Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 3. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Nariadenie (EÚ) č. 269/2014 – Článok 2 ods. 1 – Rozhodnutie 2014/145/SZBP – Článok 2 ods. 1 – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Vnútroštátne opatrenie stanovujúce zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov patriacich právnickej osobe z dôvodu jej väzby na osobu sankcionovanú Európskou úniou – Zásada riadnej správy vecí verejných – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah súdneho preskúmania – Miera preukázania väzby na sankcionovanú osobu“
Vo veci C-147/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) z 12. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 17. februára 2025, ktorý súvisí s konaním:
„Inter Rao Lietuva“ AB
proti
Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba prie Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerijos,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders (spravodajca),
generálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– „Inter Rao Lietuva“ AB, v zastúpení: R. Audzevičius, J. Jarusevičius a D. Mačiuginas, advokatai,
– „Įmonių bankroto administravimo ir teisinių paslaugų biuras“ UAB, v zastúpení: J. Jarusevičius, advokatas, a P. Grendelis,
– litovská vláda, v zastúpení: V. Kazlauskaitė-Švenčionienė, splnomocnená zástupkyňa,
– talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Cardinale, procuratore dello Stato, a G. Palatiello, avvocato dello Stato,
– lotyšská vláda, v zastúpení: J. Davidoviča a K. Pommere, splnomocnené zástupkyne,
– holandská vláda, v zastúpení: E. M. M. Besselink a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Carpus-Carcea, L. Puccio a A. Steiblytė, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. februára 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článku 2 rozhodnutia Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16), zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/660 z 21. apríla 2022 (Ú. v. EÚ L 120, 2022, s. 11) (ďalej len „rozhodnutie 2014/145“) a článku 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6), zmeneného vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/658 z 21. apríla 2022 (Ú. v. EÚ L 120, 2022, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 269/2014“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Inter Rao Lietuva AB, spoločnosťou založenou podľa litovského práva, a Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba prie Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerijos (Úrad pre vyšetrovanie finančnej kriminality pri Ministerstve vnútra Litovskej republiky) (ďalej len „FNTT“) vo veci zaradenia tejto spoločnosti do zoznamu osôb prepojených s osobami, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.
Právny rámec
Právo Únie
Charta
3 Článok 41 Charty, nazvaný „Právo na dobrú správu vecí verejných“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.
2. Toto právo zahŕňa najmä:
a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;
c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.“
4 Článok 47 Charty, nazvaný „Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces“ v prvom a druhom odseku stanovuje:
„Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.“
Rozhodnutie 2014/145
5 Článok 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/145 stanovuje:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:
a) fyzických osôb, ktoré sú zodpovedné za podporu alebo vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny alebo stabilitu, alebo bezpečnosť na Ukrajine, alebo ktoré brzdia prácu medzinárodných organizácií na Ukrajine;
b) právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;
c) právnických osôb, subjektov alebo orgánov na Kryme alebo v Sevastopole, ktorých vlastníctvo sa previedlo v rozpore s ukrajinským právom, alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, v prospech ktorých sa takýto prevod uskutočnil;
d) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;
e) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré realizujú transakcie so separatistickými skupinami v ukrajinskom regióne Donbas;
f) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú vládu Ruskej federácie zodpovednú za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nej majú prospech; alebo
g) popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,
…
a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe.
2. Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“
Nariadenie č. 269/2014
6 Článok 2 nariadenia č. 269/2014 stanovuje:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov.
2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ani sa neposkytnú v ich prospech.“
7 Článok 18 tohto nariadenia stanovuje:
„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“
Rozhodnutie (SZBP) 2022/329
8 V odôvodnení 11 rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/329 z 25. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1) sa uvádza:
„Vzhľadom na vážnosť situácie sa Rada domnieva, že kritéria označovania by sa mali zmeniť, aby zahŕňali osoby aj subjekty, ktoré podporujú vládu Ruskej federácie a majú z nej prospech, ako aj osoby a subjekty, ktoré jej poskytujú značné zdroje príjmov, a fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú spojené s osobami alebo subjektmi zaradenými do zoznamu.“
Litovské právo
Zákon Litovskej republiky č. IX-2160 o uplatňovaní hospodárskych a iných medzinárodných sankcií
9 Článok 12 Lietuvos Respublikos ekonominių ir kitų tarptautinių sankcijų įgyvendinimo įstatymas nr. IX-2160 (zákon Litovskej republiky č. IX-2160 o uplatňovaní hospodárskych sankcií a iných medzinárodných sankcií) z 22. apríla 2004 (Žin., 2004, č. 68 – 2369) v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 27. apríla 2022, stanovoval, že za dohľad nad uplatňovaním medzinárodných finančných sankcií zodpovedá najmä FNTT. Odsek 3 toho istého článku stanovoval, že FNTT bude koordinovať, monitorovať a zabezpečovať uplatňovanie finančných sankcií (obmedzení nakladania s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi) v Litve.
Zákon o medzinárodných sankciách
10 Zákon Litovskej republiky č. IX-2160 o uplatňovaní hospodárskych a iných medzinárodných sankcií bol nahradený Lietuvos Respublikos tarptautinių sankcijų įstatymas (zákon Litovskej republiky o medzinárodných sankciách) v znení Lietuvos Respublikos ekonominių ir kitų tarptautinių sankcijų įgyvendinimo Nr. IX-2160 pakeitimo įstatymas Nr. XIV-1020 (zákon Litovskej republiky č. XIV-1020, ktorým sa mení zákon č. IX-2160 o uplatňovaní hospodárskych a iných medzinárodných sankcií) z 19. apríla 2022 (TAR, 2022, č. 2022 – 8433, ďalej len „zákon o medzinárodných sankciách“), ktorý nadobudol účinnosť 17. mája 2022.
11 V článku 4 ods. 4 zákona o medzinárodných sankciách sa stanovuje, že FNTT poskytuje fyzickým a právnickým osobám, správcom verejných registrov a správcom štátnych informačných systémov, ktorí tieto sankcie uplatňujú, informácie o rozhodnutiach prijatých voči sankcionovaným subjektom z dôvodu ich väzby na subjekty zaradené do zoznamov sankcionovaných osôb.
12 Článok 11 ods. 1 a 4 tohto zákona stanovuje:
„1. Príslušné orgány [ako FNTT] pri uplatňovaní medzinárodných sankcií v rámci svojej pôsobnosti:
(1) prijímajú rozhodnutia stanovené v aktoch, ktorými sa zavádzajú medzinárodné sankcie;
…
(3) reagujú na otázky fyzických alebo právnických osôb týkajúce sa uplatňovania medzinárodných sankcií v Litovskej republike, ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti;
…
4. FNTT koordinuje, monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie finančných sankcií (obmedzení nakladania s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi) v Litovskej republike.“
Nariadenie vlády Litovskej republiky č. 1679, ktorým sa schvaľuje opis postupu dohľadu nad uplatňovaním medzinárodných sankcií
13 Bod 11 opisu postupu dohľadu nad uplatňovaním medzinárodných sankcií schváleného Lietuvos Respublikos Vyriausybės nutarimas Nr. 1679 „Dėl tarptautinių sankcijų įgyvendinimo priežiūros tvarkos aprašo patvirtinimo“ (nariadenie vlády Litovskej republiky č. 1679, ktorým sa schvaľuje opis postupu dohľadu nad uplatňovaním medzinárodných sankcií) z 30. decembra 2004 v znení účinnom od 30. januára 2019 do 27. mája 2022 stanovoval, že FNTT kontroluje, pravidelne overuje a zhromažďuje údaje týkajúce sa uplatňovania finančných sankcií od rôznych subjektov, ako sú finančné inštitúcie alebo investičné spoločnosti.
