Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 3. septembra 2026 (*1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Smernica 2001/29/ES – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Článok 2 písm. a) – Pojem ‚dielo‘ – Krátky text uverejnený na sociálnej sieti a prevzatý do online denníka – Článok 5 – Výnimky a obmedzenia – Článok 5 ods. 3 písm. c) – Spravodajstvo o aktuálnych udalostiach – Úroveň harmonizácie – Článok 5 ods. 5 – Trojstupňový test“
Vo veci C-598/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Înalta Curte de Casaţie şi Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) zo 14. mája 2024 a doručený Súdnemu dvoru 16. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
CY
proti
Gândul Media Network SRL,
HO,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin (spravodajca), M. Gavalec a Z. Csehi,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– CY, v zastúpení: I. Nicolescu, avocată,
– rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, R. Antonie a M. Chicu, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a E. A. Stamate, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 18. decembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. a) a článku 5 ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane CY, učiteľkou, a na druhej strane spoločnosťou Gândul Media Network SRL, ktorá je správkyňou internetovej stránky on-line denníka Gândul, a HO, novinárom, vo veci uverejnenia textu napísaného CY na tejto stránke novinárom HO v rozpore s autorským právom, ktorého je CY nositeľkou.
Právny rámec
Medzinárodné právo
3 Článok 2 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel podpísaného v Berne 9. septembra 1886 (Parížsky akt z 24. júla 1971) v znení zmien z 28. septembra 1979 (ďalej len „Bernský dohovor“) v odseku 1 stanovuje:
„Výraz ‚literárne a umelecké diela‘ zahŕňa všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia, ako: knihy, brožúry a iné písomné diela; prednášky, preslovy, kázne a iné diela takej istej povahy…“
4 Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) prijala 20. decembra 1996 v Ženeve zmluvu WIPO o autorskom práve, ktorá nadobudla účinnosť 6. marca 2002. Táto zmluva bola schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 (Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6; Mim. vyd. 11/033, s. 208). Podľa článku 1 ods. 4 uvedenej zmluvy:
„Zmluvné strany budú dodržiavať články 1 až 21 a Dodatok (Prílohu) Bernského dohovoru.“
Právo Európskej únie
5 Článok 2 smernice 2001/29, nazvaný „Právo rozmnožovania“, stanovuje:
„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:
a) pre autorov k ich dielam;
…“
6 Článok 5 tejto smernice, nazvaný „Výnimky a obmedzenia“, v odseku 3 písm. c) a v odseku 5 stanovuje:
„3. Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práv poskytnutých podľa článkov 2 a 3 v nasledujúcich prípadoch:
…
c) rozmnoženie v tlači, verejný prenos alebo sprístupňovanie zverejnených článkov o bežných [aktuálnych – neoficiálny preklad] hospodárskych, politických alebo náboženských témach alebo vysielaných diel alebo iných predmetov ochrany toho istého charakteru, v prípadoch, keď takéto použitie nie je výslovne vyhradené a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora alebo použitie diel alebo iných predmetov ochrany v súvislosti so spravodajstvom o bežných [aktuálnych – neoficiálny preklad] udalostiach v rozsahu oprávnenom [odôvodnenom – neoficiálny preklad] informatívnym účelom a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora, ak sa neukáže, že to nie je možné;
…
5. Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv.“
Rumunské právo
7 Článok 35 ods. 1 a 2 Legea nr. 8/1996 privind dreptul de autor și drepturile conexe (zákon č. 8/1996 o autorských právach a s nimi súvisiacich právach) zo 14. marca 1996 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 60 z 26. marca 1996) stanovuje:
„1. Bez súhlasu autora a bez zaplatenia akejkoľvek odmeny sa povoľujú nasledujúce použitia predtým zverejneného diela, pokiaľ takéto použitia zodpovedajú osvedčeným postupom, nezasahujú do bežného využívania diela a nespôsobujú ujmu autorovi ani nositeľom užívacích práv:
…
2. Za podmienok uvedených v odseku 1 sa povoľujú rozmnožovanie, šírenie, vysielanie alebo verejný prenos, ktorých účelom nie je priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech:
…
c) krátkych úryvkov diel v kontexte informovania o aktuálnych udalostí, ale len v rozsahu odôvodnenom informatívnym účelom;
…“
8 Článok 35 tohto zákona v odseku 4 stanovuje, najmä vzhľadom na prípady uvedené v odseku 2 písm. c) tohto článku, povinnosť uviesť zdroj a meno autora použitého diela, ak sa neukáže, že je to nemožné.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
9 Dňa 8. septembra 2021 žalobkyňa vo veci samej, CY, učiteľka v škole, uverejnila na svojej facebookovej stránke text v rozsahu 22 riadkov s názvom „Stručná príručka pre rodičov pri nástupe do školy na začiatku školského roka“. V ňom najmä uviedla, že si neželá dostávať dary od rodičov svojich žiakov.
