Text rozhodnutia
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
zo 16. júla 2026 (*1)
„Návrhy na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Kartely – Zneužitie dominantného postavenia – Články 101 a 102 ZFEÚ – Vykonávanie vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže – Rozhodnutie vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Prehliadka v priestoroch dotknutých podnikov – Zaistenie obchodných záznamov pochádzajúcich z komunikácie elektronickou poštou – Príkaz vydaný prokuratúrou – Články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie – Právo na rešpektovanie súkromného života a komunikácie – Právo na ochranu osobných údajov – Procesné požiadavky – Neexistencia predchádzajúceho povolenia súdu“
V spojených veciach C-258/23 až C-260/23,
ktorých predmetom sú tri návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko) z 21. apríla 2023 a doručené Súdnemu dvoru 24. apríla 2023, ktoré súvisia s konaniami:
IMI – Imagens Médicas Integradas S. A. (C-258/23),
Synlabhealth II S. A. (C-259/23),
SIBS – Sociedade Gestora de Participações Sociais S. A.,
SIBS, Cartões – Produção e Processamento de Cartões S. A.,
SIBS Processos – Serviços Interbancários de Processamento S. A.,
SIBS International S. A.,
SIBS Pagamentos S. A.,
SIBS Gest S. A.,
SIBS Forward Payment Solutions S. A.,
SIBS MB S. A. (C-260/23)
proti
Autoridade da Concorrência,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr K. Jürimäe, C. Lycourgos, I. Jarukaitis, O. Spineanu-Matei, M. Condinanzi a F. Schalin, sudcovia S. Rodin (spravodajca), E. Regan, N. Piçarra, A. Kumin, N. Jääskinen, S. Gervasoni a N. Fenger,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. júna 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– IMI – Imagens Médicas Integradas S. A., v zastúpení: A. Dias Henriques, R. Oliveira, M. Rodrigues Caldeira a M. Valente, advogados,
– Synlabhealth II S. A., v zastúpení: A. Martins Ferreira, advogado,
– SIBS – Sociedade Gestora de Participações Sociais S. A. a i., v zastúpení: M. de Abreu Castelo Branco, J. Pateira Ferreira a C. Pinto Correia, advogados,
– Autoridade da Concorrência, v zastúpení: D. Cardoso, A. Cruz Nogueira a S. Parodi, advogadas,
– portugalská vláda, v zastúpení: C. Alves, P. Barros da Costa a A. Oliveira Santos, splnomocnené zástupkyne,
– česká vláda, v zastúpení: L. Halajová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– grécka vláda, v zastúpení: K. Boskovits, splnomocnený zástupca,
– fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,
– švédska vláda, v zastúpení: F.-L. Göransson, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: P. Berghe, P. Caro de Sousa a E. Rousseva, splnomocnení zástupcovia,
– Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: C. Simpson, E. Gromnicka a M.-M. Joséphidès, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 23. októbra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci troch sporov medzi viacerými podnikmi na jednej strane a Autoridade da Concorrência (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Portugalsko) na druhej strane vo veci zákonnosti opatrení spočívajúcich v prehliadke, ako aj v preskúmaní, získaní a zaistení dôkazov v priestoroch týchto podnikov v rámci vyšetrovaní vedených týmto orgánom a týkajúcich sa protisúťažných postupov uvedených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ.
Právny rámec
Právo Únie
Zmluva o FEÚ
3 V článku 101 ZFEÚ sa stanovuje:
„1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:
a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;
b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;
c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;
d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.
2. Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú automaticky neplatné.
…“
4 Podľa článku 102 ZFEÚ:
„Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok;
b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;
c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.“
Charta
5 V článku 7 Charty sa uvádza:
„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“
6 Podľa článku 8 Charty:
„1. Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.
2. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.
…“
Nariadenie (ES) č. 1/2003
7 Odôvodnenie 26 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje:
„Skúsenosti ukázali, že je veľa prípadov, keď sú záznamy uchovávané v bytoch riaditeľov alebo iných osôb pracujúcich pre podnik. V záujme účinnej inšpekcie by preto úradníci a iné osoby poverené [Európskou k]omisiou mali byť oprávnení vstupovať do akýchkoľvek priestorov, v ktorých môžu byť držané obchodné záznamy, vrátane súkromných obydlí. Uplatňovanie tohto práva by však malo podliehať povoleniu súdneho orgánu.“
8 Podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia, „ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na dohody, rozhodnutia združení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle článku [101] ods. 1 [ZFEÚ], ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj článok [101 ZFEÚ] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na akékoľvek zneužitie zakázané článkom [102 ZFEÚ], uplatnia aj článok [102 ZFEÚ]“.
