Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 10. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV – Konfiškácia príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti – Článok 2 – Vecná pôsobnosť – Trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka – Vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu – Smernica 2014/42/EÚ – Zaistenie a konfiškácia prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii – Smernica (EÚ) 2024/1260 – Vymáhanie majetku a konfiškácia – Článok 33 – Lehota na transpozíciu – Uplatniteľnosť ratione temporis“
Vo veci C-655/24[Latranov] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rajonen săd Veliki Preslav (Okresný súd Veliki Preslav, Bulharsko) z 9. októbra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 9. októbra 2024, ktorý súvisí s trestným konaním proti
EZ,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen (spravodajca), R. Frendo a A. Kornezov,
generálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona,
tajomník: R. Stefanova-Kamiševa, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. októbra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– bulharská vláda, v zastúpení: R. Stojanov a T. Cingileva, splnomocnení zástupcovia,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Wasmeier a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. decembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 68, 2005, s. 49), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 39) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2005/212“), článku 3 bodu 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 z 24. apríla 2024 o vymáhaní majetku a konfiškácii (Ú. v. EÚ L, 2024/1260), ako aj článkov 47, 49 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého proti EZ v nadväznosti na jeho odsúdenie za trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, na účely konfiškácie tohto vozidla.
Právny rámec
Právo Únie
Charta
3 Článok 51 Charty s názvom „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:
„Ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.“
Rámcové rozhodnutie 2005/212
4 Odôvodnenia 1, 2 a 4 až 10 rámcového rozhodnutia 2005/212 stanovujú:
„(1)
Hlavným motívom pre cezhraničnú organizovanú trestnú činnosť je finančný prospech. Na účely efektívnosti sa preto každý pokus o prevenciu a boj proti takejto trestnej činnosti musí zamerať na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. Je to však ťažké dosiahnuť okrem iného aj v dôsledku rozdielov medzi právnou úpravou členských štátov v tejto oblasti.
(2) V záveroch Európskej rady vo Viedni v decembri 1998 Európska rada vyzvala na posilnenie úsilia EÚ v boji proti medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti v súlade s akčným plánom o tom, ako čo najlepšie vykonávať ustanovenia Amsterdamskej zmluvy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti [(Ú. v. ES C 19, 1999, s. 1)].
…
(4) Odsek 51 záverov Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999 zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí je podstatou organizovanej trestnej činnosti a malo by sa vykoreniť všade, kde sa vyskytne, a že Európska rada je určená na to, aby zabezpečila prijatie konkrétnych krokov na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. V odseku 55 Európska rada taktiež vyzýva na aproximáciu trestného práva a postupov pri praní špinavých peňazí (napr. vypátranie, zmrazenie a konfiškáciu finančných prostriedkov).
(5) Podľa odporúčania 19 v akčnom pláne na rok 2000 nazvanom Prevencia a potláčanie organizovanej trestnej činnosti: stratégia Európskej únie pre začiatok nového tisícročia, ktorý schválila Rada 27. marca 2000 [(Ú. v. ES C 124, 2000, s. 1)], by sa mala preskúmať možná potreba nástroja, ktorý, berúc do úvahy osvedčené postupy v členských štátoch a náležite rešpektujúc základné právne zásady, zavádza možnosť zmierniť podľa vhodnosti, na základe trestného, občianskeho alebo finančného práva, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zdroj majetku vo vlastníctve osoby odsúdenej za trestný čin v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou.
(6) Podľa článku 12 o konfiškácii a zhabaní Dohovoru OSN z 12. decembra 2000 proti nadnárodnému organizovanému zločinu štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu zvážiť možnosť požiadať, aby páchateľ preukázal zákonný pôvod príjmov údajne z trestnej činnosti alebo majetku podliehajúceho zhabaniu, v takom rozsahu, v akom je táto požiadavka v súlade so zásadami ich vnútroštátneho práva a s charakterom súdneho konania.
(7) Všetky členské štáty ratifikovali [Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti podpísaný v Štrasburgu 8. novembra 1990 (Zbierka európskych zmlúv č. 141)]. Niektoré členské štáty predložili vyhlásenia k článku 2 dohovoru o konfiškácii, aby boli takto viazané konfiškovať príjmy len z určitých trestných činov.
(8) Rámcové rozhodnutie [Rady] 2001/500/SVV [z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti (Ú. v. ES L 182, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 158)] upravuje ustanovenia o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti. Podľa tohto rámcového rozhodnutia sú členské štáty taktiež povinné neuplatňovať ani nepodporovať výhrady k ustanoveniam [dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti], pokiaľ za trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody alebo príkaz na zadržanie s hornou hranicou sadzby viac ako jeden rok.