Nariadenie vlády Litovskej republiky č. 535, ktorým sa schvaľuje opis postupu uplatňovania medzinárodných sankcií
14 Dňa 28. mája 2022 nadobudlo účinnosť Lietuvos Respublikos Vyriausybės nutarimas Nr. 535 „Dėl Tarptautinių sankcijų įstatymo įgyvendinimo“ (nariadenie vlády Litovskej republiky č. 535, ktorým sa schvaľuje opis postupu uplatňovania medzinárodných sankcií) z 25. mája 2022. V bode 13 tohto opisu sa uvádza, že FNTT pri výkone svojich funkcií príslušného orgánu, ktoré sú stanovené v článku 11 odseku 1 zákona o medzinárodných sankciách, koordinuje, monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie finančných sankcií (obmedzení nakladania s finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi) v Litve. V tomto bode sa uvádza:
„13.2. Ak [FNTT] zistí…, že podľa kritérií stanovených v právnych predpisoch upravujúcich medzinárodné sankcie právnická osoba… patrí subjektu, na ktorý sa vzťahujú sankcie, alebo je ním kontrolovaná, vydá uznesenie, v ktorom určí, že finančné sankcie sa musia uplatňovať aj na túto právnickú osobu… Zoznam právnických osôb…, ktoré patria subjektu, na ktorý sa vzťahujú sankcie alebo ktoré takýto subjekt kontroluje, zostavený a aktualizovaný na základe prijatých uznesení, sa zverejní na webovom sídle [FNTT] a zašle orgánom, ktoré spravujú štátne registre a štátne informačné systémy, do dvoch pracovných dní od prijatia príslušných uznesení.“
15 Podľa bodu 15 uvedeného opisu predstavujú uznesenia FNTT uvedené v jeho bode 13.2 záväzné normatívne akty, ktorými sa uplatňujú medzinárodné sankcie v Litve.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
16 Spoločnosť Inter Rao Lietuva pôsobila v Litve ako dovozca a nezávislý dodávateľ elektriny.
17 Dňa 28. apríla 2022 FNTT zaradil Inter Rao Lietuva do zoznamu „fyzických a právnických osôb, ktoré majú väzby na osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie“ a tento zoznam uverejnil na svojom webovom sídle. Uvedený zoznam spresňoval, že finančné prostriedky Inter Rao Lietuva sú zmrazené z dôvodu väzieb tejto spoločnosti na G. H. Na túto poslednú uvedenú osobu sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/336 z 28. februára 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 58, 2022, s. 1).
18 Dňa 25. mája 2022 FNTT opravil tento zoznam. Odstránil z neho informácie o väzbe Inter Rao Lietuva na G. H., ale uviedol, že táto spoločnosť má väzby na prezidenta Ruskej federácie, na ktorého sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/331 z 25. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 52, 2022, s. 1). Okrem toho FNTT uviedol, že akcie uvedenej spoločnosti sú odteraz zmrazené. Dňa 1. júna 2022 FNTT zmrazil aj jej nehnuteľný majetok.
19 Dňa 12. a 30. mája 2022 Inter Rao Lietuva požiadala FNTT o vypustenie zo zoznamu „fyzických a právnických osôb, ktoré majú väzby na osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie“.
20 FNTT svojim rozhodnutím č. 1 z 27. mája 2022 (ďalej len „rozhodnutie č. 1“) a rozhodnutím č. 2 z 23. júna 2022 (ďalej len „rozhodnutie č. 2“) tieto žiadosti zamietol s tým, že neexistuje právny základ, ktorý by mu umožňoval odstrániť z jeho webového sídla informácie týkajúce sa Inter Rao Lietuva, ktoré tam boli uverejnené. V rozhodnutí č. 1 najmä spresnil, že 51 % základného imania tejto spoločnosti patrí spoločnosti založenej podľa fínskeho práva Rao Nordic Oy, ktorej 100 % vlastníkom je spoločnosť založená podľa ruského práva Inter Rao Ues, ktorej akcionármi sú spoločnosť Rosneftgaz, ktorá vlastní 26,37 % jej akcií, spoločnosť Inter Rao Capital Group, ktorá vlastní 29,56 % týchto akcií, „malí akcionári“, ktorí vlastnia 34,24 % uvedených akcií kótovaných na moskovskej burze (Rusko), a akciová spoločnosť FGC UES, ktorá vlastní 8,57 % týchto akcií. FNTT dospel k záveru, že hlavnými akcionármi ruskej spoločnosti Inter Rao sú spoločnosti nepriamo kontrolované Ruskou federáciou, ktorá je prezidentskou federatívnou republikou, pričom na hlavu štátu a prezidenta Ruskej federácie sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa rozhodnutia 2022/331. FNTT vo svojom rozhodnutí č. 2 zopakoval svoje závery týkajúce sa vlastníckej štruktúry spoločnosti Inter Rao Lietuva. Zdôraznil, že tak Rosneftgaz, ako aj Inter Rao Capital Group vlastnia viac ako 25 % akcií spoločnosti Inter Rao, čo je dôvod, pre ktorý treba vychádzať z toho, že tieto spoločnosti spoločne vlastnia aspoň 50 % týchto akcií, a že navyše uvedené spoločnosti nepriamo vlastní Ruská federácia, ktorá má právomoc prijímať rozhodnutia vo vzťahu k nim a mať z nich prospech.
21 Dňa 20. júla 2022 riaditeľ FNTT uznesením č. V-174 schválil „zoznam právnických osôb alebo iných organizácií bez právnej subjektivity vlastnených alebo kontrolovaných subjektom, na ktorý sa vzťahujú sankcie“. Toto uznesenie nadobudlo účinnosť 22. júla 2022. V bode 1 tohto zoznamu bola uvedená Inter Rao Lietuva.
22 Inter Rao Lietuva podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutí č. 1 a č. 2, ako aj výmazu jej mena z dotknutého zoznamu a jeho odstránenia z webového sídla FNTT, pokiaľ ide o obdobie od 28. apríla 2022 do 21. júla 2022. Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) túto žalobu zamietol. Táto spoločnosť podala odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
23 Tento súd uvádza, že v období od 28. apríla do 22. júla 2022 FNTT uložil obmedzenia týkajúce sa finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov spoločnosti Inter Rao Lietuva, konkrétne jej akcií a nehnuteľností uvedených v zozname uverejnenom 28. apríla 2022, bez toho, aby prijal samostatný správny akt obsahujúci opis skutkového a právneho základu, na základe ktorého boli tieto obmedzenia uložené. Jediným dôvodom zaradenia spoločnosti Inter Rao Lietuva do tohto zoznamu bola existencia väzieb na osobou, na ktorú sa vzťahujú sankcie, a to od 28. apríla 2022 na G. H., a od 25. mája 2022 na prezidenta Ruskej federácie. Za týchto okolností mohla táto spoločnosť napadnúť uvedené obmedzenia len tým, že požiadala FNTT o zrušenie tohto zaradenia, a to v dobe, keď už bolo jej meno uvedené v uvedenom zozname, ktorý už bol uverejnený na jeho webovom sídle.
24 V tejto situácii sa predkladajúci vnútroštátny súd predovšetkým pýta, či vzhľadom na postup stanovený právom Únie, podľa ktorého má dotknutá osoba v prípade prijatia reštriktívnych opatrení Radou možnosť predložiť pripomienky po prijatí rozhodnutia ukladajúceho tieto opatrenia, možno vnútroštátne opatrenie, akým je opatrenie použité vo veci, ktorú prejednáva, prijať analogicky v rámci takéhoto správneho konania. V tejto súvislosti zastáva názor, že aby nebola ohrozená účinnosť takýchto opatrení, je nevyhnutný moment prekvapenia. Vzhľadom na atypickú povahu vnútroštátneho opatrenia, ktoré bolo prijaté v prejednávanej veci, v správnej praxi a skutočnosť, že FNTT na jeho prijatie uplatnil právo Únie, predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že je potrebné, aby Súdny dvor s ohľadom na článok 41 Charty objasnil požiadavky, ktoré toto právo ukladá.