9 Článok 5 uvedeného nariadenia stanovuje:
„Orgány [na ochranu] hospodárskej súťaže členských štátov majú právomoc na uplatňovanie článkov [101] a [102 ZFEÚ] v jednotlivých prípadoch. Na tento účel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti, môžu prijímať tieto rozhodnutia:
– nariadiť skončenie porušovania,
– nariadiť dočasné opatrenia,
– prijímať záväzky,
– ukladať pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podľa vnútroštátneho práva.
Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môžu tiež rozhodnúť, že nie sú žiadne dôvody na zásah z ich strany.“
10 Článok 20 toho istého nariadenia týkajúci sa „Právomoci Komisie vykonávať inšpekcie“ stanovuje:
„1. Aby mohla Komisia plniť povinnosti určené jej týmto nariadením, môže vykonávať všetky nevyhnutné inšpekcie podnikov a združení podnikov.
2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby určené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:
a) vstúpiť do všetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a združení podnikov;
b) prekontrolovať všetky obchodné knihy a záznamy bez ohľadu na formu v akej sú uchovávané;
c) vyhotoviť alebo získať akékoľvek kópie formulárov alebo výťahov z obchodných kníh a záznamov;
…
3. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou vykonávaním inšpekcie uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet, účel inšpekcie a pokuty podľa článku 23 v prípade, že sú predložené neúplné obchodné knihy alebo iné záznamy, alebo že odpovede na otázky položené podľa odseku 2 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia včas pred inšpekciou informuje o inšpekcii príslušný orgán členského štátu, na ktorého území sa má vykonávať.
4. Podniky a združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a účel inšpekcie, stanovuje dátum, kedy má začať, a uvádza pokuty podľa článkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.
…
6. Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že podnik sa bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, prípadne s asistenciou polície alebo zodpovedajúceho vynucovacieho orgánu tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.
7. Ak pomoc poskytnutá podľa odseku 6 predpokladá povolenie súdneho orgánu podľa vnútroštátneho práva, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj vo forme predbežného opatrenia.
…“
11 Článok 21 nariadenia č. 1/2003, nazvaný „Inšpekcia v iných priestoroch“, stanovuje:
„1. Ak existuje dôvodné podozrenie, že obchodné knihy a iné záznamy týkajúce sa predmetu inšpekcie, ktoré môžu mať význam ako dôkaz vážneho porušenia článku [101] alebo článku [102 ZFEÚ], sú uložené v iných priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch, vrátane obydlí riaditeľov, manažérov a iných pracovníkov príslušného podniku a združení podnikov, Komisia môže rozhodnutím nariadiť, aby sa inšpekcia vykonala v takýchto priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch.
2. V rozhodnutí sa vymedzí predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum kedy začne a uvedené právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Uvedú sa v ňom najmä dôvody, ktoré viedli Komisiu k záveru, že existuje podozrenie v zmysle odseku 1. Komisia prijme takéto rozhodnutia po konzultáciách s orgánom hospodárskej súťaže členského štátu, na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.
3. Rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 sa nemôže vykonať bez predchádzajúceho povolenia vnútroštátneho súdneho orgánu príslušného členského štátu. Vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie Komisie pravé a či donucovacie opatrenia nie sú buď zaujaté, alebo neprimerané, najmä vzhľadom na závažnosť porušenia, dôležitosť hľadaného dôkazu, účasť príslušného podniku a zdôvodnenú pravdepodobnosť, že obchodné knihy a záznamy týkajúce sa predmetu inšpekcie sú držané v priestoroch, ktoré sú predmetom žiadosti o povolenie. Vnútroštátny súdny orgán môže požiadať Komisiu, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom orgánu hospodárskej súťaže členského štátu, o podrobné vysvetlenie tých prvkov, ktoré sú nevyhnutné na umožnenie kontroly primeranosti predpokladaných donucovacích opatrení.
Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha len preskúmaniu Súdnym dvorom.
…“
GDPR
12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“), v článku 9, nazvanom „Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov“, stanovuje:
„1. Zakazuje sa spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby.
2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak platí niektorá z týchto podmienok:
…
g) spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov významného verejného záujmu na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby;
…“
Smernica (EÚ) 2019/1
13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 11, 2019, s. 3) v odôvodneniach 30 až 34 uvádza:
„(30)
Vyšetrovacie právomoci vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by mali zodpovedať tomu, aby tieto orgány boli schopné reagovať na výzvy v oblasti presadzovania práva v digitálnom prostredí a mali by týmto orgánom umožniť získanie všetkých informácií súvisiacich s podnikom alebo združením podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, v digitálnej forme, vrátane forenzne získavaných údajov bez ohľadu na médium, na ktorom sú tieto informácie uchované, ako sú napríklad laptopy, mobilné telefóny, iné mobilné zariadenia alebo cloudové úložisko.
