Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 3. septembra 2026 (*1)
Obsah
Právny rámec
Medzinárodné právo
Právo Únie
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore
O hlavnom odvolaní
O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 18 základného nariadenia
Argumentácia účastníkov konania
Posúdenie Súdneho dvora
O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia, zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj na skreslení skutkových okolností
O prvej časti
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O druhej časti
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O treťom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia
O prvej časti
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O druhej časti
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O vzájomnom odvolaní
O prípustnosti vzájomného odvolania
Argumentácia účastníkov konania
Posúdenie Súdneho dvora
O veci samej
O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia a článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 6a základného nariadenia
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O treťom odvolacom dôvode založenom na skreslení dôkazov
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O štvrtom odvolacom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia a práva byť vypočutý
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdneho dvora
O žalobe na Všeobecný súd
O trovách
„Odvolanie – Dumping – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1336 – Dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Nariadenie (EÚ) 2016/1036 – Článok 2 ods. 6a – Vytvorenie normálnej hodnoty z dôvodu výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine – Článok 2 ods. 10 – Spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou na tej istej úrovni obchodovania – Fáza výstupu ‚zo závodu‘ – Úpravy vývozných cien alebo normálnej hodnoty – Náklady vynaložené po fáze výstupu zo závodu – Nevratná daň z pridanej hodnoty (DPH) – Obchodný subjekt vykonávajúci funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu – Dôkazné bremeno – Zákaz ukladania neprimeraného dôkazného bremena – Článok 18 – Nespolupráca – Nemožnosť určiť normálnu hodnotu – Dostupné údaje – Rozhodnutie použiť ako dostupné údaje najvyššie normálne hodnoty ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní – Voľná úvaha Európskej komisie“
Vo veci C-319/24 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 30. apríla 2024,
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne G. Gattinara, G. Luengo a J. Zieliński, neskôr G. Gattinara, L. Di Masi a J. Zieliński a napokon G. Gattinara a J. Zieliński, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd, so sídlom v Čchung-čchingu (Čína),
Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd, so sídlom v Ling-wu (Čína),
Central-China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd, so sídlom vo Wu-chane (Čína),
v zastúpení: J. Cornelis, F. Graafsma a E. Vermulst, advocaten,
žalobkyne v prvostupňovom konaní,
Európsky parlament,
Rada Európskej únie,
Kuraray Europe GmbH, so sídlom v Hattersheime nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: R. MacLean, avocat, a D. Sevilla Pascual, abogado,
Sekisui Specialty Chemicals Europe SL,
Wegochem Europe BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: R. Antonini, avvocato, B. Maniatis, E. Monard, avocats, a E. Zachari, dikigoros,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders (spravodajca),
generálny advokát: A. Biondi,
tajomník: M. Aleksejev, vedúci oddelenia,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. októbra 2025,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. februára 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 21. februára 2024, Sinopec Chongqing SVW Chemical a i./Komisia (T-762/20, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2024:113), ktorým Všeobecný súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1336 z 25. septembra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 315, 2020, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa týka obchodných spoločností Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Chongqing“), Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Ningxia“) a Central-China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd (ďalej len „Sinopec Central-China“) (spolu ďalej len „spoločnosti skupiny Sinopec“), a to v časti, v ktorej Európska komisia na účely výpočtu sadzby antidumpingového cla uloženého na dovoz polyvinylalkoholov (ďalej len „PVAL“) vyrábaných a predávaných týmito spoločnosťami do Európskej únie vykonala úpravy vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. e), g), i) a k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 338, 2017, s. 1) (ďalej len „základné nariadenie“).
2 Spoločnosti skupiny Sinopec sa svojím vzájomným odvolaním domáhajú čiastočného zrušenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom potvrdil úpravu normálnej hodnoty smerom nahor vykonanú Komisiou na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia až do výšky nevratnej dane z pridanej hodnoty (DPH) zahrnutej do vývoznej ceny.
Právny rámec
Medzinárodné právo
3 Rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúc[im] sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, medzi ktorými sa uvádza aj Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“).
4 Článok 2 antidumpingovej dohody s názvom „Vymedzenie dumpingu“ v odsekoch 3 a 4 stanovuje:
„2.3 V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď príslušné úrady majú podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu asociačného alebo kompenzačného dohovoru medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, vývoznú cenu možno stanoviť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky po prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu, alebo ak výrobky nie sú predané nezávislému kupujúcemu alebo nie sú predané v stave, v ktorom boli dovezené, na takom primeranom základe, aký môžu určiť úrady.
2.4 Správne porovnanie sa uskutoční medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Toto porovnanie sa vykoná na základe rovnakých obchodných podmienok, obyčajne za podmienky ‚zo závodu‘, a s ohľadom na predaje uskutočnené, pokiaľ možno, v rovnakom období. Náležite sa zohľadnia rozdiely, ktoré ovplyvňujú cenové porovnanie vrátane rozdielov v podmienkach obchodu, zdanenia, úrovní obchodu, množstiev, fyzických vlastností a akýchkoľvek iných rozdielov, pri ktorých je zrejmé, že majú vplyv na cenovú porovnateľnosť. … V prípadoch uvedených v článku 2 ods. 3 je potrebné brať do úvahy náklady vrátane ciel a daní, ktoré vznikajú medzi dovozom a opätovným predajom, ale aj vznikajúci zisk. Ak v týchto prípadoch bolo ovplyvnené cenové porovnanie, úrady určia normálnu hodnotu na úrovni obchodu zodpovedajúcej úrovni obchodu za stanovenú vývoznú cenu, alebo budú postupovať podľa skutočností, ktoré tento odsek umožňuje použiť. Úrady oznámia dotyčným stranám, ktoré informácie sú nevyhnutné na zabezpečenie celkového porovnania a nebudú ich neprimerane zaťažovať pri dokazovaní.“
5 Článok 6 tej istej dohody, nazvaný „Dôkazy“, v odseku 8 stanovuje:
„V prípadoch, keď niektorá zúčastnená strana odmietne prístup k informáciám alebo iným spôsobom neposkytne nevyhnutné informácie počas primeraného obdobia, alebo významne zabraňuje prešetreniu, môžu sa predbežné a konečné zistenia, kladné alebo záporné, urobiť na základe faktov, ktoré sú k dispozícii. Pri použití tohto odseku sa budú dodržiavať ustanovenia prílohy II.“
6 Príloha II k antidumpingovej dohode s názvom „Najdostupnejšie informácie podľa podmienok článku 6 ods. 8“ v bode 7 stanovuje:
„Ak úrady musia vo svojich zisteniach a aj tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, vychádzať z informácií z druhého zdroja vrátane informácií obsiahnutých v žiadosti o začatie prešetrenia, mali by tomu venovať mimoriadnu pozornosť. V takých prípadoch by úrady mali, ak je to možné, overiť informácie z iných nezávislých zdrojov, ktoré majú k dispozícii, ako sú publikované cenníky, oficiálne dovozné štatistiky a colné výkazy, a z informácií získaných počas prešetrenia od iných zúčastnených strán. Je však zrejmé, že ak zúčastnená strana nespolupracuje, a tým vzniká závažné zatajovanie informácií pred úradmi, môže taká situácia viesť k výsledku, ktorý je menej výhodný pre stranu, ako keby účinne spolupracovala.“
Právo Únie
7 Článok 1 základného nariadenia stanovuje:
„1. Antidumpingové clo možno uložiť na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Únii spôsobuje ujmu.
2. Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Únie nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku v bežnom obchode, stanovená pre krajinu vývozu.
…“
8 Článok 2 základného nariadenia s názvom „Stanovenie dumpingu“ uvádza:
„A. Normálna hodnota
…
6a.
a) Ak sa pri uplatňovaní tohto alebo akéhokoľvek iného relevantného ustanovenia tohto nariadenia zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty podľa nižšie uvedených pravidiel.
Komisia môže ako zdroje použiť:
– zodpovedajúce náklady na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja, akú má vyvážajúca krajina, za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné…
…
Vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.
b) Výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. …
c) Ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví. …
…
B. Vývozná cena
…
C. Porovnanie
10. Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k uskutočnenému predaju, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav, v každom prípade podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. Pri vykonávaní úprav je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite, predovšetkým pokiaľ ide o zľavy, rabaty, množstvá a úroveň obchodovania. V prípade splnenia osobitných podmienok faktory, kvôli ktorým možno vykonať úpravy, sú uvedené v tomto zozname:
…
b) Dovozné platby a nepriame dane
Vykoná sa úprava normálnej hodnoty o čiastku zodpovedajúcu ľubovoľným dovozným platbám alebo nepriamym daniam na ťarchu podobného výrobku a materiálov do neho manuálne začlenených, ak sú určené na spotrebu v krajine vývozu a nie sú vyberané alebo vrátené vo vzťahu k výrobku vyvážanému do Únie.
…
i) Provízie
Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v províziách zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému predaju.
Pojem ‚provízia‘ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka rovnaká, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
…
k) Iné faktory
Úprava sa môže vykonať aj kvôli rozdielom v iných faktoroch, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až j), ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch.“
9 Podľa článku 18 tohto nariadenia s názvom „Nespolupráca“:
„1. V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne, alebo negatívne, možno vypracovať na základe dostupných skutočností.
Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, uvedené informácie sa neberú do úvahy a môžu sa využiť dostupné skutočnosti.
Zainteresované strany musia byť upozornené na dôsledky nespolupráce.
…
5. Ak sa stanoviská vrátane tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, zakladajú na ustanoveniach odseku 1, vrátane informácií uvedených v podaní, overia sa tam, kde je to prakticky možné, a s náležitým ohľadom na lehoty prešetrovania vo vzťahu k informáciám z iných nezávislých zdrojov, ktoré môžu byť dostupné, ako sú napr. publikované cenníky, oficiálna dovozná štatistika a colné výkazy alebo informácie získané od iných zainteresovaných strán v priebehu prešetrovania.
…
6. Ak ktorákoľvek zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, takže sa tým neposkytnú relevantné informácie, výsledok prešetrovania môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by to bolo v prípade, ak by táto strana spolupracovala.
…“
Okolnosti predchádzajúce sporu
10 Na účely tohto odvolacieho konania možno okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú uvedené v bodoch 2 až 12 napadnutého rozsudku, zhrnúť takto.
11 Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia sú čínske spoločnosti, ktoré vyrábajú PVAL, zatiaľ čo Sinopec Central-China je čínska spoločnosť prepojená s uvedenými spoločnosťami, ktorá vyváža výrobky vyrábané týmito spoločnosťami najmä do Európskej únie.
12 Dňa 18. júna 2019 Kuraray Europe GmbH (ďalej len „Kuraray“), výrobca PVAL predstavujúci viac ako 60 % celkovej výroby v Únii, podal Komisii podnet. V dôsledku toho Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých PVAL s pôvodom v Číne.
13 Prešetrovanie dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2018 do 30. júna 2019.
14 Po viacerých písomných výmenách informácií so spoločnosťami skupiny Sinopec a ďalšími spoločnosťami, ktorých sa prešetrovanie týkalo, Komisia 3. júla 2020 zaslala prvým uvedeným spoločnostiam konečné poskytnutie informácií podľa článku 20 základného nariadenia (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Po ďalšej písomnej komunikácii a po vypočutí Komisiou 17. júla 2020 tieto spoločnosti predložili 20. júla 2020 svoje pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií. Dňa 24. júla 2020 Komisia zaslala uvedeným spoločnostiam dodatočné konečné poskytnutie informácií. Dňa 29. júla 2020 tie isté spoločnosti predložili pripomienky k tomuto dodatočnému poskytnutiu informácií.
15 Sporným nariadením Komisia uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých PVAL s pôvodom v Číne a stanovila, že sadzba konečného antidumpingového cla uplatňujúceho sa na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade skupiny Sinopec 17,3 %.
16 Na základe správy týkajúcej sa situácie v Číne, ktorú Komisia uverejnila podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, táto inštitúcia v spornom nariadení konštatovala, že v tejto tretej krajine existujú „výrazné deformácie“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, čo ju viedlo k vytvoreniu normálnej hodnoty podľa metódy stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) tohto posledného uvedeného nariadenia. Komisia tak vypočítala normálnu hodnotu v troch etapách, pričom prvá z nich spočívala v určení nedeformovaných nákladov na výrobu PVAL. Na tento účel uplatnila nedeformované jednotkové náklady tureckého výrobcu Ilkalem Ticaret Ve Sanayi A.S. (ďalej len „Ilkalem“), výrobcu v reprezentatívnej krajine, ktorú si vybrala, na skutočnú spotrebu rôznych výrobných faktorov uvedených každým vyvážajúcim výrobcom spolupracujúcim na prešetrovaní. Druhá etapa viedla Komisiu k zvýšeniu nedeformovaných výrobných nákladov pripočítaním režijných nákladov spojených s výrobou, s cieľom dosiahnuť nedeformované výrobné náklady. Napokon v tretej etape k týmto posledným uvedeným nákladom pripočítala predajné, iné všeobecné náklady a administratívne náklady (ďalej len „PVA náklady“), ako aj ziskové rozpätie tureckého výrobcu Ilkalem vo výške, ktorú považovala za nedeformovanú a primeranú.
17 Okrem toho, pokiaľ ide o Sinopec Ningxia, Komisia zistila prítomnosť podstatných a závažných nedostatkov v predložených údajoch o výrobných nákladoch. Z tohto dôvodu pri vytváraní normálnej hodnoty výrobkov vyrábaných spoločnosťou Sinopec Ningxia podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia táto inštitúcia uplatnila článok 18 ods. 1 tohto nariadenia, čo ju viedlo k tomu, že vychádzala z „dostupných skutočností“. Normálna hodnota výrobkov vyrábaných spoločnosťou Sinopec Ningxia bola teda vypočítaná na základe informácií poskytnutých inými vyvážajúcimi výrobcami a Komisia použila pre každý dotknutý druh PVAL najvyššiu vytvorenú normálnu hodnotu spomedzi normálnych hodnôt týchto ostatných vyvážajúcich výrobcov.
18 Pri porovnávaní normálnej hodnoty výrobkov vyrábaných spoločnosťami skupiny Sinopec a ich vývoznej ceny Komisia vykonala aj úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. b) a i) základného nariadenia. Na jednej strane zvýšila normálnu hodnotu, aby zohľadnila rozdiel medzi nepriamymi daňami z predaja na vývoz z Číny do Únie a normálnou hodnotou, z ktorej boli vylúčené nepriame dane, ako je DPH. Na druhej strane znížila vývoznú cenu z dôvodu, že predaj PVAL vyrobených spoločnosťami Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia v Únii sa uskutočňoval prostredníctvom spoločnosti Sinopec Central-China, ktorá sa nemala považovať za interné predajné oddelenie, ale skôr za obchodný subjekt, ktorého funkcie sú rovnaké ako funkcie zástupcu, ktorý pracuje za províziu. Komisia tiež upravila vývoznú cenu smerom nadol, aby z nej odstránila náklady na poistenie, prepravu, manipuláciu a nakládku, úverové náklady a bankové poplatky (ďalej len „sporné náklady“) s cieľom dosiahnuť úroveň zodpovedajúcu cene na úrovni výstupu „zo závodu“.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
19 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. decembra 2020 podali spoločnosti skupiny Sinopec žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.
20 Spoločnosti Wegochem Europe BV (ďalej len „Wegochem“) bolo povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov uvedených spoločností, zatiaľ čo Európskemu parlamentu, Rade Európskej únie a spoločnostiam Kuraray a Sekisui Specialty Chemicals Europe SL bol povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov Komisie.
21 Na podporu svojej žaloby spoločnosti skupiny Sinopec uviedli päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na nezlučiteľnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia s povinnosťami vyplývajúcimi z práva WTO, druhý na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia a na zjavne nesprávnom posúdení, tretí na porušení článku 18 ods. 1 a 5 základného nariadenia, ako aj článku 6 ods. 8 antidumpingovej dohody a prílohy II k tejto dohode, štvrtý na porušení článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia pri určení cenového podhodnotenia, ako aj na porušení článku 3 ods. 6 tohto posledného uvedeného nariadenia a piaty na porušení práva na obhajobu.
22 Na účely preskúmania odvolania a vzájomného odvolania je relevantné len pripomenutie druhého a tretieho žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní.
23 Druhý žalobný dôvod, založený na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia a zjavne nesprávnom posúdení, sa skladal z troch častí, z ktorých prvá bola založená na porušení článku 2 ods. 10 písm. i) tohto nariadenia a na zjavne nesprávnom posúdení, druhá na porušení ustanovení úvodnej časti článku 2 ods. 10 uvedeného nariadenia a tretia na porušení článku 2 ods. 10 písm. b) toho istého nariadenia.
24 V bodoch 60 až 113 napadnutého rozsudku Všeobecný súd, ktorý sa opieral o judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, a najmä o závery vyplývajúce z rozsudku z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada (C-468/15 P, EU:C:2016:803), vyhovel prvej časti tohto druhého žalobného dôvodu, a to v podstate z dôvodu, že v spornom nariadení Komisia, ktorá znášala dôkazné bremeno týkajúce sa úpravy, ktorú vykonala na základe tohto ustanovenia, z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala existenciu súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré by mohli preukázať, že Sinopec Central-China vykonávala ako distribútor prepojený s dotknutými vyvážajúcimi výrobcami funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, alebo ktoré by bránili jej kvalifikácii ako interného oddelenia predaja. Všeobecný súd dospel k tomuto záveru po tom, čo postupne preskúmal päť nepriamych dôkazov uvedených Komisiou v spornom nariadení, ktoré podľa nej odôvodňovali vykonanie tejto úpravy, a po tom, čo z toho v rámci celkového skutkového posúdenia vyvodil, že druhý a tretí nepriamy dôkaz nepostačujú na to, aby predstavovali takýto súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.