25 Predkladajúci vnútroštátny súd ďalej konštatuje, že s cieľom zabrániť akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu vplyvu ruskej politickej moci na litovské odvetvie energetiky v rámci ochrany národnej bezpečnosti FNTT prijal opatrenia na zmrazenie aktív Inter Rao Lietuva podľa práva Únie. Tento súd sa pýta, v akom rozsahu musí vnútroštátny súd posúdiť zákonnosť takýchto reštriktívnych opatrení, aby vykonal komplexné a úplné súdne preskúmanie ich dôvodnosti a zákonnosti. Vzhľadom na to, že identifikovanie hrozieb pre národnú bezpečnosť a prijímanie opatrení na boj proti nim alebo na ich predchádzanie prináleží výlučne litovskej výkonnej a zákonodarnej moci, uvedený súd sa pýta, či preskúmanie dôvodov rozhodnutia ukladajúceho reštriktívne opatrenia, ktoré sa obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, správnosti skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj neexistencie zneužitia právomoci, môže byť v súlade s požiadavkou účinného súdneho preskúmania v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.
26 Napokon sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na mieru dokazovania, ktorá sa vyžaduje na preukázanie existencie väzieb na osoby, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie.
27 V tejto súvislosti tento súd uvádza, že FNTT zaradil Inter Rao Lietuva do vnútroštátneho zoznamu a zmrazil jej aktíva po tom, čo konštatoval, že táto spoločnosť je spojená s osobami, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia uložené Radou. FNTT dospel k tomuto záveru na základe bodov 34 a 62 dokumentu Rady č. 8519/18 zo 4. mája 2018 s názvom „Najlepšie postupy EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“, ktoré upravujú kritériá, na základe ktorých možno preukázať vlastníctvo právnickej osoby alebo kontrolu nad ňou.
28 V súlade s mierou dokazovania, ktorú vyžaduje právo Únie, ako vyplýva z rozsudku z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada (C-605/13 P, EU:C:2015:248, bod 45 a citovaná judikatúra), sa posúdenie väzby dotknutej osoby na osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, musí vykonať na základe objektívnych a dostatočne spoľahlivých dôkazov, ktoré umožňujú odôvodnene dospieť k záveru o existencii takejto väzby.
29 Predkladajúci vnútroštátny súd sa však pýta, či vo veciach týkajúcich sa uplatňovania reštriktívnych opatrení Únie z dôvodu väzieb na ruské mocenské orgány umožňuje táto požadovaná miera dokazovania účinne a vhodným spôsobom overiť s ohľadom na neformálnu povahu kontroly, ktorú tieto orgány vykonávajú, jej skutočnú existenciu, a tak skutočne zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie na vnútroštátnej úrovni.
30 Tento súd v tejto súvislosti zastáva názor, že neexistujú priame dôkazy preukazujúce v zmysle dokumentu Rady č. 8519/18 konkrétnu väzbu medzi Inter Rao Lietuva a prezidentom Ruskej federácie. Skutočnosť, že politický režim Ruskej federácie má autokratickú a oligarchickú povahu, ktorá sa prejavuje účinnou a skutočnou, ale neformálnou kontrolou vykonávanou nad orgánmi verejnej moci a hospodárskymi subjektmi tohto štátu, najmä nad subjektmi vykonávajúcimi svoju činnosť v hospodársky a politicky dôležitých odvetviach, ako je odvetvie energetiky, o ktoré ide v prejednávanej veci, je však preukázaná. Uvedený sú zdôrazňuje, že kontrola vykonávaná politickou mocou môže mať formy, ktoré je objektívne nemožné overiť alebo preukázať priamymi dôkazmi. Podľa jeho názoru je preto treba posúdiť, či by sa v tomto prípade nemalo uznať, že prezident Ruskej federácie vykonáva skutočnú kontrolu už len na základe právomocí, ktorými disponuje. V prejednávanej veci štruktúra akcionárov spoločnosti Inter Rao Lietuva, jej väčšinového akcionára a akcionárov tohto väčšinového akcionára preukazuje existenciu jasných väzieb na ruskú politickú mocu.
31 Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Umožňuje článok 2 rozhodnutia [2014/145] a článok 2 nariadenia [č. 269/2014] v spojení so zásadou riadnej správy vecí verejných zakotvenou v článku 41 [Charty] prijatie vnútroštátneho opatrenia, na základe ktorého sa osoba, ktorá nie je uvedená v prílohe k rozhodnutiu [2014/145] alebo v prílohe I k nariadeniu [č. 269/2014], zaradí do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, z dôvodu väzieb tejto osoby na osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, pričom proti takémuto vnútroštátnemu opatreniu je možné namietať pred príslušným orgánom až po tomto zaradení do zoznamu?
2. Je podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] požiadavka účinného súdneho preskúmania splnená preskúmaním zákonnosti rozhodnutia o zmrazení aktív osoby v rámci vykonávania reštriktívnych opatrení Únie vnútroštátnym súdom, ktoré zahŕňa preskúmanie dodržania procesných pravidiel a splnenia povinnosti odôvodnenia, preskúmanie správnosti skutkových okolností a toho, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových okolností, ako aj preskúmanie, či nedošlo k zneužitiu právomoci?
3. Vyžaduje sa v ustanoveniach článku 2 rozhodnutia [2014/145] a článku 2 nariadenia [č. 269/2014] v spojení s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 47 [Charty] pri preukazovaní väzieb osoby na predstaviteľov politických orgánov Ruskej federácie pred vnútroštátnym súdom posúdenie okolností týkajúcich sa skutočnej existencie a účinnosti kontroly vykonávanej politickými orgánmi Ruskej federácie nad právnickými osobami pôsobiacimi v tejto krajine, ktoré nemusí byť možné preukázať objektívnymi a dostatočne spoľahlivými dôkazmi predloženými vo veci, a je možné považovať týchto predstaviteľov politických orgánov Ruskej federácie za osoby vykonávajúce kontrolu nad touto osobou na základe vládnych právomocí, ktoré majú?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
32 Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorú zaviedol článok 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond,83/78, EU:C:1978:214, bod 26, a z 11. septembra 2025, Russisch-Kirgizisch Ontwikkelingsfonds, C-384/24, EU:C:2025:696, bod 29).
33 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd svojou prvou otázkou pýta na výklad článku 2 rozhodnutia 2014/145, článku 2 nariadenia č. 269/2014 a článku 41 Charty. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje opatrenie prijaté príslušným vnútroštátnym orgánom spočívajúce v jej zaradení do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, nie je uvedená v prílohe tohto rozhodnutia ani v prílohe I tohto nariadenia, ale že finančné prostriedky a zdroje tejto právnickej osoby boli zmrazené z dôvodu jej „väzieb“ na fyzickú osobu, ktorej meno je uvedené v týchto prílohách.
34 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 ukladá zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom patriacim do kategórií uvedených v písmenách a) až g) tohto odseku, alebo fyzickým a právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené. V slovenskom znení úvodná časť vety tohto odseku ukladá povinnosť zmraziť aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu vlastnia, majú v držbe alebo pod kontrolou.
35 Po druhé článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 ukladá zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu. Stanovuje sa v ňom aj povinnosť zmraziť všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré tieto fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo sú pod ich kontrolou.
36 Keďže článok 2 ods. 1 tohto rozhodnutia a článok 2 ods. 1 tohto nariadenia ukladajú povinnosť zmraziť aj finančné prostriedky a zdroje, ktoré osoby, subjekty alebo orgány uvedené v zozname v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 a v zozname v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 vlastnia, majú v držbe alebo pod kontrolou, iba tieto posledné uvedené ustanovenia, vzhľadom na to, že ukladajú zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria iným osobám alebo subjektom, ktoré samotné nie sú uvedené v príslušných prílohách týchto aktov Únie, sa týkajú situácie, o akú ide vo veci samej, v ktorej boli zmrazené finančné prostriedky a hospodárske zdroje právnickej osoby, ktorej meno nie je uvedené v týchto prílohách.