(31) Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť vykonávať všetky potrebné inšpekcie priestorov podnikov a združení podnikov, ak môžu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázať, že existuje dôvodné podozrenie z porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ. Táto smernica by nemala členským štátom brániť v tom, aby na vykonanie takýchto inšpekcií vyžadovali vopred vydané povolenie vnútroštátneho justičného orgánu.
(32) V záujme zabezpečenia účinnosti by mali mať vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže na základe svojej právomoci vykonávať inšpekcie možnosť prístupu k informáciám, ku ktorým má prístup podnik alebo združenie podnikov či osoba, ktoré sú predmetom inšpekcie, a ktoré súvisia s podnikom alebo združením podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovania. To by malo nevyhnutne zahŕňať právomoc na prehľadávanie dokumentov, spisov alebo údajov na zariadeniach, ktoré nie sú vopred presne určené. Bez takejto právomoci by nebolo možné získať informácie potrebné pre vyšetrovanie, ak podniky alebo združenia podnikov zaujmú obštrukčný prístup alebo odmietnu spolupracovať. Právomoc preskúmať účtovné knihy alebo záznamy by sa mala vzťahovať na všetky formy korešpondencie vrátane elektronických správ, bez ohľadu na to, či sú zdanlivo neprečítané alebo boli vymazané.
(33) S cieľom minimalizovať zbytočné predlžovanie inšpekcií by mali mať vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže právomoc pokračovať v prehľadávaní a selektovaní kópií alebo výpisov z účtovných kníh a záznamov týkajúcich sa obchodnej činnosti podniku alebo združenia podnikov, ktoré sú predmetom inšpekcie, v priestoroch týchto orgánov alebo v iných určených priestoroch. Pri takomto prehľadávaní by sa malo zabezpečiť nepretržité náležité dodržiavanie práv podnikov na obhajobu.
(34) Skúsenosti ukazujú, že obchodné záznamy sa môžu uchovávať v súkromných obydliach riaditeľov, manažérov a ostatných zamestnancov podnikov alebo združení podnikov, najmä v dôsledku častejšieho využívania flexibilnejších pracovných režimov. V záujme zabezpečenia účinnejších inšpekcií by vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať právomoc vstupovať do akýchkoľvek priestorov vrátane súkromných obydlí, ak môžu preukázať, že existuje dôvodné podozrenie, že obchodné záznamy, ktoré môžu byť relevantné pre dokázanie porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ, sú uchovávané v týchto priestoroch. Výkon uvedenej právomoci by mal byť podmienený tým, že vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vopred získa povolenie od vnútroštátneho justičného orgánu, ktorým môže byť v prípade niektorých vnútroštátnych právnych systémov prokurátor. To by však nemalo členským štátom brániť, aby v prípadoch mimoriadnej naliehavosti zverili úlohy vnútroštátneho justičného orgánu vnútroštátnemu správnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže konajúcemu ako justičný orgán, alebo aby výnimočne povolili vykonanie takýchto inšpekcií so súhlasom subjektov, ktoré sú predmetom inšpekcie. …“
14 Článok 6 tejto smernice, nazvaný „Právomoc vykonávať inšpekcie v prevádzkových priestoroch“, znie:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli vykonávať všetky neohlásené inšpekcie podnikov a združení podnikov, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ. Členské štáty zabezpečia, aby úradníci a iné sprevádzajúce osoby, ktoré sú vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže poverené alebo vymenované na vykonanie takýchto inšpekcií, boli oprávnení aspoň:
a) vstupovať do všetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;
b) preverovať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa obchodnej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uchovávané, pričom majú právo na prístup k akýmkoľvek informáciám, ku ktorými má prístup subjekt, ktorý je predmetom inšpekcie;
c) vyhotoviť alebo získať, a to v akejkoľvek forme, kópie takýchto účtovných kníh alebo záznamov alebo výpisy z nich, a v prípade, že to považujú za vhodné, pokračovať v takomto prehľadávaní a vyselektovaní kópií alebo výpisov v priestoroch vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže alebo v akýchkoľvek iných určených priestoroch;
…
2. Členské štáty zabezpečia, aby boli podniky a združenia podnikov povinné podrobiť sa inšpekciám uvedeným v odseku 1. Členské štáty taktiež zabezpečia, aby v prípade, že sa podnik alebo združenie podnikov bránia vykonaniu inšpekcie, ktorá bola nariadená vnútroštátnym správnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a/alebo povolená vnútroštátnym justičným orgánom, mali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže možnosť získať potrebnú pomoc príslušníkov policajného zboru alebo rovnocenného orgánu presadzovania práva, aby sa im umožnilo vykonať inšpekciu. K privolaniu takejto pomoci môže dôjsť aj z preventívnych dôvodov.