25 V bodoch 124 až 139 napadnutého rozsudku Všeobecný súd tiež vyhovel druhej časti uvedeného druhého žalobného dôvodu.
26 Na jednej strane Všeobecný súd rozhodol, že vzhľadom na to, že sa Komisia rozhodla vykonať predmetné porovnanie na úrovni výstupu „zo závodu“, prislúchalo jej preukázať, že úpravy s cieľom dosiahnuť túto úroveň vývoznej ceny boli nevyhnutné na to, aby bolo porovnanie tejto ceny a normálnej hodnoty spravodlivé.
27 Na druhej strane Všeobecný súd zdôraznil, že spoločnosti skupiny Sinopec vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že „s najväčšou pravdepodobnosťou“ boli sporné náklady zahrnuté do vytvorenej normálnej hodnoty, presnejšie do PVA nákladov, ktoré Komisia zohľadnila pri určení tejto hodnoty, a preto požiadali túto inštitúciu, aby buď neodpočítala sporné náklady z vývoznej ceny, alebo vykonala úpravu normálnej hodnoty smerom nadol spočívajúcu v odpočítaní týchto nákladov.
28 Podľa Všeobecného súdu v prípade takejto riadne odôvodnenej žiadosti o vykonanie úprav prináležalo Komisii jednak oznámiť spoločnostiam skupiny Sinopec informácie, ktoré boli potrebné na zabezpečenie spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, a jednak neuložiť im neprimerané dôkazné bremeno.
29 V prejednávanej veci však Komisia podľa neho uložila týmto spoločnostiam neprimerané dôkazné bremeno. Táto inštitúcia totiž podľa neho pripustila, že sama nedisponovala presnejším rozdelením PVA nákladov tureckého výrobcu Ilkalem, ktorého si vybrala na účely vytvorenia normálnej hodnoty na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia, v dôsledku čoho nebolo možné vylúčiť, že sporné náklady boli zahrnuté do týchto PVA nákladov napríklad ako „iné prevádzkové náklady“ („other operating expenses“). Komisia preto podľa neho nemohla od uvedených spoločností, ktoré ju požiadali vykonať úpravy týkajúce sa sporných nákladov s cieľom zabezpečiť spravodlivý charakter porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, dôvodne požadovať, aby svoju žiadosť doplnili predložením údajov týkajúcich sa tretej osoby, ktoré budú presnejšie než údaje, ktoré mala uvedená inštitúcia.
30 V rámci tretej časti svojho druhého žalobného dôvodu spoločnosti skupiny Sinopec v prvej výhrade vytýkali Komisii, že vykonala úpravu normálnej hodnoty smerom nahor na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia s cieľom zohľadniť rozdiel medzi sadzbou DPH, ktorá sa mala zaplatiť, a sadzbou vrátenia DPH pri vývoze. V druhej výhrade tvrdili, že Komisia v každom prípade stanovila túto úpravu na neprimeranej úrovni.
31 V bodoch 144 až 159 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol túto prvú výhradu.
32 Všeobecný súd po tom, čo uviedol, že Komisia v odôvodneniach 387 a 388 sporného nariadenia uviedla dôvody, pre ktoré považovala za potrebné vykonať úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, v bodoch 153 až 155 napadnutého rozsudku vyvodil z dvoch dokumentov nazvaných „Správa o overení“, ktoré Komisia predložila v nadväznosti na otázku položenú Všeobecným súdom, že odôvodnenie 388 sporného nariadenia treba chápať v tom zmysle, že Komisia sa domnievala, že jednak vývozná cena výrobkov spoločností skupiny Sinopec zahŕňala sumu zodpovedajúcu nevratnej DPH, hoci normálna hodnota bola vytvorená bez DPH, a jednak, že tieto okolnosti odôvodňovali úpravu normálnej hodnoty smerom nahor, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie.
33 Všeobecný súd však v bodoch 157 a 158 napadnutého rozsudku usúdil, že Komisia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď túto úpravu založila na článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, ale že toto pochybenie neodôvodňuje zrušenie sporného nariadenia, keďže v prejednávanej veci mohla táto inštitúcia vykonať takúto úpravu na inom právnom základe, a to na základe článku 2 ods. 10 písm. k) toho istého nariadenia, o ktorom sa Všeobecný súd domnieval, že podmienky jeho uplatnenia boli v prejednávanej veci splnené.
34 V druhej výhrade tretej časti svojho druhého žalobného dôvodu spoločnosti skupiny Sinopec tvrdili, že aj keby bola potrebná úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, úprava uvedená v spornom nariadení je neprimeraná. V bodoch 162 až 164 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol túto výhradu ako skutkovo nepodloženú.
35 Všeobecný súd z toho vyvodil, že druhý žalobný dôvod je v prvých dvoch častiach dôvodný a v tretej časti nedôvodný.
36 Tretí žalobný dôvod spoločností skupiny Sinopec bol založený na porušení článku 18 ods. 1 a 5 základného nariadenia, ako aj článku 6 ods. 8 antidumpingovej dohody a prílohy II k tejto dohode a pozostával z dvoch výhrad, pričom tieto spoločnosti spresnili, že nespochybňujú, že Komisia bola oprávnená vypočítať normálnu hodnotu spoločnosti Sinopec Ningxia na základe „dostupných skutočností“ v zmysle uvedeného článku 18.
37 V bodoch 166 až 174 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol prvú výhradu, ktorá navyše nie je relevantná pre posúdenie dôvodov uvedených v odvolaní a vo vzájomnom odvolaní.
38 Naproti tomu v bodoch 175 až 221 tohto rozsudku Všeobecný súd vyhovel druhej výhrade, v rámci ktorej spoločnosti skupiny Sinopec vytýkali Komisii, že v spornom nariadení stanovila normálnu hodnotu pre každý druh výrobku vyrábaného spoločnosťou Sinopec Ningxia na základe najvyššej normálnej hodnoty pre ten istý druh výrobku, ktorú vypočítala pre ostatných vyvážajúcich výrobcov.
39 V bode 187 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul, že podľa rôznych správ orgánov na urovnávanie sporov WTO cieľom použitia „faktov, ktoré sú k dispozícii“, v zmysle článku 6 ods. 8 antidumpingovej dohody, teda ustanovenia zodpovedajúceho článku 18 základného nariadenia, nebolo penalizovať strany, ktoré neposkytli informácie, o ktoré ich príslušný orgán požiadal.
40 V prvom rade Všeobecný súd v bodoch 194 až 201 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia bola oprávnená vylúčiť ako irelevantné na účely určenia uvedených „faktov, ktoré sú k dispozícii“, údaje týkajúce sa spoločnosti Sinopec Chongqing, ale že na tieto účely mohla použiť údaje týkajúce sa ostatných vyvážajúcich výrobcov.
41 V druhom rade Všeobecný súd v bode 214 napadnutého rozsudku rozhodol, že z článku 18 základného nariadenia vyplýva, že normotvorca Únie nemal v úmysle stanoviť právnu domnienku, ktorá by umožňovala priamo z odmietnutia spolupráce zainteresovaných strán vyvodiť, že normálna hodnota podľa druhu výrobku nebola nižšia ako najvyššia normálna hodnota ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov podľa druhu výrobku, a teda oslobodiť inštitúcie Únie od akejkoľvek dôkaznej požiadavky.
42 V prejednávanej veci však Komisia v odôvodnení 333 sporného nariadenia uplatnila domnienku, podľa ktorej normálna hodnota pre každý druh výrobku spoločnosti Sinopec Ningxia nebola nižšia ako najvyššia normálna hodnota pre každý druh výrobku ostatných vyvážajúcich výrobcov.
43 V bode 220 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia tým, že uplatnila takúto domnienku, vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia. Ak by sa totiž bolo treba riadiť úvahami Komisie, potom na to, aby spoločnosti skupiny Sinopec mohli vyvrátiť uvedenú domnienku, mali jej poskytnúť informácie, ktorých nepredloženie je práve faktorom, ktorý viedol k tomu, že táto inštitúcia použila „dostupné skutočnosti“ v zmysle článku 18 základného nariadenia.
44 Všeobecný súd na základe toho dospel k záveru, že tretí žalobný dôvod je dôvodný, pokiaľ ide o jeho druhú výhradu, a nedôvodný, pokiaľ ide o jeho prvú výhradu.
45 Všeobecný súd preto zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týka spoločností skupiny Sinopec, „v rozsahu, v akom Komisia na účely výpočtu sadzby antidumpingového cla na dovoz [PVAL] vyrábaných a predávaných uvedenými spoločnosťami do [Únie] vykonala úpravy vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. e), g), i) a k) [základného] nariadenia“, a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore
46 Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok a
– uložil spoločnostiam skupiny Sinopec povinnosť nahradiť trovy konania na obidvoch stupňoch.
47 Kuraray navrhuje to isté, čo Komisia.
48 Spoločnosti skupiny Sinopec navrhujú, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na obidvoch stupňoch.
49 Wegochem navrhuje to isté, čo spoločnosti skupiny Sinopec.
50 Spoločnosti skupiny Sinopec vo svojom vzájomnom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor:
– v prvom rade:
– zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom potvrdil úpravu normálnej hodnoty o nevratnú DPH,
– zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa ním vykonala úprava normálnej hodnoty z dôvodu nevratnej DPH, ako aj
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania, a
– subsidiárne:
– vrátil vec Všeobecnému súdu a
– rozhodol, že o trovách konania na obidvoch stupňoch sa rozhodne neskôr.
51 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol vzájomné odvolanie a
– uložil spoločnostiam skupiny Sinopec povinnosť nahradiť trovy konania na obidvoch stupňoch.
52 Kuraray navrhuje to isté, čo Komisia.
O hlavnom odvolaní
53 Na podporu svojho odvolania Komisia, podporovaná spoločnosťou Kuraray, uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 18 základného nariadenia. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 10 tohto nariadenia a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj na skreslení skutkových okolností. Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa výkladu a uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. i) uvedeného nariadenia.
O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 18 základného nariadenia
Argumentácia účastníkov konania
54 Prvým odvolacím dôvodom Komisia, podporovaná spoločnosťou Kuraray, tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 211 až 221 napadnutého rozsudku porušil článok 18 základného nariadenia, keď rozhodol, že táto inštitúcia nedodržala toto ustanovenie tým, že ako „dostupné skutočnosti“ v zmysle tohto ustanovenia použila najvyššie normálne hodnoty ostatných vyvážajúcich výrobcov pre každý druh výrobku, pre ktorý Sinopec Ningxia neposkytla informácie potrebné na výpočet ich normálnej hodnoty.
55 Komisia Všeobecnému súdu najmä vytýka, že rozhodol, že v odôvodneniach 329 a 333 sporného nariadenia údajne na jednej strane uplatnila „domnienku“, podľa ktorej normálna hodnota každého druhu výrobku vyrábaného spoločnosťou Sinopec Ningxia nebola nižšia ako najvyššia normálna hodnota každého zodpovedajúceho druhu výrobku vyrábaného ostatnými vyvážajúcimi výrobcami, a na druhej strane založila túto domnienku výlučne na nespolupráci spoločnosti Sinopec Ningxia.
56 Komisia tvrdí, že nevychádzala z takejto domnienky, ale že vykonala dedukciu, podľa ktorej normálna hodnota každého druhu výrobku vyrábaného spoločnosťou Sinopec Ningxia musí zodpovedať aspoň najvyššej normálnej hodnote každého zodpovedajúceho druhu výrobku vyrobeného ostatnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Komisia mala byť oprávnená vykonať túto dedukciu vzhľadom na skutočnosť, že Sinopec Ningxia viackrát neposkytla chýbajúce údaje týkajúce sa jej výrobných nákladov potrebných na výpočet normálnej hodnoty svojich výrobkov.
57 Komisia uvádza, že Všeobecný súd skreslil kvalifikáciu dôvodov, na ktorých je založené odôvodnenie 333 sporného nariadenia, keď rozhodol, že uplatnila domnienku. Komisia údajne nikde vo svojich písomných podaniach v prvostupňovom konaní neodkázala na takúto domnienku.
58 Na základe jednoduchej dedukcie sa Komisia domnieva, že „nepotrestala“ Sinopec Ningxia, ale použila len údaje týkajúce sa ostatných vyvážajúcich výrobcov uvedené v spise.
59 Okrem toho tvrdí, že nepostupovala tak, aby náhradné údaje boli pre Sinopec Ningxia najnepriaznivejšie spomedzi rôznych predstaviteľných možností. Táto posledná uvedená spoločnosť mala ako jediná vedieť, či normálne hodnoty použité Komisiou namiesto chýbajúcich informácií viedli k menej priaznivému výsledku, než aký by mohla očakávať, ak by spolupracovala a poskytla údaje potrebné na to, aby bol možný výpočet normálnych hodnôt pre rôzne druhy výrobkov dotknutých prešetrovaním.
60 Komisia uvádza, že v rámci svojej širokej miery voľnej úvahy v tejto oblasti je oprávnená vykonať primerané nahradenie chýbajúcich informácií. V prejednávanej veci to mala urobiť.
61 Wegochem tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neprípustný, lebo sa snaží spochybniť skutkové zistenia Všeobecného súdu, a nie posúdenie právnych otázok. Komisia sa podľa nej predovšetkým snaží spochybniť tak skutkové zistenia, ktoré viedli Všeobecný súd k záveru, že uplatnila domnienku, o ktorú ide v bode 55 tohto rozsudku, ako aj skutkové zistenia Všeobecného súdu, podľa ktorých Komisia výberom najvyšších normálnych hodnôt ostatných vyvážajúcich výrobcov ako „dostupných skutočností“ v zmysle článku 18 základného nariadenia pre každý druh výrobku, pre ktorý Sinopec Ningxia neposkytla informácie potrebné na účely výpočtu ich normálnej hodnoty, penalizovala poslednú uvedenú spoločnosť za nespoluprácu. Pokiaľ ide o vec samu, spoločnosti skupiny Sinopec, podporované spoločnosťou Wegochem, tvrdia, že tieto tvrdenia Komisie sú nedôvodné.
62 Uvedené spoločnosti tvrdia, že Komisia nepredložila nijaký dôkaz ani nijaké odôvodnenie na podporu systematického používania najvyššej zistenej normálnej hodnoty podľa druhu výrobku. Všeobecný súd mal teda správne dospieť k záveru, že Komisia uplatnila domnienku, podľa ktorej normálna hodnota podľa druhu výrobku spoločnosti Sinopec Ningxia nebola nižšia ako najvyššia normálna hodnota ostatných vyvážajúcich výrobcov podľa druhu výrobku.
63 Spoločnosti skupiny Sinopec okrem toho uvádzajú viaceré správy orgánov na urovnávanie sporov WTO, z ktorých má na jednej strane vyplývať, že v rámci určenia „faktov, ktoré sú k dispozícii“ v zmysle článku 6 ods. 8 antidumpingovej dohody orgány poverené prešetrovaním nie sú oprávnené vykonať neprimerané alebo zaujaté závery s cieľom sankcionovať nespolupracujúcu stranu, a na druhej strane, že hoci tieto orgány môžu vykonať primerané dedukcie, sú povinné založiť uvedené určenie na dodatočných dôkazoch, pričom dedukcie nemôžu byť samé osebe základom pre určenie. V prejednávanej veci však údajne Komisia nedodržala tieto závery vyplývajúce z práva WTO.
Posúdenie Súdneho dvora
64 Pokiaľ ide v prvom rade o prípustnosť prvého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Wegochem, tento odvolací dôvod nemá za cieľ spochybniť skutkové úvahy, ale nastoľuje právnu otázku, a to výklad článku 18 základného nariadenia a najmä hraníc voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri výbere „dostupných skutočností“ v zmysle tohto ustanovenia, ak vyvážajúci výrobca nespolupracuje, v dôsledku čoho Komisia nemôže vypočítať normálnu hodnotu, pokiaľ ide o výrobky, ktoré vyrába, na základe jeho vlastných výrobných nákladov.
65 Prvý odvolací dôvod je teda prípustný.
66 Pokiaľ ide v druhom rade o dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu, treba najskôr pripomenúť, že podľa základného nariadenia je úlohou Komisie ako prešetrujúceho orgánu preukázať existenciu dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou. Zistenie týchto prvkov sa musí vykonať objektívne na základe spoľahlivého prešetrovania. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia však nepriznáva Komisii právomoc požadovať od zainteresovaných strán, aby sa podieľali na prešetrovaní alebo poskytli informácie (pozri rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper,C-260/20 P, EU:C:2022:370, bod 47 a citovanú judikatúru).
67 Komisia tak na rozdiel od svojej právomoci v oblasti práva hospodárskej súťaže najmä nemá právomoc ukladať pokuty v prípade nespolupráce v rámci antidumpingového prešetrovania.
68 Preto ak Komisia prešetruje existenciu dumpingu a ujmy, musí sa prednostne snažiť získať relevantné informácie na základe dobrovoľnej spolupráce zainteresovaných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper,C-260/20 P, EU:C:2022:370, bod 48).