37 Z toho vyplýva, že treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v spojení s právom na riadnu správu vecí verejných zakotveným v článku 41 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu spočívajúcemu v zaradení právnickej osoby, ktorej meno nie je uvedené v prílohe tohto rozhodnutia, ani v prílohe I tohto nariadenia, do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, z dôvodu jej väzieb na osoby, ktorých meno je uvedené v týchto prílohách, hoci táto právnická osoba môže napadnúť toto opatrenie na príslušnom vnútroštátnom orgáne až po tomto zaradení do zoznamu.
38 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že rozhodnutie 2014/145 v jeho pôvodnom znení bolo prijaté na základe článku 29 ZEÚ. V ten istý deň bolo na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ prijaté nariadenie č. 269/2014 v jeho pôvodnom znení s cieľom vykonať reštriktívne opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C-72/15, EU:C:2017:236, bod 89). Toto nariadenie, ako aj jeho znenia vyplývajúce z nariadení a vykonávacích nariadení, ktorými sa mení, akým je dotknuté nariadenie č. 269/2014, sú záväzné v celom rozsahu a majú okamžité účinky.
39 Z toho vyplýva, že také reštriktívne opatrenia stanovené v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, ako je zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov patriacich osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu, alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo pod kontrolou, sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch [rozsudok zo 16. februára 2023, Rzecznik Praw Dziecka a i. (Odklad výkonu rozhodnutia o návrate), C-638/22 PPU, EU:C:2023:103, bod 91, ako aj citovaná judikatúra]. Okrem toho sa tieto reštriktívne opatrenia podľa článku 18 uvedeného nariadenia uplatňujú odo dňa jeho uverejnenia. Takéto zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov je teda uložené právom Únie a v zásade nevyžaduje, aby bolo na účely jeho vykonania v členskom štáte prijaté také vnútroštátne vykonávacie opatrenie, akým je rozhodnutie o zaradení osoby do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú z dôvodu, že sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou sankcionovanej osoby.
40 Členské štáty však s cieľom zabezpečiť plný účinok nariadenia č. 269/2014 môžu prijať opatrenia na vykonanie tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2025, Timčenko a Timčenko/Rada, C-805/24 P, EU:C:2025:792, body 47 až 49), ako je opatrenie, ktoré spočíva v tom, že príslušný vnútroštátny orgán zostaví zoznam osôb, subjektov alebo orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené z dôvodu, že patria alebo sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou osôb, ktorých meno je uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, a tento zoznam zverejní na svojom webovom sídle.
41 V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, takéto opatrenia na vykonanie nariadenia č. 269/2014 môžu okrem účinného uplatňovania tohto nariadenia zaručiť aj dodržanie zásady právnej istoty. Mená osôb, subjektov alebo orgánov, ktorých finančné prostriedky patria osobám, subjektom alebo orgánom výslovne uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu, alebo ktoré sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, sa v tejto prílohe totiž neuvádzajú. Zostavenie takých vnútroštátnych zoznamov, ako sú zoznamy uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, môže tak dotknutému subjektu, ako aj iným hospodárskym subjektom objasniť skutočnosť, že jeho finančné prostriedky a zdroje sú zmrazené práve z dôvodu, že patria osobám, subjektom alebo orgánom, ktorých meno je uvedené v uvedenej prílohe, alebo z dôvodu, že tieto osoby, subjekty alebo orgány ich vlastnia, majú v držbe alebo pod kontrolou.
42 Z toho vyplýva, že zaradenie právnickej osoby do takéhoto zoznamu príslušným vnútroštátnym orgánom nepredstavuje vnútroštátnu sankciu uloženú týmto orgánom, ani dodatočnú sankciu vo vzťahu k reštriktívnym opatreniam uloženým Radou, ale ich vykonanie prostredníctvom identifikácie osôb, subjektov a orgánov, ktorých aktíva patria alebo sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou osoby, subjektu alebo orgánu, ktorých meno je uvedené v tejto prílohe.
43 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pôsobnosť Charty je, pokiaľ ide o konanie členských štátov, vymedzená v jej článku 51 ods. 1, ktorý potvrdzuje judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2026, Komisia/Maďarsko (Právo poskytovať mediálne služby na rádiovej frekvencii), C-92/23, EU:C:2026:108, bod 95 a citovanú judikatúru].
44 Keďže v prejednávanej veci zaradenie právnickej osoby zo strany FNTT do zoznamu osôb, ktorých finančné prostriedky a/alebo iné hospodárske zdroje sú zmrazené, predstavuje vykonanie regulačného rámca Únie týkajúceho sa reštriktívnych opatrení, tento vnútroštátny orgán je povinný dodržiavať základné práva zaručené Chartou.
45 V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty právo na riadnu správu vecí verejných, na ktoré sa odvoláva predkladajúci vnútroštátny súd, zahŕňa „právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať“.
46 Článok 41 Charty však nie je určený členským štátom, ale výlučne inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie. Právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v tomto článku však odráža všeobecnú zásadu práva Únie a podľa ustálenej judikatúry sa má uplatňovať na členské štáty, keď toto právo vykonávajú [rozsudok z 10. februára 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg-Fürstenfeld (Premlčacia lehota), C-219/20, EU:C:2022:89, bod 37 a citovaná judikatúra].
47 Pokiaľ ide o právo byť vypočutý, Súdny dvor už konštatoval, že od orgánov Únie nemožno vyžadovať, aby dotknutým osobám oznámili dôvody zaradenia do zoznamu osôb, ktoré má za následok uloženie súboru reštriktívnych opatrení, ešte pred prvotným zaradením osoby alebo subjektu do tohto zoznamu, keďže takéto predchádzajúce oznámenie by mohlo ohroziť účinnosť opatrení zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov uložených dotknutým nariadením. Na dosiahnutie cieľa sledovaného takýmto nariadením musia mať takéto opatrenia už zo svojej povahy účinok prekvapenia a musia sa uplatňovať s okamžitým účinkom. Z rovnakých dôvodov nie je potrebné vypočuť osobu alebo subjekt, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, pred prvotným zaradením ich mena do uvedeného zoznamu. Naopak, tieto dôvody musia byť oznámené čo najskôr po rozhodnutí o zaradení osoby alebo subjektu do zoznamu, aby sa adresátom opatrení umožnilo v stanovenej lehote uplatniť ich právo podať opravný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, EU:C:2008:461, body 336 až 341).
48 Ak vnútroštátne orgány vykonávajú článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 tým, že zostavujú vnútroštátne zoznamy osôb alebo subjektov, ktorých finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú zmrazené, požiadavky vyplývajúce zo všeobecnej zásady práva Únie týkajúcej sa práva na dobrú správu vecí verejných sa musia uplatňovať rovnakým spôsobom.
49 Z toho vyplýva, že táto všeobecná zásada, článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnemu opatreniu spočívajúcemu v zaradení osoby do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, hoci táto osoba bude môcť napadnúť toto opatrenie na príslušnom vnútroštátnom orgáne až po tomto zaradení do zoznamu.
50 Inak je to však v prípade, keď finančné prostriedky a hospodárske zdroje osoby zaradenej do zoznamu príslušným vnútroštátnym orgánom už boli zmrazené na základe predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré je stále účinné, a ak už neexistuje riziko, že reštriktívne opatrenie uložené právom Únie bude zbavené účinku alebo bude obchádzané pred nadobudnutím jeho účinnosti. V takom prípade sa toto následné rozhodnutie nemôže odchýliť od všeobecného pravidla, ktoré vyžaduje, aby mu predchádzalo oznámenie a dotknutej osobe alebo subjektu bola poskytnutá možnosť byť vypočutý (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C-27/09 P, EU:C:2011:853, bod 62, a z 12. mája 2022, Boshab/Rada, C-242/21 P, EU:C:2022:375, bod 72, ako aj citovanú judikatúru).
