Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
zo 17. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 63 ZFEÚ – Voľný pohyb kapitálu – Zdanenie dividend prijatých investičným fondom – Daňové sadzby – Rozdielne zaobchádzanie s investičnými fondmi rezidentmi a investičnými fondmi nerezidentmi – Dvojstranná dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia – Neutralizácia prípadného obmedzenia voľného pohybu kapitálu prostredníctvom tejto dohody“
Vo veci C-139/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 11. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 17. februára 2025, ktorý súvisí s konaním:
Administración General del Estado
proti
Ishares Europe ETF,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, sudcovia I. Ziemele (spravodajkyňa), A. Kumin, S. Gervasoni a M. Bošnjak,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Ishares Europe ETF, v zastúpení: R. Calvo Salinero, A. de la Cueva González-Cotera, M. Flores Navarro a Á. García Ruiz, abogados,
– španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis a A. Pérez-Zurita Gutiérrez, splnomocnené zástupkyne,
– belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens a M. Van Regemorter, splnomocnení zástupcovia,
– talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci: A. Giovannini, avvocato dello Stato,
– Európska komisia, v zastúpení: W. Roels a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi subjektom Ishares Europe ETF (ďalej len „Ishares“) a Agencia Estatal de la Administración Tributaria (Štátna agentúra daňovej správy, Španielsko) (ďalej len „daňová správa“) vo veci sadzby dane z príjmov nerezidentov uplatnenej na dividendy pochádzajúce z investícií subjektu Ishares do akcií španielskych spoločností v zdaňovacích obdobiach 2007 až 2010.
Právny rámec
Medzinárodné právo
3 Článok 10 zmluvy medzi Španielskym kráľovstvom a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmov, podpísanej v Madride 22. februára 1990 (ďalej len „DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi“), stanovuje:
„1. Dividendy, ktoré vyplatí spoločnosť so sídlom v jednom zmluvnom štáte rezidentovi v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
2. Tieto dividendy sa pritom môžu zdaniť aj v štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu; ak je však skutočný príjemca dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, takto stanovená daň nemôže presiahnuť:
a) 10 % hrubej sumy dividend, ak je skutočný príjemca spoločnosť, ktorá vlastní aspoň 25 % akcií s hlasovacím právom spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
b) 15 % hrubej sumy dividend v ostatných prípadoch.
…“
4 Článok 24 ods. 2 tohto dohovoru stanovuje:
„V súlade s ustanoveniami a s výhradou obmedzení stanovených v právnych predpisoch Spojených štátov (v súlade s akýmikoľvek zmenami týchto právnych predpisov, ktoré nemajú vplyv na všeobecné zásady tohto dohovoru) Spojené štáty umožnia svojim rezidentom alebo občanom odpočítať si od dane z príjmov Spojených štátov:
a) daň z príjmu zaplatenú v Španielsku týmito občanmi alebo rezidentmi alebo na ich účet…
…“
Právo Únie
5 Článok 63 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:
„V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.“
6 Podľa článku 65 ZFEÚ:
„1. Ustanovenia článku 63 majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov:
a) uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál;
…
3. Opatrenia a postupy uvedené v odsekoch 1 a 2 však nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 63.
…“
Španielske právo
7 Článok 13 texto refundido de la Ley del Impuesto sobre la Renta de no Residentes (konsolidované znenie zákona o dani z príjmov nerezidentov), schváleného Real Decreto Legislativo 5/2004 (kráľovský legislatívny dekrét č. 5/2004) z 5. marca 2004 (BOE č. 62 z 12. marca 2004, s. 11176), v odseku 1 stanovuje:
„Za príjem dosiahnutý na španielskom území sa považujú:
…
f) nasledujúce príjmy z kapitálového majetku:
(1) dividendy a iné príjmy pochádzajúce z podielu na vlastnom imaní subjektov so sídlom v Španielsku, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 118 [texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (konsolidované znenie zákona o dani z príjmov právnických osôb)] schváleného Real Decreto Legislativo 4/2004 (kráľovský legislatívny dekrét č. 4/2004, ďalej len ‚zákon o dani z príjmov právnických osôb‘) z 5. marca 2004.
…“
8 Článok 25 ods. 1 konsolidovaného zákona o dani z príjmov nerezidentov stanovuje:
„Výška dane sa vypočíta uplatnením nasledujúcich sadzieb dane na základ dane určený v súlade s predchádzajúcim článkom:
…
f) 19 %, ak ide o:
(1) dividendy a iné príjmy pochádzajúce z účasti na vlastnom imaní subjektu.
