Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
zo 17. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Nariadenie (EÚ) č. 165/2014 – Články 27 a 41 – Používanie karty vodiča patriacej inej osobe – Sankcia – Paušálna pokuta – Nemožnosť individualizácie – Zásada proporcionality“
Vo veci C-437/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd Gabrovo (Správny súd Gabrovo, Bulharsko) z 30. júna 2025 a doručený Súdnemu dvoru 3. júla 2025, ktorý súvisí s konaním:
FT
proti
Načalnik Oblasten otdel „Avtomobilna administracija“ – Gabrovo,
za účasti:
Okrăžna prokuratura Gabrovo,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka ôsmej komory O. Spineanu-Matei, predseda tretej komory C. Lycourgos (spravodajca), vykonávajúci funkciu sudcu ôsmej komory, a sudca N. Fenger,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– FT, v zastúpení: J. Lalova, advokat,
– Európska komisia, v zastúpení: R. Álvarez Vinagre, C. Georgieva a K. Walkerová, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 13 a 15 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 646/2012 zo 16. júla 2012, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá týkajúce sa pokút a penále podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 187, 2012, s. 29), ako aj zásady proporcionality.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi FT na jednej strane a Načalnik Oblasten otdel „Avtomobilna administracija“ Gabrovo [vedúci okresného oddelenia „Správa cestných vozidiel“ Gabrovo (Bulharsko)] na druhej strane vo veci zákonnosti správnej pokuty uloženej FT, vodičovi, ktorý vykonal medzinárodnú prepravu tovaru s kartou vodiča, ktorá nebola jeho.
Právny rámec
Právo Únie
Vykonávacie nariadenie č. 646/2012
3 Článok 13 vykonávacieho nariadenia č. 646/2012 stanovuje:
„1. V prípade, že po rozhodovaní stanovenom v oddiele 2 [Európska k]omisia zistí, že držiteľ osvedčenia úmyselne alebo z nedbanlivosti porušil nariadenie [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 216/2008 [z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 2008, s. 1)] alebo jeho vykonávacie predpisy, môže prijať rozhodnutie, v ktorom uloží pokutu v maximálnej výške 4 % ročného príjmu alebo obratu držiteľa osvedčenia v predchádzajúcom hospodárskom roku.
2. V prípade, že držiteľ osvedčenia neprestal porušovať ustanovenia v čase prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 1, Komisia môže v tom rozhodnutí uložiť denné penále v maximálnej výške 2,5 % priemerného denného príjmu alebo obratu držiteľa osvedčenia v predchádzajúcom hospodárskom roku.
Toto penále možno uložiť za obdobie začínajúce dňom notifikácie uvedeného rozhodnutia až do ukončenia porušovania ustanovení.
3. Na účely odsekov 1 a 2 sa predchádzajúcim hospodárskym rokom rozumie hospodársky rok, ktorý predchádza dňu rozhodnutia uvedeného v odseku 1.
4. Pokuty a penále sú administratívnej povahy.
5. Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty a penále, [je] vykonateľné.“
4 Článok 15 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje:
„1. Pri rozhodovaní, či uložiť pokuty a penále, a o výške uvedených pokút a platieb sa Komisia riadi zásadami účinnosti, primeranosti a odradzujúceho účinku.
2. Komisia zohľadní v každom prípade, ak je to relevantné, tieto okolnosti:
a) závažnosť porušenia a jeho vplyv, a najmä dôsledky a účinky takéhoto porušenia pre bezpečnosť a životné prostredie;
b) mieru náležitej starostlivosti a spolupráce, ktorú preukázal držiteľ osvedčenia pri zisťovaní porušenia, a uplatňovaní nápravného opatrenia, alebo počas konania pri nedodržaní ustanovení, alebo akúkoľvek prekážku zo strany držiteľa osvedčenia pri zisťovaní porušenia a uskutočnení konania pri nedodržaní ustanovení, alebo akékoľvek nevyhovenie držiteľa osvedčenia žiadostiam [A]gentúry [Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA)], Komisie alebo vnútroštátneho leteckého úradu pri uplatňovaní tohto nariadenia;
c) dobrú vieru držiteľa osvedčenia pri výklade a plnení povinností spojených s držiteľmi osvedčenia v súlade s nariadením (ES) č. 216/2008 alebo jeho vykonávacími predpismi alebo akékoľvek dôkazy o úmyselnom klamaní zo strany držiteľa osvedčenia;
d) obrat týkajúci sa danej veci a hospodársku kapacitu príslušného držiteľa osvedčenia;
e) potrebu prijať dočasné alebo naliehavé opatrenia;
f) opakovanie, frekvenciu alebo trvanie porušenia držiteľom osvedčenia;
g) predchádzajúce sankcie, vrátane finančných sankcií, uložené tomu istému držiteľovi osvedčenia.