69 Iba v prípadoch, keď zainteresovaná strana nespolupracuje pri antidumpingovom prešetrovaní tým, že odmietne prístup k potrebným informáciám, neposkytne ich v stanovenej lehote alebo významne bráni prešetrovaniu, môže Komisia podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia vychádzať pri svojich záveroch z „dostupných skutočností“ v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper,C-260/20 P, EU:C:2022:370, bod 49 a citovanú judikatúru).
70 Treba dodať, že článok 18 ods. 6 tohto nariadenia okrem toho stanovuje, že ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, a preto neboli poskytnuté relevantné informácie, „výsledok prešetrovania môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by to bolo v prípade, ak by táto strana spolupracovala“.
71 Ďalej vzhľadom na to, že článok 18 základného nariadenia obsahuje ustanovenia zodpovedajúce ustanoveniam článku 6 ods. 8 antidumpingovej dohody a prílohy II k tejto dohode, uvedený článok 18 sa má vykladať v čo najväčšej miere v súlade s uvedenými ustanoveniami tejto dohody vzhľadom na prednosť medzinárodných dohôd uzavretých Úniou pred textami sekundárneho práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Yieh United Steel/Komisia,C-79/20 P, EU:C:2022:305, bod 101 a citovanú judikatúru).
72 Okrem toho súd Únie musí na účely výkladu a uplatnenia ustanovení základného nariadenia v čo najväčšej miere zohľadniť výklad príslušných ustanovení antidumpingovej dohody orgánmi WTO na urovnávanie sporov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube,C-891/19 P, EU:C:2022:38, bod 32 a citovanú judikatúru).
73 V tejto súvislosti vyplýva z bodu 7.36 správy panelu WTO z 21. januára 2021 vo veci USA – Antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky a použitie faktov, ktoré sú k dispozícii (WT/DS539/R), týkajúcej sa výkladu článku 6 ods. 8 antidumpingovej dohody, že znenie tohto ustanovenia „vykladané s ohľadom na jeho kontext, predmet a účel vyžaduje, aby prešetrujúce orgány vybrali – nestranným a objektívnym spôsobom – fakty, ktoré sú k dispozícii a predstavujú primeranú náhradu chýbajúcich ‚potrebných‘ informácií vzhľadom na osobitné skutočnosti a okolnosti daného prípadu. Prešetrujúce orgány pritom musia zohľadniť všetky fakty, ktoré sú pre ne skutočne k dispozícii. [Tento článok 6 ods. 8] nevyžaduje, aby prešetrujúce orgány pri výbere náhradných údajov vybrali tie fakty, ktoré sú ‚priaznivejšie‘ pre nespolupracujúcu stranu. Prešetrujúce orgány môžu zohľadniť procesné okolnosti, za ktorých chýbajú informácie, ale [uvedený článok 6 ods. 8] nepripúšťa, aby sa náhradné fakty vybrali s cieľom sankcionovať zainteresované strany.“
74 Napokon treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry inštitúcie Únie disponujú v oblasti obchodnej politiky Únie a osobitne vo veciach obchodných ochranných opatrení širokou mierou voľnej úvahy, a to z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmavať (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube,C-891/19 P, EU:C:2022:38, bod 35 a citovaná judikatúra).
75 Ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 32 svojich návrhov, táto široká miera voľnej úvahy sa týka aj výberu „dostupných skutočností“, ktorý má Komisia vykonať podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia v prípade nespolupráce subjektu, ktorá si vyžaduje použitie primeraných náhradných údajov pre chýbajúce údaje.
76 Podľa ustálenej judikatúry sa súdne preskúmanie takéhoto posúdenia musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli správne zistené skutočnosti a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube,C-891/19 P, EU:C:2022:38, bod 36 a citovanú judikatúru).
77 Všeobecný súd pritom musí posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť konštatovania, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube,C-891/19 P, EU:C:2022:38, bod 37 a citovanú judikatúru).
78 V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnení 327 až 333 sporného nariadenia, na ktoré odkazuje bod 10 napadnutého rozsudku, údaje poskytnuté spoločnosťou Sinopec Ningxia obsahovali podstatné a závažné nedostatky, pokiaľ ide o vykazovanie jej vlastných výrobných nákladov. Okrem toho je nesporné, že Komisia viackrát vyzvala tento subjekt, aby jej oznámil chýbajúce údaje. Za týchto okolností, ktoré navyše pred Všeobecným súdom spoločnosti skupiny Sinopec nespochybnili, sa Komisia na účely vytvorenia normálnej hodnoty výrobkov vyrobených spoločnosťou Sinopec Ningxia podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia rozhodla použiť ako „dostupné skutočnosti“ v zmysle článku 18 tohto nariadenia najvyššie normálne hodnoty ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, a to pre každý z druhov alebo kategórií výrobku, ktorých sa prešetrovanie týkalo.
79 Predovšetkým z odôvodnenia 333 sporného nariadenia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že tento prístup nebol represívny, ale že „keďže Komisia nemohla overiť, a preto ani použiť údaje poskytnuté spoločnosťou Sinopec Ningxia na vytvorenie jej normálnej hodnoty, neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že normálna hodnota spoločnosti Sinopec Ningxia pre každý druh výrobku by bola nižšia ako najvyššia normálna hodnota pre každý druh výrobku ostatných spolupracujúcich výrobcov, ktorí používajú podobné suroviny“.
80 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 221 napadnutého rozsudku vyhovel tvrdeniu spoločností skupiny Sinopec na podporu ich tretieho žalobného dôvodu, v rámci ktorého tieto spoločnosti tvrdili, že týmto prístupom Komisia sankcionovala ich nespoluprácu, pričom v podstate konštatoval, že Komisia takto uplatnila nevyvrátiteľnú domnienku, keďže na vyvrátenie tejto domnienky mali tieto spoločnosti Komisii poskytnúť informácie, ktorých nepredloženie viedlo práve k použitiu „dostupných skutočností“ touto inštitúciou v zmysle článku 18 základného nariadenia.
81 Najskôr treba konštatovať, že ako uviedol aj generálny advokát v bode 38 návrhov a ako v podstate konštatoval Všeobecný súd v bode 214 napadnutého rozsudku, vzhľadom na možnosť stanovenú v článku 18 základného nariadenia vypracovať závery na základe „dostupných skutočností“ v zmysle tohto ustanovenia a zaobchádzať so stranou, ktorá nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, menej priaznivo, ako keby spolupracovala, inštitúcie Únie sú oprávnené vyvodiť z priameho dôkazu skutočností, ktoré mohli preukázať na základe údajov, ktoré majú k dispozícii, nepriamy dôkaz o skutočnostiach, ktoré nie sú schopné overiť v dôsledku nespolupráce strán. Akékoľvek iné riešenie by mohlo ohroziť efektívnosť opatrení Únie na ochranu obchodu vždy, keď by inštitúcie Únie v rámci antidumpingového prešetrovania čelili nespolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, Simon, Evers & Co., C-21/13, EU:C:2014:2154, bod 37).
82 V prejednávanej veci, ako sa konštatovalo v bodoch 192 až 211 napadnutého rozsudku, v prípade nepredloženia údajov potrebných na výpočet normálnej hodnoty spoločnosti Sinopec Ningxia bola Komisia oprávnená použiť údaje týkajúce sa ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí používali podobné suroviny, ako „dostupné skutočnosti“ v zmysle článku 18 základného nariadenia.
83 V dôsledku toho Komisia tým, že v odôvodnení 333 sporného nariadenia vyvodila z nemožnosti overiť a použiť údaje potrebné na výpočet normálnej hodnoty spoločnosti Sinopec Ningxia, že „neexistuje žiadny dôkaz“, že táto normálna hodnota bola nižšia ako najvyššia normálna hodnota pre každý druh výrobku iných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí používajú podobné suroviny, neuplatnila nevyvrátiteľnú domnienku, ale len vyvodila dôsledky z nespolupráce tejto zainteresovanej strany, pričom vychádzala z najrelevantnejších „dostupných skutočností“, ktoré bola schopná použiť na stanovenie normálnej hodnoty týkajúcej sa tejto spoločnosti.
84 Po prvé to, že tieto úvahy nepredstavujú nevyvrátiteľnú domnienku, vyplýva z toho, že dotknuté osoby mohli v rámci správneho konania spochybniť vecnú správnosť záverov Komisie na základe analýzy „dostupných skutočností“ odlišných od tých, ktoré použila táto inštitúcia s cieľom preukázať, že existovali skutočnosti umožňujúce domnievať sa, že normálna hodnota výrobkov spoločnosti Sinopec Ningxia bola nižšia ako hodnota, ktorú použila uvedená inštitúcia. Navyše, ako vyplýva z bodu 176 napadnutého rozsudku, práve to urobili pred Všeobecným súdom, keď tvrdili, že normálna hodnota stanovená pre výrobky spoločnosti Sinopec Ningxia bola o 50 % vyššia ako normálna hodnota stanovená pre Sinopec Chongqing. V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 220 uvedeného rozsudku nesprávne konštatoval, že na vyvrátenie údajnej domnienky uplatnenej Komisiou mali spoločnosti skupiny Sinopec nevyhnutne poskytnúť informácie týkajúce sa normálnej hodnoty spoločnosti Sinopec Ningxia, ktorých nepredloženie viedlo práve k uplatneniu článku 18 základného nariadenia.
85 Po druhé, ako v podstate vyplýva zo správy panelu WTO, ktorej obsah je pripomenutý v bode 73 tohto rozsudku, v prípade nespolupráce dotknutej strany sú orgány poverené antidumpingovým prešetrovaním oprávnené zohľadniť procesné okolnosti, za ktorých informácie chýbajú, pokiaľ vybrané údaje nemajú za cieľ sankcionovať túto dotknutú stranu. V prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje Všeobecný súd v bodoch 219 a 220 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že Komisia sa opierala o nespoluprácu spoločnosti Sinopec Ningxia, aby z toho vzhľadom na chýbajúci dôkaz v opačnom zmysle vyvodila, že normálna hodnota pre každý druh výrobku tejto spoločnosti pravdepodobne nebola nižšia ako najvyššia normálna hodnota pre každý druh výrobku iných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov používajúcich podobné suroviny, nemôže sama osebe stačiť na odhalenie úmyslu sankcionovať uvedenú spoločnosť z dôvodu jej nespolupráce. A fortiori takáto okolnosť nemôže stačiť na konštatovanie nesprávneho právneho posúdenia.
86 Zdá sa teda, ako to vyžaduje článok 18 ods. 1 základného nariadenia vykladaný v súlade s článkom 6 ods. 8 antidumpingovej dohody, že Komisia vybrala „fakty, ktoré sú k dispozícii“, ktoré podľa slov panelu WTO pripomenutých v bode 73 tohto rozsudku predstavujú „fakty, ktoré sú k dispozícii, predstavujúce primeranú náhradu chýbajúcich potrebných informácií vzhľadom na osobitné skutočnosti a okolnosti danej veci“.
87 Komisia teda pri tejto voľbe neprekročila hranice širokej miery voľnej úvahy, ktorú má v tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku, ani nesankcionovala spoločnosť Sinopec Ningxia za jej nespoluprácu.
88 Pokiaľ ide o tvrdenie spoločností skupiny Sinopec, podľa ktorého si Komisia mohla vybrať nižšie normálne hodnoty ako „dostupné skutočnosti“, najmä normálnu hodnotu vypočítanú na základe priemeru normálnych hodnôt použitých v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, treba pripomenúť, že podľa článku 18 ods. 6 základného nariadenia, ktorý v podstate zodpovedá zneniu prílohy II bodu 7 k antidumpingovej dohode, ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, a preto neboli poskytnuté relevantné informácie, môže z toho pre uvedenú stranu vyplývať menej výhodná situácia, ako keby spolupracovala.
89 Navyše, ako uviedol generálny advokát v bode 44 svojich návrhov, ak by Komisia mala byť vo všeobecnosti nútená zohľadniť ako „dostupné skutočnosti“ normálne hodnoty, ktoré sú nižšie ako najvyššie normálne hodnoty použité podľa druhu výrobkov vyrobených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, napríklad priemer normálnych hodnôt použitých pre týchto výrobcov, mohlo by to motivovať vyvážajúcich výrobcov, ktorí vedia alebo sa domnievajú, že ich výrobné náklady sú vyššie ako náklady ostatných vyvážajúcich výrobcov, aby pri prešetrovaní nespolupracovali alebo spolupracovali len selektívne, čo by zjavne ovplyvnilo účinnosť antidumpingových prešetrovaní.
90 V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 73 tohto rozsudku, orgány na urovnávanie sporov WTO vyložili článok 6 ods. 8 antidumpingovej dohody, teda ustanovenie zodpovedajúce článku 18 ods. 1 základného nariadenia, v tom zmysle, že nevyžaduje, aby orgány poverené prešetrovaním pri výbere „dostupných skutočností“ vybrali tie, ktoré sú „najpriaznivejšie“ pre stranu, ktorá nespolupracuje.
91 Okrem toho nemožno tvrdiť, že Komisia tým, že si ako „dostupné skutočnosti“ vybrala najvyššie normálne hodnoty, nevyhnutne zvolila normálne hodnoty najnepriaznivejšie pre Sinopec Ningxia.
92 Ako totiž uviedol aj generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, Komisia mala na základe článku 18 ods. 5 základného nariadenia v zásade možnosť zvoliť si ako „dostupné skutočnosti“ najmä informácie poskytnuté v podnete alebo oficiálne dovozné štatistiky, čo by prípadne mohlo viesť k tomu, že pre výrobky vyrobené spoločnosťou Sinopec Ningxia sa stanoví vyššia normálna hodnota, než je tá, ktorá bola najvyššia, pokiaľ išlo o niektorého z vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní.
93 Okrem toho, keďže nemožno a priori vylúčiť, že výrobné náklady spoločnosti Sinopec Ningxia boli vyššie ako výrobné náklady vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, rozhodnutie Komisie použiť pre tohto vyvážajúceho výrobcu ako „dostupné skutočnosti“ najvyššie normálne hodnoty by za tohto predpokladu prinieslo pre Sinopec Ningxia priaznivejší výsledok ako je ten, ktorý by vyplynul z použitia jej vlastných výrobných nákladov.
94 Napokon z článku 18 ods. 6 základného nariadenia možno vyvodiť, že Komisia pri výbere „dostupných skutočností“ môže zohľadniť skutočnosť, že dotknutý hospodársky subjekt môže mať prospech zo svojej nespolupráce.
95 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia v spornom nariadení z dôvodu nespolupráce spoločnosti Sinopec Ningxia uplatnila nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej normálna hodnota každého druhu výrobku vyrábaného touto spoločnosťou nebola nižšia ako najvyššia normálna hodnota každého zodpovedajúceho druhu výrobku vyrobeného vyvážajúcimi výrobcami spolupracujúcimi pri prešetrovaní. Na tomto základe teda nesprávne vyhovel argumentácii spoločností skupiny Sinopec, podľa ktorej ich Komisia z tohto dôvodu sankcionovala za nespoluprácu. Všeobecný súd tým teda porušil článok 18 ods. 1 základného nariadenia.
96 Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že prvému odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.
O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia, zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj na skreslení skutkových okolností
97 Druhým odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na dve časti, Komisia spochybňuje body 124 až 139 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd vyhovel druhej časti druhého žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní spoločnosťami skupiny Sinopec, keď rozhodol, že úprava vývoznej ceny spočívajúca v odpočítaní sporných nákladov zo strany Komisie, ako aj odmietnutie tejto inštitúcie vykonať takúto úpravu normálnej hodnoty s cieľom odstrániť tieto náklady, boli v rozpore s ustanoveniami úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia a so zásadou riadnej správy vecí verejných.
O prvej časti
– Argumentácia účastníkov konania
98 V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 126 a 127 napadnutého rozsudku porušil ustanovenia úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia, keď dospel k záveru, že Komisia mala preukázať, že úpravy vykonané na účely zníženia vývoznej ceny na úroveň ceny výstupu „zo závodu“ boli nevyhnutné na to, aby bolo porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou spravodlivé.
99 Podľa nej treba rozlišovať na jednej strane všeobecnú povinnosť Komisie vykonať spravodlivé porovnanie medzi vývoznými cenami a normálnou hodnotou na tej istej úrovni obchodovania pre predaj uskutočnený v čo najbližších dátumoch, pričom táto povinnosť je predmetom prvej vety a prvej časti druhej vety týchto ustanovení, a na druhej strane povinnosť náležite zohľadniť iné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien a ktoré odôvodňujú úpravy, ktorá je uvedená v druhej časti druhej vety, ako aj v tretej vete uvedených ustanovení.
100 Tieto dve povinnosti podľa nej podliehajú odlišným pravidlám týkajúcim sa dôkazného bremena a úrovne dokazovania. Zatiaľ čo povinnosť zohľadniť iné rozdiely odôvodňujúce úpravy podlieha pravidlu, podľa ktorého ten, kto žiada o úpravu, musí preukázať, že je nevyhnutná na zabezpečenie porovnateľnosti cien, povinnosť vykonať spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou na tej istej úrovni obchodovania by bola podľa nej nepodmienenou povinnosťou Komisie, ktorá predchádza uplatneniu prípadných úprav.