…“
9 Ustanovenie článku 28 ods. 5 zákona o dani z príjmov právnických osôb znie takto:
„Sadzbou 1 % sa zdaňujú:
a) investičné spoločnosti s premenlivým základným imaním, na ktoré sa vzťahuje [Ley 35/2003 de Instituciones de Inversión Colectiva (zákon č. 35/2003 o subjektoch kolektívneho investovania)] zo 4. novembra 2003 za predpokladu, že požadovaný počet akcionárov je aspoň taký, ako je stanovené v článku 9 ods. 4 tohto zákona,
b) finančné investičné fondy stanovené v tomto zákone za predpokladu, že požadovaný počet podielnikov je aspoň taký, ako je stanovené v článku 5 ods. 4 tohto zákona,
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Ishares je subjekt kolektívneho investovania (ďalej len „SKI“) so sídlom v Spojených štátoch amerických, ktorý spĺňa podmienky na to, aby sa považoval za regulovanú investičnú spoločnosť („regulated investment company“, ďalej len „RIC“) v zmysle Investment Company Act of 1940 (americký zákon o investičných spoločnostiach z roku 1940).
11 V zdaňovacích obdobiach 2007 až 2010 Ishares dostala dividendy z akcií, ktoré vlastnila v španielskych spoločnostiach, z ktorých bola v Španielsku vybraná daň z príjmov nerezidentov prostredníctvom zrážkovej dane vo výške 15 % v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi.
12 Ishares s cieľom získať rovnaké zaobchádzanie ako španielske investičné fondy, na ktoré sa v prípade dividend, ktoré prijímajú, vzťahuje daňová sadzba vo výške 1 % v súlade s článkom 28 ods. 5 zákona o dani z príjmov právnických osôb v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, podala viacero žiadostí o vrátenie rozdielu medzi sumou zrážok, ktorá zodpovedá sadzbe dane vo výške 15 %, a sumou zodpovedajúcou sadzbe dane vo výške 1 % vypočítanej z hrubej sumy dividendy.
13 Keďže tieto žiadosti boli zamietnuté, Ishares podala proti predmetným daňovým výmerom sťažnosti na Tribunal Económico-Administrativo Central (Ústredný hospodársky a správny súd, Španielsko), ktorý ich tiež zamietol rozhodnutím z 5. októbra 2017 z dôvodu, že situácia spoločnosti Ishares nebola objektívne porovnateľná so situáciou španielskych SKI a že v každom prípade bolo obmedzenie voľného pohybu vyplývajúce zo sporných daní neutralizované.
14 Ishares podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na senát pre správne spory Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko), ktorý jej rozsudkom z 12. septembra 2022 vyhovel a konštatoval nárok spoločnosti Ishares na vrátenie požadovaných súm zvýšených o úroky odo dňa, keď bola vybraná zrážková daň.
15 Tento súd najprv pripustil porovnateľnosť RIC a SKI a následne dospel k záveru, že neutralizácia prirážky k dani, ktorú znáša Ishares, nebola preukázaná. Podľa španielskej právnej úpravy sa totiž zrážková daň vo výške 15 % až 18 % vyberá z dividend prijatých RIC bez možnosti vrátenia, zatiaľ čo podľa tejto právnej úpravy sa na dividendy prijaté subjektmi rezidentmi uplatňuje sadzba 1 % a zároveň sa týmto subjektom umožňuje dosiahnuť vrátenie zrazeného nadmerného odpočtu, čo tento súd považoval za diskriminačné a v rozpore s právom Únie.
16 Napokon rozhodol, že skutočnosť, že Ishares sa rozhodla previesť na svojich akcionárov alebo podielnikov právo uplatniť v Spojených štátoch daňový kredit zodpovedajúci zrážkovej dani zaplatenej v Španielsku, neumožňuje tvrdiť, že daňovej správe sa podarilo preukázať úplnú neutralizáciu. Z právneho hľadiska nie je odôvodnené požadovať od dotknutých subjektov, aby preukázali, že ich podielnici mohli neutralizovať účinky diskriminácie tým, že využili tento daňový kredit. Z tohto dôvodu prináleží daňovej správe, aby preukázala takúto neutralizáciu použitím prostriedkov výmeny informácií stanovených bilaterálnymi daňovými dohodami o zamedzení dvojitého zdanenia s cieľom získať potrebné informácie, pričom nemožno akceptovať prenesenie dôkazného bremena na základe zásady „uľahčenia dokazovania“.