51 V druhom rade, pokiaľ ide o možnosť uvedenú v znení prvej otázky zaradiť právnickú osobu do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, z dôvodu „väzieb“ tejto osoby na osobu, ktorej meno je uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 a v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, treba pripomenúť, že článok 2 ods. 1 tohto rozhodnutia rovnako ako článok 2 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré „patria“ osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v týchto prílohách alebo ktoré sú týmito osobami, subjektmi alebo orgánmi „vlastnené, v držbe alebo sú pod ich kontrolou“.
52 Z toho vyplýva, že samotná existencia „väzby“ osoby, na ktorú sa vzťahuje vnútroštátne opatrenie o zmrazení finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, na osobu, ktorej meno sa nachádza v uvedených prílohách, nepostačuje na to, aby príslušný vnútroštátny orgán zaradil prvú uvedenú osobu do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú. Na identifikáciu finančných prostriedkov a zdrojov, ktoré patria osobám, ktorých meno sa nenachádza v týchto prílohách, ale ktoré musia byť napriek tomu zmrazené na základe týchto ustanovení, je totiž potrebné preukázať, že tieto finančné prostriedky a hospodárske zdroje patria, prípadne v spoluvlastníctve, osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohách uvedeného rozhodnutia a uvedeného nariadenia, alebo sú nimi vlastnené, v držbe alebo sú pod ich kontrolou.
53 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v spojení so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa práva na riadnu správu vecí verejných sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnemu opatreniu spočívajúcemu v zaradení právnickej osoby, ktorej meno nie je uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ani v prílohe I k tomuto nariadeniu, do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, pod podmienkou, že takéto zaradenie je založené na skutočnosti, že finančné prostriedky a/alebo hospodárske zdroje, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie, patria osobe, subjektu alebo orgánu uvedeným v týchto prílohách, alebo sú nimi vlastnené, v držbe alebo sú pod ich kontrolou, aj keď táto právnická osoba môže napadnúť uvedené opatrenie na príslušnom vnútroštátnom orgáne až po tomto zaradení do zoznamu.
O druhej otázke
54 Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátny súd preskúmal zákonnosť opatrenia prijatého vnútroštátnym orgánom, ktorým sa vykonávajú reštriktívne opatrenia uložené týmto nariadením právnickej osobe, ktorej meno sa nenachádza v prílohe I k uvedenému nariadeniu ani v prílohe k tomuto rozhodnutiu, tak, že sa obmedzí na overenie odôvodnenia tohto opatrenia, správnosti skutočností uvádzaných na jeho podporu a prípadne toho, či pri posudzovaní týchto skutočností nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ako aj na overenie dodržania vnútroštátnych procesných pravidiel a skutočnosti, či príslušný orgán, ktorý prijal uvedené opatrenie, nezneužil svoju právomoc, bez toho, aby posúdil nevyhnutnosť tohto opatrenia z hľadiska hrozby, ktorú by táto osoba predstavovala pre národnú bezpečnosť dotknutého členského štátu.
55 Na úvod treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 40 a 42 tohto rozsudku, zaradenie právnickej osoby príslušným vnútroštátnym orgánom do zoznamu osôb, subjektov alebo orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené z dôvodu, že patria osobe, ktorej meno je uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, alebo sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou tejto osoby, predstavuje vykonanie reštriktívnych opatrení uložených týmto nariadením.
56 Z toho vyplýva, že podľa článku 51 ods. 1 Charty, pripomenutého v bode 43 tohto rozsudku, sa uplatňuje jej článok 47. Okrem toho v odôvodnení 6 nariadenia č. 269/2014 sa uvádza, že toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade so základnými právami a zásadami uznanými najmä Chartou, a konkrétnejšie s právom na účinný prostriedok nápravy.
57 Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ stanovuje, že členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany. Článok 47 Charty, ktorý predstavuje potvrdenie zásady účinnej súdnej ochrany, vo svojom prvom odseku vyžaduje, aby každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, mal za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom (rozsudok z 12. marca 2026, EM System, C-84/24, EU:C:2026:181, bod 109).
58 Treba tiež pripomenúť, že pri preskúmaní reštriktívnych opatrení prijatých Radou, akými sú opatrenia uložené rozhodnutím 2014/145 a nariadením č. 269/2014, účinnosť súdneho preskúmania zaručeného v článku 47 Charty vyžaduje, aby súd Únie zabezpečil v zásade úplné preskúmanie zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C-248/17 P, EU:C:2018:967, bod 38 a citovanú judikatúru).
59 Keďže, ako bolo uvedené v bode 55 tohto rozsudku, zaradenie právnickej osoby príslušným vnútroštátnym orgánom do zoznamu osôb, subjektov alebo orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené z dôvodu, že patria osobe, ktorej meno je uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, alebo sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou tejto osoby, predstavuje vykonanie reštriktívnych opatrení uložených týmto nariadením, treba konštatovať, ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bodoch 86 a 87 svojich návrhov, že požiadavky týkajúce sa účinnosti preskúmania zákonnosti reštriktívnych opatrení s individuálnym dosahom, akým je zaradenie mena osoby do zoznamu osôb uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu, vykonávaného súdmi Únie, sa uplatňujú mutatis mutandis na preskúmanie opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov a zdrojov prijatého vnútroštátnym orgánom.
60 Pokiaľ teda ide o povinnosť odôvodnenia takéhoto zaradenia, právo na účinnú súdnu ochranu zaručené článkom 47 Charty vyžaduje, aby sa dotknutá osoba mohla oboznámiť s dôvodmi, na ktorých je založené rozhodnutie prijaté voči nej, a to buď prostredníctvom znenia samotného rozhodnutia, alebo jeho oznámenia, s cieľom umožniť jej brániť svoje práva, ako aj umožniť príslušnému súdu v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť predmetného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C-280/12 P, EU:C:2013:775, bod 61).
61 Pokiaľ ide o okamih oznámenia týchto dôvodov, treba zohľadniť úvahy uvedené v bodoch 49, 50 a 53 tohto rozsudku. Okrem toho je vnútroštátny súd rovnako ako súdy Únie povinný v rámci súdneho preskúmania zákonnosti vnútroštátneho opatrenia overiť dodržanie vnútroštátnych procesných pravidiel.
62 Účinnosť súdneho preskúmania zaručeného týmto ustanovením navyše znamená, že vnútroštátny súd sa musí uistiť, že predmetné vnútroštátne opatrenie sa opiera o dostatočne pevný skutkový základ, čo si vyžaduje overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa rozhodnutie o zaradení dotknutej osoby do zoznamu opiera, takže súdne preskúmanie sa neobmedzuje len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale týka sa otázky, či sú dôvody, na ktorých sa toto rozhodnutie zakladá, podložené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C-696/23 P, C-704/23 P, C-711/23 P, C-35/24 P a C-111/24 P, EU:C:2026:245, bod 327). V prípade potreby môže toto preskúmanie zahŕňať overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C-248/17 P, EU:C:2018:967, body 42 až 44).
63 Vnútroštátny súd rovnako skúma, či sa vnútroštátny orgán nedopustil zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/RadaC-248/17 P, EU:C:2018:967, bod 86).
64 Treba ešte objasniť, či preskúmanie zákonnosti vnútroštátneho opatrenia spočívajúceho v zaradení právnickej osoby do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, zodpovedá požiadavke úplného preskúmania, keď vnútroštátny súd overuje skutočnosti uvedené v bodoch 60 až 63 tohto rozsudku, ale neposudzuje nevyhnutnosť alebo vhodnosť tohto opatrenia vzhľadom na hrozbu, ktorú dotknutá právnická osoba predstavuje pre národnú bezpečnosť.