101 Keď Komisia zníži vývoznú cenu na úroveň zodpovedajúcu úrovni obchodovania, na ktorej sa rozhodla vykonať porovnanie, v prejednávanej veci na úroveň výstupu „zo závodu“, teda uskutoční „netting back“, jediným dôkazným bremenom, ktoré nesie Komisia, by malo byť preukázať, že predmetné náklady sú zahrnuté do vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty a že nie sú súčasťou ceny na tej úrovni obchodovania, voči ktorej sa porovnanie vykonáva.
102 V bodoch 126 a 127 napadnutého rozsudku však mal Všeobecný súd porušiť tieto pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena tým, že uložil Komisii povinnosť preukázať, že úpravy smerujúce k dosiahnutiu úrovne vývoznej ceny na úroveň ceny výstupu „zo závodu“ boli „nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivého porovnania vývoznej ceny a normálnej hodnoty“.
103 Wegochem tvrdí, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je neúčinná v rozsahu, v akom z výrazu „v každom prípade“ uvedeného v bode 128 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd vyhovel druhej časti druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní na základe dôvodov uvedených nie v bodoch 126 a 127 tohto rozsudku, ale v jeho bodoch 128 až 135. Spoločnosti skupiny Sinopec, podporované spoločnosťou Wegochem, spochybňujú dôvodnosť tejto prvej časti.
104 Podľa týchto spoločností z článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody, ako aj z článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že dôkazné bremeno, ktoré nesie ten, kto sa chce dovolávať úpravy, zahŕňa požiadavku preukázať, že faktor, na základe ktorého sa požaduje úprava, môže ovplyvniť normálnu hodnotu alebo vývoznú cenu, a teda aj ich porovnateľnosť. Táto požiadavka sa však podľa nich vzťahuje nielen na takzvané „osobitné“ úpravy vymenované v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) základného nariadenia, ale aj na úpravy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa porovnanie medzi týmito dvoma cenami vykonalo na tej istej úrovni obchodovania.
105 Okrem toho sa Komisia mala dopustiť zásadnej chyby spočívajúcej vo svojom navyše nepodloženom tvrdení, že normálna hodnota, ktorú vypočítala, bola stanovená na úrovni výstupu „zo závodu“. Komisia totiž podľa nich nemala k dispozícii nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že normálna hodnota, ktorú vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia, sa nachádzala v tejto fáze.
– Posúdenie Súdneho dvora
106 V prvom rade treba konštatovať, že ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, Všeobecný súd v bode 139 napadnutého rozsudku vyhovel druhej časti druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní na základe dvoch odlišných dôvodov. Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu sa týka prvého z týchto dôvodov skúmaného v bodoch 124 až 127 uvedeného rozsudku, podľa ktorého nie spoločnostiam skupiny Sinopec prináležalo, aby podrobnejšie odôvodnili svoju žiadosť o úpravu, ale Komisii prislúchalo, aby preukázala, že úpravy, ktoré vykonala, boli odôvodnené. V druhom dôvode, uvedenom v bodoch 128 až 135 tohto rozsudku, Všeobecný súd konštatoval, že aj keby dôkazné bremeno týkajúce sa relevantnosti úpravy spočívalo na týchto spoločnostiach, toto bremeno by bolo neprimerané.
107 Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Wegochem, prvá časť druhého odvolacieho dôvodu Komisie nie je neúčinná a treba ju preskúmať.
108 V druhom rade, pokiaľ ide o dôvodnosť tejto prvej časti, treba po prvé uviesť, že zo sporného nariadenia vyplýva, že Komisia tým, že najmä na základe správy týkajúcej sa situácie v Číne, ktorú uverejnila podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, konštatovala existenciu „výrazných deformácií“ v tejto tretej krajine v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tohto nariadenia, vytvorila normálnu hodnotu podľa metódy stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) uvedeného nariadenia.
109 Na tento účel Komisia k výrobným nákladom vyvážajúceho výrobcu so sídlom „v primeranej reprezentatívnej krajine“ vypočítaným na základe „príslušných a ľahko dostupných“ údajov, v tomto prípade výrobným nákladom tureckého vyvážajúceho výrobcu Ilkalem, pripočítala „nedeformovanú a primeranú“ sumu týkajúcu sa PVA nákladov vykázaných posledným uvedeným vyvážajúcim výrobcom, ako aj ziskové rozpätie.
110 Po druhé, pokiaľ ide o ustanovenia úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia, treba uviesť, že z bodov 5.205 a 5.207 správy odvolacieho orgánu WTO z 18. januára 2016 vo veci Európske spoločenstvá – Konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne (WT/DS 397/AB/RW), týkajúcej sa pôsobnosti ustanovení úvodnej časti článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody, vyplýva, že tam stanovená povinnosť vykonať spravodlivé porovnanie sa uplatňuje vo všetkých antidumpingových prešetrovaniach bez ohľadu na metodiku použitú na určenie normálnej hodnoty, a to aj vtedy, keď je táto hodnota stanovená na základe náhradnej tretej krajiny.
111 Táto povinnosť vykonať spravodlivé porovnanie sa preto uplatňuje aj vtedy, ak bola normálna hodnota vytvorená podľa metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ako je to v prejednávanej veci.
112 Z ustanovení úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že Komisia je pri antidumpingových prešetrovaniach viazaná základnou povinnosťou uvedenou v prvej vete týchto ustanovení, a to vykonať „spravodlivé porovnanie“ medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. V ďalších ustanoveniach sa uvádzajú spôsoby, ako možno túto povinnosť splniť. Druhá a tretia veta uvedených ustanovení tak stanovujú, že toto porovnanie sa vykoná na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k uskutočnenému predaju, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien, a že v prípadoch, keď nemožno porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu, sa v každom prípade vo forme úprav zohľadnia zistené rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí a preukáže, že ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť.
113 V úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia je preto potrebné rozlišovať dva druhy úprav, ktoré sa musia uplatniť postupne. Prvým typom úpravy je po vymedzení úrovne obchodovania, na ktorej sa bude porovnávať normálna hodnota a vývozná cena, t. j. vo všeobecnosti úrovne výstupu „zo závodu“, vrátiť vývozné ceny a/alebo normálnu hodnotu na túto úroveň obchodovania, t. j. tzv. „netting back“, ako je uvedené v bode 101 tohto rozsudku. Druhý typ úpravy umožňuje zohľadniť „iné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien“ a logicky nastáva po tomto úkone.
114 Prvé tri vety úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia majú v podstate rovnaký rozsah ako prvé tri vety článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody. Toto posledné uvedené ustanovenie rovnako rozlišuje medzi dvoma druhmi úprav uvedenými v predchádzajúcom bode.
115 Preto v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 72 tohto rozsudku treba na účely výkladu a uplatnenia ustanovení úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadniť výklad článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody orgánmi WTO na urovnávanie sporov.
116 Toto rozlišovanie medzi týmito dvoma druhmi úprav však samo osebe nemá vplyv na rozdelenie dôkazného bremena alebo na úroveň dokazovania požadovanú v prípade, že sa úprav domáha Komisia alebo zainteresované strany.
117 Pri každej úprave uvedenej v článku 2 ods. 10 základného nariadenia sa totiž uplatňuje rovnaká zásada zakotvená v judikatúre Súdneho dvora, a to zásada, podľa ktorej ak účastník konania na základe tohto ustanovenia požiada o úpravy určené na zabezpečenie porovnateľnosti medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na účely určenia dumpingového rozpätia, tento účastník konania musí predložiť dôkaz o tom, že jeho žiadosť je odôvodnená preukázaním, že faktor uvedený v uvedenom článku 2 ods. 10, na základe ktorého sa úprava požaduje, môže ovplyvniť ceny, a teda ich porovnateľnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada,C-468/15 P, EU:C:2016:803, bod 82 a citovanú judikatúru, ako aj z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia,C-666/19 P, EU:C:2022:323, bod 151).
118 Táto zásada navyše výslovne vyplýva zo znenia tretej vety tak úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia, ako aj článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody, keďže tieto ustanovenia vyžadujú, aby ten, kto sa domáha úpravy, „preukázal“, že príslušné rozdiely ovplyvňujú porovnateľnosť cien.
119 V prejednávanej veci v súlade s touto zásadou prináležalo Komisii, aby predložila dôkaz o tom, že úprava, ktorú zamýšľala vykonať, a to odpočítanie sporných nákladov od vývoznej ceny s cieľom znížiť túto cenu na úroveň zodpovedajúcu úrovni obchodovania výstupu „zo závodu“, bola odôvodnená, keďže tieto náklady sa netýkali uvedenej úrovne obchodovania, ale neskoršej úrovne obchodovania.
120 Ako uviedol generálny advokát v bode 97 svojich návrhov, keďže Komisia predložila tento dôkaz, nemusela navyše preukázať, že sporné náklady predstavovali faktory ovplyvňujúce ceny a ich porovnateľnosť. Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou totiž nemôže byť v žiadnom prípade spravodlivé, ak sa tieto ceny porovnávajú na rôznych úrovniach obchodovania. Keďže bolo jasne preukázané, že sporné náklady boli zahrnuté do vývoznej ceny, hoci nepatrili medzi zložky ceny zodpovedajúce zvolenej úrovni obchodovania, teda úrovni výstupu „zo závodu“, tieto náklady nevyhnutne ovplyvnili porovnateľnosť cien a museli byť odpočítané od vývoznej ceny.
121 Komisii teda neprináležalo, aby okrem toho pred úpravou vývoznej ceny smerom nadol prostredníctvom odpočítania sporných nákladov od tejto ceny preukázala, že normálna hodnota musí byť tiež upravená smerom nadol, a to odpočítaním týchto nákladov, za predpokladu, že tieto náklady sa týkali aj určenia normálnej hodnoty.
122 Spoločnosti skupiny Sinopec spochybnili úpravu, ktorú Komisia zamýšľala vykonať, pretože podľa nich mohli byť sporné náklady zahrnuté aj do vytvorenej normálnej hodnoty, pričom pochybovali o tom, že táto hodnota bola vypočítaná vo fáze výstupu „zo závodu“, v dôsledku čoho mali byť tieto náklady odpočítané od normálnej hodnoty.
123 Ako však v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 94 svojich návrhov, keďže tieto spoločnosti žiadali, aby sa normálna hodnota ich výrobkov upravila smerom nadol odpočítaním sporných nákladov v rámci „netting back“, uvedeného v bode 101 tohto rozsudku, uvedeným spoločnostiam v súlade so zásadou v oblasti dôkazného bremena zakotvenou v judikatúre Súdneho dvora pripomenutej v bode 117 tohto rozsudku prináležalo preukázať, že ich žiadosť o takúto úpravu bola odôvodnená, čo si vyžadovalo, aby preukázali, že sporné náklady alebo niektoré z týchto nákladov boli zahrnuté do normálnej hodnoty, a že na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia v odôvodnení 341 sporného nariadenia, táto normálna hodnota teda nebola vytvorená vo fáze výstupu „zo závodu“.
124 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že úprava vývoznej ceny nevedie automaticky k úprave normálnej hodnoty. Takáto úprava musí byť riadne odôvodnená skutočnosťami a dôkazmi stranou, ktorá o ňu žiada [správa panelu WTO z 2. októbra 2025 vo veci Európska únia – Vyrovnávacie a antidumpingové clá na ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena z Indonézie (WT/DS616/R, bod 7.596)].
125 Všeobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 126 a 127 napadnutého rozsudku rozhodol, že prináleží Komisii, ktorá sa rozhodla vykonať predmetné porovnanie na úrovni obchodovania výstupu „zo závodu“, aby preukázala, že úpravy vývoznej ceny, ktoré zamýšľala vykonať, spočívajúce v tom, že sa od nej odpočítajú sporné náklady, aby sa táto cena znížila na uvedenú úroveň obchodovania, boli nevyhnutné na to, aby bolo porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty spravodlivé.
126 Z toho vyplýva, že treba vyhovieť prvej časti druhého odvolacieho dôvodu.
O druhej časti
– Argumentácia účastníkov konania
127 V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu na jednej strane to, že skreslil skutkový stav a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 128 napadnutého rozsudku uviedol, že spoločnosti skupiny Sinopec preukázali nevyhnutnosť úpravy normálnej hodnoty v nadväznosti na úpravu vykonanú Komisiou, spočívajúcu v odpočítaní sporných nákladov od vývoznej ceny, a na druhej strane, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 129 až 139 tohto rozsudku rozhodol, že Komisia uložila týmto spoločnostiam neprimerané dôkazné bremeno tým, že ich žiadala, aby podložili svoje tvrdenia týkajúce sa požadovaných úprav.
128 Pokiaľ ide o body 132 a 133 napadnutého rozsudku, Komisia v prvom rade tvrdí, že ide o tvrdenia, ktoré Wegochem po prvýkrát uviedla pred Všeobecným súdom. Zákonnosť správneho rozhodnutia sa pritom podľa nej musí posudzovať vzhľadom na informácie, ktoré mohol mať orgán Únie, ktorý je autorom uvedeného rozhodnutia, k dispozícii v čase, keď ho prijal. Aj za predpokladu, že by Všeobecný súd mohol vychádzať z týchto tvrdení, Komisia sa domnieva, že sú v každom prípade nedôvodné.
129 Pokiaľ ide o povinnosť Komisie podľa článku 2 ods. 4 poslednej vety antidumpingovej dohody neukladať stranám neprimerané dôkazné bremeno, táto inštitúcia tvrdí, že vzhľadom na to, že oznámila spoločnostiam skupiny Sinopec všetky informácie, ktoré mala k dispozícii v súvislosti s úpravou, ktorú zamýšľala vykonať, a že napriek tomu tieto spoločnosti nepodložili svoju žiadosť, práve tieto spoločnosti neuniesli dôkazné bremeno, ktoré im prislúchalo. Komisii preto podľa nej nemožno vytýkať, že uložila neprimerané dôkazné bremeno.
130 Súdny dvor v tejto súvislosti už v bode 152 rozsudku z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia (C-666/19 P, EU:C:2022:323), podľa nej rozhodol, že ak Komisia oznámila spoločnosti, ktorá je predmetom antidumpingového prešetrovania, údaje týkajúce sa výrobcu z Únie a táto spoločnosť sa mohla k týmto údajom vyjadriť, táto spoločnosť nemôže účinne vytýkať Komisii, že nekonala v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a porušila jej právo na obhajobu tým, že jej uložila neprimerané dôkazné bremeno.
131 Spoločnosti skupiny Sinopec, podporované spoločnosťou Wegochem, spochybňujú dôvodnosť tejto druhej časti. Tvrdia, že Všeobecný súd neskreslil ich pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií týkajúce sa ich žiadosti o úpravu normálnej hodnoty odpočítaním sporných nákladov, ktoré už boli odpočítané od vývoznej ceny. Vytýkali Komisii, že sa pri vytváraní normálnej hodnoty rozhodla použiť údaje týkajúce sa PVA nákladov tureckej spoločnosti, hoci tieto údaje neumožňovali určiť, či tieto náklady zahŕňali sporné náklady.
– Posúdenie Súdneho dvora
132 V prvom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bode 128 napadnutého rozsudku skreslil pripomienky spoločnosti skupiny Sinopec ku konečnému poskytnutiu informácií, keď uviedol, že tieto spoločnosti tvrdili, že vývozná cena použitá Komisiou nezahŕňala sporné náklady, zatiaľ čo normálna hodnota bola vytvorená tak, že zahŕňala PVA náklady, ktoré „s najväčšou pravdepodobnosťou“ zahŕňali sporné náklady, v dôsledku čoho porovnanie nemuselo byť spravodlivé. V týchto pripomienkach totiž uvedené spoločnosti mali len tvrdiť, že normálna hodnota bola „pravdepodobne“ vytvorená na „dodanom“ základe, a teda nie vo fáze výstupu „zo závodu“, keďže zahŕňala všetky predajné náklady vynaložené tureckým výrobcom Ilkalem, ktorého si Komisia vybrala na účely vytvorenia normálnej hodnoty.
133 V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie skutkového stavu alebo dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré mal Všeobecný súd skresliť, a preukázať analytické pochybenia v rámci jeho posúdenia, ktoré mali Všeobecný súd viesť k tomuto skresleniu. Skreslenie musí okrem toho zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 28. apríla 2022, Yieh United Steel/Komisia,C-79/20 P, EU:C:2022:305, bod 53 a citovaná judikatúra).
134 Na druhej strane v spornom nariadení Komisia, ktorá konštatovala, že v Číne existujú „výrazné deformácie“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, vytvorila normálnu hodnotu podľa metódy stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) tohto nariadenia. V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 109 tohto rozsudku, k výrobným nákladom vyvážajúceho výrobcu so sídlom „v primeranej reprezentatívnej krajine“, vypočítaným na základe „príslušných a ľahko dostupných“ údajov, teda výrobných nákladov vykázaných spoločnosťou Ilkalem, pripočítala „nedeformovanú a primeranú“ sumu ako PVA náklady zodpovedajúce PVA nákladom posledného uvedeného vyvážajúceho výrobcu, ako aj sumu na základe ziskového rozpätia.
135 Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora pripomenutú v bode 133 tohto rozsudku treba konštatovať, že Všeobecný súd tým, že v bode 128 napadnutého rozsudku zhrnul pripomienky spoločností skupiny Sinopec ku konečnému poskytnutiu informácií v tom zmysle, že tieto spoločnosti tvrdili, že normálna hodnota bola vytvorená tak, že zahŕňala PVA náklady, ktoré „s najväčšou pravdepodobnosťou“ zahŕňali sporné náklady, a aj keď sa zdá, že toto zhrnutie by mohlo byť lepšie, nedošlo k zjavnému skresleniu týchto pripomienok, podľa ktorých tieto spoločnosti tvrdili, že normálna hodnota bola „pravdepodobne“ stanovená na „dodanom“ základe.