10 Dňa 14. septembra 2021 HO, novinár, uverejnil na internetovej stránke on-line denníka Gândul článok s názvom „Bezprecedentný odkaz od učiteľky pre rodičov, ktorí jej chcú ponúkať dary na začiatku školského roka“. V tomto článku bol prebratý celý text, ktorý uverejnila CY, a to bez jej predchádzajúceho súhlasu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že meno žalobkyne vo veci samej, ako aj zdroj tohto textu boli prostredníctvom hypertextového odkazu na túto facebookovú stránku pridané až neskôr.
11 CY podala žalobu na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko), ktorou sa domáhala jednak určenia, že boli porušené jej autorského práva a jednak náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku tohto porušenia. Rozsudkom z 26. apríla 2022 tento súd zamietol uvedenú žalobu z dôvodu, že predmetný text nemôže podliehať ochrane autorských práv. Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) potvrdil tento rozsudok rozsudkom z 3. mája 2023.
12 CY podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Pred týmto súdom sa nastoľuje otázka, či predmetný text možno kvalifikovať ako „dielo“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2001/29.
13 Pokiaľ tento text má byť kvalifikovaný ako dielo, uvedený súd sa pýta aj na rozsah výnimky z práva rozmnožovania stanovenej v článku 5 ods. 3 písm. c) druhej alternatíve tejto smernice, v rozsahu, v akom sa týka „použitia diel alebo iných predmetov ochrany v súvislosti so spravodajstvom o aktuálnych udalostiach“.
14 Predkladajúci vnútroštátny súd chce mať na jednej strane jasno v tom, či rozmnožovanie textu, uverejneného na sociálnej sieti, ktorý vyjadruje názor na spoločenské praktiky považované za nevhodné v školskom prostredí, prostredníctvom internetovej stránky on-line denníka môže predstavovať „spravodajstvo o aktuálnych udalostiach“ v zmysle tohto ustanovenia. Pýta sa najmä, či sa výnimka stanovená v článku 5 ods. 3 písm. c) druhej alternatíve smernice 2001/29 uplatní, ak toto rozmnožovanie nie je spojené s možnosťou verejnej diskusie.
15 Tento súd sa na druhej strane pýta na hranice, ktoré vymedzujú túto výnimku, keďže vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, v podstate stanovuje, že krátke úryvky diel je dovolené rozmnožovať, pokiaľ ich účelom nie je priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech. Keďže tieto podmienky sa nenachádzajú v znení článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29, uvedený súd sa pýta, či uplatnenie uvedenej výnimky v článku 35 zákona č. 8/1996 o autorských právach a s nimi súvisiacich právach je zlučiteľné s uvedeným článkom 5 ods. 3 písm. c).
16 Za týchto okolností Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Majú sa ustanovenia článku 2 písm. a) [smernice 2001/29] vykladať v tom zmysle, že text uverejnený na sociálnej sieti, ktorý vyjadruje názor týkajúci sa spoločenských praktík považovaných za nevhodné, možno považovať za dielo chránené autorskými právami?
2. Majú sa ustanovenia článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje použiť na informačné účely o aktuálnych udalostiach iba krátke úryvky z diela, nie však dielo ako celok, najmä ak má krátku dĺžku, a to len pod podmienkou neexistencie priameho alebo nepriameho, obchodného alebo ekonomického prospechu?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
17 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. a) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že text uverejnený na sociálnej sieti, ktorý vyjadruje názor na spoločenské praktiky považované za nevhodné, spadá pod pojem „dielo“ v zmysle tohto ustanovenia.
18 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 písm. a) tejto smernice členské štáty priznajú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame rozmnožovanie ich „diel“ akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou. Predmet možno teda chrániť autorským právom podľa uvedenej smernice, iba pokiaľ ho možno považovať za „dielo“ v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, bod 18).