65 V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu zaradiť Inter Rao Lietuva do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, prijaté v súlade s postupom, ktorým sa prijímajú preventívne opatrenia na ochranu národnej bezpečnosti. Uvedený súd vysvetľuje, že podľa vnútroštátnych procesných pravidiel právomoc posúdiť na jednej strane, či činnosť určitej osoby predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť, a na druhej strane, či je vhodné uložiť reštriktívne opatrenia určitej osobe s cieľom chrániť národnú bezpečnosť, prináleží v Litve výkonnej a zákonodarnej moci, a nie správnym súdom. V prípade neexistencie právomoci v tejto súvislosti sa však pýta, či preskúmanie zákonnosti opatrenia prijatého vnútroštátnym orgánom, ktorým sa vykonáva reštriktívne opatrenie uložené právom Únie, takýmto súdom zodpovedá požiadavke účinného súdneho preskúmania, ak sa toto preskúmanie netýka identifikácie hrozieb pre národnú bezpečnosť, ani nevyhnutnosti tohto opatrenia vzhľadom na hrozbu, ktorú by určitá osoba predstavovala pre národnú bezpečnosť.
66 V tejto súvislosti Rade v prvom rade prináleží, aby vzhľadom na kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) až g) rozhodnutia 2014/145 overila, či by meno určitej osoby, subjektu alebo orgánu malo byť uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a následne v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014. Vzhľadom na tieto kritériá má Rada posúdiť, ako vyplýva z odôvodnenia 11 rozhodnutia 2022/329, či sú tieto osoby, subjekty alebo orgány zapojené do činností Ruskej federácie zameraných na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, a teda či predstavujú hrozbu pre medzinárodnú a národnú bezpečnosť členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C-696/23 P, C-704/23 P, C-711/23 P, C-35/24 P a C-111/24 P, EU:C:2026:245, body 119 a 120). Preskúmanie zákonnosti reštriktívnych opatrení, ktoré boli takto uložené nariadením č. 269/2014 voči takýmto osobám, subjektom alebo orgánom, prináleží súdom Únie v súlade s článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom poslednou vetou ZEÚ a článkom 275 druhým odsekom ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, KS a i./Rada a i., C-29/22 P a C-44/22 P, EU:C:2024:725, bod 63, ako aj citovanú judikatúru).
67 Po tom, čo Rada prijme takéto reštriktívne opatrenie tým, že najprv uvedie meno osoby, subjektu alebo orgánu v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 a následne v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, môžu v druhom rade vnútroštátne orgány, ako vyplýva z bodov 40 až 42 tohto rozsudku, prijať opatrenia na vykonanie tohto opatrenia. Na tento účel sa tieto orgány v kontexte, o aký ide vo veci samej, obmedzujú na overenie, či finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje určitých osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré nie sú uvedené v týchto prílohách, patria osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré už boli zaradené do uvedených príloh, alebo sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou. Zaradenie právnickej osoby vnútroštátnym orgánom do vnútroštátneho zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, predstavuje teda len vykonanie reštriktívneho opatrenia prijatého Radou a spočíva iba v overení, či je splnené aspoň jedno z kritérií vlastníctva, držby alebo kontroly uvedených v článku 2 ods. 1 v slovenskom znení prvej vete tohto rozhodnutia, ako aj v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia. Toto posúdenie môže byť založené najmä na zohľadnení priamych alebo nepriamych finančných podielov, ktoré má osoba uvedená v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 a v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 na základnom imaní právnickej osoby, ako aj na výške týchto podielov. Uvedené orgány pritom neposudzujú existenciu hrozby pre národnú bezpečnosť ani vhodnosť uloženia reštriktívneho opatrenia voči týmto osobám, subjektom a orgánom v súvislosti s takouto hrozbou.
68 Z toho vyplýva, že ani vnútroštátny súd nemá pri preskúmaní zákonnosti takého opatrenia, ktorým sa zmrazujú aktíva a vykonávajú reštriktívne opatrenia uložené právom Únie, o aké ide vo veci samej, posudzovať existenciu hrozby pre národnú bezpečnosť, ani vhodnosť prijatia reštriktívneho opatrenia vzhľadom na hrozbu, ktorú by daná osoba predstavovala pre národnú bezpečnosť.
69 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zakotveným v článku 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd preskúmal zákonnosť opatrenia prijatého vnútroštátnym orgánom, ktorým sa vykonávajú reštriktívne opatrenia uložené týmto nariadením právnickej osobe, ktorej meno sa nenachádza v prílohe I k uvedenému nariadeniu ani v prílohe k tomuto rozhodnutiu, tak, že sa obmedzí na overenie odôvodnenia tohto opatrenia, správnosti skutočností uvádzaných na jeho podporu a prípadne toho, či pri posudzovaní týchto skutočností nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ako aj na overenie dodržania vnútroštátnych procesných pravidiel a skutočnosti, či príslušný orgán, ktorý prijal uvedené opatrenie, nezneužil svoju právomoc, bez toho, aby posúdil nevyhnutnosť tohto opatrenia z hľadiska hrozby, ktorú by táto osoba predstavovala pre národnú bezpečnosť dotknutého členského štátu.
O tretej otázke
70 Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zakotveným v článku 47 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátny súd v rámci preukazovania skutočnosti, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje právnickej osoby, ktorej meno nie je uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ani v prílohe I k tomuto nariadeniu, patria predstaviteľovi vlády tretej krajiny, ktorého meno je uvedené v týchto prílohách, alebo sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou tohto predstaviteľa, zohľadnil okolnosti týkajúce sa skutočnej existencie a účinnosti neformálnej kontroly vykonávanej uvedeným predstaviteľom nad osobami, ktoré majú na túto právnickú osobu rozhodujúci vplyv, hoci tieto okolnosti nemôžu byť podložené objektívnymi a dostatočne spoľahlivými priamymi dôkazmi.
71 V tejto súvislosti, ako už bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, účinnosť súdneho preskúmania zaručeného článkom 47 Charty vyžaduje, aby sa vnútroštátny súd uistil, že opatrenie prijaté vnútroštátnym orgánom, ktoré spočíva v zaradení mena určitej osoby do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, alebo v jeho ponechaní v tomto zozname, na základe reštriktívneho opatrenia uloženého nariadením č. 269/2014, sa opiera o dostatočne pevný skutkový základ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/RadaC-248/17 P, EU:C:2018:967, bod 39).
72 Podľa judikatúry Súdneho dvora si to vyžaduje overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené opatrenie opiera. Toto súdne preskúmanie sa nemôže obmedziť na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale musí sa týkať otázky, či sú tieto dôvody alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie toho istého opatrenia, podložené(pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C-702/23 P, EU:C:2025:605, bod 38 a citovanú judikatúru).
73 V tejto súvislosti treba overiť vecnú správnosť uvádzaných skutočností vzhľadom na predložené informácie alebo dôkazy, ako aj ich dôkaznú silu v závislosti od okolností prejednávanej veci a s prihliadnutím na prípadné pripomienky, ktoré k nim predložila okrem iného dotknutá osoba (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2025, Šuvalov/Rada, C-271/24 P, EU:C:2025:180, bod 38 a citovanú judikatúru).
74 Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že takéto posúdenie sa musí vykonať preskúmaním dôkazov nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C-702/23 P, EU:C:2025:605, bod 39 a citovanú judikatúru).
75 Z toho vyplýva, že dôvody opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a/alebo hospodárskych zdrojov uloženého nariadením č. 269/2014, ktoré môže mať významný vplyv na fungovanie dotknutej právnickej osoby, či dokonca na pokračovanie jej činností, musia byť objektívne a dostatočne spoľahlivo podložené. Predložené dôkazy tak musia umožňovať dospieť k záveru o existencii uvádzaných skutočností, na ktorých sú tieto dôvody založené.
76 V súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 môže príslušný vnútroštátny orgán zaradiť meno právnickej osoby do vnútroštátneho zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, len ak tento orgán preukáže, že, ako bolo uvedené v bode 52 tohto rozsudku, finančné prostriedky a hospodárske zdroje tejto právnickej osoby patria osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I k tomuto nariadeniu, alebo že tieto finančné prostriedky a zdroje sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou týchto osôb, subjektov alebo orgánov.