(9) Existujúce nástroje v tejto oblasti nedosiahli v dostatočnej miere účinnú cezhraničnú spoluprácu s ohľadom na zhabanie, keďže je stále niekoľko členských štátov, ktoré nemôžu konfiškovať príjmy zo všetkých trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka.
(10) Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy upravujúce konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti, okrem iného vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku osoby odsúdenej za trestný čin spojený s organizovanou trestnou činnosťou. …“
5 Článok 2 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Konfiškácia“, v odseku 1 stanovuje:
„Každý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.“
Smernica 2014/42
6 Odôvodnenie 9 smernice 2014/42 uvádza:
„Cieľom tejto smernice je zmeniť a rozšíriť ustanovenia rámcových rozhodnutí [2001/500 a 2005/212]. Uvedené rámcové rozhodnutia by sa mali čiastočne nahradiť pre členské štáty viazané touto smernicou.“
7 Článok 3 tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:
„Táto smernica sa vzťahuje na trestné činy, na ktoré sa vzťahujú:
a) dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie [(Ú. v. ES C 195, 1997, s. 1; Mim. vyd, 19/008, s. 136)] vypracovaný na základe článku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii;
b) rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura [(Ú. v. ES L 140, 2000, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 187)];
c) rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov [(Ú. v. ES L 149, 2001, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 123)];
d) rámcové rozhodnutie [2001/500];
e) rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu [(Ú. v. ES L 164, 2002, s. 3; Mim. vyd. 19/006, s. 18)];
f) rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore [(Ú. v. EÚ L 192, 2003, s. 54; Mim. vyd. 19/006, s. 182)];
g) rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami [(Ú. v. EÚ L 335, 2004, s. 8)];
h) rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu [(Ú. v. EÚ L 300, 2008, s. 42)];
i) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV [(Ú. v. EÚ L 101, 2011, s. 1)];
j) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV [(Ú. v. EÚ L 335, 2011, s. 1)];
k) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV [(Ú. v. EÚ L 218, 2013, s. 8)];
ako aj ďalšie právne nástroje, pokiaľ sa v nich výslovne stanovuje, že táto smernica sa vzťahuje na trestné činy v nich harmonizované.“
8 V článku 14 uvedenej smernice, nazvanom „Nahradenie jednotnej akcie 98/699/SVV a niektorých ustanovení rámcových rozhodnutí 2001/500/SVV a 2005/212/SVV“, sa v odseku 1 uvádza:
„Jednotná akcia 98/699/SVV [z 3. decembra 1998 prijatá Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zhabaní a konfiškácii prostriedkov a ziskov z trestnej činnosti (Ú. v. ES L 333, 1998, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 97)], článok 1 písm. a) a články 3 a 4 rámcového rozhodnutia [2001/500] a prvé štyri zarážky článku 1 a článok 3 rámcového rozhodnutia [2005/212] sa nahrádzajú touto smernicou pre členské štáty viazané touto smernicou bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu uvedených rámcových rozhodnutí do vnútroštátneho práva.“
Smernica 2024/1260
9 Článok 33 smernice 2024/1260 s názvom „Transpozícia“ v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. novembra 2026. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.
…“
10 Článok 36 tejto smernice, nazvaný „Nahradenie jednotnej akcie 98/699/SVV, rámcových rozhodnutí 2001/500/SVV a 2005/212/SVV, rozhodnutia 2007/845/SVV a smernice 2014/42/EÚ“, stanovuje:
„1. Jednotná akcia [98/699], rámcové rozhodnutia [2001/500] a [2005/212], rozhodnutie [Rady] 2007/845/SVV [zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. EÚ L 332, 2007, s. 103)] a smernica [2014/42] sa vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, nahrádzajú bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov týkajúce sa dátumu transpozície týchto nástrojov do vnútroštátneho práva.
2. Pokiaľ ide o členské štáty viazané touto smernicou, odkazy na nástroje uvedené v odseku 1 sa považujú za odkazy na túto smernicu.“
11 Článok 37 uvedenej smernice s názvom „Nadobudnutie účinnosti“ stanovuje:
„Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.“
Bulharské právo
12 Článok 53 Nakazatelen kodex (Trestný zákon) z 1. mája 1968 (DV č. 26 z 2. apríla 1968) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „NK“) stanovuje:
„1. Bez ohľadu na trestnú zodpovednosť sa v prospech štátu skonfiškujú:
a) veci vo vlastníctve odsúdeného, ktoré boli určené alebo použité pri spáchaní úmyselného trestného činu; pokiaľ už tieto veci neexistujú alebo boli prevedené na iného, skonfiškuje sa ich protihodnota;
b) veci, ktoré sú vo vlastníctve odsúdeného a ktoré boli predmetom úmyselného trestného činu, a to v prípadoch výslovne stanovených v osobitnej časti tohto zákona.