19 Pojem „dielo“, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, je autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má vykladať a uplatňovať jednotne a ktorý predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Na jednej strane sa vyžaduje, aby dotknutý predmet bol originálny v tom zmysle, že predstavuje vlastný duševný výtvor jeho autora. Na druhej strane kvalifikácia ako „dielo“ v zmysle smernice 2001/29 je vyhradená prvkom, ktoré sú vyjadrením takejto duševnej tvorivej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2009, Infopaq International, C-5/08, EU:C:2009:465, body 37 a 39; z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C-310/17, EU:C:2018:899, body 35 až 37, ako aj z 24. októbra 2024, Kwantum Nederland a Kwantum België, C-227/23, EU:C:2024:914, bod 48).
20 Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, treba uviesť, že na to, aby sa predmet mohol považovať za originálny, je nevyhnutné a zároveň postačujúce, aby odrážal osobnosť jeho autora a bol prejavom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí (rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel, C-683/17, EU:C:2019:721, bod 30 a citovaná judikatúra).
21 Pokiaľ ide o druhú z uvedených podmienok, Súdny dvor spresnil, že pojem „dielo“ uvedený v smernici 2001/29 nevyhnutne vyžaduje existenciu dostatočne presne a objektívne identifikovateľného predmetu ochrany (rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C-310/17, EU:C:2018:899, bod 40, a z 12. septembra 2019, Cofemel, C-683/17, EU:C:2019:721, bod 32).
22 Z toho vyplýva, že ak predmet vykazuje vlastnosti pripomenuté v bode 19 tohto rozsudku, a teda je dielom, musí v tomto postavení požívať ochranu podľa autorského práva v súlade s touto smernicou (rozsudky z 12. septembra 2019, Cofemel, C-683/17, EU:C:2019:721, bod 35, a z 24. októbra 2024, Kwantum Nederland a Kwantum België, C-227/23, EU:C:2024:914, bod 49).
23 Okrem toho treba pripomenúť, že hoci Únia nie je zmluvnou stranou Bernského dohovoru, napriek tomu je na základe článku 1 ods. 4 zmluvy WIPO o autorskom práve povinná dodržiavať najmä článok 2 ods. 1 tohto dohovoru. Výraz literárne a umelecké diela v znení tohto posledného ustanovenia zahŕňa všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia, ako sú knihy, brožúry a „iné písomné diela“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C-310/17, EU:C:2018:899, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru).
24 Vzhľadom na mimoriadne široké znenie uvedeného ustanovenia preto nemožno vylúčiť, že text uverejnený na sociálnej sieti, v ktorom autor vyjadruje svoj názor na spoločenské praktiky považované za nevhodné, predstavuje vlastný duševný výtvor jeho autora a možno ho preto kvalifikovať ako „dielo“ v zmysle smernice 2001/29.
25 Za týchto okolností sú na účely kvalifikácie textu ako „diela“ v zmysle smernice 2001/29 irelevantné také prvky, akými sú jeho dĺžka, uverejnenie online, ako aj prípadná príslušnosť textu k vopred určenému literárnemu žánru, pokiaľ tieto prvky nie sú výsledkom pravidiel, technických úvah alebo obmedzení, ktoré neponechali priestor na výkon tvorivej voľnosti zo strany jeho autora. V takom prípade sa tento text nemôže považovať za text, ktorý má originalitu potrebnú na to, aby predstavoval dielo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel, C-683/17, EU:C:2019:721, bod 31).
26 Na účely učenia, či text alebo jeho časti možno kvalifikovať ako „diela“ v zmysle smernice 2001/29, a teda môžu byť chránené autorským právom, musí totiž vnútroštátny súd overiť, či mohol autor pri vypracovaní tohto textu urobiť slobodné a kreatívne rozhodnutia, ktoré môžu čitateľovi sprostredkovať originalitu dotknutého predmetu, pričom taká originalita je dôsledkom výberu, usporiadania a kombinácie slov, ktorými autor vyjadril svoju tvorivosť originálnym spôsobom a dospel tak k výsledku, ktorý je duševným výtvorom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2009, Infopaq International, C-5/08, EU:C:2009:465, body 45 až 48, ako aj z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, body 22 a 23).
27 S výhradou posúdenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa v prejednávanej veci vzhľadom na informácie poskytnuté predkladajúcim vnútroštátnym súdom zdá, že CY vypracovaním predmetného textu uskutočnila slobodné a tvorivé rozhodnutia, ktoré boli konkretizované v dostatočne presne a objektívne identifikovateľnom predmete.
28 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 písm. a) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že text uverejnený na sociálnej sieti, ktorý vyjadruje názor na spoločenské praktiky považované za nevhodné, spadá pod pojem „dielo“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ tento text predstavuje výsledok tvorivej duševnej činnosti odrážajúcej osobnosť jeho autora.