3. Týmto článkom nie sú dotknuté požiadavky vyplývajúce z vnútroštátneho práva týkajúce sa predchádzajúceho povolenia na vykonanie takýchto inšpekcií, ktoré vydáva vnútroštátny justičný orgán.“
15 Článok 7 uvedenej smernice, nazvaný „Právomoc vykonávať inšpekcie v iných priestoroch“, stanovuje:
„1. Ak existuje odôvodnené podozrenie, že účtovné knihy alebo iné záznamy týkajúce sa obchodnej činnosti a predmetu inšpekcie, ktoré môžu byť relevantné z hľadiska preukázania porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ, sú uchovávané v akýchkoľvek iných priestoroch, na iných pozemkoch alebo v iných dopravných prostriedkoch, ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) tejto smernice, vrátane súkromných obydlí riaditeľov, manažérov a iných zamestnancov podnikov alebo združení podnikov, členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli vykonať neohlásené inšpekcie v takýchto priestoroch, na takýchto pozemkoch a v takýchto dopravných prostriedkoch.
2. Takéto inšpekcie sa nesmú vykonať bez predchádzajúceho povolenia, ktoré vydáva vnútroštátny justičný orgán.
3. Členské štáty zabezpečia, aby úradníci a iné sprevádzajúce osoby, ktoré sú vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže poverené alebo vymenované na vykonanie inšpekcie v súlade s odsekom 1 tohto článku, mali aspoň právomoci stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a), b) a c) a v článku 6 ods. 2.“
16 Podľa článku 32 tej istej smernice „členské štáty zabezpečia, aby typy dôkazných materiálov, ktoré sú prípustné ako dôkazy pred vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, zahŕňali dokumenty, ústne vyhlásenia, elektronické správy, záznamy a všetky ostatné objekty obsahujúce informácie, a to bez ohľadu na ich formu a médium, na ktorom sú informácie uchovávané“.
Portugalské právo
17 Článok 34 Constituição da República Portuguesa (Ústava Portugalskej republiky), nazvaný „Nedotknuteľnosť obydlia a korešpondencie“, stanovuje:
„1. Obydlie a dôvernosť korešpondencie, ako aj ostatných prostriedkov súkromnej komunikácie sú nedotknuteľné.
…
4. Orgány verejnej moci majú zakázané zasahovať do korešpondencie, telekomunikácií alebo iných komunikačných prostriedkov, okrem prípadov stanovených zákonom v oblasti trestného konania.“
18 Lei n.o 19/2012 que aprova o novo regime da concorrência, revogando as Leis n.os 18/2003, de 11 de junho, e 39/2006, de 25 de agosto, e procede à segunda alteração à Lei n.o 2/99, de 13 de janeiro (zákon č. 19/2012, ktorým sa schvaľuje nová právna úprava hospodárskej súťaže, ktorým sa zrušujú zákony č. 18/2003 z 11. júna a č. 39/2006 z 25. augusta a ktorým sa vykonáva druhá novela zákona č. 2/99 z 13. januára), z 8. mája 2012 (Diário da República, prvá séria, č. 89, ďalej len „zákon o hospodárskej súťaži“) v článku 2 ods. 3 a 5 stanovuje:
„3. Tento zákon sa vykladá v súlade s právom Európskej únie a s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, a to aj v súvislosti s postupmi narúšajúcimi hospodársku súťaž, ktoré nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
…
5. V rámci článkov 101 a 102 [ZFEÚ] je uplatňovanie tohto zákona v súlade so všeobecnými zásadami práva Európskej únie a [Charty].“
19 Podľa článku 18 tohto zákona:
„1. Úrad na ochranu hospodárskej súťaže má pri výkone svojich sankčných právomocí prostredníctvom svojich orgánov alebo zamestnancov tieto práva:
…
c) vykonávať v priestoroch, na pozemkoch alebo v dopravných prostriedkoch podnikov alebo združení podnikov vyhľadávanie, preskúmanie, vymáhanie a zaistenie výňatkov z písomností a iných dokumentov bez ohľadu na ich nosič, ak sa takéto postupy ukážu ako nevyhnutné na získanie dôkazu;
…
2. Postupy uvedené v písmenách c) a d) predchádzajúceho odseku podliehajú povoleniu zo strany príslušného súdneho orgánu.