…“
13 Z článku 343b ods. 1 Trestného zákona, v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej vyplýva, že vedenie motorového vozidla s riadne preukázanou hladinou alkoholu vyššou ako 1,2 promile sa trestá trestom odňatia slobody na jeden až tri roky a peňažným trestom od 200 do 1000 bulharských levov (BGN) (približne 100 až 500 eur).
14 Okrem toho odsek 5 tohto článku 343b stanovuje, že v prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 4 uvedeného článku súd skonfiškuje v prospech štátu motorové vozidlo, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu a ktoré je vo vlastníctve páchateľa, a ak tento páchateľ nie je jeho vlastníkom, súd mu odníme peňažnú hodnotu tohto vozidla.
Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
15 Rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. augusta 2024, bol EZ uznaný vinným z toho, že 27. júla 2024 v meste Veliki Preslav (Bulharsko) viedol motorové vozidlo s hladinou alkoholu v krvi vyššou ako 1,2 promile, a to 3,23 promile.
16 EZ bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov a na peňažný trest vo výške 500 BGN (približne 250 eur). Zároveň mu bol uložený trest „zákazu viesť motorové vozidlo“ na obdobie jedného roka a ôsmich mesiacov.
17 Rajonen săd Veliki Preslav (Okresný súd Veliki Preslav, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, je v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou príslušný rozhodnúť, či treba skonfiškovať v prospech štátu vozidlo, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu, ktorého vlastníkom je páchateľ, alebo, ak to tak nie je, uložiť mu povinnosť zaplatiť jeho protihodnotu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že bolo rozhodnuté o vrátení motorového vozidla použitého na spáchanie trestného činu, ktoré zároveň predstavuje hmotný dôkaz, a pokiaľ ide o konfiškáciu celkovej protihodnoty tohto vozidla, bolo rozhodnuté o prerušení konania až do zodpovedania na prejudiciálne otázky položené Súdnemu dvoru.
18 V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd konštatuje, že dotknuté vozidlo je v bezpodielovom vlastníctve EZ a jeho manželky BS. Posledná uvedená sa nezúčastnila konania o konfiškácii, keďže táto účasť nie je stanovená vnútroštátnou právnou úpravou. Okrem toho uvedený súd spresňuje, že iný senát toho istého súdu určil EZ povinnosť zložiť zábezpeku vo výške polovice hodnoty vozidla.
19 Predkladajúci vnútroštátny súd sa teda naďalej zaoberá otázkou konfiškácie protihodnoty dotknutého vozidla. V tomto kontexte sa pýta, či sa smernica 2024/1260, rámcové rozhodnutie 2005/212 a Charta uplatňujú na trestné činy proti bezpečnosti cestnej premávky, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, o aké ide vo veci samej, teda vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a/alebo omamných látok.
20 V prípade kladnej odpovede sa tento súd pýta, či v prípade, že sa motorové vozidlo, o ktoré ide vo veci samej, považuje za nástroj použitý na spáchanie trestného činu v zmysle článku 3 bodu 3 smernice 2024/1260, vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje povinné zaistenie vozidla v prípade trestných činov v oblasti dopravy spáchaných po požití alkoholu a/alebo omamných látok, je v rozpore so zásadou proporcionality, ako je zakotvená v článkoch 49 a 52 Charty. Okrem toho má uvedený súd pochybnosti o tom, či vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje tretím osobám, ktoré majú vlastnícke právo k majetku, ktorý sa má skonfiškovať v prospech štátu, konajúcim v dobrej viere, zúčastniť sa na dotknutom trestnom konaní a byť v súvislosti s konaním o konfiškácii vypočutí, je zlučiteľná s článkom 47 Charty.
21 Za týchto okolností Rajonen săd Veliki Preslav (Okresný súd Veliki Preslav) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Uplatňujú sa smernica [2024/1260], [Charta] alebo rámcové rozhodnutie [2005/212] na prípady trestných činov v oblasti dopravy spáchaných po požití alkoholu a/alebo omamných látok?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, predstavuje motorové vozidlo nástroj použitý na spáchanie trestného činu v zmysle článku 3 [bodu] 3 smernice 2024/1260?
3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, uplatní sa zásada proporcionality na konfiškáciu vozidla podľa článkov 49 a 52 [Charty]?