136 V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu, podľa ktorej mal Všeobecný súd vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 129 až 139 napadnutého rozsudku uviedol, že Komisia uložila spoločnostiam skupiny Sinopec neprimerané dôkazné bremeno tým, že im uložila povinnosť podložiť ich tvrdenia týkajúce sa požadovaných úprav, treba v prvom rade zdôrazniť, že ako bolo pripomenuté v bode 117 tohto rozsudku, strane, ktorá žiada o úpravu na základe jedného z faktorov uvedených v článku 2 ods. 10 základného nariadenia, prináleží preukázať, že tento faktor môže ovplyvniť ceny, a teda ich porovnateľnosť.
137 Ak teda výrobca žiada o úpravu normálnej hodnoty v zásade smerom nadol alebo vývozných cien logicky smerom nahor, tento subjekt je povinný uviesť a preukázať, že podmienky na priznanie takejto úpravy sú splnené. Naopak, ak sa Komisia domnieva, že by sa mala uplatniť úprava vývoznej ceny smerom nadol, musí predložiť aspoň zhodujúce sa nepriame dôkazy, že táto úprava je opodstatnená (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C-191/09 P a C-200/09 P, EU:C:2012:78, bod 61).
138 Keďže znenie článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody výslovne odkazuje na rozdiely, o ktorých je „preukázané“, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien, vyplýva z toho, že podľa tohto ustanovenia sú vývozcovia povinní riadne odôvodniť svoje žiadosti o úpravu z dôvodu údajného rozdielu ovplyvňujúceho porovnateľnosť cien a predložiť dôkazy na podporu týchto žiadostí. Preto jednoduché vyhlásenie vývozcu, ktorý žiada o úpravu, bez predloženia odôvodnenej žiadosti v tomto zmysle, zjavne nespĺňa túto požiadavku [pozri v tomto zmysle správu panelu WTO z 2. októbra 2025 vo veci Európska únia – Vyrovnávacie a antidumpingové clá na ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena z Indonézie (WT/DS616/R, body 7.606 a 7.607)].
139 V prejednávanej veci treba konštatovať, že hoci z bodov 131 až 133 napadnutého rozsudku vyplýva, že Wegochem pred Všeobecným súdom uviedla množstvo tvrdení na podporu žiadosti o úpravu normálnej hodnoty, podanej spoločnosťami skupiny Sinopec, pokiaľ ide o sporné náklady, nič to nemení na tom, že posledné uvedené spoločnosti neuviedli tieto tvrdenia v priebehu správneho konania pred Komisiou, a ani ich nenaznačili.
140 Podľa ustálenej judikatúry sa však zákonnosť rozhodnutia Komisie musí posudzovať podľa informácií, ktoré mohla mať k dispozícii v čase, keď ho prijala (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, EU:C:2008:375, bod 90 a citovanú judikatúru).
141 Otázka, či spoločnosti skupiny Sinopec riadne podložili svoju žiadosť o úpravu normálnej hodnoty s cieľom odpočítať od nej sporné náklady, sa preto musí preskúmať výlučne vzhľadom na ich pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií týkajúce sa tejto žiadosti, ako sú zhrnuté v bode 128 napadnutého rozsudku, bez toho, aby sa zohľadnili tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti neskôr uviedla Wegochem pred Všeobecným súdom.
142 Z tohto bodu 128 napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že na túto otázku treba jednoznačne odpovedať záporne.
143 Z neho totiž vyplýva, že Všeobecný súd v ňom konštatoval, že spoločnosti skupiny Sinopec v priebehu správneho konania podložili svoju žiadosť o úpravu, aby sporné náklady neboli odpočítané od vývoznej ceny alebo aby boli odpočítané od normálnej hodnoty, len samotným tvrdením, že „vývozná cena použitá Komisiou nezahŕňala sporné náklady, zatiaľ čo normálna hodnota bola vytvorená tak, že do nej boli zahrnuté PVA náklady, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňali sporné náklady, v dôsledku čoho porovnanie nemohlo byť spravodlivé“.
144 Keďže takúto žiadosť o úpravu nemožno považovať za založenú na primeranom odôvodnení a na riadne predložených dôkazoch, treba z toho vyvodiť záver, že Komisia neporušila článok 2 ods. 10 základného nariadenia tým, že zamietla túto žiadosť v odôvodnení 314 sporného nariadenia, ktoré bolo prevzaté v bode 130 napadnutého rozsudku, z dôvodu, že konštatovala, že nič nenasvedčovalo tomu, že by sporné náklady boli zahrnuté do PVA nákladov deklarovaných spoločnosťou Ilkalem.
145 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 128 napadnutého rozsudku rozhodol, že zo samotného tvrdenia spoločností skupiny Sinopec uvedeného v tomto bode 128 bolo treba vyvodiť, že takto „riadne odôvodnili“ svoju žiadosť, aby Komisia vykonala úpravy s cieľom zabezpečiť spravodlivosť porovnania vývoznej ceny s normálnou hodnotou.
146 V druhom rade treba preskúmať, či Všeobecný súd mohol oprávnene v bodoch 134 a 135 napadnutého rozsudku v podstate rozhodnúť, že z odôvodnenia 314 sporného nariadenia vyplýva, že Komisia zaťažila spoločnosti skupiny Sinopec neprimeraným dôkazným bremenom, keďže vzhľadom na to, že samotná táto inštitúcia nemala k dispozícii presnejší rozpis PVA nákladov spoločnosti Ilkalem, nemohla od týchto spoločností dôvodne požadovať, aby svoju žiadosť ďalej podložili predložením údajov týkajúcich sa tretej osoby presnejších než tie, ktoré mala sama k dispozícii.
147 V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 2 ods. 10 základného nariadenia na rozdiel od článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody nespresňuje, že „úrady oznámia dotyčným stranám, ktoré informácie sú nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivého porovnania a nebudú ich neprimerane zaťažovať pri dokazovaní“.
148 Ako však Všeobecný súd správne pripomenul v bode 129 napadnutého rozsudku, požiadavky vyplývajúce z tohto ustanovenia antidumpingovej dohody v rozsahu, v akom sa týkajú práva účastníkov správneho konania na poskytnutie informácií potrebných na to, aby sa mohli zúčastniť na tomto konaní so znalosťou veci a intenzity dôkazného bremena, ktoré musia uniesť, sú pritom súčasťou všeobecných zásad práva Únie, najmä zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá je zakotvená aj v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.
149 Je pravda, že keď Komisia tak, ako to urobila v spornom nariadení, vytvorí normálnu hodnotu uplatnením metódy stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, takto vypočítaná normálna hodnota zahŕňa najmä nedeformovanú a primeranú sumu na PVA náklady vyvážajúceho výrobcu so sídlom v primeranej reprezentatívnej krajine.
150 Z toho vyplýva, že ak je normálna hodnota vytvorená takto, vyvážajúci výrobca, ktorý je predmetom antidumpingového prešetrovania a ktorý má v úmysle počas tohto prešetrovania požiadať o úpravu normálnej hodnoty smerom nadol s cieľom zohľadniť určité náklady, ako sú sporné náklady, z dôvodu, že tieto náklady sú zahrnuté do PVA nákladov, ktoré sú súčasťou normálnej hodnoty, je na podporu svojej žiadosti v celom rozsahu závislý od informácií poskytnutých v tejto súvislosti spoločnosťami z dotknutej tretej krajiny, ktoré mu oznámila Komisia, pričom ani samotná Komisia v zásade nemá prístup k týmto informáciám.
151 V takomto kontexte nemožno od žiadateľa o úpravu požadovať, aby predložil presvedčivé dôkazy o jej dôvodnosti, pretože by sa mu tým uložila povinnosť predložiť dôkaz, ktorý by bolo nemožné predložiť, alebo by ho to prinajmenšom zaťažilo neprimeraným dôkazným bremenom. Preto v tomto osobitnom kontexte musia byť zásady týkajúce sa dôkazného bremena v oblasti úprav prispôsobené v tom zmysle, že tento žiadateľ je povinný predložiť aspoň neúplný dôkaz o dôvodnosti úpravy, ktorú požaduje. Ak uvedený žiadateľ v priebehu prešetrovania včas predloží takýto neúplný dôkaz, Komisii prináleží pokračovať vo svojom prešetrovaní v duchu dialógu a spolupráce s ním a vynaložiť všetko primerané úsilie na to, aby mu v čo najväčšej miere a s prihliadnutím na záväzné lehoty stanovené v základnom nariadení na ukončenie prešetrovania poskytla informácie, ktoré potrebuje na to, aby mohol čo najskôr riadne odôvodniť svoju žiadosť.
152 Na účely preukázania takéhoto neúplného dôkazu o zahrnutí sporných nákladov do PVA nákladov deklarovaných spoločnosťou Ilkalem by tak bolo možné zohľadniť tvrdenia, ktoré Wegochem uviedla pred Všeobecným súdom a ktoré sú uvedené v bodoch 132 a 133 napadnutého rozsudku, ak by tieto tvrdenia boli predložené spoločnosťami skupiny Sinopec počas prešetrovania, a nie, ako to bolo v prejednávanej veci, po prvýkrát pred Všeobecným súdom týmto vedľajším účastníkom konania.
153 Keďže spoločnosti skupiny Sinopec nepredložili takýto neúplný dôkaz včas v priebehu prešetrovania vedeného Komisiou, tejto inštitúcii nemožno vytýkať, že nekonala v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a že porušila ich právo na obhajobu tým, že im uložila neprimerané dôkazné bremeno.
154 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhej časti druhého odvolacieho dôvodu vyhovieť, v dôsledku čoho tento druhý odvolací dôvod treba považovať za dôvodný v celom rozsahu.
O treťom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia
155 Tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z dvoch častí, Komisia spochybňuje body 65 až 113 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom v nich mal Všeobecný súd nesprávne rozhodnúť, že porušila článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia a že vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď v spornom nariadení dospela k záveru, že Sinopec Central-China vykonávala funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, a v dôsledku toho vykonala úpravu vývoznej ceny smerom nadol v súlade s týmto ustanovením.
O prvej časti
– Argumentácia účastníkov konania
156 Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku porušil článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keďže namiesto toho, aby preskúmal, či táto inštitúcia mohla platne vykonať úpravu podľa tohto ustanovenia na základe zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, že Sinopec Central-China konala za rovnakých podmienok ako obchodný subjekt, ktorý vykonáva prácu za províziu, overoval, či predložila zhodujúce sa nepriame dôkazy umožňujúce preukázať, že Sinopec Central-China nemohla byť považovaná za konajúcu ako interné oddelenie predaja.
157 Týmto postupom mal Všeobecný súd porušiť zásadu v oblasti dôkazného bremena týkajúceho sa úpravy uvedenej v článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora.
158 Ako majú potvrdzovať odôvodnenia 372 a 373 sporného nariadenia, v prejednávanej veci mala Komisia riadne uniesť dôkazné bremeno, ktoré jej prináležalo v súlade s touto zásadou, v dôsledku čoho malo prislúchať spoločnostiam skupiny Sinopec, aby preukázali, že táto úprava nebola odôvodnená.
159 Spoločnosti skupiny Sinopec na úvod tvrdia, že prvá časť tohto tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná, keďže Komisia vo svojom odvolaní presne neidentifikovala body napadnutého rozsudku, ktoré zamýšľala napadnúť v rámci tejto časti.
160 Pokiaľ ide o vec samu, najmä tvrdia, že závery, ktoré Všeobecný súd vyvodil v bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku, sú zjavne v súlade tak s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa dôkazného bremena, ktorá sa uplatňuje v prípade, že sa žiada o úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, ako aj so znením tohto ustanovenia.
– Posúdenie Súdneho dvora
161 Na úvod treba zamietnuť námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli spoločnosti skupiny Sinopec, založenú na tom, že Komisia vo svojom odvolaní presne neidentifikovala body napadnutého rozsudku, ktoré zamýšľala napadnúť v rámci prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu.
162 Táto časť totiž smeruje proti bodom 69 a 70 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd zamietol tvrdenie Komisie založené na existencii „všeobecného pravidla“, podľa ktorého sa úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia musí „v zásade“ vykonať hneď, ako spoločnosť založí prepojenú obchodnú spoločnosť na účely predaja na vývoz, pričom takéto všeobecné pravidlo by tak znamenalo prenesenie dôkazného bremena.
163 Pokiaľ ide o vec samu, treba konštatovať, že uvedené „všeobecné pravidlo“ nemá oporu v judikatúre Súdneho dvora, ktorú Všeobecný súd navyše správne pripomenul v bodoch 65 až 67 napadnutého rozsudku a z ktorej vyvodil závery uvedené v bodoch 68 až 70 tohto rozsudku.
164 Pokiaľ ide o túto judikatúru, treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že ak sa Komisia domnieva, že je potrebné použiť úpravu vývoznej ceny smerom nadol z dôvodu, že predajná spoločnosť prepojená s výrobcom vykonáva funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, tejto inštitúcii prislúcha predložiť aspoň zhodujúce sa nepriame dôkazy, že táto podmienka je splnená (rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada,C-468/15 P, EU:C:2016:803, bod 84 a citovaná judikatúra).
165 Súdny dvor z toho vyvodil, že za predpokladu, že by Komisia predložila zhodujúce sa nepriame dôkazy umožňujúce preukázať, že distribútor prepojený s výrobcom vykonáva funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, tomuto distribútorovi alebo výrobcovi prináleží, aby predložili dôkaz, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia nie je odôvodnená, napríklad tým, že preukážu, že tvoria jeden hospodársky subjekt. Na tento účel môžu tieto hospodárske subjekty okrem iného preukázať, že nepôsobia nezávisle a sú viazané kompenzačnými dohodami (rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada,C-468/15 P, EU:C:2016:803, bod 85).
166 Všeobecný súd z toho v bode 68 napadnutého rozsudku správne vyvodil, že na to, aby Komisia mohla vykonať úpravu uvedenú v článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, musí predložiť zhodujúce sa nepriame dôkazy, ktoré môžu preukázať, že táto úprava je odôvodnená, a v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku uviedol, že Komisia teda nemohla uplatniť všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia musí v zásade vykonať hneď, ako spoločnosť vytvorí prepojenú obchodnú spoločnosť na účely uskutočnenia predaja na vývoz.
167 Napokon v rozsahu, v akom Komisia zrejme vytýka Všeobecnému súdu, že sa obmedzil na preskúmanie toho, či predložila zhodujúce sa nepriame dôkazy, že Sinopec Central-China nebola interným oddelením predaja, a teda nepreskúmal, či táto spoločnosť vykonávala funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže ako vyplýva z bodov 88, 111 a 112 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd vykonal toto posledné uvedené preskúmanie.
168 Z uvedeného vyplýva, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť.
O druhej časti
169 V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 80 až 113 napadnutého rozsudku vychádzal z viacerých nesprávnych právnych posúdení v rámci preskúmania piatich prvkov uvedených v bode 80 tohto rozsudku, ktoré Komisia uviedla v spornom nariadení ako súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov preukazujúcich, že Sinopec Central-China sa nemohla považovať za spoločnosť, ktorá konala ako interné oddelenie predaja, takže úprava vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia bola odôvodnená.
– Argumentácia účastníkov konania
170 V tejto druhej časti Komisia v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keďže každý z týchto piatich prvkov posúdil samostatne podľa ich individuálneho významu, a nie ako skutočnosti odrážajúce hospodársku realitu vzťahu medzi dotknutým výrobcom a prepojeným distribútorom. Všeobecný súd mal teda nezohľadniť všetky relevantné okolnosti a teda nevykonať celkové posúdenie týchto okolností, ako to vyžaduje judikatúra.
171 V druhom rade Komisia kritizuje posúdenie každého z týchto prvkov Všeobecným súdom.
172 Pokiaľ ide o prvý prvok, a to skutočnosť, že Sinopec Central-China vyhľadávala zákazníkov a nadväzovala s nimi kontakty, Komisia tvrdí, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd v bodoch 82 až 84 napadnutého rozsudku, išlo o relevantný faktor na účely preukázania uplatniteľnosti článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.
173 Pokiaľ ide o druhý prvok, a to skutočnosť, že výrobca Sinopec Chongqing uskutočňoval priamy predaj na vývoz, Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd pri skúmaní tejto skutočnosti v rozsahu, v akom skúmal objemy priameho predaja, neuplatnil vhodné kritérium na posúdenie tohto prvku, a teda nezohľadnil, že na jednej strane predmetný priamy predaj bol „skutočný predaj“, ako sa uvádza v odôvodnení 368 sporného nariadenia, a na druhej strane faktúry týkajúce sa tohto predaja vystavila Sinopec Chongqing.
