. 2 písm. g) nariadenia 2016/1103.
42 V tejto súvislosti treba poznamenať, ako sa uvádza v odôvodnení 24 tohto nariadenia, že toto vylúčenie má za cieľ, aby týmto nariadením nebol dotknutý obmedzený počet vecných práv, ktoré poznajú vnútroštátne právne poriadky niektorých členských štátov. Podľa tohto odôvodnenia 24 by sa od členského štátu nemalo požadovať uznanie vecného práva, ktoré sa vzťahuje na majetok nachádzajúci sa v danom štáte, pokiaľ jeho právny poriadok dané vecné právo nepozná. V dôsledku toho do pôsobnosti uvedenej výnimky nespadajú všetky žaloby, ktoré majú súvislosť s vecným právom k majetku, keďže existencia takejto súvislosti sama osebe nepostačuje na odôvodnenie neuplatnenia uvedeného nariadenia.
43 Hoci je pravda, že žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nadobudnutej manželmi, ktorí si pri uzavretí manželstva dojednali režim oddeleného majetku, môže viesť k prevodu vecného práva k tejto nehnuteľnosti, netýka sa otázky „povahy vecných práv“ k tejto nehnuteľnosti v zmysle článku 1 ods. 2 písm. g) nariadenia 2016/1103.
44 Po tretie v rámci všeobecnejšieho kontextuálneho výkladu treba poznamenať, že pojem „majetkové režimy manželov“ uvedený v nariadení 2016/1103 sa nachádza aj v iných aktoch práva Únie, najmä v nariadení č. 1215/2012 a právnych nástrojoch, ktoré mu predchádzali, a to najmä v Bruselskom dohovore, s cieľom označiť oblasť, ktorá je vylúčená z ich pôsobnosti.
45 Keďže tieto nariadenia a iné nástroje práva Únie patria do oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami, je potrebné harmonizovať výklad rovnocenných pojmov, ktoré v nich normotvorca Únie použil (pozri analogicky rozsudok z 3. júna 2021, Generalno konsulstvo na Republika Bălgarija,C-280/20, EU:C:2021:443, bod 32 a citovanú judikatúru).
46 Je preto relevantné pripomenúť, že Súdny dvor, ktorý rozhodoval o výklade Bruselského dohovoru v kontexte rozvodového konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, rozhodol, že pojem „majetkové režimy manželov“ zahŕňa nielen majetkové režimy, ktoré sú v súvislosti s manželstvom konkrétne a výlučne ustanovené v určitých vnútroštátnych právnych systémoch, ale aj všetky majetkové vzťahy priamo vyplývajúce z manželského zväzku alebo jeho zániku (rozsudok z 27. marca 1979, de Cavel, 143/78, EU:C:1979:83, bod 7).
47 Súdny dvor spresnil, že spory týkajúce sa majetku manželov počas rozvodového konania sa môžu podľa prípadu týkať alebo úzko súvisieť buď s otázkami, ktoré sa týkajú osobného stavu, alebo s majetkovými právnymi vzťahmi medzi manželmi, ktoré vyplývajú priamo z manželského vzťahu alebo z jeho zrušenia, alebo s majetkovými právnymi vzťahmi medzi manželmi, ktoré medzi nimi existovali, ktoré však nesúvisia s manželstvom, a že pôsobnosť Bruselského dohovoru sa vzťahuje len na poslednú uvedenú kategóriu sporov, zatiaľ čo spory týkajúce sa dvoch prvých kategórií musia byť z oblasti jeho pôsobnosti vylúčené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 1979, de Cavel, 143/78, EU:C:1979:83, bod 7).
48 Súdny dvor pri uplatnení rovnakých kritérií vo veci týkajúcej sa výkladu článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 konštatoval, že spor medzi bývalými manželmi, ktorý sa týka vysporiadania majetkových práv k hnuteľnej veci nadobudnutej počas trvania manželstva, sa týka majetkových právnych vzťahov medzi týmito osobami, ktoré vyplývajú priamo zo zrušenia manželstva, a preto patrí do oblasti „majetkových režimov manželov“, čo vylučuje uplatnenie tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. júna 2017, Iliev, C-67/17, EU:C:2017:459, bod 30).
49 Vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku, ktorú možno uplatniť na výklad pojmu „majetkové režimy manželov“ alebo „majetkový režim manželov“ v zmysle článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/1103, treba konštatovať, že tento pojem zahŕňa súbor pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi manželmi alebo bývalými manželmi a medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú priamo z manželského zväzku alebo jeho zániku.
50 V treťom rade treba uviesť, že tento výklad zodpovedá cieľom sledovaným nariadením 2016/1103.
51 V tejto súvislosti treba poznamenať, ako sa uvádza v odôvodnení 15 tohto nariadenia, že jeho cieľom je poskytnúť zosobášeným párom právnu istotu vo vzťahu k ich majetku a ponúknuť im určitú mieru predvídateľnosti upravením všetkých noriem vzťahujúcich sa na majetkové režimy manželov v jednom nástroji.