3. Pri stanovení výšky pokuty a penále Komisia zohľadní akékoľvek opatrenia vymáhania, ktoré už boli prijaté v súvislosti s držiteľom osvedčenia na vnútroštátnej úrovni alebo [EASA] a na základe tých istých právnych dôvodov a tých istých skutočností.“
Nariadenie (EÚ) č. 165/2014
5 V článku 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 2014, s. 1), sa uvádza:
„Okrem vymedzení pojmov uvedených v odseku 1 sa na účely tohto nariadenia uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
d) ‚tachografová karta‘ je inteligentná karta určená na používanie s tachografom, ktorá umožňuje tachografu určiť funkciu držiteľa karty a umožňuje prenášať a ukladať údaje;
…
f) ‚karta vodiča‘ je tachografová karta vydaná konkrétnemu vodičovi orgánmi členského štátu, ktorá identifikuje vodiča a umožňuje ukladať údaje o činnosti vodiča;
…“
6 Článok 27 tohto nariadenia znie:
„1. Karta vodiča je osobná.
2. Vodič môže byť držiteľom najviac jednej platnej karty vodiča a je oprávnený používať len vlastnú, personalizovanú kartu vodiča. Vodič nesmie používať kartu vodiča, ktorá je chybná alebo ktorej doba platnosti už uplynula.“
7 Článok 41 uvedeného nariadenia stanovuje:
„1. Členské štáty v súlade so svojimi ústavnými postupmi stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Tieto sankcie sú účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné a zodpovedajú kategóriám porušení predpisov stanoveným v smernici [Európskeho parlamentu a Rady] 2006/22/ES [z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 a smernice 2002/15/ES, pokiaľ ide o právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú činností cestnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 35)].
2. Členské štáty informujú Komisiu o uvedených opatreniach a o pravidlách sankcií do 2. marca 2016. Informujú Komisiu o každej ďalšej zmene uvedených opatrení.“
Smernica 2006/22
8 Článok 2 ods. 3a smernice 2006/22, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020 (Ú. v. EÚ L 249, 2020, s. 49), stanovuje:
„Každý členský štát organizuje kontroly dodržiavania smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2002/15/ES [z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 2002, s. 35; Mim. vyd. 05/004, s. 224)] s ohľadom na systém hodnotenia rizikovosti stanovený v článku 9 tejto smernice. Uvedené kontroly sa zameriavajú na určitý podnik v prípade, že jeden alebo viacero jeho vodičov trvalo alebo vážne porušuje nariadenie [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 561/2006 [z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 1)] alebo nariadenie (EÚ) č. 165/2014.“
9 Tabuľka v bode 2 prílohy III smernice 2006/22, zmenenej smernicou 2020/1057, s názvom „Skupiny porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 (tachograf)“ spresňuje, že jazdenie s kartou vodiča, ktorej vodič nie je držiteľom, patrí medzi najzávažnejšie porušenia nariadenia č. 165/2014.
Nariadenie (EÚ) 2016/403
10 Článok 1 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) 2016/403 z 18. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 v súvislosti s klasifikáciou závažných porušení predpisov Únie, ktoré môžu viesť k strate bezúhonnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa mení príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (Ú. v. EÚ L 74, 2016, s. 8), znie:
„Týmto nariadením sa stanovuje spoločný zoznam kategórií, druhov a stupňov závažných porušení predpisov Únie v komerčnej cestnej doprave, podľa prílohy I k tomuto nariadeniu, ktoré okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1071/2009, môžu viesť k strate bezúhonnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy.“
11 Najmä z prílohy I k nariadeniu 2016/403 vyplýva, že prekročenie denného alebo týždenného času jazdy vodičom predstavuje závažné, veľmi závažné alebo najzávažnejšie porušenie v závislosti od dĺžky tohto prekročenia. Naopak podľa tejto prílohy musí byť jazdenie s kartou vodiča, ktorej vodič nie je držiteľom, v každom prípade zaradené do kategórie najzávažnejších porušení.