O druhej otázke
O prípustnosti
29 CY sa domnieva, že druhú prejudiciálnu otázku je potrebné zamietnuť ako neprípustnú, keďže nebola vznesená pred predkladajúcim vnútroštátny súdom, a teda je hypotetická.
30 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podanom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej. To isté platí, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje informáciami o skutkovom a právnom stave potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, EU:C:1995:463, body 59 a 61, ako aj z 12. októbra 2010, Rosenbladt, C-45/09, EU:C:2010:601, bod 33 a citovaná judikatúra).
31 V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta, či prípadná ochrana textu CY prostredníctvom autorských práv môže byť obmedzená výnimkou stanovenou v článku 5 ods. 3 písm. c) druhej alternatíve smernice 2001/29, ktorá by sa mohla uplatniť na skutkové okolnosti vo veci samej.
32 Za týchto okolností výklad požadovaný predkladajúcim vnútroštátnym súdom súvisí so skutkovými okolnosťami a predmetom sporu vo veci samej. Nie je teda zjavné, že by otázka položená predkladajúcim vnútroštátnym súdom bola hypotetická. Z toho vyplýva, že druhá otázka je prípustná.
O veci samej
33 Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 5 ods. 3 písm. c) druhá alternatíva smernice 2001/29 má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje výnimku alebo obmedzenie uvedené v tomto ustanovení na prevzatie krátkych úryvkov chráneného diela a ktorá zakazuje získať z tohto prevzatia priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech.
34 Na účely odpovede na druhú otázku je v prvom rade potrebné preskúmať otázku, či prevzatie textu uverejneného učiteľkou na začiatku školského roka na sociálnej sieti, v ktorom vyjadruje názor na spoločenské praktiky považované za nevhodné v školskom prostredí, do online denníka, môže predstavovať spravodajstvo o aktuálnych udalostiach v zmysle tohto ustanovenia.
35 Podľa tohto ustanovenia môžu totiž členské štáty stanoviť výnimky alebo obmedzenia výlučných práv rozmnožovania a verejného prenosu diel, pokiaľ ide o „použitie diel alebo iných predmetov ochrany v súvislosti so spravodajstvom o aktuálnych udalostiach v rozsahu odôvodnenom informatívnym účelom a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora, ak sa neukáže, že to nie je možné“.
36 V tejto súvislosti Súdny dvor na jednej strane rozhodol, že pojem „spravodajstvo“ obsiahnutý v článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 treba chápať ako činnosť spočívajúcu v poskytovaní informácií o konkrétnej aktuálnej udalosti bez toho, aby používateľ vykonal podrobnú analýzu takejto udalosti. Na druhej strane sa spravodajstvo musí týkať „aktuálnej udalosti“, t. j. udalosti charakterizovanej tým, že v okamihu, keď je predmetom spravodajstva, má verejnosť záujem byť o nej informovaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, body 66 a 67).
37 Vzhľadom na tento výklad nemožno vylúčiť, že prevzatie textu uverejneného učiteľkou na začiatku školského roka na sociálnej sieti, ktorý vyjadruje názor na spoločenské praktiky považované za nevhodné v školskom prostredí, do online denníka, by mohlo predstavovať aktuálnu udalosť v zmysle článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29.
38 Na jednej strane totiž, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 32 a 34 svojich návrhov, fungovanie školského systému je témou, o ktorej môže mať verejnosť záujem byť informovaná v okamihu, keď je predmetom spravodajstva. Na druhej strane rovnako ako bežný význam pojmu „spravodajstvo“ o udalosti nevyžaduje, aby používateľ vykonal podrobnú analýzu takejto udalosti, tento bežný význam nevyžaduje ani to, aby adresáti týchto informácií museli nevyhnutne reagovať.
39 Za okolností konania vo veci samej však prináleží príslušnému predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby určil, či text, ktorý uverejnila CY, informuje o aktuálnej udalosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 35 tohto rozsudku.
40 Pokiaľ ide v druhom rade o obmedzenia, ktoré môže členský štát uložiť výnimkám alebo obmedzeniam uvedeným v článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29, je potrebné na úvod pripomenúť, že rozsah voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri preberaní konkrétnej výnimky alebo konkrétneho obmedzenia do vnútroštátneho práva v zmysle článku 5 ods. 3 smernice 2001/29, treba posudzovať pre každý prípad jednotlivo, a to najmä na základe znenia tohto ustanovenia, keďže stupeň harmonizácie výnimiek a obmedzení predpokladaný v právnych predpisoch Únie v skutočnosti vychádza z ich vplyvu na riadne fungovanie vnútorného trhu (rozsudok z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, bod 25 a citovaná judikatúra).