4. Má sa článok 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 306 ods. 1 bod 1 Trestného poriadku Bulharskej republiky, ktorý umožňuje skonfiškovať v prospech štátu motorové vozidlo, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu, alebo priznať štátu jeho peňažný ekvivalent, ak časť vlastníctva motorového vozidla patrí inej osobe, než ktorá spáchala trestný čin, a to bez toho, aby táto tretia osoba mala možnosť byť účastníkom tohto konania, a bez toho, aby jej bol zaručený priamy prístup k spravodlivosti?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
22 V prvej otázke predkladajúci vnútroštátny súd odkazuje tak na smernicu 2024/1260, ako aj na rámcové rozhodnutie 2005/212 a na Chartu.
23 Podľa článku 36 smernice 2024/1260 táto smernica nahrádza okrem iného rámcové rozhodnutie 2005/212. V súlade s jej článkom 37 táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
24 Keďže k tomuto uverejneniu došlo 2. mája 2024 a dotknutý trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky bol spáchaný 27. júla 2024, tento trestný čin zodpovedá právnej situácii, ktorá vznikla po nadobudnutí účinnosti smernice 2024/1260.
25 V súlade s článkom 33 ods. 1 tejto smernice je však lehota na jej prebratie stanovená na 23. novembra 2026.
26 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nová právna norma sa v zásade uplatňuje po nadobudnutí účinnosti aktu, ktorým sa táto norma zavádza, a že hoci sa neuplatňuje na právne situácie, ktoré vznikli a definitívne prebehli počas účinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na ich budúce účinky, ako aj na nové právne situácie. Bez toho, aby tým bola dotknutá zásada zákazu retroaktivity právnych aktov, platí niečo iné len vtedy, keď novú normu sprevádzajú osobitné ustanovenia, ktoré konkrétne určujú podmienky jej časovej platnosti [rozsudok z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index), C-265/22, EU:C:2023:578, bod 37 a citovaná judikatúra].
27 Pokiaľ ide konkrétne o smernice, do pôsobnosti určitej smernice ratione temporis patria spravidla len právne situácie dokonané po uplynutí lehoty na jej prebratie [rozsudok z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index), C-265/22, EU:C:2023:578, bod 38 a citovaná judikatúra].
28 V prejednávanej veci na jednej strane skutkové okolnosti vo veci samej, teda vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, predchádzali lehote na prebratie smernice 2024/1260. Na druhej strane podľa spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, Bulharská republika v čase týchto skutkových okolností neprebrala túto smernicu do vnútroštátneho práva. Z toho vyplýva, že smernica 2024/1260 nie je uplatniteľná ratione temporis na právnu situáciu vo veci samej.
29 Treba preto konštatovať, že prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa rámcové rozhodnutie 2005/212 a Charta uplatňujú na trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý spočíva vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka.
30 Vzhľadom na otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu treba overiť, či trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky, o aký ide vo veci samej, možno považovať za „trestný čin“ v zmysle článku 2 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, pričom treba spresniť, že tento pojem nie je v uvedenom rámcovom rozhodnutí definovaný.
31 V tejto súvislosti článok 2 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia stanovuje, že každý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu celkom alebo sčasti konfiškovať nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.
32 Súd Únie môže v určitých situáciách použiť metódy výkladu, ktoré považuje za vhodné na objasnenie presného rozsahu ustanovenia práva Únie, ktoré je zdanlivo jasné, pričom toto ustanovenie umiestni do kontextu a vykladá ho s prihliadnutím na všetky ustanovenia tohto práva, jeho ciele a jeho vývoj ku dňu, keď sa má uvedené ustanovenie uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2024, Illumina a Grail/Komisia, C-611/22 P a C-625/22 P,EU:C:2024:677, bod 127, ako aj citovanú judikatúru). Navyše, vývoj ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2018, Wightman a i., C-621/18, EU:C:2018:999, bod 47, ako aj citovanú judikatúru).
33 Pokiaľ ide v prvom rade o kontext, do ktorého patrí článok 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2005/212, z jeho preambuly, najmä zo znenia jeho odôvodnení 1, 2, 4 až 6, 8 a 10, vyplýva, že cieľom tohto rámcového rozhodnutia je predovšetkým boj proti organizovanej trestnej činnosti. Okrem toho sa tento článok 2 ods. 1 týka trestných činov „za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka“. Z tohto odôvodnenia 8 pritom vyplýva, že takéto tresty sú spomenuté v súvislosti s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie 2001/500, teda trestnými činmi súvisiacimi s praním špinavých peňazí. To je podľa odôvodnenia 4 rámcového rozhodnutia 2005/212 „podstata organizovanej trestnej činnosti“.