Bulharské právo
12 Ustanovenie § 93c ods. 5 Zakon za avtomobilnite prevozi (zákon o cestnej doprave) (DV č. 82 zo 17. septembra 1999) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZavtP“) stanovuje:
„Vodičovi, ktorý používa kartu vodiča vydanú na meno inej osoby, sa uloží pokuta vo výške 1500 bulharských levov (BGN) [približne 767 eur].“
13 V § 27 ods. 5 Zakon za administrativnite narušenija i nakazanija (zákon o správnych deliktoch a sankciách) (DV č. 92 z 28. novembra 1969) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej sa uvádza:
„Nie je dovolené ani uložiť sankciu, ktorá nedosahuje minimálnu sumu stanovenú sankciami, ktoré predstavujú pokutu a dočasné odňatie práva vykonávať určité povolanie alebo určitú činnosť, s výnimkou prípadov stanovených zákonom.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 Dňa 28. augusta 2024 vedúci okresného oddelenia „Správa cestných vozidiel“ Gabrovo uložil FT podľa § 93c ods. 5 ZavtP správnu pokutu vo výške 1500 BGN (približne 767 eur) za to, že 26. júla 2024 v rozpore s článkom 27 ods. 2 nariadenia č. 165/2014 viedol motorové vozidlo patriace do pôsobnosti tohto nariadenia, pričom použil kartu vodiča, ktorá bola vydaná na meno inej osoby.
15 Rozsudkom z 2. apríla 2025 Rajonen săd Gabrovo (Okresný súd Gabrovo, Bulharsko) potvrdil túto správnu pokutu.
16 Dňa 13. mája 2025 FT podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Administrativen săd Gabrovo (Správny súd Gabrovo, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. FT vo svojom kasačnom opravnom prostriedku najmä tvrdí, že správna pokuta, ktorá mu bola uložená, je neprimeraná vo vzťahu k povahe a závažnosti dotknutého porušenia, keďže paušálna povaha tejto pokuty bráni tomu, aby sa zohľadnili také okolnosti, akými sú vzdialenosť skutočne prejdená s kartou vodiča patriacej tretej osobe, okolnosť, že ide o prvé porušenie, alebo skutočnosť, že dotknutá osoba sama vlastní kartu vodiča.
17 Predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že § 93c ods. 5 ZavtP stanovuje sankciu vo forme paušálnej sumy za porušenie, ktoré je vytýkané FT, ktorej výška presahuje výšku bulharskej minimálnej mzdy (1077 BGN) (približne 550 eur), ako aj priemernú bulharskú mzdu ku dňu spáchania údajného porušenia a počas prvých troch mesiacov roka 2025.
18 Ani správny orgán, ktorý uložil uvedenú pokutu, ani súd poverený preskúmaním jej zákonnosti nemôžu v každom jednotlivom prípade znížiť jej výšku s prihliadnutím jednak na povahu a závažnosť dotknutého porušenia a jednak na jeho nebezpečnosť pre spoločnosť.
19 Z § 27 ods. 5 zákona o správnych deliktoch a sankciách v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej totiž vyplýva, že nie je prípustné, okrem zákonom stanovených prípadov, uložiť sankciu pod dolnú hranicu ustanovenej sankcie, ktorou je pokuta alebo dočasné odňatie práva na výkon určitého povolania alebo činnosti, s výnimkou prípadov stanovených zákonom, z ktorých sa v prejednávanej veci neuplatňuje žiadny.
20 Nie je teda možné zohľadniť najmä skutočnosť, že dotknutý delikt bol spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti, okamih, keď bol spáchaný, alebo úsek cesty, na ktorom k nemu došlo, ani okolnosť, že dotknutá osoba v čase tohto deliktu disponovala kartou vodiča, alebo tiež dôvody, pre ktoré použila kartu vodiča patriacu tretej osobe.