77 V situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej je právnická osoba zaradená do vnútroštátneho zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, z dôvodu jej „väzieb“ na osobu, ktorej meno je uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, musí vnútroštátny súd overiť jednak to, či finančné prostriedky a/alebo hospodárske zdroje tejto právnickej osoby patria osobe, ktorej meno je uvedené v tejto prílohe I, alebo sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou tejto osoby a jednak to, či splnenie aspoň jedného z týchto kritérií uvádzaného na účely zaradenia do tohto zoznamu je objektívne a dostatočne spoľahlivo podložené.
78 Hoci príslušnosť k osobe, ktorej meno je uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, a vlastníctvo, držbu alebo priamu kontrolu touto osobou možno preukázať objektívnymi dôkazmi, ako je verejná listina, zmluva alebo zoznam akcionárov, z ktorých možno zistiť takéto vzťahy s kapitálom právnickej osoby, preukázanie kontroly vykonávanej takouto osobou sa môže, ako poznamenáva predkladajúci vnútroštátny súd, ukázať ako obzvlášť zložité za okolností, keď je táto kontrola nepriama a nemá formálnu povahu.
79 Zo znenia článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 totiž vyplýva, že sa týka širokej škály právnych vzťahov medzi osobou, ktorej meno je uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, a finančnými prostriedkami a/alebo hospodárskymi zdrojmi, ktorých zmrazenie sa ukladá, a to od najširšieho právneho vzťahu, ktorým je vlastníctvo, až po situácie, v ktorých môže osoba priamo alebo nepriamo vykonávať faktickú moc nad týmito finančnými prostriedkami a/alebo zdrojmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2026, T Trust, C-483/23, EU:C:2026:408, bod 69).
80 Vzhľadom na to, že spoločnosť môže byť kvalifikovaná ako „spoločnosť vo vlastníctve alebo pod kontrolou iného subjektu“, ak sa tento iný subjekt nachádza v situácii, v ktorej môže ovplyvňovať obchodné rozhodnutia danej spoločnosti, a to aj pri neexistencii akejkoľvek právnej alebo majetkovej väzby alebo väzby z dôvodu podielu na základnom imaní medzi týmito dvoma hospodárskymi subjektmi (rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C-123/18 P, EU:C:2019:694, bod 75), nie je vylúčené, že túto situáciu vlastníctva alebo kontroly bude možné preukázať len na základe nepriamych dôkazov, ktoré však musia objektívne podložiť pravdivosť tejto údajnej situácie.
81 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už konštatoval, že dôkazné bremeno, ktoré spočíva na orgáne, ktorý prijal reštriktívne opatrenie, môže byť splnené, ak uvedie súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich dospieť k záveru, že dotknutá osoba spĺňa jedno z kritérií článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C-702/23 P, EU:C:2025:605, bod 39 a citovanú judikatúru).
82 Na účely posúdenia existencie kontroly vykonávanej osobou, ktorej meno je uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, môže vnútroštátny súd zohľadniť kritériá uvedené v dokumente nazvanom „Najlepšie postupy Únie na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“, ktorý Rada prijala 8. decembra 2003 (dokument Rady č. 15579/03) a naposledy bol aktualizovaný 3. júla 2024 (dokument č. 11623/24) (ďalej len „najlepšie postupy“). Body 62 až 67 najlepších postupov sa týkajú pojmov „vlastníctvo“ a „kontrola“, ktoré sú použité najmä v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, a uvádzajú kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri určení, či určitá osoba patrí inej osobe, subjektu alebo orgánu alebo je pod kontrolou takejto osoby, subjektu alebo orgánu. V bode 63 najlepších postupov sa tak v podstate uvádza, že ak je právnická osoba vlastnená, vrátane spoločného vlastníctva, v podiele 50 % alebo viac osobou, ktorej meno je uvedené v tejto prílohe, považuje sa za vlastníctvo tejto osoby. To isté platí, ak uvedená osoba vlastní väčšinový podiel v dotknutej právnickej osobe. Bod 64 najlepších postupov obsahuje niekoľko kritérií na určenie toho, či je právnická osoba kontrolovaná inou osobou alebo subjektom, pričom sa v ňom opisujú situácie, v ktorých má táto osoba právo používať aktíva alebo riadiť činnosti právnickej osoby, či ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré táto právnická osoba urobí. Ak sú splnené tam uvedené podmienky, v bode 65 najlepších postupov sa uvádza, že dotknutá právnická osoba alebo subjekt sa považujú za kontrolované touto inou osobou, pokiaľ sa nepreukáže opak. Napokon bod 67 najlepších postupov uvádza konkrétne príklady okolností, na základe ktorých možno predpokladať, že osoba, ktorej meno sa nachádza v uvedenej prílohe, vykonáva kontrolu nad právnickou osobou alebo subjektom.
83 Keďže však najlepšie postupy majú len orientačný charakter a kritériá v nich uvedené nie sú taxatívne vymenované, dôkaz o skutočnej kontrole finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov právnickej osoby osobou alebo subjektom, ktorých meno je uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, teda o schopnosti tejto osoby či subjektu konkrétne a skutočne ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutej právnickej osoby, možno predložiť prostredníctvom iných skutočností, než sú tie, ktoré sú uvedené v týchto kritériách.
84 V danom prípade predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že FNTT zaradil Inter Rao Lietuva do vnútroštátneho zoznamu „fyzických a právnických osôb, ktoré majú väzby na osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie“, pričom uviedol, že táto spoločnosť má väzby na prezidenta Ruskej federácie, na ktorého sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa [rozhodnutia 2022/331]. Uvedený súd konštatuje, že v rozhodnutiach č. 1 a č. 2, ktorých zrušenie sa navrhuje, FNTT odôvodnil toto zaradenie skutočnosťou, že hlavnými akcionármi spoločnosti Inter Rao založenej podľa ruského práva – ktorá vlastní všetky akcie spoločnosti Rao Nordic založenej podľa fínskeho práva, ktorej patrí 51 % základného imania spoločnosti Inter Rao Lietuva – sú spoločnosti, ktoré nepriamo vlastní Ruská federácia.
85 Na účely rozhodnutia o existencii uvádzaných „väzieb“ bude teda predkladajúci vnútroštátny súd musieť overiť, či finančné prostriedky a hospodárske zdroje spoločnosti Inter Rao Lietuva patria prezidentovi Ruskej federácie alebo sú v jeho vlastníctve, držbe alebo pod jeho kontrolou. Na tento účel sa bude musieť uistiť, že FNTT objektívne a dostatočne spoľahlivo preukázal priamymi dôkazmi alebo súborom dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, že Inter Rao Lietuva sa nachádza v situácii, v ktorej je táto hlava štátu schopná ovplyvňovať jej obchodné rozhodnutia, a to aj prípadne bez akéhokoľvek právneho vzťahu, vzťahu vlastníctva alebo účasti na jej základnom imaní.
86 V tejto súvislosti skutočnosť, ktorú uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, že politický režim Ruskej federácie má „autokratickú a oligarchickú povahu, ktorá sa prejavuje účinnou a skutočnou, ale neformálnou kontrolou… nad… hospodárskymi subjektmi tohto štátu“, takže „je potrebné dospieť k záveru, že prezident [tejto federácie] na základe svojich fakticky neobmedzených právomocí… môže vykonávať skutočnú a účinnú kontrolu nad osobami pôsobiacimi v Rusku“, nepredstavuje dostatočne presvedčivý dôkaz na preukázanie existencie kontroly uvedenej v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 nad touto spoločnosťou.