52 Ako v podstate tvrdí generálny advokát v bodoch 65 a 66 svojich návrhov, cieľ zjednodušenia, na ktorom je založené nariadenie 2016/1103, sa prejavuje v skutočnosti tak, že jediný orgán má v zásade právomoc rozhodovať o všetkých otázkach týkajúcich sa majetkových vzťahov manželov podľa jediného právneho poriadku zvoleného týmito manželmi alebo určeného podľa objektívnych kolíznych kritérií definovaných týmto nariadením.
53 Pokiaľ ide konkrétne o pravidlá právomoci, tento cieľ spočívajúci v zjednodušení právneho postavenia manželov sa prejavil najmä prijatím článku 6 nariadenia 2016/1103, ktorý stanovuje kritériá na určenie súdu, ktorý má právomoc rozhodovať o „majetkovom režime manželov“, vymedzenom v článku 3 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia ako „súbor“ pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi manželmi a medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú z manželstva a jeho zániku.
54 V dôsledku toho široká definícia pojmu „majetkové režimy manželov“, ktorá umožňuje predložiť na jedinom súde spory týkajúce sa všetkých pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov manželov alebo bývalých manželov, vrátane prípadov, keď sa tieto vzťahy týkajú zrušenia alebo vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, zodpovedá cieľu zjednodušenia a predvídateľnosti, ktorý sleduje nariadenie 2016/1103. Platí to o to viac v prípade, keď manželia alebo bývalí manželia, ktorí sú spoluvlastníkmi viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch a nadobudnutých v rámci režimu oddeleného majetku, žiadajú o zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva. Možnosť sústrediť tieto návrhy na jediný súd, ktorý má právomoc podľa nariadenia 2016/1103, je v súlade s riadnym výkonom spravodlivosti, pretože umožňuje vyhnúť sa rozptýleniu sporov v závislosti od miesta, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.
55 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že pri uzavretí manželstva si manželia zvolili režim oddeleného majetku a že počas manželstva nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva. Po zrušení ich manželstva rozvodom jeden z nich podal na český súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva, ktoré sa týka len bývalých manželov a medzi spoluvlastníkmi nie je žiadna tretia osoba.
56 V takejto situácii, ktorá sa vyznačuje tým, že predmetný majetkový právny vzťah, teda podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti bývalými manželmi, vznikol počas trvania manželstva, v ktorom platil režim oddeleného majetku, treba usudzovať, že existuje priama súvislosť medzi týmto majetkovým právnym vzťahom a manželským vzťahom.
57 V tejto súvislosti treba poznamenať, že manželia majú na účely úpravy svojich majetkových vzťahov vo všeobecnosti voľbu medzi viacerými majetkovými režimami, ktoré, ako bolo spresnené v bode 45 správy pána P. Schlossera k Dohovoru z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach a k Protokolu o jeho výklade Súdnym dvorom (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 71), môžu ísť od „neobmedzeného spoločného majetku“ až po striktné „oddelenie majetku“. Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 46 tohto rozsudku, tieto majetkové režimy určené na účely manželstva samy osebe spadajú pod pojem „majetkové režimy manželov“. V prejednávanej veci sa zdá, s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom, že režim oddeleného majetku zvolený manželmi charakterizoval z majetkového hľadiska ich manželský vzťah a pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti priamo viedol k ich právnemu vzťahu ako podielových spoluvlastníkov.
58 Takýto záver nie je vyvrátený okolnosťou uvedenou v bode 26 tohto rozsudku, že v českom práve sa právny režim podielového spoluvlastníctva, ktorý vyplýva z nadobudnutia nehnuteľnosti manželmi, ktorí si pri uzavretí manželstva dojednali režim oddeleného majetku, v podstate neodlišuje od všeobecného režimu podielového spoluvlastníctva. Táto okolnosť nie je relevantná na účely určenia, či žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o akú ide vo veci samej, patrí do oblasti „majetkových režimov manželov“ v zmysle nariadenia 2016/1103, pretože, ako bolo spresnené v bode 35 tohto rozsudku, tento pojem „majetkový režim manželov“ predstavuje autonómny pojem práva Únie, ktorého rozsah nemožno určovať podľa práva členských štátov.
59 Skutočnosť, že táto žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná po zrušení manželstva, tiež nemôže brániť konštatovaniu priamej súvislosti medzi dotknutým majetkovým vzťahom a manželským vzťahom. Ako totiž v podstate uviedla Európska komisia na pojednávaní pred Súdnym dvorom, dátum podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, či už pred zrušením manželstva alebo po ňom, totiž nie je rozhodujúci pre uplatnenie nariadenia 2016/1103.
60 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo potrebné v rámci prejednávanej veci skúmať, či je výklad poskytnutý v tomto rozsudku uplatniteľný aj na situácie, keď medzi spoluvlastníkmi figuruje jedna alebo viac tretích osôb, treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia 2016/1103 sa majú vykladať v tom zmysle, že žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nadobudnutej výlučne manželmi, ktorí si pri uzavretí manželstva dojednali režim oddeleného majetku, podaná po zrušení manželstva, patrí do oblasti majetkových režimov manželov v zmysle týchto ustanovení.
O trovách
61 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nadobudnutej výlučne manželmi, ktorí si pri uzavretí manželstva dojednali režim oddeleného majetku, podaná po zrušení manželstva, patrí do oblasti majetkových režimov manželov v zmysle týchto ustanovení.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: čeština.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.