21 V druhom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že zásada proporcionality, ako je zakotvená v práve Únie, je pre členské štáty záväzná nielen pokiaľ ide o určenie podstatných znakov porušenia a pravidiel týkajúcich sa intenzity pokút, ale aj pokiaľ ide o posúdenie skutočností, ktoré možno zohľadniť pri stanovení výšky pokuty spojenej s týmto porušením.
22 Za týchto okolností Administrativen săd – Gabrovo (Správny súd Gabrovo) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Je sankcia, ktorá je stanovená v § 93c ods. 5 [ZavtP] za porušenie spočívajúce v použití karty vodiča patriacej inej osobe, zlučiteľná s kritériami, ktorými sa riadi ukladanie a vymeriavanie pokút a penále, stanovenými v článkoch 13 a 15 [vykonávacieho nariadenia č. 646/2012], ktoré upravujú uplatňovanie zásady proporcionality pri ukladaní pokút a penále Komisiou? Sú tieto sankcie v súlade so zásadou proporcionality v zmysle článku 5 ods. 4 ZEÚ, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a ktorú sú členské štáty povinné dodržiavať, keďže toto ustanovenie stanovuje sankciu v paušálnej výške, ktorá je pre bulharských občanov značná?
2. Má sa rozsudok z 21. novembra 2024, Еkоstroj (C-61/23, EU:C:2024:974),… vykladať a uplatňovať na všetky ustanovenia bulharského správneho práva, ktoré stanovujú sankcie, keďže v bode 53 tohto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že: ‚Za týchto podmienok uloženie paušálnej pokuty alebo peňažnej sankcie za akékoľvek porušenie určitých povinností stanovených zákonom, bez úpravy výšky tejto pokuty alebo tejto peňažnej sankcie v závislosti od závažnosti porušenia, ako to stanovuje systém sankcií dotknutý vo veci samej, sa so zreteľom na ciele, ktoré sleduje právna úprava Únie, javí ako neprimerané‘? Vzhľadom na vyššie uvedené, majú sa ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú takú pevnú výšku sankcií, ako je § 93c ods. 5 [ZavtP], považovať za zlučiteľné so zásadou proporcionality zakotvenou v práve Únie, a to aj vzhľadom na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora?“
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti
23 Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok zo 17. marca 2026, Županijsko državno odvjetništvo,C-8/24, EU:C:2026:210, bod 55 a citovaná judikatúra).
24 V prvom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd prvou otázkou pýta najmä na výklad článkov 13 a 15 vykonávacieho nariadenia č. 646/2012 a článku 5 ods. 4 ZEÚ.
25 Treba však na jednej strane uviesť, že toto nariadenie sa týka leteckej dopravy, a na druhej strane, že tento článok 5 ods. 4 zakotvuje zásadu proporcionality v činnosti Únie, a nie v činnosti členských štátov. Z toho vyplýva, že tieto ustanovenia sú zjavne neuplatniteľné na spor vo veci samej, takže prvá otázka je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka výkladu uvedených ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2023, Lin,C-107/23 PPU, EU:C:2023:606, body 64 až 66 a 70).
26 V druhom rade z druhej otázky vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta jednak na zlučiteľnosť vnútroštátnych ustanovení, na základe ktorých bola v prejednávanej veci uložená paušálna správna pokuta, so zásadou proporcionality, ako je zakotvená v práve Únie, a jednak na zlučiteľnosť iných ustanovení bulharského práva, než sú tie, ktoré sú relevantné na vyriešenie sporu vo veci samej, s touto zásadou.
27 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že prvá časť druhej otázky sa prekrýva s prvou otázkou, takže nie je potrebné na ňu odpovedať samostatne.
28 Na druhej strane, pokiaľ ide o druhú časť druhej otázky, treba pripomenúť, že úlohou zverenou Súdnemu dvoru pri návrhu na začatie prejudiciálneho konania je prispievať k výkonu spravodlivosti v členských štátoch a nie vyslovovať názory na všeobecné alebo hypotetické otázky (pozri najmä rozsudok z 15. septembra 2011, Unió de Pagesos de Catalunya,C-197/10, EU:C:2011:590, bod 18).
29 Z uvedeného vyplýva, že druhá časť druhej otázky je neprípustná.
O veci samej
30 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. V tejto súvislosti mu prináleží zo všetkých skutočností, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, zistiť ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad [rozsudok z 30. apríla 2024, M. N. (EncroChat),C-670/22, EU:C:2024:372, bod 78 a citovaná judikatúra].