17 Daňová správa podala proti rozsudku z 12. septembra 2022 kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Daňová správa tvrdí, že RIC mohla v súlade s DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi a americkou právnou úpravou úplne neutralizovať rozdielne daňové zaobchádzanie, ku ktorému došlo v Španielsku, tým, že priradila príjmy, ktoré získala, svojim akcionárom alebo podielnikom a previedla na nich daňový kredit zodpovedajúci zrážkovej dani zaplatenej v Španielsku. Je irelevantné, či k neutralizácii dochádza alebo nedochádza z pohľadu podielnikov. Okrem toho si podielnici mohli v celom rozsahu odpočítať skutočné zdanenie spoločnosti Ishares v Španielsku tak, že vo svojich daňových priznaniach odpočítali 15 %, ktoré sa rovnajú zdaneniu, ktorému podliehajú dividendy v Spojených štátoch.
18 Predkladajúci vnútroštátny súd spresňuje, že podľa americkej právnej úpravy RIC vykonávajú svoju činnosť ako investiční sprostredkovatelia na účet svojich akcionárov alebo podielnikov, pričom vo všeobecnosti investujú do cenných papierov a štátnych dlhopisov a rozdeľujú zisky z týchto investícií vo forme dividend. Tieto subjekty sú zdaňované ako platcovia americkej dane z príjmov právnických osôb sadzbou, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako 15 %, ale za určitých podmienok si môžu neodvolateľne zvoliť osobitný daňový režim stanovený pre RIC.
19 Podľa tohto osobitného režimu, ktorý zavádza daňovú transparentnosť RIC, sa príjmy, ktoré RIC prijímajú, nezdaňujú v ich mene, ale pripisujú sa ich akcionárom alebo podielnikom, a teda sú zdaňované v mene týchto posledných uvedených, pričom RIC môže na nich previesť „zahraničný daňový kredit“.
20 Bolo preukázané, že Ishares previedla takýto daňový kredit na svojich podielnikov, avšak nepreukázalo sa, že sa týmto podielnikom podarilo neutralizovať daňové zaťaženie vytvorené v Španielsku. Okrem toho je nesporné, že ak by sa Ishares rozhodla sama podliehať americkej dani z príjmov právnických osôb, aby si mohla odpočítať zrážkovú daň zaplatenú z dividend zo zahraničného zdroja, ktoré poberá, táto voľba by bola pre ňu záväzná pre všetky jej príjmy a nielen pre príjmy získané v Španielsku.
21 Predkladajúci vnútroštátny súd dodáva, že DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi stanovuje mechanizmy, ktorých cieľom je neutralizovať rozdielne zaobchádzanie s dividendami vyplácanými španielskymi spoločnosťami RIC. Okrem toho, ak by sa Ishares nerozhodla preniesť na svojich akcionárov alebo podielnikov právo uplatniť v Spojených štátoch daňový kredit zodpovedajúci zrážkovej dani zaplatenej v Španielsku, bola by zdanená sadzbou, ktorá by jej umožnila úplne odpočítať sumu zaplatenú ako daň z príjmov nerezidentov uhradenú v Španielsku, ktorá bola vybratá zrážkou dane pri zdroji vo výške 15 %, pokiaľ by táto suma bola vyššia ako zdanenie sadzbou 1 % uplatňovanou na SKI rezidentov.
22 Za týchto okolností Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Možno prípadné obmedzenie voľného pohybu kapitálu vyplývajúce z právneho predpisu týkajúceho sa právnej úpravy dane z príjmov nerezidentov považovať za neutralizované z hľadiska článku 63 ZFEÚ, ak sa subjekt nerezident, ktorý je rovnocenný s harmonizovanými investičnými fondmi rezidentmi, môže na základe príslušnej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia a vnútroštátnej právnej úpravy krajiny svojho sídla, rozhodnúť pre zdanenie podľa osobnej daňovej sadzby, aj keď tak nakoniec neurobil tým, že sa rozhodol preniesť svoj daňový kredit na podielnikov fondu, so zohľadnením skutočnosti, že možnosť zvoliť si zdanenie podľa právnych predpisov krajiny sídla by mu v zásade umožnila odpočítať celý preplatok dane, ktorý znáša na základe dane z príjmov nerezidentov, hoci tento výber zaväzuje tento subjekt vo vzťahu ku všetkým príjmom, ktoré dosiahol?“
O prejudiciálnej otázke
23 Prejudiciálnou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že prípadné obmedzenie voľného pohybu kapitálu možno považovať za neutralizované uplatnením dvojstrannej daňovej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi štátom sídla SKI a členským štátom zdroja dividend, ak takýto SKI využíva vo svojom štáte sídla režim daňovej transparentnosti, v rámci ktorého nie je zdaňovaný z prijatých dividend a tieto dividendy spolu s daňovým kreditom zodpovedajúcim zrážkovej dani zaplatenej v členskom štáte zdroja prenáša na svojich podielnikov.