87 Ako totiž bolo uvedené v bode 72 tohto rozsudku, preskúmanie zákonnosti vnútroštátneho rozhodnutia spočívajúceho v zaradení právnickej osoby do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, sa nemôže obmedziť na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti kontroly, na ktorú vnútroštátny orgán poukazuje ako na dôvod na podporu tohto zaradenia. Okrem toho úvaha citovaná v predchádzajúcom bode tohto rozsudku svojou všeobecnou povahou nemôže preukázať, že táto hlava štátu môže konkrétne a skutočne ovplyvňovať obchodné rozhodnutia spoločnosti Inter Rao Lietuva.
88 Skutočnosť, že Ruská federácia má „autokratickú a oligarchickú“ povahu, čo je vecou posúdenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom, možno určite považovať za okolnosť, ktorá je súčasťou kontextu, v ktorom sa majú dôkazy posúdiť. Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 76 a 77 svojich návrhov, takéto konštatovanie nemôže nahradiť požiadavku preukázať existenciu kontroly, na ktorú odkazuje článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.
89 Okrem toho tento súd môže zohľadniť ako relevantný objektívny dôkaz skutočnosť, že ruským štátom vlastnená spoločnosť patrí medzi subjekty, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia časť základného imania spoločnosti Inter Rao Lietuva.
90 Ak by v prejednávanej veci bolo možné považovať skutočný vplyv, teda taký, ktorý by mohol konkrétne a skutočne určovať obchodné rozhodnutia spoločnosti Inter Rao Lietuva, vykonávaný ruským štátom vlastnenou spoločnosťou, za preukázaný skutočnosťou, že spoločnosť Inter Rao založená podľa ruského práva vlastní prostredníctvom spoločnosti založenej podľa fínskeho práva viac ako 50 % základného imania spoločnosti Inter Rao Lietuva, čo prináleží posúdiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, uloženie zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov tejto poslednej uvedenej spoločnosti podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 z dôvodu jej „väzieb“ na prezidenta Ruskej federácie si okrem toho vyžaduje, aby sa objektívne a dostatočne spoľahlivo preukázalo, že tento prezident je schopný skutočne ovplyvňovať obchodné rozhodnutia spoločnosti Inter Rao Lietuva, a to buď priamo, alebo prostredníctvom tejto ruským štátom vlastnenej spoločnosti alebo prostredníctvom spoločností, ktoré ju kontrolujú.
91 V tejto súvislosti bude môcť predkladajúci vnútroštátny súd zohľadniť všetky informácie alebo okolnosti týkajúce sa skutočnej existencie a účinnosti kontroly, hoci neformálnej, vykonávanej touto osobou nad spoločnosťou založenou podľa ruského práva, pokiaľ sú tieto informácie alebo okolnosti objektívne a dostatočne spoľahlivo podložené.
92 Ako uviedol generálny advokát v bode 82 svojich návrhov, predkladajúci vnútroštátny súd bude môcť zohľadniť okolnosť, ktorú uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach a ktorá tiež podlieha posúdeniu týmto súdom, že prezident Ruskej federácie mohol využiť svoju právomoc kontroly nad ruským štátom vlastnenými spoločnosťami v odvetví energetiky, ako je Inter Rao. Táto spoločnosť má podľa tejto inštitúcie monopol na vývoz a dovoz elektrickej energie v Rusku, pričom je jednou z najväčších ruským štátom vlastnených spoločností v odvetví energetiky.
93 V tejto súvislosti treba dodať, že predkladajúci vnútroštátny súd môže pri posudzovaní dôkazov zohľadniť aj ťažkosti, ktoré má FNTT pri získavaní objektívnych dôkazov alebo informácií, ako aj rozsah, v akom môže spoločnosť Inter Rao Lietuva predložiť dôkazy potvrdzujúce jej nezávislosť.
94 Bez ohľadu na široký výklad, ktorý treba dať pojmu „kontrola“, aby sa zabezpečila účinnosť reštriktívnych opatrení uložených nariadením č. 269/2014, však treba pripomenúť, že v prípade pochybností prináleží orgánu ukladajúcemu reštriktívne opatrenia, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe, pričom táto osoba nie je povinná predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C-702/23 P, EU:C:2025:605, bod 39 a citovanú judikatúru).
95 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zakotveným v článku 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v rámci preukazovania skutočnosti, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje právnickej osoby, ktorej meno nie je uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ani v prílohe I k tomuto nariadeniu, patria predstaviteľovi vlády tretej krajiny, ktorého meno je uvedené v týchto prílohách, alebo sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou tohto predstaviteľa, zohľadnil okolnosti týkajúce sa skutočnej existencie a účinnosti neformálnej kontroly vykonávanej uvedeným predstaviteľom nad osobami, ktoré majú na túto právnickú osobu rozhodujúci vplyv, za predpokladu, že uznanie existencie tejto skutočnosti uvedeným súdom je založené na objektívnych a dostatočne spoľahlivých dôkazoch, ktoré posudzované ako celok a vzhľadom na kontext, do ktorého patria, umožňujú konštatovať, že dotknutá právnická osoba skutočne spĺňa jedno z kritérií uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.
O trovách
96 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Článok 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/660 z 21. apríla 2022, a článok 2 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, zmeneného vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/658 z 21. apríla 2022, v spojení so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa práva na riadnu správu vecí verejných,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnemu opatreniu spočívajúcemu v zaradení právnickej osoby, ktorej meno nie je uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 v znení zmien, ani v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 v znení zmien, do zoznamu osôb, ktorých aktíva sa zmrazujú, pod podmienkou, že takéto zaradenie je založené na skutočnosti, že finančné prostriedky a/alebo hospodárske zdroje, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie, patria osobe, subjektu alebo orgánu uvedeným v týchto prílohách, alebo sú nimi vlastnené, v držbe alebo sú pod ich kontrolou, aj keď táto právnická osoba môže napadnúť uvedené opatrenie na príslušnom vnútroštátnom orgáne až po tomto zaradení do zoznamu.
2. Článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/660, a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, zmeneného vykonávacím nariadením 2022/658, v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zakotveným v článku 47 Charty základných práv Európskej únie,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby vnútroštátny súd preskúmal zákonnosť opatrenia prijatého vnútroštátnym orgánom, ktorým sa vykonávajú reštriktívne opatrenia uložené týmto nariadením právnickej osobe, ktorej meno sa nenachádza v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 v znení zmien, ani v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 v znení zmien, tak, že sa obmedzí na overenie odôvodnenia tohto opatrenia, správnosti skutočností uvádzaných na jeho podporu a prípadne toho, či pri posudzovaní týchto skutočností nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ako aj na overenie dodržania vnútroštátnych procesných pravidiel a skutočnosti, či príslušný orgán, ktorý prijal uvedené opatrenie, nezneužil svoju právomoc, bez toho, aby posúdil nevyhnutnosť tohto opatrenia z hľadiska hrozby, ktorú by táto osoba predstavovala pre národnú bezpečnosť dotknutého členského štátu.
3. Článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/660, a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, zmeneného vykonávacím nariadením 2022/658, v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zakotveným v článku 47 Charty základných práv,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v rámci preukazovania skutočnosti, že finančné prostriedky a hospodárske zdroje právnickej osoby, ktorej meno nie je uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 v znení zmien, ani v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 v znení zmien, patria predstaviteľovi vlády tretej krajiny, ktorého meno je uvedené v týchto prílohách, alebo sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou tohto predstaviteľa, zohľadnil okolnosti týkajúce sa skutočnej existencie a účinnosti neformálnej kontroly vykonávanej uvedeným predstaviteľom nad osobami, ktoré majú na túto právnickú osobu rozhodujúci vplyv, za predpokladu, že uznanie existencie tejto skutočnosti uvedeným súdom je založené na objektívnych a dostatočne spoľahlivých dôkazoch, ktoré posudzované ako celok a vzhľadom na kontext, do ktorého patria, umožňujú konštatovať, že dotknutá právnická osoba skutočne spĺňa jedno z kritérií uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v znení zmien.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: litovčina.