41 Pokiaľ ide konkrétne o článok 5 ods. 3 písm. c) tejto smernice, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto ustanovenie neharmonizuje úplne rozsah výnimiek alebo obmedzení, ktoré obsahuje. Členské štáty majú totiž pri preberaní tohto ustanovenia a pri uplatňovaní ustanovení vnútroštátneho práva značnú mieru voľnej úvahy, ktorá im umožňuje zvážiť príslušné záujmy (rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, body 42 a 43, ako aj z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, body 27 a 28).
42 Miera voľnej úvahy členských štátov pri vykonávaní článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 je však obmedzená vo viacerých ohľadoch (rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, bod 45, a z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, bod 30).
43 Po prvé miera voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri výkone uvedených výnimiek a obmedzení stanovených v článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29, sa má vykonávať v medziach stanovených právom Únie, čo znamená, že členské štáty nemôžu za každých okolností voľne a neharmonizovane stanoviť všetky parametre týchto výnimiek a obmedzení (rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, bod 46, a z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, bod 31).
44 Konkrétne členské štáty môžu vo svojich právnych predpisoch stanoviť výnimku alebo obmedzenie uvedené v článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29 len vtedy, ak spĺňajú všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení. V tejto súvislosti sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby dodržiavali všeobecné zásady práva Únie vrátane zásady proporcionality, z ktorej vyplýva, že prijaté opatrenia musia byť vhodné na dosiahnutie požadovaného cieľa a nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie (rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, body 48 a 49, ako aj z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, body 33 a 34).
45 Po druhé miera voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty pri vykonávaní výnimiek a obmedzení stanovených v článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29, sa samozrejme nesmie využívať spôsobom, ktorý by ohrozoval dosiahnutie cieľov tejto smernice, ktorými je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v prospech autorov a riadneho fungovania vnútorného trhu. V súvislosti s týmto vykonávaním členským štátom prislúcha, aby zabezpečili účinnosť výnimiek a obmedzení, ktoré boli takto stanovené, a aby rešpektovali ich účel, a to s cieľom zachovať spravodlivú rovnováhu v oblasti práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany (rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, body 50 a 51, ako aj z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, body 35 a 36).
46 Po tretie miera voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri vykonávaní výnimiek a obmedzení uvedených v článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29, je obmedzená takisto článkom 5 ods. 5 uvedenej smernice. Uvedený článok podriaďuje takéto výnimky alebo obmedzenia trojitej podmienke, a to, aby sa tieto výnimky a obmedzenia uplatňovali iba v osobitných prípadoch, aby neboli v konflikte s bežným využívaním diela a aby neodôvodnene nepoškodzovali oprávnené záujmy nositeľa autorského práva (rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, bod 52, ako aj z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, bod 37).
47 Napokon po štvrté zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie sa uplatňujú na členské štáty pri vykonávaní práva Únie. Členským štátom teda prislúcha, aby pri preberaní výnimiek a obmedzení uvedených v článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29 dbali na to, že sa bude vychádzať z výkladu týchto ustanovení, ktorý umožňuje zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi rôznymi základnými právami chránenými právnym poriadkom Únie (rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C-469/17, EU:C:2019:623, bod 53, a z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, bod 38).
48 Práve s prihliadnutím na tieto rôzne skutočnosti je potrebné preskúmať po prvé či obmedzenie na prevzatie krátkych úryvkov chráneného diela stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave je zlučiteľné s výnimkou alebo obmedzením uvedeným v článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29.
49 V tejto súvislosti treba najprv konštatovať, že znenie článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 nestanovuje žiadne formálne obmedzenie, pokiaľ ide o dĺžku diela použitého na spravodajstvo o aktuálnych udalostiach. Toto ustanovenie však spresňuje, že predmetné použitie sa musí uskutočniť len „v rozsahu odôvodnenom informatívnym účelom“, a teda musí rešpektovať zásadu proporcionality. Z toho vyplýva, že použitie chráneného diela nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa spočívajúceho v poskytovaní informácií (rozsudok z 29. júla 2019, Spiegel Online, C-516/17, EU:C:2019:625, bod 68).