31 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má zásada proporcionality vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá sankcionuje také porušenie, o aké ide vo veci samej, vysokou správnou pokutou bez toho, aby správny orgán, ktorý uložil túto pokutu, ani súd poverený posúdením jej zákonnosti mohli znížiť jej výšku s prihliadnutím na okolnosti danej veci.
32 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že porušenie, o aké ide vo veci samej, spočíva v použití karty vodiča patriacej inej osobe v rozpore so zákazom stanoveným v článku 27 nariadenia č. 165/2014.
33 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 41 tohto nariadenia stanovuje, že členské štáty prijmú účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie ustanovení uvedeného nariadenia. Tento článok sa uplatňuje na všetky sankcie prijaté členskými štátmi s cieľom potrestať porušenia toho istého nariadenia bez ohľadu na to, či tieto sankcie majú alebo nemajú trestnoprávnu povahu v zmysle Charty základných práv Európskej únie.
34 Treba preto konštatovať, že svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má zásada proporcionality, ako je konkretizovaná v článku 41 nariadenia č. 165/2014, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa vodičovi vozidla, ktorý porušil zákaz stanovený v článku 27 tohto nariadenia tým, že do tachografu svojho vozidla vložil kartu vodiča patriacu inej osobe, uloží pokuta vo vysokej výške bez toho, aby bola stanovená akákoľvek možnosť znížiť túto sumu s prihliadnutím na osobitné okolnosti danej veci.
35 V prvom rade treba pripomenúť, že pri neexistencii zosúladenia právnej úpravy Únie v oblasti sankcií uplatniteľných v prípade nedodržania podmienok stanovených systémom zavedeným touto právnou úpravou majú totiž členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich najvhodnejšie. Pri výkone svojich právomocí však musia dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady a tým aj zásadu proporcionality [rozsudky z 21. novembra 2024, Ekоstroj, C-61/23, EU:C:2024:974, bod 41, a z 11. decembra 2025, Staatssecretaris Jeugd, Preventie en Sport (Elektronické cigarety), C-665/24, EU:C:2025:960, bod 42 a citovaná judikatúra].
36 Zásada proporcionality konkretizovaná v článku 41 nariadenia č. 165/2014 vyžaduje, aby prísnosť sankcie zodpovedala závažnosti dotknutého porušenia, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku. Represívne opatrenia, ktoré umožňuje vnútroštátna právna úprava, tak nemôžu ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. novembra 2024, Ekоstroj, C-61/23, EU:C:2024:974, bod 45, ako aj z 22. januára 2026, AK Dlhopolec a i., C-590/24, EU:C:2026:41, body 105 a 107, ako aj citovanú judikatúru).
37 Táto zásada proporcionality ukladá povinnosť, nielen pokiaľ ide o vymedzenie základných zložiek porušenia, ale aj vymedzenie pravidiel týkajúcich sa rozsahu pokút a posúdenia skutočností, ktoré možno zohľadniť pri ich stanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2024, Ekоstroj, C-61/23, EU:C:2024:974, bod 46 a citovanú judikatúru).
38 V prejednávanej veci bulharská právna úprava zavádza režim objektívnej zodpovednosti, podľa ktorého konštatovanie skutkových okolností zakladajúcich predmetné porušenie stačí na to, aby správny orgán uložil pokutu vo výške 1500 BGN (približne 767 eur).
39 Okrem toho kategóriu osôb, ktorá je vystavená takejto pokute, tvoria prinajmenšom v podstate fyzické osoby vykonávajúce prácu vodiča v cestnej doprave. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že výška tejto pokuty je vyššia ako priemerná mzda v Bulharsku. Z toho vyplýva, že s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom treba výšku uvedenej pokuty považovať za veľmi vysokú vzhľadom na priemernú úroveň príjmov zo zárobkovej činnosti kategórie osôb, ktorým možno uložiť takúto pokutu.
40 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ďalej vyplýva, že ani správny orgán poverený uložením takejto pokuty, ani súd poverený preskúmaním jej zákonnosti nemôžu znížiť jej výšku s prihliadnutím na osobitné okolnosti danej veci.