174 Pokiaľ ide o tretí prvok, a to skutočnosť, že výrobcovia Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia uskutočňovali priamy predaj v Číne, Komisia tvrdí, že hoci Všeobecný súd správne pripustil, že táto skutočnosť mohla preukázať, že tieto spoločnosti mali štruktúru potrebnú na predaj svojich výrobkov bez využitia služieb spoločnosti Sinopec Central-China alebo iných spoločností, prípadne neprepojených, následne však vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v rozpore s tým vylúčil relevantnosť tohto prvku z dôvodu, ktorý bol podľa tejto inštitúcie nepreukázaný a čisto špekulatívny, a to že vyvážajúci výrobca môže využiť prepojené alebo neprepojené spoločnosti či odlišné interné oddelenia predaja, pokiaľ ide o predaj na vývoz a predaj na domácom trhu, v uvedenom poradí.
175 Pokiaľ ide o štvrtý prvok, a to skutočnosť, že Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia znášali náklady z dôvodu svojho predaja na čínskom vnútornom trhu, a pokiaľ ide o spoločnosť Sinopec Chongqing, z dôvodu jej priameho predaja na vývoz do Spojených štátov, Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že preukázala, že druhý a tretí prvok týkajúce sa tohto predaja boli relevantné, musí to isté platiť, aj pokiaľ ide o štvrtý prvok.
176 Napokon, pokiaľ ide o piaty prvok, a to skutočnosť, že Sinopec Central-China uvádzala na trh aj výrobky kúpené od iných výrobcov než Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne odchýlil od judikatúry Súdneho dvora, keďže sa zameral na jediný prvok, a to na objem predaja výrobkov pochádzajúcich z nákupov od tretích výrobcov, aby vylúčil jeho relevantnosť. Objem tohto predaja je však podľa nej len jednou z mnohých ďalších okolností, na ktoré sa odvoláva Komisia s cieľom preukázať, že Sinopec Central-China vykonávala funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
177 Wegochem na úvod tvrdí, že táto časť je zjavne neprípustná, keďže Komisia ňou kritizuje skutkové zistenia Všeobecného súdu bez toho, aby uviedla a a fortiori preukázala akékoľvek skreslenie dôkazov v zmysle judikatúry Súdneho dvora.
178 Spoločnosti skupiny Sinopec, podporované spoločnosťou Wegochem, spochybňujú dôvodnosť tvrdení, ktoré uvádza Komisia, a to aj pokiaľ ide o každú z piatich prvkov uvedených v bode 80 napadnutého rozsudku.
– Posúdenie Súdneho dvora
179 V prvom rade treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, otázka, či Všeobecný súd uplatnil pri posudzovaní dôkazov správnu právnu normu, je právnou otázkou, ktorú možno ako takú uviesť v rámci odvolania (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, EU:C:2008:392, bod 117 a citovanú judikatúru).
180 Okrem toho je právnou otázkou aj otázka, či sú na účely článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia relevantné faktory zohľadnené Komisiou pri určení, či obchodný subjekt vykonáva funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu v zmysle tohto ustanovenia, a ak áno, aká je dôkazná sila týchto faktorov.
181 Preto bez toho, aby bola dotknutá prípadná neprípustnosť niektorých tvrdení uvádzaných Komisiou, na rozdiel od toho, čo tvrdí Wegochem, je druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu v celom rozsahu prípustná.
182 Pokiaľ ide v druhom rade o dôvodnosť tejto druhej časti, článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia stanovuje, že úprava sa vykoná z dôvodu rozdielov v províziách zaplatených za posudzovaný predaj. Druhý pododsek tohto ustanovenia spresňuje, že pojem „provízia“ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka podobná s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
183 V prejednávanej veci Komisia v spornom nariadení vykonala úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) druhého pododseku základného nariadenia.
184 Ako v podstate pripomenul generálny advokát v bode 162 svojich návrhov, dôvodom zavedenia tohto druhého pododseku do článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia bolo v súlade s ustálenou praxou inštitúcií spresniť, že tieto úpravy sa musia vykonať aj vtedy, keď dotknuté strany neudržiavajú vzťah medzi komitentom a komisionárom, ale dosahujú rovnaký hospodársky výsledok tým, že konajú ako predávajúci a kupujúci.
185 Článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia teda umožňuje vykonať úpravu nielen na základe rozdielov v províziách zaplatených vo vzťahu k posudzovanému predaju, ale aj na základe prirážky, ktorú dostanú obchodníci s výrobkom, ak vykonávajú funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
186 Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tohto ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na požiadavku konštatovania odrážajúceho hospodársku realitu vzťahov medzi výrobcom a prepojeným distribútorom je Komisia povinná zohľadniť všetky relevantné faktory umožňujúce určiť, či tento distribútor vykonáva alebo nevykonáva funkcie interného oddelenia predaja tohto výrobcu (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada,C-468/15 P, EU:C:2016:803, bod 43).
187 Hoci je pravda, ako tvrdí Komisia, že táto judikatúra výslovne ukladá povinnosť vykonať celkové hodnotenie všetkých relevantných faktorov na účely posúdenia, či je úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia odôvodnená, treba konštatovať, že v napadnutom rozsudku Všeobecný súd vykonal takéto celkové posúdenie.
188 Všeobecný súd totiž po tom, čo v bodoch 82 až 111 napadnutého rozsudku preskúmal každý z piatich prvkov uvedených Komisiou v spornom nariadení s cieľom preukázať, že takáto úprava bola odôvodnená, v bode 112 tohto rozsudku vykonal celkové posúdenie týchto piatich prvkov a dospel k záveru, že druhý a tretí prvok, ktoré boli podľa Všeobecného súdu jediné relevantné, nestačili na vytvorenie súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré by preukazovali, že Sinopec Central-China vykonávala funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, alebo ktoré by bránili uznaniu jej postavenia interného oddelenia predaja.
189 Pokiaľ ide o rôzne výhrady Komisie proti posúdeniu Všeobecného súdu týkajúcemu sa každého z piatich prvkov uvedených v bode 80 napadnutého rozsudku, treba najskôr poznamenať, že ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bode 188 svojich návrhov, ak by sa po preskúmaní týchto výhrad malo dospieť k záveru, že Všeobecný súd nesprávne odmietol prvý, štvrtý a/alebo piaty prvok z dôvodu ich irelevantnosti, vyplývalo by z toho, že celkové posúdenie týchto piatich prvkov Všeobecným súdom by bolo nevyhnutne postihnuté vadou.
190 Čo sa týka prvého z týchto prvkov, a to skutočnosť, že Sinopec Central-China vyhľadávala zákazníkov a nadväzovala s nimi kontakty, treba konštatovať, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že táto skutočnosť nebola relevantná na účely preukázania, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia bola odôvodnená, len z dôvodu uvedeného spoločnosťami skupiny Sinopec, podľa ktorého vyhľadávanie zákazníkov a nadväzovanie kontaktov s nimi boli činnosťami, ktoré vykonáva tak nezávislý obchodný subjekt, ako aj interné oddelenie predaja.
191 Ako v podstate zdôraznil aj generálny advokát v bodoch 192 až 194 svojich návrhov, hoci je pravda, že uvedený prvok nie je rozhodujúci na preukázanie toho, že prepojený distribútor vykonáva funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, stále platí, že zjavne ide o relevantný faktor, ktorý môže mať prípadne určitý význam na účely takéhoto preukázania.
192 Potvrdzuje to na jednej strane obvyklý význam pojmu „obchodný zástupca“. Tento pojem je napríklad vymedzený v článku 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Ú. v. ES L 382, 1986, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 177), podľa ktorého znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa nazýva „zastúpený“, alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a v mene zastúpeného.
193 Z tejto definície totiž vyplýva, že vyhľadávanie zákazníkov a nadväzovanie kontaktov s nimi predstavuje charakteristickú funkciu obchodného zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
194 Na druhej strane, v rozsudku z 25. júna 2015, PT Musim Mas/Rada (T-26/12, EU:T:2015:437, body 79 a 80), Všeobecný súd už správne rozhodol, že činnosti spočívajúce v uvádzaní výrobkov na trh, zabezpečovaní kontaktov s existujúcimi a potenciálnymi zákazníkmi, vyhľadávaní a prijímaní objednávok, dojednávaní predaja, vystavovaní faktúr, organizovaní prepravy a poistenia pre zákazníkov, zabezpečení popredajného servisu a prevzatí rizika zlyhania zákazníkov predstavujú funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
195 Druhý prvok uvedený v bode 80 napadnutého rozsudku sa týka skutočnosti, že výrobca Sinopec Chongqing uskutočňoval priamy predaj na vývoz do Spojených štátov.
196 V tejto súvislosti treba poznamenať, že priame fakturovanie časti predaja na vývoz zo strany výrobcu so sídlom v tretej krajine je relevantným faktorom, ktorý môže Komisia zohľadniť, a že čím je podiel takéhoto priameho predaja vyšší, tým ťažšie je tvrdiť, že prepojený distribútor vykonáva funkcie interného oddelenia predaja (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada,C-468/15 P, EU:C:2016:803, bod 49).
197 Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd v rozsahu, v akom skúmal veľkosť objemu predmetného priameho predaja na vývoz, uplatnil vhodné kritérium na posúdenie tohto dôkazu.
198 Okrem toho treba konštatovať, ako uviedol aj generálny advokát v bode 196 svojich návrhov, že Komisia neuvádza žiadne konkrétne nesprávne právne posúdenie, z ktorého mal vychádzať Všeobecný súd pri svojom posúdení tohto dôkazu v bodoch 85 až 94 napadnutého rozsudku, ale v skutočnosti sa snaží dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu Súdnym dvorom, keď Všeobecnému súdu vytýka, že nespojil posúdenie týchto priamych predajov na vývoz s analýzou ich relevantnosti, pokiaľ ide o hospodársky vzťah medzi spoločnosťami Sinopec Chongqing a Sinopec Central-China.
199 Súdny dvor však nemá právomoc vykonať takéto nové posúdenie skutkového stavu v rámci odvolania, pokiaľ sa Všeobecnému súdu nevytýka, že skreslil skutkový stav alebo dôkazy, ktoré mu boli predložené na posúdenie, ako vyplýva z ustálenej judikatúry pripomenutej v bode 133 tohto rozsudku.
200 V prejednávanej veci Komisia neuvádza ani nepreukazuje existenciu takéhoto skreslenia.
201 Z toho vyplýva, že výhrady Komisie proti posúdeniu druhého z piatich prvkov uvedených v bode 80 napadnutého rozsudku Všeobecným súdom treba zamietnuť ako neprípustné.
202 Pokiaľ ide o tretí z týchto prvkov, a to skutočnosť, že Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia uskutočňovali priamy predaj v Číne, treba konštatovať, že Všeobecný súd v bodoch 97 až 99 napadnutého rozsudku konštatoval, že existencia tohto predaja bola spôsobilá preukázať, že tieto spoločnosti mali „štruktúru potrebnú na predaj svojich výrobkov bez využitia služieb spoločnosti Sinopec Central-China alebo iných, prípadne neprepojených spoločností“, ale že ako tvrdili spoločnosti skupiny Sinopec, nebolo možné vylúčiť, že v rámci svojho predaja na vývoz a predaja na domácom trhu sa vyvážajúci výrobca rozhodne využiť spoločnosti, ktoré sú alebo nie sú prepojené, alebo odlišné interné oddelenia predaja, v dôsledku čoho tretí prvok nemohol byť považovaný za presvedčivý nepriamy dôkaz, ktorý by mohol brániť uznaniu postavenia spoločnosti Sinopec Central-China ako interného oddelenia predaja.
203 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, toto posúdenie nie je ani rozporuplné, ani nedostatočne odôvodnené.
204 Existencia interných štruktúr predaja v rámci organizácie vyvážajúceho výrobcu, ktoré by boli príslušné na predaj na domácom trhu, totiž nevyhnutne nesvedčí o tom, či tieto štruktúry zasahujú do predaja na vývoz.
205 Toto posúdenie nemožno spochybniť ani tvrdením Komisie, podľa ktorého Všeobecný súd vykonal izolované posúdenie kontextu predaja uskutočneného spoločnosťou Sinopec Central-China a že ak by zohľadnil tento kontext, nevyhnutne by dospel k záveru, že ak by obaja dotknutí vyvážajúci výrobcovia disponovali predajnými oddeleniami spôsobilými slúžiť aj vývozným trhom, Sinopec Central-China, ktorá tiež uskutočňovala vlastný predaj na domácom trhu, konala ako samostatný obchodný subjekt, a nie ako interné oddelenie predaja.
206 Okrem toho, že tento posledný uvedený záver sa zdá byť špekulatívny a nepreukázaný, v každom prípade si vyžaduje posúdenie skutkového stavu, ktoré nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania, s výnimkou prípadu, keď sa namieta a preukáže skreslenie, čo nie je prípad prejednávanej veci.
207 Pokiaľ ide o štvrtý prvok uvedený v bode 80 napadnutého rozsudku týkajúci sa skutočnosti, že Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia znášali predajné náklady týkajúce sa predaja na čínskom vnútornom trhu, a v prípade spoločnosti Sinopec Chongqing aj jej priameho predaja na vývoz do Spojených štátov, Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že preukázala, že druhý a tretí prvok týkajúce sa týchto predajov boli relevantné, to isté platí, pokiaľ ide o štvrtý prvok.
208 Toto tvrdenie treba zamietnuť, keďže z toho, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že Komisia neúspešne kritizovala odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru, že tento druhý a tretí prvok nie sú relevantné na účely preukázania, že Sinopec Central-China vykonávala funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, a že nepredstavujú ani nepriame dôkazy, ktoré by bránili uznaniu jej postavenia interného oddelenia predaja.
209 Pokiaľ ide o piaty prvok týkajúci sa toho, že Sinopec Central-China uvádza na trh výrobky vyrobené inými výrobcami než Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, Všeobecný súd v bode 111 napadnutého rozsudku tiež rozhodol, že táto skutočnosť „nie je relevantná na preukázanie toho, že Sinopec Central-China vykonávala funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu“.
210 Všeobecný súd založil tento záver v prvom rade na úvahe uvedenej v bode 108 napadnutého rozsudku, podľa ktorej Komisia, keďže pripustila, že neposúdila, aký mal v rámci celkového obratu spoločnosti Sinopec Central-China význam predaja výrobkov, akékoľvek už boli, ktoré táto spoločnosť kúpila od iných spoločností než Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, nemohla sa odvolávať na piaty prvok ako na relevantný nepriamy dôkaz, že výrobca a prepojený distribútor netvoria jeden hospodársky subjekt.
211 Ako správne zdôraznil generálny advokát v bode 204 svojich návrhov, táto úvaha vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
212 Súdny dvor totiž rozhodol, že v rámci analýzy existencie jedného hospodárskeho subjektu medzi výrobcom a jeho prepojeným distribútorom je rozhodujúce zohľadnenie hospodárskej reality vzťahov medzi týmto výrobcom a týmto distribútorom. Vzhľadom na požiadavku konštatovania odrážajúceho takúto hospodársku realitu je Komisia povinná zohľadniť všetky relevantné faktory umožňujúce určiť, či uvedený distribútor vykonáva alebo nevykonáva funkcie oddelenia predaja integrovaného do organizácie uvedeného výrobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada,C-468/15 P, EU:C:2016:803, body 42 a 43).
213 Na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd, keďže podľa tejto judikatúry je Komisia povinná zohľadniť „všetky relevantné faktory“ v rámci preskúmania, ktorého cieľom je určiť, či vzhľadom na hospodársku realitu vzťahov existujúcich medzi výrobcom a prepojeným distribútorom tento distribútor vykonáva alebo nevykonáva funkcie interného oddelenia predaja tohto výrobcu, predaj výrobkov dotknutých prešetrovaním spoločnosťou Sinopec Central-China, teda PVAL vyrábaných inými výrobcami než Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, predstavoval relevantný faktor, ktorý bola Komisia oprávnená zohľadniť v rámci tejto analýzy.
214 Rozhodnutie Všeobecného súdu v bode 111 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je piaty prvok irelevantný, sa však zakladá aj na iných dôvodoch, odlišných od dôvodov uvedených v bode 108 tohto rozsudku, ktoré sú uvedené v bodoch 109 a 110 tohto rozsudku.
215 Na jednej strane Všeobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku konštatoval, že obrat spoločnosti Sinopec Central-China z predajov PVAL bol dosiahnutý prostredníctvom PVAL, ktoré táto spoločnosť takmer všetky nakúpila od spoločností Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, pričom len 2 % týchto nákupov pochádzali od tretích výrobcov. Na druhej strane Všeobecný súd v bode 110 tohto rozsudku konštatoval, že relevantnosť skutočnosti, že objem nákupov PVAL spoločnosti Sinopec Central-China od tretích výrobcov predstavoval 10 % celkového objemu PVAL, ktorý táto spoločnosť vyvážala do Únie počas obdobia prešetrovania od 1. júla 2018 do 30. júna 2019, bola spochybnená skutočnosťou, že PVAL, ktoré Sinopec Central-China nakúpila od tretích výrobcov, neboli vyvezené do Únie, ale boli predané v Číne prepojenej spoločnosti.
216 Ako bolo v tejto súvislosti pripomenuté v bodoch 212 a 213 tohto rozsudku, Komisia je povinná zohľadniť „všetky relevantné faktory“, ktoré umožňujú určiť, či vzhľadom na hospodársku realitu vzťahov existujúcich medzi výrobcom a prepojeným distribútorom tento distribútor vykonáva alebo nevykonáva funkcie interného oddelenia predaja tohto výrobcu.