24 Hoci sa prejudiciálna otázka týka najmä podmienok, za ktorých možno prípadné obmedzenie voľného pohybu kapitálu neutralizovať uplatnením dvojstrannej daňovej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, treba uviesť, že vlády, ktoré Súdnemu dvoru predložili pripomienky, spochybnili tak existenciu tohto obmedzenia, ako aj porovnateľnosť situácie daňovo transparentného SKI nerezidenta so SKI rezidentom.
25 Za týchto podmienok treba v prvom rade určiť, či právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, môže predstavovať obmedzenie voľného pohybu kapitálu.
26 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 63 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (pozri najmä rozsudky z 30. apríla 2025, Finanzamt für Großbetriebe, C-602/23, EU:C:2025:290, bod 44, ako aj z 30. októbra 2025, Attal et Associés, C-321/24, EU:C:2025:836, bod 28).
27 Pojem „obmedzenie“ v zmysle článku 63 ZFEÚ zahŕňa štátne opatrenia, ktoré majú diskriminačnú povahu, keďže priamo alebo nepriamo zavádzajú rozdielne zaobchádzanie medzi vnútroštátnymi pohybmi kapitálu a cezhraničnými pohybmi kapitálu, nezodpovedajúce objektívnemu rozdielu medzi situáciami, a ktoré sú preto spôsobilé odradiť fyzické alebo právnické osoby z iných členských štátov alebo tretích krajín od uskutočnenia cezhraničného pohybu kapitálu (rozsudok z 30. apríla 2025, Finanzamt für Großbetriebe, C-602/23, EU:C:2025:290, bod 45 a citovaná judikatúra).
28 Skutočnosť, že členský štát poskytuje príjmom vyplácaným SKI nerezidentom menej výhodné daňové zaobchádzanie než príjmom vyplácaným SKI rezidentom, môže subjekty usadené v inom štáte odrádzať od investovania v uvedenom členskom štáte, a v dôsledku toho predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 63 ZFEÚ (rozsudok z 30. apríla 2025, Finanzamt für Großbetriebe, C-602/23, EU:C:2025:290, bod 46 a citovaná judikatúra).
29 Takéto menej výhodné zaobchádzanie predstavuje uplatnenie vyššieho daňového zaťaženia na dividendy vyplácané SKI nerezidentom, než je daňové zaťaženie, ktoré znášajú SKI rezidenti v súvislosti s dividendami, ktoré sú im vyplácané [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2024, XX (Tzv. unit-linked zmluvy), C-782/22, EU:C:2024:932, bod 30 a citovanú judikatúru].
30 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa španielskej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, dividendy vyplácané SKI rezidentovi podliehajú dani z príjmov právnických osôb so sadzbou 1 %, zatiaľ čo dividendy vyplácané SKI so sídlom v Spojených štátoch podliehajú dani z príjmov nerezidentov, ktorej sadzba je 15 % v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi.
31 S dividendami vyplácanými SKI nerezidentom sa teda zaobchádza menej výhodne ako s dividendami vyplácanými SKI rezidentom.
32 Toto konštatovanie nemožno spochybniť argumentáciou španielskej vlády, podľa ktorej právna úprava dotknutá vo veci samej nepredstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu na úrovni spoločnosti Ishares, keďže táto spoločnosť nie je zdaňovaná daňou z príjmov právnických osôb v Spojených štátoch z dividend prijatých v Španielsku a dividendy a dane zaplatené z týchto dividend v Španielsku previedla na svojich podielnikov bez toho, aby podliehala tomuto poslednému uvedenému zdaneniu.
33 V tejto súvislosti treba uviesť, že okolnosť, ako vo veci samej, že tento SKI nerezident nepodlieha zdaneniu v štáte svojho sídla alebo že prenáša daňové zaťaženie dividend, ktoré prijal, na svojich podielnikov na základe uplatnenia režimu daňovej transparentnosti, nemá nijaký vplyv na konštatovanie, že dividendy prijaté uvedeným SKI znášajú vyššie daňové zaťaženie ako dividendy vyplácané SKI rezidentom len z dôvodu, že Španielsko vykonáva svoju daňovú právomoc.
34 Okrem toho okolnosť, že dividendy vyplácané subjektu nerezidentovi v Španielsku znášajú vyššie daňové zaťaženie, než je daňové zaťaženie, ktorému podliehajú dividendy vyplatené SKI rezidentovi, vylučuje, na rozdiel od toho, čo tvrdí španielska vláda, aby sa úvahy, ku ktorým Súdny dvor dospel v rozsudku z 30. apríla 2025, Finanzamt für Großbetriebe (C-602/23, EU:C:2025:290), uplatnili na prejednávanú vec.