34 Okrem toho treba zohľadniť aj ustanovenia smernice 2014/42, a najmä jej článok 3. Táto smernica totiž v súlade so svojím článkom 14 ods. 1 nahradila prvé štyri zarážky článku 1, ako aj článok 3 rámcového rozhodnutia 2005/212, takže ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia, ktoré zostali v platnosti po prijatí tejto smernice, existujú súbežne s ustanoveniami uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2020, Agro In 2001, C-234/18, EU:C:2020:221, bod 48).
35 Hoci tento článok 14 nespresňuje, ktoré konkrétne ustanovenia smernice 2014/42 nahradili ustanovenia rámcového rozhodnutia 2005/212, a najmä jeho článok 3 ods. 1, treba konštatovať, že článok 3 tejto smernice v zásade preberá zoznam právnych nástrojov uvedený v článku 3 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, pričom ho rozširuje o ďalšie nástroje, ako vyplýva z odôvodnenie 9 uvedenej smernice. Z článku 3 tejto smernice vyplýva, že sa podobne ako článok 3 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia, vzťahuje na závažné trestné činy, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s organizovanou trestnou činnosťou alebo inou oblasťou trestnej činnosti, ktorá môže mať cezhraničný rozmer. Vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok však v zásade nepredstavuje takýto trestný čin.
36 Pokiaľ ide v druhom rade o účel rámcového rozhodnutia 2005/212, z jeho odôvodnení 1 a 7 až 10 vyplýva, že práve na účely predchádzania organizovanej trestnej činnosti a účinného boja proti nej normotvorca Únie považoval za potrebné sústrediť úsilie v rámci cezhraničnej spolupráce na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti a na tento účel prijať nástroj na boj proti takejto trestnej činnosti, ktorý bude účinnejší ako doterajšie nástroje, pričom sa zabezpečí, aby všetky členské štáty mali účinné právne nástroje v oblasti konfiškácie príjmov z takejto trestnej činnosti.
37 Z toho vyplýva, že pokiaľ trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky, o aký ide vo veci samej, nesúvisí s organizovanou trestnou činnosťou, ani oblasťou trestnej činnosti, ktorá môže mať cezhraničný rozmer alebo závažnú povahu, nepredstavuje „trestný čin“ v zmysle článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2005/212 a nepatrí do jeho vecnej pôsobnosti.
38 Tento výklad je v treťom rade podporený vývojom rámcového rozhodnutia 2005/212.
39 V tejto súvislosti z vysvetlivky k iniciatíve Dánskeho kráľovstva na účely prijatia návrhu rámcového rozhodnutia o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (oznámenie Dánskeho kráľovstva, dokument Rady č. 9956/02 ADD 1) vyplýva, že táto iniciatíva odkazuje na príslušné závery zo zasadnutí Európskej rady vo Viedni v decembri 1998 a v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, ktoré sa týkajú rôznych opatrení súvisiacich v podstate s bojom proti organizovanej trestnej činnosti na úrovni Únie, ako aj odporúčanie o prevencii a potláčaní organizovanej trestnej činnosti, Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti, ako aj rámcové rozhodnutie 2001/500. V tomto kontexte táto vysvetlivka uvádza potrebu prijať horizontálny nástroj, ktorý jednoznačne stanoví povinnosti členských štátov v oblasti konfiškácie.
40 Pokiaľ ide o otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu týkajúce sa uplatniteľnosti Charty, treba uviesť, že jej pôsobnosť je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty, pokiaľ ide o konanie členských štátov, určené pre tieto členské štáty, len ak vykonávajú právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C-609/17 a C-610/17, EU:C:2019:981, bod 42, ako aj citovanú judikatúru).
41 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry sa základné práva, ktoré sú zaručené v právnom poriadku Únie, majú uplatňovať vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie (rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C-609/17 a C-610/17, EU:C:2019:981, bod 43, ako aj citovaná judikatúra).
42 Ako však vyplýva z bodu 37 tohto rozsudku, trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky, o aký ide vo veci samej, ktorý spočíva vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, nepatrí do vecnej pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2005/212. Z toho vyplýva, že konfiškácia vozidla z dôvodu sankcionovania za takýto trestný čin nespadá pod právo Únie a preto sa v prejednávanej veci neuplatňuje ani Charta.
43 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že rámcové rozhodnutie 2005/212 sa neuplatňuje na trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý spočíva vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka.
O druhej až štvrtej otázke
44 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú až štvrtú otázku.
O trovách
45 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti, v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014, sa neuplatňuje na trestný čin proti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý spočíva vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: bulharčina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.