…“
20 Článok 20 ods. 1 uvedeného zákona stanovuje, že zaistenie dokumentov bez ohľadu na ich povahu alebo nosič je povolené, nariadené alebo potvrdené rozhodnutím súdneho orgánu.
21 Článok 20 ods. 6 toho istého zákona stanovuje, že v prípade zaistenia dokumentov, na ktoré sa vzťahuje bankové tajomstvo, v bankách alebo iných úverových inštitúciách sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vyšetrujúceho sudcu.
22 Článok 21 zákona o hospodárskej súťaži vo svojom pôvodnom znení stanovoval:
„Na účely povolenia postupov uvedených v článku 18 ods. 1 písm. c) a d), ako aj článkoch 19 a 20 má právomoc prokuratúra na súde v mieste sídla Úradu na ochranu hospodárskej súťaže alebo, ak je to výslovne stanovené, vyšetrujúci sudca toho istého súdu.“
23 Článok 21 zákona o hospodárskej súťaži, v znení zákona č. 17/2022 (zákon č. 17/2022) zo 17. augusta 2022, stanovuje:
„Príslušný súdny orgán v obvode sídla [Úradu na ochranu hospodárskej súťaže] je oprávnený povoliť úkony stanovené v článku 18 ods. 1 písm. a) až d) a v článkoch 19 a 20.“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
24 Úrad na ochranu hospodárskej súťaže začal vyšetrovanie vo viacerých hospodárskych odvetviach v Portugalsku s cieľom určiť existenciu protisúťažných postupov, ktoré sú v rozpore najmä s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Tieto vyšetrovania sa konkrétne týkali potenciálneho zosúladeného postupu medzi podnikmi, ktorý viedol k zvýšeniu cien pri poskytovaní teleradiologických služieb nemocničným zariadeniam, ktoré sú súčasťou vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti (vec C-258/23), potenciálneho kartelu týkajúceho sa cien testov „Covid-19“ požadovaných od portugalských orgánov verejného zdravia (vec C-259/23) a podozrenia zo zneužitia dominantného postavenia v oblasti spracovania platieb (vec C-260/23).
25 V tomto rámci Úrad na ochranu hospodárskej súťaže považoval za potrebné vykonať inšpekcie v priestoroch spoločností IMI – Imagens Médicas Integradas S. A. a Synlabhealth II S. A., ako aj skupiny SIBS (ďalej len „žalobkyne vo veciach samých“) na účely preskúmania, získania a zaistenia dôkazov. Žiadostiam o predchádzajúce povolenie na vykonanie týchto inšpekcií adresované príslušnému súdnemu orgánu, konkrétne portugalskej prokuratúre, bolo vyhovené.
26 Podľa príkazov vydaných prokuratúrou bol Úrad na ochranu hospodárskej súťaže oprávnený jednak zaistiť všetky dokumenty priamo alebo nepriamo súvisiace s protisúťažnými postupmi, najmä e-maily a interné dokumenty určené na výmenu informácií medzi rôznymi hierarchickými úrovňami a prípravu rozhodnutí v oblasti obchodnej politiky podnikov, a jednak preskúmať a vyhotoviť kópie informácií, ktoré obsahujú. Pokiaľ ide konkrétne o plánované opatrenia na účely inšpekcie voči spoločnostiam IMI a Synlabhealth II, tieto príkazy vylučovali zaistenie dôkazov v priestoroch určených na zdravotnú starostlivosť a archiváciu dokumentov, na ktoré sa vzťahuje lekárske tajomstvo.
27 Počas inšpekcií vykonaných od januára 2021 do marca 2022 v priestoroch žalobkýň vo veciach samých Úrad na ochranu hospodárskej súťaže preskúmal elektronickú poštu zamestnancov týchto podnikov a zaistil počítačové súbory, ktoré boli považované za relevantné na účely jeho vyšetrovaní. Bolo tak zaistených 1405, 731 a 10797 počítačových súborov.
28 Uvedené podniky napadli zákonnosť týchto inšpekcií na Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
29 Tento súd uvádza, že zákon o hospodárskej súťaži priznáva Úradu na ochranu hospodárskej súťaže právomoc zaistiť dokumenty bez ohľadu na ich nosič pod podmienkou, že prokuratúra vopred udelila povolenie. Uvedený súd tiež poukazuje na to, že podľa článku 20 zákona o hospodárskej súťaži sa predchádzajúce povolenie zo strany súdu vyžaduje len v určitých prípadoch, a to ak sa povolenie týka inšpekcií vykonávaných v bydlisku fyzickej osoby, v bankovej inštitúcii, advokátskej kancelárii alebo v lekárskej ordinácii.