35 Je totiž nepochybne pravda, že za okolností veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. apríla 2025, Finanzamt für Großbetriebe (C-602/23, EU:C:2025:290), Súdny dvor v podstate rozhodol, že článok 63 ZFEÚ nebráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy stanovujúcej daňový režim pre investičné fondy rezidentov na subjekt nerezidenta, ktorý má rovnaké charakteristiky ako investičný fond rezident, ale má právnu subjektivitu a je v tomto ohľade porovnateľný s právnickou osobou rezidentom, hoci podľa tejto vnútroštátnej právnej úpravy sa investičný fond rezident považuje za daňovo transparentný a nemôže pôsobiť ako právnická osoba, pod podmienkou, že príjmy subjektu nerezidenta sú pripisované jeho podielnikom a v štáte, ktorého je rezidentom, nie sú zdaňované na úrovni uvedeného subjektu, ale na úrovni jeho podielnikov. Súdny dvor však prijal tento výklad pod podmienkou, že dividendy vyplácané subjektu nerezidentovi v štáte, v ktorom sa vyplácajú dividendy, nepodliehajú vyššiemu daňovému zaťaženiu, než je daňové zaťaženie, ktorému podliehajú dividendy vyplatené investičnému fondu rezidentovi (pozri rozsudok z 30. apríla 2025, Finanzamt für Großbetriebe, C-602/23, EU:C:2025:290, body 51 a 64).
36 Za týchto podmienok treba konštatovať, že právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá stanovuje, že dividendy vyplácané SKI so sídlom v Spojených štátoch podliehajú dani z príjmov nerezidentov so sadzbou 15 %, zatiaľ čo dividendy vyplácané SKI rezidentovi podliehajú v Španielsku dani z príjmov právnických osôb so sadzbou 1 %, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 63 ods. 1 ZFEÚ.
37 Vzhľadom na to je však potrebné v druhom rade uviesť, že podľa článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ nie je článkom 63 ZFEÚ dotknuté právo členských štátov uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových predpisov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov, ktorí sa nenachádzajú v rovnakej situácii, podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál.
38 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že keďže článok 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ predstavuje výnimku zo základnej zásady voľného pohybu kapitálu, má sa vykladať reštriktívne. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle, že akákoľvek daňová právna úprava rozlišujúca medzi daňovníkmi v závislosti od miesta, kde majú bydlisko, alebo od štátu, v ktorom investujú svoj kapitál, je automaticky zlučiteľná so Zmluvou o FEÚ [rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane), C-342/20, EU:C:2022:276, bod 67 a citovaná judikatúra].
39 Rozdiely v zaobchádzaní povolené článkom 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ nesmú byť podľa odseku 3 toho istého článku prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie. Súdny dvor preto rozhodol, že takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu byť povolené, iba ak sa týkajú situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo v opačnom prípade, ak sú odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu [rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane), C-342/20, EU:C:2022:276, bod 68 a citovaná judikatúra].
40 Z judikatúry Súdneho dvora na jednej strane vyplýva, že porovnateľný charakter cezhraničnej situácie s vnútroštátnou situáciou sa musí skúmať s prihliadnutím na cieľ, ktorý sledujú predmetné vnútroštátne ustanovenia, ako aj s prihliadnutím na predmet a obsah týchto vnútroštátnych ustanovení, a jednak, že na účely posúdenia, či rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z uvedenej právnej úpravy je odrazom objektívne rozdielnej situácie, treba vziať do úvahy iba relevantné rozlišujúce kritériá stanovené touto právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2023, L Fund, C-537/20, EU:C:2023:339, bod 54 a citovanú judikatúru).
41 Z vnútroštátnej právnej úpravy uvedenej v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v Španielsku sa daňou z príjmov právnických osôb vo výške 1 % zdaňujú investičné spoločnosti s variabilným kapitálom a finančné investičné fondy, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 28 ods. 5 zákona o dani z príjmov právnických osôb.