41 Uloženie pokuty vo veľmi vysokej výške bez toho, aby táto suma mohla byť znížená v závislosti od osobitných okolností danej veci, však môže porušovať zásadu proporcionality, ako je konkretizovaná v článku 41 nariadenia č. 165/2014 (pozri analogicky rozsudok z 22. januára 2026, AK Dlhopolec a i., C-590/24, EU:C:2026:41, bod 112).
42 Z toho vyplýva, že s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom má výška pokuty, o akú ide vo veci samej, taký význam, že zásada proporcionality, ako je konkretizovaná v článku 41 nariadenia č. 165/2014, bráni tomu, aby táto suma nemohla byť nijako znížená s prihliadnutím na osobitné okolnosti prejednávanej veci.
43 V druhom rade, pokiaľ ide konkrétnejšie o okolnosti, ktoré možno zohľadniť na účely úpravy výšky správnej pokuty, o akú ide vo veci samej, treba uviesť, že z článku 27 ods. 2 nariadenia č. 165/2014 v spojení s prílohou I k nariadeniu 2016/403 vyplýva, že používanie karty vodiča patriacej inej osobe je súčasťou najzávažnejších porušení v tejto oblasti bez ohľadu na dobu, počas ktorej k takémuto používaniu dochádzalo. Toto porušenie sa teda odlišuje od iných porušení práva Únie uplatniteľného v oblasti cestnej dopravy, a najmä od porušení súvisiacich s prekročením maximálnych denných alebo týždenných časov jazdy, ktorých stupeň závažnosti sa v súlade s touto prílohou I líši v závislosti od dĺžky tohto prekročenia.
44 Preto okolnosť, že vodič použil kartu vodiča patriacu inej osobe počas veľmi obmedzeného obdobia, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zníženiu pokuty, ktorá by mu mala byť v zásade uložená.
45 Takýto výklad potvrdzujú ciele bezpečnosti cestnej premávky a zlepšenia pracovných podmienok vodičov, ktoré sleduje nariadenie č. 165/2014 [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 2020, Bezirkshauptmannschaft Tulln (Potvrdenie dní bez vedenia vozidla), C-96/19, EU:C:2020:353, bod 38].
46 Účelom alebo prinajmenšom účinkom použitia karty vodiča patriacej inej osobe je totiž zabrániť účinnej kontrole dodržiavania dôb jazdy a odpočinku, ktoré ukladá právna úprava Únie. K takejto nemožnosti účinnej kontroly však dochádza už pri použití karty vodiča patriacej inej osobe, čo odlišuje takéto porušenie od porušení, o ktoré išlo vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 22. marca 2017, Euro-Team a Spirál-Gép (C-497/15 a C-498/15, EU:C:2017:229), a z 21. novembra 2024, Ekоstroj (C-61/23, EU:C:2024:974), v ktorých Súdny dvor v podstate rozhodol, že nemožnosť zohľadniť dĺžku trvania dotknutého porušenia pri stanovení výšky pokuty porušuje zásadu proporcionality.
47 Medzi osobitné okolnosti prejednávanej veci uvedené v bode 43 tohto rozsudku naopak môže patriť najmä skutočnosť, že dotknutá osoba môže preukázať, že z nedbanlivosti použila kartu vodiča patriacu inej osobe.
48 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že zásada proporcionality, ako je konkretizovaná v článku 41 nariadenia č. 165/2014, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa vodičovi vozidla, ktorý porušil zákaz stanovený v článku 27 tohto nariadenia tým, že do tachografu svojho vozidla vložil kartu vodiča patriacu inej osobe, uloží pokuta vo vysokej sume bez toho, aby bola stanovená akákoľvek možnosť znížiť túto sumu s prihliadnutím na osobitné okolnosti danej veci.
O trovách
49 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
Zásada proporcionality, ako je konkretizovaná v článku 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa vodičovi vozidla, ktorý porušil zákaz stanovený v článku 27 nariadenia č. 165/2014 tým, že do tachografu svojho vozidla vložil kartu vodiča patriacu inej osobe, uloží pokuta vo vysokej sume bez toho, aby bola stanovená akákoľvek možnosť znížiť túto sumu s prihliadnutím na osobitné okolnosti danej veci.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: bulharčina.