217 Podiel predaja uskutočneného prepojeným distribútorom výrobkov pochádzajúcich od neprepojených výrobcov je okrem toho potenciálne dôležitým faktorom, ktorý je Komisia oprávnená zohľadniť pri určení, či tento distribútor tvorí jeden hospodársky subjekt s prepojeným výrobcom. Navyše, čím väčší je podiel takéhoto predaja výrobkov od neprepojených výrobcov, tým ťažšie je tvrdiť, že prepojený distribútor vykonáva funkcie interného oddelenia predaja v organizácii prepojeného výrobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada,C-468/15 P, EU:C:2016:803, body 48 a 49).
218 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 111 a 112 napadnutého rozsudku rozhodol, že z bodov 109 a 110 tohto rozsudku vyplývalo, že piaty prvok nebol „vôbec relevantný“ na preukázanie toho, že Sinopec Central-China vykonávala funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
219 Hoci je pravda, že dôkazná sila tohto prvku by sa mohla ukázať ako obmedzená napríklad z dôvodu relatívne malého objemu predaja PVAL spoločnosti Sinopec Central-China nakúpených od tretích výrobcov, stále platí, že takýto prvok je v zásade relevantným a potenciálne dôležitým faktorom na určenie toho, či prepojený distribútor vykonáva funkcie interného oddelenia predaja v rámci organizácie výrobcu, alebo naopak vykonáva funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
220 Z toho vyplýva, že druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu treba vyhovieť.
221 V dôsledku toho je odvolanie dôvodné v prvých dvoch odvolacích dôvodoch, ako aj v druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu.
222 Preto je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním vyhovelo druhej výhrade tretieho žalobného dôvodu, ako aj prvým dvom častiam druhého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, a v dôsledku toho zrušiť sporné nariadenie v rozsahu uvedenom v bode 1 jeho výroku.
O vzájomnom odvolaní
223 Vo svojom vzájomnom odvolaní spoločnosti skupiny Sinopec kritizujú body 141 až 159 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd zamietol prvú výhradu tretej časti ich druhého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, podľa ktorej mala Komisia protiprávne upraviť normálnu hodnotu smerom nahor na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia s cieľom zohľadniť nevratnú DPH zahrnutú do vývoznej ceny.
224 Na podporu svojho vzájomného odvolania uvádzajú spoločnosti skupiny Sinopec štyri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení ustanovení úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia a článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v rozsahu, v akom mal Všeobecný súd nesprávne rozhodnúť, že cieľom tohto ustanovenia je „nahradiť“ cenu dotknutého výrobku na vnútroštátnom trhu. Tretí odvolací dôvod je založený na skreslení dôkazov, keďže Všeobecný súd mal nesprávne rozhodnúť, že Komisia skutočne preukázala potrebu úpravy z dôvodu nevratnej DPH. Štvrtý odvolací dôvod je založený na tom, že napadnutým rozsudkom mali byť porušené povinnosť odôvodnenia a právo byť vypočutý.
O prípustnosti vzájomného odvolania
Argumentácia účastníkov konania
225 Kuraray v podstate tvrdí, že vzájomné odvolanie je neprípustné v celom rozsahu, keďže spoločnosti skupiny Sinopec svojimi odvolacími dôvodmi nespochybňujú, že bolo potrebné, aby Komisia vykonala úpravu s cieľom zohľadniť nevratnú DPH a tým zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Vzhľadom na to, že chýba takéto spochybnenie a dôkaz o záujme spoločností skupiny Sinopec na tom, aby sa vyhovelo ich odvolacím dôvodom, je podľa nej vzájomné odvolanie neprípustné. Za týchto okolností totiž tieto spoločnosti nemajú nijaký záujem na konaní.
226 Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že vzájomné odvolanie nesmeruje proti bodom 160 až 164 napadnutého rozsudku, a najmä proti jeho bodu 160, tvrdenia uvádzané spoločnosťami skupiny Sinopec na podporu ich vzájomného odvolania sú neúčinné. Bez spochybnenia uvedených bodov by totiž vzájomné odvolanie, aj keby sa mu vyhovelo, nespochybnilo úpravu normálnej hodnoty smerom nahor, ako bola vykonaná v spornom nariadení s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia.
Posúdenie Súdneho dvora
227 V prvom rade treba uviesť, že spoločnosti skupiny Sinopec v rámci svojho vzájomného odvolania tvrdia, že Komisia nepreukázala, že podmienky stanovené v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia boli splnené a že Všeobecný súd riadne neodôvodnil, prečo bola podľa tohto ustanovenia potrebná úprava normálnej hodnoty smerom nahor. Ak by však Súdny dvor prijal túto argumentáciu, jasne by z nej vyplýval záujem týchto spoločností, pretože by mohla viesť k zníženiu ich dumpingového rozpätia.
228 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Kuraray, je preto vzájomné odvolanie prípustné.
229 Pokiaľ ide v druhom rade o argumentáciu Komisie, podľa ktorej sú odvolacie dôvody uvedené na podporu vzájomného odvolania neúčinné, keďže spoločnosti skupiny Sinopec sa nezamerali aj na body 160 až 164 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že ako vyplýva z bodu 160 tohto rozsudku, Všeobecný súd v týchto bodoch odpovedal na výhradu, ktorú tieto spoločnosti uviedli v prvostupňovom konaní za predpokladu, že by sa rozhodlo, že sa vyžadovalo, aby Komisia vykonala úpravu v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia.
230 Keďže spoločnosti skupiny Sinopec svojím vzájomným odvolaním kritizujú práve a výlučne rozhodnutie Všeobecného súdu, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala potrebu takejto úpravy, nespochybnenie bodov 160 až 164 napadnutého rozsudku nijako nespôsobuje neúčinnosť odvolacích dôvodov uvedených na podporu ich vzájomného odvolania.
O veci samej
O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia a článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia
– Argumentácia účastníkov konania
231 Prvým odvolacím dôvodom vzájomného odvolania, ktorý sa týka bodov 157 až 159 napadnutého rozsudku, spoločnosti skupiny Sinopec tvrdia, že Všeobecný súd porušil zásadu zakotvenú v ustálenej judikatúre, podľa ktorej dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že sa musia vykonať osobitné úpravy vymenované v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) základného nariadenia, znášajú tí, ktorí sa ich chcú dovolávať, keďže Všeobecný súd najprv zmenil právny základ úpravy z dôvodu nevratnej DPH tým, že z úradnej moci nahradil článok 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, ktorý Komisia použila ako právny základ v spornom nariadení, článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, a v druhom rade konštatoval, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.
232 Úloha Všeobecného súdu by pritom mala byť obmedzená na preskúmanie zákonnosti aktov Komisie, a nie na opravu nesprávnych právnych posúdení, z ktorých vychádzala Komisia.
233 Spoločnosti skupiny Sinopec tvrdia, že dôvodnosť ich odvolacieho dôvodu nie je spochybnená dôvodmi uvedenými v bodoch 153 až 156 napadnutého rozsudku, keďže tieto sa týkajú otázky, či Komisia preukázala, že podmienky článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia boli splnené, a nie samostatnej otázky, či boli overené podmienky úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia.
234 V dôsledku toho by malo byť potrebné zrušiť závery, ktoré Všeobecný súd vyvodil v bodoch 158 a 159 napadnutého rozsudku.
235 Komisia, ktorú podporuje Kuraray, spochybňuje dôvodnosť argumentácie, ktorú rozvíjajú spoločnosti skupiny Sinopec v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu.
236 Z bodu 153 napadnutého rozsudku, v ktorom sú zhrnuté zistenia Komisie vyplývajúce z jej prešetrovania týkajúceho sa čínskeho systému čiastočného vrátenia DPH zaťažujúcej vývoz, ako aj zo záverov obsiahnutých v bodoch 155 a 156 tohto rozsudku podľa nej vyplýva, že podľa Všeobecného súdu Komisia nesporne predložila dôkazy o tom, že rozdiely v iných faktoroch, než sú faktory uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až j) základného nariadenia, a to rozdiely týkajúce sa nevratnej DPH, ovplyvnili porovnateľnosť cien. Všeobecný súd mal z toho v bode 158 napadnutého rozsudku správne vyvodiť, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. k) uvedeného nariadenia bola odôvodnená.
– Posúdenie Súdneho dvora
237 Na úvod treba uviesť, že spoločnosti skupiny Sinopec nekritizujú rozhodnutie Všeobecného súdu v bodoch 154 až 156 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia preukázala potrebu upraviť normálnu hodnotu smerom nahor, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie vzhľadom na skutočnosť, že vývozná cena zahŕňala sumu zodpovedajúcu nevratnej DPH, zatiaľ čo normálna hodnota bola vytvorená bez DPH.
238 Naopak vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bode 157 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia vychádzala z nesprávneho právneho základu, keď pristúpila k úprave normálnej hodnoty smerom nahor o nevratnú DPH na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, ale že toto pochybenie nemalo rozhodujúci vplyv na posúdenie Komisie, keďže túto úpravu bolo možné platne vykonať na základe článku 2 ods. 10 písm. k) uvedeného nariadenia.
239 Treba však konštatovať, že Všeobecný súd pritom nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.
240 V prvom rade totiž Všeobecný súd v bode 157 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, podľa ktorého možno vykonať úpravu z dôvodu rozdielov týkajúcich sa iných faktorov, ktoré nie sú stanovené v článku 2 ods. 10 písm. a) až j) tohto nariadenia, ak sa preukáže, že tieto rozdiely ovplyvňujú porovnateľnosť cien, a konkrétne, ak kupujúci systematicky platia rozdielne ceny na domácom trhu z dôvodu týchto rozdielov, umožňoval Komisii vykonať predmetnú úpravu s cieľom obnoviť symetriu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou dotknutého výrobku, ako aj zabezpečiť spravodlivé porovnanie týchto dvoch hodnôt.
241 Všeobecný súd teda správne konštatoval, že v prejednávanej veci bola splnená podmienka uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, podľa ktorej je žiadateľ o úpravu povinný preukázať, že rozdiely uvedené v tomto ustanovení majú vplyv na porovnateľnosť cien.
242 V tejto súvislosti je nepochybne pravda, že Všeobecný súd sa v bode 158 napadnutého rozsudku zrejme domnieval, že časť vety „najmä ak [kupujúci] sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku [týchto rozdielov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien]“, uvedená v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, sa má chápať tak, že stanovuje „druhú podmienku“ uplatnenia tohto ustanovenia, ktorá je tiež v prejednávanej veci splnená.
243 Ako však uviedol aj generálny advokát v bode 233 svojich návrhov, nejde o dodatočnú podmienku, ale o situáciu, v ktorej by bola splnená podmienka týkajúca sa preukázania, že predmetný rozdiel ovplyvňuje porovnateľnosť cien.
244 Ako totiž potvrdzuje výraz „najmä“, nejde o podmienku, ktorá by mala byť splnená vždy, keď sa predpokladá úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, ale len o situáciu, v ktorej možno takúto úpravu vykonať, keďže v takom prípade by sa malo usudzovať, že bolo z právneho hľadiska dostatočne preukázané, že existujú rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien.
245 Treba dodať, že ak by sa mal článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia vykladať inak, toto ustanovenie by sa neuplatnilo, ak by sa normálna hodnota tak, ako v prejednávanej veci, nevypočítala na základe predaja na domácom trhu, ale by bola vytvorená na základe výrobných nákladov, čo by malo za následok, že vzhľadom na to, že toto ustanovenie predstavuje zostatkovú kategóriu predpokladov iných než tie, ktoré sú výslovne uvedené v písmenách a) až j) tohto článku 2 ods. 10, v ktorých možno vykonať úpravu, nebolo by možné vykonať žiadnu úpravu, hoci by existoval rozdiel ovplyvňujúci porovnateľnosť cien a brániaci spravodlivému porovnaniu medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou z ustanovení úvodnej časti uvedeného článku 2 ods. 10.
246 Odlišný výklad by bol navyše nezlučiteľný so zásadou už pripomenutou v bode 110 tohto rozsudku, podľa ktorej sa povinnosť vykonať spravodlivé porovnanie uplatňuje vo všetkých antidumpingových prešetrovaniach bez ohľadu na metódu použitú na určenie normálnej hodnoty, a teda aj vtedy, keď je normálna hodnota vytvorená, ako je to v prejednávanej veci.
247 Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia spoločnosti skupiny Sinopec, z článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia nemožno vyvodiť, že úprava, ktorá je v ňom stanovená, sa neuplatní v prípade vytvorenia normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a tohto nariadenia, pretože takáto vytvorená normálna hodnota údajne vylučuje zohľadnenie skutočnej ceny na domácom trhu.
248 Ďalej, ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bode 235 svojich návrhov, ak je úprava potrebná na zabezpečenie spravodlivého porovnania v zmysle ustanovení úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia a ak sa preukáže, že zistené rozdiely ovplyvňujú porovnateľnosť cien, ako to vyžaduje článok 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia, taká chyba klasifikácie úpravy, akej sa Komisia dopustila v spornom nariadení tým, že odôvodnila úpravu na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, má čisto formálnu povahu, keďže tieto dve ustanovenia upravujú podmienku uplatňujúcu sa rovnako, a to preukázanie existencie rozdielu ovplyvňujúceho porovnateľnosť cien. Pochybenie Komisie konštatované Všeobecným súdom teda nemá vplyv na platnosť sporného nariadenia, keďže nemalo rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Komisie, že bola potrebná úprava normálnej hodnoty smerom nahor o nevratnú DPH, ako o tom Všeobecný súd správne rozhodol v bode 157 napadnutého rozsudku (pozri analogicky rozsudok z 3. decembra 1996, Portugalsko/Rada,C-268/94, EU:C:1996:461, bod 79).
249 Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie spoločností skupiny Sinopec, podľa ktorého sa Všeobecný súd neobmedzil na preskúmanie zákonnosti sporného nariadenia, keďže podľa nich opravil nesprávne právne posúdenia, z ktorých vychádzala Komisia pri klasifikácii predmetnej úpravy, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že išiel nad rámec požadovanej úrovne súdneho preskúmania tým, že nahradil posúdenie Komisie vlastným posúdením, ak sa opiera o dôkazy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia Komisie uvedeného v spornom akte a ak je jeho posúdenie v súlade s výrokom tohto aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia,C-81/10 P, EU:C:2011:811, bod 33).
250 Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania spoločností skupiny Sinopec treba zamietnuť.
O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 6a základného nariadenia
– Argumentácia účastníkov konania
251 Druhým odvolacím dôvodom vzájomného odvolania spoločnosti skupiny Sinopec tvrdia, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, keď v bode 158 napadnutého rozsudku rozhodol, že normálna hodnota vytvorená na základe tohto ustanovenia „nahrádza cenu dotknutého výrobku na domácom trhu krajiny vývozcu“.
252 Keďže podľa znenia uvedeného ustanovenia Komisia použije vytvorenie normálnej hodnoty len „ak sa… zistí, že… vzhľadom na existenciu výrazných deformácií… vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine“, táto inštitúcia podľa nich nemôže zohľadniť predaj na domácom trhu. Cieľom článku 2 ods. 6a základného nariadenia teda nie je stanoviť alebo nahradiť cenu predaja na domácom trhu.
253 Preto jedna z podmienok na vykonanie úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, a to preukázanie, že „[kupujúci] sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu“, podľa nich nie je splnená, ak je normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.
254 Kuraray namieta neprípustnosť druhého odvolacieho dôvodu, keďže nie je formulovaný jasne a presne. Komisia podporovaná spoločnosťou Kuraray spochybňuje dôvodnosť týchto tvrdení spoločností skupiny Sinopec.
– Posúdenie Súdneho dvora
255 Pokiaľ ide v prvom rade o prípustnosť druhého odvolacieho dôvodu, stačí konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Kuraray, tento odvolací dôvod je formulovaný dostatočne jasne a presne na to, aby umožnil Súdnemu dvoru preskúmať jeho dôvodnosť.
256 Druhý odvolací dôvod je preto prípustný.
257 V druhom rade, pokiaľ ide o vec samu, tomuto druhému odvolaciemu dôvodu však nemožno vyhovieť.
258 Na jednej strane totiž, ako už bolo uvedené v bodoch 242 až 246 tohto rozsudku, časť vety „najmä ak [kupujúci] sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch“ uvedenú v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia nemožno chápať tak, že stanovuje dodatočnú podmienku uplatnenia tohto ustanovenia.
259 Na druhej strane, pokiaľ ide o výhradu spoločností skupiny Sinopec proti bodu 158 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom v ňom Všeobecný súd konštatoval, že normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia „nahrádza cenu dotknutého výrobku na domácom trhu krajiny vývozcu“, treba uviesť, že táto úvaha podporuje konštatovanie uvedené v tom istom bode, podľa ktorého „druhá podmienka stanovená v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia je v prejednávanej veci splnená“. Vzhľadom na to, že článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia nestanovuje dodatočnú podmienku uplatnenia, prípadná nesprávnosť takejto úvahy nemá vplyv na záver Všeobecného súdu uvedený v bode 159 napadnutého rozsudku. Túto výhradu treba teda zamietnuť ako neúčinnú.
260 Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania spoločností skupiny Sinopec treba zamietnuť.
O treťom odvolacom dôvode založenom na skreslení dôkazov
– Argumentácia účastníkov konania
261 Tretím odvolacím dôvodom vzájomného odvolania spoločnosti skupiny Sinopec vytýkajú Všeobecnému súdu, že skreslil dôkazy, keď v bode 156 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia preukázala potrebu úpravy z dôvodu nevratnej DPH bez toho, aby zohľadnila rozhodnutie United States Court of International Trade (federálny súd Spojených štátov pre medzinárodný obchod), hoci ich riadne predložili. Napadnutý rozsudok totiž podľa nich nijako nespomína tento dôkaz, ktorý je však podstatný.