42 Hoci predkladajúci vnútroštátny súd neposkytol spresnenia týkajúce sa cieľa sledovaného vnútroštátnou právnou úpravou, zdá sa, že jej cieľom je zmierniť dvojité zdanenie takýchto dividend, a to v prípade právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje, a ich akcionárov alebo podielnikov. Treba však pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na opatrenia stanovené členským štátom s cieľom zamedziť alebo zmierniť reťazovité alebo dvojité hospodárske zdanenie príjmov rozdeľovaných spoločnosťou rezidentom sa SKI rezidenti, ktorí sú príjemcami, nevyhnutne nenachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou SKI nerezidentov, ktorí sú príjemcami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2022, AllianzGI-Fonds AEVN, C-545/19, EU:C:2022:193, bod 64 a citovanú judikatúru).
43 Len čo však členský štát jednostranne alebo prostredníctvom zmluvy stanoví, že dani z príjmov podliehajú nielen SKI rezidenti, ale aj SKI nerezidenti, v prípade príjmov, ktoré im vyplatí spoločnosť rezident, sa situácia uvedených SKI nerezidentov začne podobať situácii SKI rezidentov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2022, AllianzGI-Fonds AEVN, C-545/19, EU:C:2022:193, bod 65).
44 Pokiaľ ide o posúdenie porovnateľnosti situácie SKI rezidentov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb so sadzbou 1 % so situáciou SKI nerezidenta dotknutého vo veci samej, ktoré prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, treba konštatovať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a najmä z formulácie prejudiciálnej otázky vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že americké RIC a španielske SKI sa nachádzajú v objektívne porovnateľných situáciách.
45 V treťom rade treba teda preskúmať, či obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré vyplýva z uplatnenia vyššej daňovej sadzby na dividendy vyplatené SKI nerezidentovi v porovnaní s daňovou sadzbou uplatňovanou na dividendy vyplatené SKI rezidentovi, možno považovať za neutralizované, ak dvojstranná daňová dohoda stanovuje mechanizmus na zamedzenie dvojitého zdanenia za predpokladu, že tento investičný fond využíva vo svojom štáte sídla režim daňovej transparentnosti, v rámci ktorého prijaté dividendy nezdaňuje a prevádza na svojich podielnikov tieto dividendy a daňový kredit zodpovedajúci zrážkovej dani uplatnenej na tieto dividendy.
46 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že cieľ spočívajúci v zabezpečení rovnakého zaobchádzania s dividendami vyplácanými daňovníkom rezidentom a daňovníkom nerezidentom možno dosiahnuť prostredníctvom dohody o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej s iným členským štátom alebo tretím štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2007, Amurta, C-379/05, EU:C:2007:655, body 78 a 79, ako aj citovanú judikatúru, a uznesenie z 21. januára 2020, Estado do Canadá, C-613/18, EU:C:2020:19, bod 34), pod podmienkou, že uplatnenie tejto dohody umožní v celom rozsahu kompenzovať účinky rozdielneho zaobchádzania vyplývajúceho z vnútroštátnej právnej úpravy (rozsudok zo 16. júna 2022, ACC Silicones, C-572/20, EU:C:2022:469, bod 44).
47 Rozdielne zaobchádzanie s dividendami vyplácanými daňovníkom rezidentom a s dividendami vyplácanými daňovníkom nerezidentom sa vytratí iba za predpokladu, že zrážková daň podľa vnútroštátnej právnej úpravy môže byť započítaná na daň splatnú v inom štáte do výšky rozdielneho zaobchádzania vyplývajúceho z tejto právnej úpravy (pozri rozsudok zo 16. júna 2022, ACC Silicones, C-572/20, EU:C:2022:469, bod 45).
48 Súdny dvor okrem toho rozhodol, že na dosiahnutie cieľa neutralizácie by uplatnenie metódy odpočtu malo umožniť, aby bola daň z dividend vybraná členským štátom zdroja dividend v plnom rozsahu odpočítaná zo splatnej dane v štáte sídla daňovníka, ktorý prijal tieto dividendy tak, že pokiaľ by boli uvedené dividendy napokon daňovo zaťažené viac ako dividendy vyplatené daňovníkom s bydliskom v členskom štáte zdroja týchto dividend, toto väčšie daňové zaťaženie by už nemohlo byť pripísané poslednému uvedenému štátu, ale štátu bydliska daňovníka príjemcu, ktorý vykonal svoju daňovú právomoc (rozsudok zo 17. septembra 2015, Miljoen a i., C-10/14, C-14/14 a C-17/14, EU:C:2015:608, bod 80).