30 Podľa toho istého súdu sú ustanovenia tohto zákona v súlade s logikou, ktorá je základom trestného práva, a to, že zásah vyšetrujúceho sudcu je nevyhnutný vtedy, keď prostriedok na získanie dôkazov môže porušiť základné práva, zatiaľ čo v ostatných prípadoch sa povolenie inšpekcie prokuratúrou ako príslušným súdnym orgánom považuje za dostatočné.
31 V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že podľa judikatúry príslušných portugalských súdov v danej oblasti inšpekcia v rámci podniku na účely vyšetrovania existencie protisúťažných postupov nemôže porušovať základné práva. Konkrétne správy zamestnancov tohto podniku nemožno kvalifikovať ako „korešpondenciu“ chránenú článkom 7 Charty, ak sú zasielané prostredníctvom podnikových e-mailov.
32 Tento súd ďalej odkazuje na ustanovenia nariadenia č. 1/2003 týkajúce sa vyšetrovacích právomocí Komisie. Uvádza, že podľa článku 20 tohto nariadenia môže Komisia vykonávať všetky nevyhnutné inšpekcie podnikov a združení podnikov a v tomto rámci prekontrolovať obchodné knihy, ako aj akékoľvek iné „záznamy“ bez ohľadu na formu, v akej sú uchovávané. Podľa článku 21 uvedeného nariadenia sú možné aj inšpekcie v iných priestoroch, ako napríklad v bydlisku riaditeľov podnikov, manažérov a zamestnancov, ale vyžadujú si predchádzajúce povolenie príslušného súdneho orgánu. Okrem toho odôvodnenie 26 toho istého nariadenia kvalifikuje dokumenty, ktoré sa nachádzajú v podnikových e-mailoch, ako „obchodné záznamy“.
33 Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd uvádza smernicu 2019/1 o právomociach orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch. Z odôvodnení 30 a 32, ako aj z článku 6 tejto smernice vyplýva, že tieto orgány by mali byť oprávnené získať všetky informácie týkajúce sa podniku, na ktorý sa vzťahuje opatrenie na účely vyšetrovania, bez ohľadu na nosič, na ktorom sú tieto informácie uložené. Na tento účel by tieto orgány mali mať možnosť zaistiť všetky formy korešpondencie vrátane elektronických správ.
34 Tento súd okrem toho uvádza, že zákon o hospodárskej súťaži sa podľa jeho článku 2 ods. 3 a 5 má vykladať v súlade s právom Únie, a to aj vo vzťahu k protisúťažným postupom, ktoré nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho v rámci pôsobnosti týchto posledných uvedených ustanovení by sa tento zákon mal uplatňovať v súlade s Chartou.
35 Napokon uvedený súd tvrdí, že dokumenty, o ktoré ide vo veciach samých, sa týkajú obchodnej činnosti podnikov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na účely inšpekcie. V tomto prípade má akýkoľvek e-mail inštitucionálny charakter, pretože je výlučným vlastníctvom týchto podnikov, ktoré jednostranne ukladajú svojim zamestnancom podmienky používania tohto komunikačného prostriedku počas trvania pracovného vzťahu, ktorý ich spája. Navyše v súlade s internými predpismi uvedených podnikov je takýto e-mail obmedzený na pracovné používanie. Jeho používanie na osobné účely a na účely patriace do súkromného života zamestnanca je preto zakázané.
36 Žalobkyne vo veciach samých naopak tvrdia, že e-maily ich zamestnancov musia byť chránené ako „korešpondencia“ a že takéto dokumenty nemožno zaistiť v rámci vyšetrovania týkajúceho sa protisúťažných postupov zakázaných článkami 101 a 102 ZFEÚ. Subsidiárne tvrdia, že zaistenie týchto e-mailov si v každom prípade vyžaduje predchádzajúce povolenie vyšetrujúceho sudcu.
37 Za týchto podmienok Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Sú obchodné záznamy zasielané elektronickou poštou, ktoré sa skúmajú v prejednávanej veci, ‚korešpondenciou‘ na účely článku 7 [Charty]?
2. Bráni článok 7 [Charty] zaisteniu obchodných záznamov pochádzajúcich z komunikácie uskutočnenej medzi manažérmi a zamestnancami podnikov prostredníctvom elektronickej pošty, ak sa vyšetrujú dohody a postupy, ktoré sú zakázané podľa článku 101 ZFEÚ (bývalého článku 81 ES)?