262 Kuraray tvrdí, že tento odvolací dôvod je neprípustný, keďže neumožňuje s istotou určiť, ktorého bodu napadnutého rozsudku sa týka, a že je nedostatočne jasný a presný. Komisia, ktorú podporuje Kuraray, spochybňuje dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu.
– Posúdenie Súdneho dvora
263 V prvom rade na rozdiel od toho, čo tvrdí Kuraray, treba konštatovať, že tretí odvolací dôvod je prípustný, keďže sa týka bodu 156 napadnutého rozsudku, a že je dostatočne jasný a presný na to, aby ho Súdny dvor mohol vecne preskúmať.
264 Tomuto odvolaciemu dôvodu však v každom prípade nemožno vyhovieť.
265 Ako totiž bolo pripomenuté v bode 133 tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav alebo dôkazy, prináleží mu presne označiť dôkazy, ktoré mal Všeobecný súd skresliť, a preukázať chyby v analýze, ktoré mali Všeobecný súd pri jeho posúdení viesť k tomuto skresleniu, ktoré musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.
266 Tretí odvolací dôvod, ktorý uvádzajú spoločnosti skupiny Sinopec a ktorého obsah je uvedený v bode 261 tohto rozsudku, zjavne nezodpovedá požiadavkám stanoveným touto judikatúrou.
267 Navyše je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo každú úvahu vyjadrenú účastníkmi sporu, v dôsledku čoho odôvodnenie môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok zo 7. júna 2018, Equipolymers a i./Rada, C-363/17 P, EU:C:2018:402, bod 46 a citovaná judikatúra).
268 Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod vzájomného odvolania treba zamietnuť.
O štvrtom odvolacom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia a práva byť vypočutý
– Argumentácia účastníkov konania
269 Štvrtým odvolacím dôvodom vzájomného odvolania spoločnosti skupiny Sinopec kritizujú body 150 až 156 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd rozhodol, že odôvodnenie 388 sporného nariadenia nie je nedostatočne odôvodnené a treba ho chápať v tom zmysle, že na zabezpečenie spravodlivého porovnania sa vyžadovala úprava normálnej hodnoty smerom nahor vzhľadom na skutočnosť, že vývozná cena zahŕňala sumu nevratnej DPH, zatiaľ čo normálna hodnota bola vytvorená bez DPH.
270 Na jednej strane tieto spoločnosti tvrdia, že Všeobecný súd porušil ich právo byť vypočutý, keďže po zmene právneho základu úpravy vykonanej Všeobecným súdom sa im neumožnilo predložiť Komisii tvrdenia, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré podmienky uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia neboli v prejednávanej veci splnené, a že nemožno vylúčiť, že Komisia by nevykonala predmetnú úpravu, ak by tieto spoločnosti mohli v tejto súvislosti predložiť svoje tvrdenia.
271 Na druhej strane uvedené spoločnosti tvrdia, že vzhľadom na to, že okamžite a výslovne požiadali Komisiu, aby im poskytla vysvetlenie, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa domnievala, že bola potrebná úprava z dôvodu nevratnej DPH, nemožno sa domnievať, že povinnosť odôvodnenia, ktorú mala táto inštitúcia dodržať v spornom nariadení, mohla byť platne a posteriori splnená Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku.
272 Komisia, ktorú podporuje Kuraray, spochybňuje dôvodnosť týchto tvrdení.
– Posúdenie Súdneho dvora
273 Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu založenú na porušení práva byť vypočutý, spoločnosti skupiny Sinopec v podstate tvrdia, že sa im neumožnilo predložiť Komisii svoje tvrdenia, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa domnievali, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.
274 Túto prvú výhradu nemožno prijať.
275 Na jednej strane je totiž nesporné, že spoločnosti skupiny Sinopec mohli pred Všeobecným súdom skutočne uviesť svoje tvrdenia, podľa ktorých nebola splnená podmienka uplatnenia týkajúca sa preukázania existencie rozdielu ovplyvňujúceho porovnateľnosť cien, pričom táto podmienka je spoločná pre písmená b) a k) článku 2 ods. 10 základného nariadenia a navyše sa všeobecne uplatňuje na všetky osobitné úpravy vymenované v písmenách a) až k) tohto článku 2 ods. 10, ako to vyplýva z druhej vety ustanovení úvodnej časti uvedeného článku 2 ods. 10.
276 Tieto spoločnosti tak mohli spochybniť, ako vyplýva z bodov 153 až 155 napadnutého rozsudku, potrebu vykonať úpravu normálnej hodnoty smerom nahor až do výšky nevratnej DPH zaťažujúcej vývoznú cenu, o ktorú ide v odôvodnení 388 sporného nariadenia.
277 Na druhej strane v rozsahu, v akom spoločnosti skupiny Sinopec tvrdia, že ich právo byť vypočuté nebolo dodržané, pokiaľ ide konkrétne o údajnú dodatočnú podmienku uplatnenia, ktorá mala vyplývať z časti vety „najmä ak [kupujúci] sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku [týchto rozdielov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien]“, uvedenej v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, je pravda, že Súdny dvor vo svojej judikatúre zdôraznil, že dotknutým spoločnostiam musí byť v každom prípade v priebehu správneho konania umožnené účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudok z 27. júna 1991, Al-Jubail Fertilizer/Rada, C-49/88, EU:C:1991:276, bod 17).
278 Ako však vyplýva z bodov 262 až 265 tohto rozsudku, táto časť vety nestanovuje dodatočnú podmienku, ktorá by mala byť splnená na to, aby bolo možné požadovať úpravu na základe tohto ustanovenia.
279 Preto keď tak, ako v prejednávanej veci, Komisia po tom, čo preukázala existenciu rozdielov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien, ktoré nie sú uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až j) základného nariadenia, teda v prejednávanej veci rozdielu spôsobeného nevratnou DPH zaťažujúcou vývozné ceny, mohla dospieť k záveru, že bolo potrebné vykonať úpravu normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. k) tohto nariadenia, takýto záver nemožno v žiadnom prípade spochybniť z dôvodu, že kupujúci mali v skutočnosti sústavne platiť rozdielne ceny na domácom trhu z dôvodu týchto rozdielov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien.
280 Za týchto podmienok, ako uviedol aj generálny advokát v bode 257 svojich návrhov, výhrada spoločností skupiny Sinopec založená na tom, že nemohli uplatniť svoje tvrdenia, ktorými chceli preukázať, že táto okolnosť nebola v prejednávanej veci preukázaná, musí byť zamietnutá.
281 Pokiaľ ide v druhom rade o výhradu, ktorú spoločnosti skupiny Sinopec vyvodzujú z porušenia povinnosti odôvodnenia, treba konštatovať, že v prejednávanej veci Všeobecný súd objasnil obsah odôvodnenia 388 sporného nariadenia po tom, čo Komisia predložila určité prílohy k svojmu administratívnemu spisu obsahujúce správy o overení zaslané týmto spoločnostiam, a s prihliadnutím na spresnenia poskytnuté touto inštitúciou, ako vyplýva z bodov 153 až 155 napadnutého rozsudku.
282 Je pravda, že obsah odôvodnenia 388 sporného nariadenia nebol ľahko pochopiteľný, ako to navyše zdôraznil Všeobecný súd v bode 149 napadnutého rozsudku. Zohľadnenie príloh a vysvetlení Komisie Všeobecným súdom na účely objasnenia ich obsahu však tvorí súčasť výkonu jeho zvrchovanej právomoci posúdenia dôvodov sporného nariadenia, najmä vzhľadom na kontext, do ktorého tieto dôvody patria. Všeobecnému súdu nemožno v žiadnom prípade vytýkať, že tým a posteriori nahradil odôvodnenie poskytnuté Komisiou v spornom nariadení vlastným odôvodnením.
283 Za týchto podmienok Všeobecný súd mohol bez toho, aby mu bolo možné vytýkať, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia, rozhodnúť, že odôvodnenie 388 sporného nariadenia obsahuje dostatočné odôvodnenie na to, aby umožnilo dotknutým osobám pochopiť dôvody, ktoré viedli Komisiu k úprave normálnej hodnoty z dôvodu nevratnej DPH zahrnutej do vývoznej ceny.
284 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 152 napadnutého rozsudku správne vychádzal z judikatúry Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že nariadenie stanovujúce antidumpingové clá musí obsahovať podstatu odôvodnenia Komisie, ale nemusí obsahovať konkrétne odôvodnenie pre každé z mnohých skutkových tvrdení uvedených dotknutými osobami. Všeobecný súd tak môže požiadať Komisiu o doplňujúce vysvetlenia a zohľadniť ich pri svojom preskúmaní, pokiaľ sa zakladajú na skutočnostiach, ktoré sú súčasťou spisu Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube,C-891/19 P, EU:C:2022:38, body 92, 93, 95 a 96, ako aj citovanú judikatúru).
285 Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod vzájomného odvolania, a teda aj toto odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.
O žalobe na Všeobecný súd
286 V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.
287 Keďže v prejednávanej veci bola žaloba podaná na Všeobecný súd založená na žalobných dôvodoch, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a ktorých preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo na dokazovanie zo spisu, Súdny dvor sa domnieva, že stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci a že o tejto žalobe treba vydať konečný rozsudok v rozsahu sporu, ktorý mu bol predložený (pozri analogicky rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol,C-755/21 P, EU:C:2024:202, bod 112 a citovanú judikatúru).
288 V tejto súvislosti vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa ním vyhovelo druhej výhrade tretieho žalobného dôvodu, ako aj prvej a druhej časti druhého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, a v dôsledku toho sa zrušilo sporné nariadenie v rozsahu uvedenom v bode 1 jeho výroku, treba preskúmať len túto výhradu a tieto časti uvedenej žaloby.
289 Pokiaľ ide v prvom rade o druhú výhradu tretieho žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, ktorú spoločnosti skupiny Sinopec založili na porušení článku 18 základného nariadenia v tom, že Komisia v spornom nariadení rozhodla použiť ako „dostupné skutočnosti“ v zmysle tohto ustanovenia najvyššie normálne hodnoty pre ten istý druh výrobku vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, z bodov 78 až 83 tohto rozsudku vyplýva, že v odôvodneniach 329 a 333 sporného nariadenia Komisia nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď pristúpila k tejto voľbe, v dôsledku čoho túto výhradu treba zamietnuť.
290 Pokiaľ ide ďalej o prvú a druhú časť druhého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, treba konštatovať, že pokiaľ ide na jednej strane o druhú časť, z bodov 132 až 150 tohto rozsudku vyplýva, že Komisia neporušila požiadavku spravodlivého porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, ktorú ukladajú ustanovenia úvodnej časti článku 2 ods. 10 základného nariadenia tým, že od vývoznej ceny odpočítala sporné náklady s cieľom znížiť túto cenu na úroveň výstupu „zo závodu“ bez toho, aby takéto náklady odpočítala aj od normálnej hodnoty, zatiaľ čo podľa spoločností skupiny Sinopec takéto náklady tvorili „s najväčšou pravdepodobnosťou“ časť PVA nákladov tureckého vyvážajúceho výrobcu Ilkalem a Komisia ich použila na vytvorenie normálnej hodnoty, a teda dumpingového rozpätia spoločností skupiny Sinopec.
291 Na druhej strane, pokiaľ ide o prvú časť druhého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom založenú na porušení článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bode 268 svojich návrhov, preskúmanie tejto časti si vyžaduje posúdiť, či vzhľadom na ich príslušnú dôkaznú silu päť prvkov uvedených v bode 80 napadnutého rozsudku predstavuje ako celok súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov na účely dôkazu, že funkcie vykonávané spoločnosťou Sinopec Central-China boli rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
292 V tejto súvislosti treba uviesť, že ako v podstate zdôraznil aj generálny advokát v bodoch 269 až 273 svojich návrhov, žiadny z týchto piatich prvkov nemá takú dôkaznú silu, aby sám osebe predstavoval rozhodujúci dôkaz o tom, že funkcie vykonávané spoločnosťou Sinopec Central-China by boli porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, v dôsledku čoho by boli splnené podmienky uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.
293 V rámci celkového posúdenia, ktoré si vyžaduje preskúmanie uplatniteľnosti tohto ustanovenia, treba tiež zohľadniť, že ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bodoch 270 a 273 svojich návrhov, je nesporné, že v prejednávanej veci druhý a piaty prvok majú, hoci sú relevantné na účely tohto posúdenia, len obmedzenú dôkaznú hodnotu.
294 Ako totiž vyplýva z bodov 88 až 93 a bodov 103 až 110 napadnutého rozsudku, na jednej strane sa objem priameho predaja na vývoz týka len obmedzeného počtu predajov do Spojených štátov, čo možno vysvetliť skutočnosťou, že na tento priamy predaj sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia uplatňované v tejto tretej krajine na Sinopec Central-China, a na druhej strane objem predaja tejto poslednej uvedenej spoločnosti, pokiaľ ide o výrobky kúpené od iných výrobcov než Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia, je tiež obmedzený a všetky tieto predaje boli určené prepojenej spoločnosti so sídlom v Číne.
295 Rovnako aj tretí prvok týkajúci sa priameho predaja uskutočneného v Číne spoločnosťami Sinopec Chongqing a Sinopec Ningxia má obmedzenú dôkaznú silu, keďže predaj na vývoz a predaj na domácom trhu vyvážajúceho výrobcu môžu zahŕňať odlišné spoločnosti, ktoré sú alebo nie sú prepojené, alebo odlišné interné oddelenia predaja.
296 S prihliadnutím na tieto okolnosti treba dospieť k záveru, že vzhľadom na ich príslušnú dôkaznú silu päť prvkov uvedených v bode 80 napadnutého rozsudku, posudzovaných ako celok, nepredstavuje súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré by z právneho hľadiska dostatočne preukazovali, že funkcie vykonávané spoločnosťou Sinopec Central-China by boli rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, v dôsledku čoho treba konštatovať, že podmienky uplatnenia článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia nie sú v prejednávanej veci splnené.
297 V dôsledku toho treba vyhovieť prvej časti druhého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom založenej na porušení článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.
298 Z toho vyplýva, že sporné nariadenie treba zrušiť v rozsahu, v akom sa týka spoločností skupiny Sinopec, v časti, v ktorej Komisia na účely výpočtu sadzby antidumpingového cla na dovoz PVAL vyrábaných a predávaných uvedenými spoločnosťami do Únie vykonala úpravy vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.
O trovách
299 V súlade s článkom 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám vydá konečný rozsudok vo veci, rozhodne aj o trovách konania.
300 Článok 138 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, vo svojom odseku 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté, a vo svojom odseku 3 stanovuje, že ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania, pokiaľ Súdny dvor vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nepovažuje za oprávnené, aby účastník konania znášal vlastné trovy konania a bol povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.
301 Keďže v prejednávanej veci Komisia navrhla uložiť spoločnostiam skupiny Sinopec povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a tieto spoločnosti nemali úspech v konaní týkajúcom sa hlavného odvolania ani vzájomného odvolania a vo veľkej miere ani v konaní pred Všeobecným súdom, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť jednak všetky trovy konania Komisie, ktoré jej vznikli v rámci hlavného odvolania a vzájomného odvolania, a jednak 80 % trov konania, ktoré jej vznikli v prvostupňovom konaní. Komisia je povinná znášať 20 % svojich trov konania vynaložených v prvostupňovom konaní.
302 Podľa článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku, ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, možno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania len vtedy, ak sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedľajší účastník na konaní zúčastnil, Súdny dvor môže rozhodnúť, že bude znášať svoje vlastné trovy konania.
303 V dôsledku toho je opodstatnené rozhodnúť, že Wegochem a Kuraray znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v konaní v oboch stupňoch.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 21. februára 2024, Sinopec Chongqing SVW Chemical a. i./Komisia (T-762/20, EU:T:2024:113), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa vyhovelo druhej výhrade tretieho žalobného dôvodu, ako aj prvej a druhej časti druhého žalobného dôvodu, a v akom bolo zrušené vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1336 z 25. septembra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako je uvedené v bode 1 jeho výroku.
2. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1336 sa zrušuje vo vzťahu k spoločnostiam Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd, Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd a Central-China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd v rozsahu, v akom Komisia na účely výpočtu sadzby antidumpingového cla na dovoz polyvinylalkoholov vyrábaných a predávaných uvedenými spoločnosťami do Európskej únie vykonala úpravy vývoznej ceny smerom nadol podľa článku 2 ods. 10 písm. i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017.
3. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
4. Vzájomné odvolanie spoločností Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd, Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd a Central-China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd sa zamieta.
5. Sinopec Chongqing SVW Chemical Co. Ltd, Sinopec Great Wall Energy & Chemical (Ningxia) Co. Ltd a Central-China Company, Sinopec Chemical Commercial Holding Co. Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci hlavného odvolania a vzájomného odvolania, ako aj 80 % trov konania, ktoré vznikli Komisii v prvostupňovom konaní.
6. Európska komisia znáša 20 % svojich vlastných trov konania, ktoré jej vznikli v prvostupňovom konaní.
7. Wegochem Europe BV a Kuraray Europe GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v konaní v oboch stupňoch.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: angličtina