49 Súdny dvor dodal, že mechanizmus zakotvený v dvojstrannej daňovej dohode, ktorá stanovovala, že zápočet dane vybranej v členskom štáte zdroja dividend je obmedzený na daň v štáte bydliska vypočítanú z týchto dividend, sa nezdá byť spôsobilý vo všetkých prípadoch zaručiť kompenzáciu rozdielneho zaobchádzania vyplývajúceho z vnútroštátnej právnej úpravy, keďže takáto kompenzácia je možná len za predpokladu, že výška dane v štáte sídla príjemcu dividend vypočítaná z vyplatených dividend je prinajmenšom rovnaká ako suma zrážkovej dane vybranej v členskom štáte zdroja dividend (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, ACC Silicones, C-572/20, EU:C:2022:469, body 46 a 47).
50 Z judikatúry pripomenutej v bodoch 46 až 49 tohto rozsudku vyplýva, že na to, aby sa rozdielne zaobchádzanie mohlo považovať za neutralizované, uplatnenie dvojstrannej daňovej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia musí vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby suma zodpovedajúca rozdielu sadzieb dane uplatňovaných na SKI rezidentov a SKI nerezidentov bola na základe tejto dohody v celom rozsahu odpočítaná od dane splatnej dotknutým SKI v štáte jeho sídla.
51 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd, vlády, ktoré predložili pripomienky, a Európska komisia domnievajú, že DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi umožňuje takýto úplný odpočet, zatiaľ čo Ishares spochybňuje toto posúdenie, pričom tvrdí, že článok 24 ods. 2 tejto DZDZ stanovuje bežný systém započítania a že na rozdiel od toho, čo tvrdí tento súd, nie je možné automaticky dospieť k záveru, že uvedená DZDZ umožňuje neutralizovať zrážkovú daň, keďže prípadné odpočítanie dane zaplatenej v Španielsku v Spojených štátoch je v každom prípade podmienené ustanoveniami prijatými jednostranne Spojenými štátmi vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch a obmedzeniami, ktoré môžu na tento účel uložiť.
52 V tejto súvislosti v rámci konania začatého podľa článku 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru neprináleží vykladať ustanovenia daňovej dohody uzavretej medzi členským štátom a tretím štátom (uznesenie z 21. januára 2020, Estado do Canadá, C-613/18, EU:C:2020:19, bod 20).
53 Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu teda prináleží určiť, či uplatnenie DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi umožňuje takýto úplný odpočet.
54 Za predpokladu, že DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi umožňuje úplný odpočet dane zaplatenej spoločnosťou Ishares v Španielsku od dane, ktorú musí táto spoločnosť zaplatiť v Spojených štátoch, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v prejednávanej veci samotná Ishares nemohla využiť takýto odpočet, keďže previedla dividendy a preniesla daň zaplatenú z týchto dividend v Španielsku na svojich podielnikov vo forme daňového kreditu v rámci osobitného režimu daňovej transparentnosti, bez toho, aby podliehala dani z uvedených dividend v Spojených štátoch.
55 Takáto možnosť odpočítania je teda pre daňovníka, akým je Ishares, len teoretická.
56 Nemožno však tvrdiť, že členskému štátu sa podarilo zabezpečiť dodržiavanie svojich povinností uzavretím dvojstrannej daňovej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ak SKI nerezident, ktorý si zvolil daňový režim stanovený právnou úpravou štátu svojho sídla a v prípade ktorého sa netvrdí, že takto konal zneužívajúcim alebo podvodným spôsobom, nemôže z dôvodu tohto daňového režimu, hoci mu tento režim nebol uložený, ale sám si ho zvolil, požívať ochranu podľa tejto dohody.
57 V takom prípade totiž rozdielne zaobchádzanie nie je neutralizované.
58 Ako poukazuje španielska vláda, z judikatúry určite vyplýva, že voľný pohyb kapitálu nemôže byť chápaný v tom zmysle, že členský štát je povinný prispôsobiť svoje daňové predpisy v závislosti od predpisov iných členských štátov, aby za každých okolností zaručil také zdanenie, pri ktorom sa odstraňujú všetky rozdiely vyplývajúce z vnútroštátnych daňových úprav, keďže rozhodnutia, ktoré daňovník urobí v súvislosti s investovaním v inom členskom štáte, môžu byť pre tohto daňovníka v jednotlivých prípadoch viac alebo menej výhodné či nevýhodné [rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane), C-342/20, EU:C:2022:276, bod 59 a citovaná judikatúra].
59 V prejednávanej veci však údajné znevýhodňujúce zaobchádzanie vyplýva z rozdielneho zaobchádzania zavedeného španielskou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, a nie z rozdielu medzi španielskou a americkou daňovou právnou úpravou.
60 Treba však uviesť, že v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. a) DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi, Spojené štáty umožňujú svojim rezidentom alebo občanom odpočítať od dane z príjmov v Spojených štátoch nielen daň z príjmov, ktorú v Španielsku zaplatili sami, ale aj daň zaplatenú na ich účet.