50 Ďalej v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku uplatnenie výnimky stanovenej v uvedenom ustanovení musí byť primerané a musí zabezpečiť zachovanie účelu, ktorý táto výnimka sleduje, a to prispieť k uplatňovaniu slobody médií, ktorú zaručuje článok 11 Charty základných práv.
51 Treba však spresniť, že práva a slobody, ktoré toto ustanovenie zakotvuje, nie sú absolútnymi výsadami, ale musia byť vnímané vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti. Keďže uvedené ustanovenie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, zásahy do týchto práv a slobôd sa tak musia obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C-633/22, EU:C:2024:843, body 47 a 49, ako aj citovanú judikatúru).
52 V tejto súvislosti treba doplniť, že výkon slobody informácií a slobody médií nevyžaduje vo všetkých prípadoch uverejnenie diel v ich úplnosti. Obmedzenie povoleného používania na úryvky v dĺžke postačujúcej na dosiahnutie tohto cieľa totiž neohrozuje potrebný účinok výnimky a zároveň zabezpečuje ochranu nositeľov autorského práva.
53 Naopak vymedzenie výnimky uvedenej v článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 musí rešpektovať trojitú podmienku stanovenú v článku 5 ods. 5 tejto smernice, pripomenutú v bode 46 tohto rozsudku. S výnimkou prípadu veľmi krátkeho textu, pri ktorom sa použitie úryvkov ukáže ako nemožné, však úplné rozmnožovanie diela môže, ako vysvetlil generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, ohroziť jeho bežné využívanie a spôsobiť neodôvodnenú ujmu oprávneným záujmom autora. Takéto rozmnožovanie diela totiž nahrádza jeho pôvodný prenos, čo zbavuje adresátov povinnosti použiť toto rozmnožovanie, čím dochádza k zásahu do bežného využívania tohto diela jeho autora.
54 Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že článok 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát obmedzil použitie diela na krátke úryvky, ak sa domnieva, že cieľ spočívajúci v poskytovaní informácií a sledovaný týmto ustanovením neodôvodňuje širšie využívanie tohto diela pod podmienkou, že toto obmedzenie je primerané, zabezpečuje potrebný účinok výnimky stanovenej v článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 a rešpektuje jej účel.
55 Naopak, pokiaľ ide po druhé o všeobecne formulovaný zákaz získať priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech z používania diela na účely spravodajstva o aktuálnych udalostiach, treba konštatovať, že tento zákaz nemá oporu v znení článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29. Slovné spojenie „v rozsahu oprávnenom informatívnym účelom“ sa vzťahuje len na rozsah použitia chránených diel.
56 Okrem toho, ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 53 a 54 svojich návrhov, tlačové orgány, ktoré plnia základnú funkciu v demokratickej spoločnosti spočívajúcu v informovaní verejnosti a vykonávaní kontroly nad aktérmi verejného života, zvyčajne vykonávajú aj hospodársku činnosť nevyhnutnú na ich fungovanie. Za týchto okolností zákaz získať priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech z používania diela na účely spravodajstva o aktuálnych udalostiach narúša potrebný účinok výnimky alebo obmedzenia uvedeného v článku 5 ods. 3 písm. c) druhej alternatíve smernice 2001/29. Takýto zákaz, ktorý nie je inak definovaný alebo vymedzený, okrem iného narúša rovnováhu medzi rôznymi základnými právami, ktorú má výnimka uvedená v tomto ustanovení zabezpečiť najmä na jednej strane medzi duševným vlastníctvom zakotveným v článku 17 Charty základných práv Európskej únie a na druhej strane slobodou prejavu a tlače chránenou v jej článku 11.
57 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 písm. c) druhá alternatíva smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje výnimku alebo obmedzenie uvedené v tomto ustanovení na prevzatie krátkych úryvkov chráneného diela, avšak bráni zákazu získať z tohto prevzatia priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech.
O trovách
58 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti
sa má vykladať v tom zmysle, že:
text uverejnený na sociálnej sieti, ktorý vyjadruje názor na spoločenské praktiky považované za nevhodné, spadá pod pojem „dielo“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ tento text predstavuje výsledok tvorivej duševnej činnosti odrážajúcej osobnosť jeho autora.
2. Článok 5 ods. 3 písm. c) druhá alternatíva smernice 2001/29
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje výnimku alebo obmedzenie uvedené v tomto ustanovení na prevzatie krátkych úryvkov chráneného diela, avšak bráni zákazu získať z tohto prevzatia priamy alebo nepriamy ekonomický alebo obchodný prospech.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: rumunčina.