3. Bráni článok 7 [Charty] zaisteniu uvedených obchodných záznamov s predchádzajúcim povolením justičného orgánu, v prejednávanej veci prokuratúry, ktorej prináleží zastupovať štát, brániť záujmy určené zákonom, viesť trestné stíhanie na základe zásady legality a brániť demokratickú zákonnosť v súlade s ustanoveniami Ústavy [Portugalskej republiky] a ktorá koná nezávisle vo vzťahu k ostatným ústredným, regionálnym a miestnym orgánom verejnej moci?“
Konanie na Súdnom dvore
38 Rozhodnutím zo 14. júna 2023 predseda Súdneho dvora v súlade s článkom 54 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora rozhodol spojiť veci C-258/23, C-259/23 a C-260/23 na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
39 Dňa 5. marca 2024 boli tieto spojené veci pridelené štvrtej komore Súdneho dvora, aby rozhodla bez pojednávania, ale s využitím návrhov zameraných na tretiu prejudiciálnu otázku.
40 Tieto návrhy boli prednesené 20. júna 2024, pričom ústna časť konania bola následne skončená.
41 Dňa 9. októbra 2024 Súdny dvor vzhľadom na odchod sudcu spravodajcu z dôvodu uplynutia jeho funkčného obdobia rozhodol o opätovnom pridelení prejednávaných spojených vecí novému sudcovi spravodajcovi.
42 Keďže štvrtá komora Súdneho dvora najmä usúdila, že otázka týkajúca sa dôsledkov rozsudku zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne) (C-548/21, EU:C:2024:830), pre odpoveď na tretiu prejudiciálnu otázku položenú v každej z týchto vecí si zaslúži pozornosť rozšíreného rozhodovacieho zloženia, štvrtá komora Súdneho dvora na základe článku 60 ods. 3 rokovacieho poriadku požiadala Súdny dvor, aby tieto veci postúpil veľkej komore.
43 Dňa 18. marca 2025 Súdny dvor rozhodol o postúpení uvedených vecí veľkej komore Súdneho dvora a opätovne začal ústnu časť konania.
O prípustnosti
44 Žalobkyne vo veciach samých spochybnili prípustnosť návrhov na začatie prejudiciálneho konania ako celku.
45 V prvom rade v podstate tvrdia, že tieto návrhy nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 94 rokovacieho poriadku a že položené otázky sú irelevantné.
46 V prvom rade vo veci C-258/23 sa IMI domnieva, že prekladajúci vnútroštátny súd neposkytol Súdnemu dvoru informácie potrebné na pochopenie skutkového a právneho rámca konaní vo veciach samých, a neuviedol ani právne otázky, ktoré vyvoláva. Tvrdí najmä, že vzhľadom na to, že predkladajúci vnútroštátny súd neoznámil Súdnemu dvoru rozsudok Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Portugalsko) č. 91/2023 zo 16. marca 2023, vec č. 559/2020, ktorým tento súd vyhlásil za protiústavné pravidlo, podľa ktorého je Úrad na ochranu hospodárskej súťaže oprávnený vykonať prehliadku a zaistiť elektronickú poštu otvorenú so súhlasom prokuratúry, nie je zaručené, že odpoveď Súdneho dvora na položené otázky bude čo najúplnejšia a najužitočnejšia. Ďalej vo veci C-259/23 sa Synlabhealth II tiež domnieva, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa nespomínajú viaceré skutočnosti, ktoré sú podstatné pre pochopenie sporov vo veciach samých, uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a ustanoveniami práva Únie, o ktorých výklad sa žiada. Napokon vo veci C-260/23 spoločnosti skupiny SIBS tvrdia, že položené otázky nie sú relevantné vo vzťahu k predmetu tohto sporu, ktorý predpokladá posúdenie zákonnosti predmetných opatrení z hľadiska portugalského práva, a nie Charty.
47 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C-107/23 PPU, EU:C:2023:606, bod 61 a citovaná judikatúra).
48 Z uvedeného vyplýva, že k otázkam týkajúcim sa práva Únie sa viaže prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C-107/23 PPU, EU:C:2023:606, bod 62 a citovaná judikatúra).
49 Takisto treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ktorú v súčasnosti odráža článok 94 písm. a) a b) rokovacieho poriadku, si potreba získať výklad práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, vyžaduje, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, z ktorého ním položené otázky vychádzajú, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sú tieto otázky založené. Okrem toho je nevyhnutné, ako vyplýva z článku 94 písm. c) tohto rokovacieho poriadku, aby návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádzal dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k položeniu otázky týkajúcej sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na spor vo veci samej (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 59 a citovaná judikatúra).