61 V dôsledku toho nemožno vylúčiť, že túto DZDZ možno vykladať v tom zmysle, že stanovuje možnosť podielnikov v spoločnosti Ishares využiť odpočet alebo daňový kredit zodpovedajúci zrážkovej dani z dividend zaplatenej v Španielsku, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.
62 Zohľadnenie možností vyhradených pre podielnikov nie je v prejednávanej veci spochybnené rozsudkom zo 16. júna 2022, ACC Silicones (C-572/20, EU:C:2022:469, bod 48), v ktorom Súdny dvor vylúčil zohľadnenie možnosti započítania dane zaplatenej v štáte zdroja dividend na úrovni priamych alebo nepriamych akcionárov spoločnosti nerezidenta, ktorá bola príjemcom týchto dividend.
63 Vec, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. júna 2022, ACC Silicones (C-572/20, EU:C:2022:469), sa totiž týkala vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá podmieňovala vrátenie dane z kapitálových výnosov zaplatenej z dividend prijatých spoločnosťou nerezidentom preukázaním, že táto daň nemôže byť započítaná alebo jej započítanie prevedené na uvedenú spoločnosť alebo jej priamych alebo nepriamych akcionárov, hoci takáto podmienka nebola stanovená pre spoločnosti rezidentov. Naproti tomu prejednávaná vec sa týka prípadnej možnosti neutralizovať na základe DZDZ medzi Španielskom a Spojenými štátmi rozdielne zaobchádzanie pri zdaňovaní dividend prijatých SKI nerezidentmi, ktorí si zvolili režim daňovej transparentnosti prostredníctvom odpočtu priznaného podielnikom v týchto SKI na základe tejto DZDZ.
64 Na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že toto rozdielne zaobchádzanie je neutralizované uplatnením uvedenej DZDZ v prospech podielnikov, musí sa predkladajúci vnútroštátny súd ubezpečiť, že títo podielnici môžu skutočne využiť takéto uplatnenie a že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 46 až 49 tohto rozsudku umožňuje týmto podielnikom odpočítať od dane, ktorú sú povinní zaplatiť vo svojom štáte bydliska, sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi sadzbou dane uplatňovanou v členskom štáte, z ktorého pochádzajú dividendy, na dividendy vyplácané SKI nerezidentom a sadzbou uplatňovanou na dividendy vyplácané SKI rezidentom.
65 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že obmedzenie voľného pohybu kapitálu možno považovať za neutralizované uplatnením dvojstrannej daňovej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, uzavretej medzi štátom sídla SKI a členským štátom, z ktorého pochádzajú dividendy, ak takýto SKI využíva vo svojom štáte sídla režim daňovej transparentnosti, v rámci ktorého nie je zdanený z prijatých dividend a tieto dividendy spolu s daňovým kreditom zodpovedajúcim zrážkovej dani zaplatenej v členskom štáte zdroja týchto dividend prenáša na svojich podielnikov, za predpokladu, že títo podielnici môžu skutočne využiť takéto uplatnenie, a to v tom zmysle, že im umožňuje v plnej výške odpočítať od dane, ktorú sú povinní zaplatiť vo svojom štáte bydliska, sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi daňovou sadzbou uplatňovanou v členskom štáte, z ktorého pochádzajú dividendy, na dividendy vyplácané SKI nerezidentom a sadzbou uplatňovanou na dividendy vyplácané SKI rezidentom.
O trovách
66 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že obmedzenie voľného pohybu kapitálu možno považovať za neutralizované uplatnením dvojstrannej daňovej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, uzavretej medzi štátom sídla subjektu kolektívneho investovania a členským štátom, z ktorého pochádzajú dividendy, ak takýto subjekt kolektívneho investovania využíva vo svojom štáte sídla režim daňovej transparentnosti, v rámci ktorého nie je zdanený z prijatých dividend a tieto dividendy spolu s daňovým kreditom zodpovedajúcim zrážkovej dani zaplatenej v členskom štáte zdroja týchto dividend prenáša na svojich podielnikov, za predpokladu, že títo podielnici môžu skutočne využiť takéto uplatnenie, a to v tom zmysle, že im umožňuje v plnej výške odpočítať od dane, ktorú sú povinní zaplatiť vo svojom štáte bydliska, sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi daňovou sadzbou uplatňovanou v členskom štáte, z ktorého pochádzajú dividendy, na dividendy vyplácané subjektom kolektívneho investovania nerezidentom a sadzbou uplatňovanou na dividendy vyplácané subjektom kolektívneho investovania rezidentom.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: španielčina.