50 Okrem toho informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania musia Súdnemu dvoru umožniť nielen poskytnúť užitočné odpovede, ale aj vládam členských štátov, ako aj ďalším oprávneným subjektom predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C-333/21, EU:C:2023:1011, bod 60 a citovaná judikatúra).
51 V prejednávanej veci návrhy na začatie prejudiciálneho konania obsahujú dostatok informácií, ktoré Súdnemu dvoru umožnia pochopiť tak právny a skutkový rámec sporov vo veciach samých, ako aj zmysel a rozsah položených prejudiciálnych otázok. Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd spresnil dôvody, ktoré ho viedli k predloženiu týchto návrhov Súdnemu dvoru, a súvislosť, ktorá podľa jeho názoru existuje medzi ustanoveniami práva Únie vrátane ustanovení Charty, ktorých sa uvedené návrhy týkajú, a ustanoveniami portugalského práva uplatniteľnými na tieto spory.
52 V tejto súvislosti z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ich cieľom je, aby Súdny dvor objasnil rozsah ochrany poskytovanej článkom 7 Charty proti opatreniam spočívajúcim v zaistení obchodných záznamov pochádzajúcich z komunikácie prostredníctvom elektronickej pošty medzi vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami podnikov v kontexte, ktorý patrí do pôsobnosti práva Únie, a najmä článkov 101 a 102 ZFEÚ.
53 Výklad ustanovení práva Únie uvedených v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktorý Súdny dvor poskytne, bude mať vplyv na to, ako predkladajúci vnútroštátny súd preskúma zákonnosť zaistenia dokumentov Úradom na ochranu hospodárskej súťaže bez predchádzajúceho povolenia zo strany súdu.
54 Okrem toho tak z obsahu písomných pripomienok, ako aj z vyjadrení uskutočnených počas pojednávania vyplýva, že dotknuté subjekty nemali ťažkosti pochopiť skutkový a právny rámec, z ktorého vychádzajú otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom, a teda pochopiť zmysel a dosah skutkových zistení, na ktorých sú založené, pochopiť dôvody, pre ktoré tento súd považoval za potrebné položiť ich, a v konečnom dôsledku zaujať komplexné a užitočné stanovisko v tomto smere.
55 Prvý dôvod neprípustnosti, ktorý uviedli žalobkyne vo veciach samých, sa teda musí zamietnuť.
56 V druhom rade vo veci C-259/23 Synlabhealth II tvrdí, že v prejednávanej veci Úrad na ochranu hospodárskej súťaže prekročil hranice príkazu vydaného prokuratúrou, keď vykonal inšpekcie a zaistenia v priestoroch tejto spoločnosti, a že táto posledná uvedená spoločnosť nebola vypočutá v súvislosti s položenými prejudiciálnymi otázkami, čím došlo k porušeniu procesných požiadaviek stanovených portugalským právom, a preto podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu predkladajúceho vnútroštátneho súdu. Keďže ešte nie sú zistené všetky okolnosti prípadu, Súdny dvor by mal odmietnuť rozhodnúť alebo aspoň prerušiť konanie až do rozhodnutia Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon, Portugalsko) v rámci odvolania podaného proti návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore. Vo veci C-260/23 spoločnosti skupiny SIBS tiež tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v čase, keď skutkové okolnosti sporov vo veciach samých ešte neboli zistené, a dokonca sa o nich ani nediskutovalo.
57 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že je na vnútroštátnom súde, aby rozhodol, v akom štádiu konania má položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Coleman, C-303/06, EU:C:2008:415, bod 29 a citovanú judikatúru).
58 Keďže Súdnemu dvoru je takto predložená žiadosť o výklad práva Únie, ktorá nie je zjavne bez súvislosti s existenciou alebo predmetom sporov vo veciach samých, a Súdny dvor disponuje údajmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené, musí na ňu odpovedať bez toho, aby musel sám skúmať predpokladaný skutkový stav, z ktorého vychádzal predkladajúci vnútroštátny súd a ktorého overenie bude následne prislúchať tomuto súdu, ak sa to ukáže ako potrebné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Coleman, C-303/06, EU:C:2008:415, bod 31 a citovanú judikatúru).
59 V dôsledku toho treba zamietnuť aj druhý dôvod neprípustnosti, ktorý uviedli žalobkyne vo veciach samých.
60 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sú prejudiciálne otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom prípustné.
O veci samej
61 Na úvod treba pripomenúť, že pôsobnosť Charty je v súvislosti s konaním členských štátov vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Toto ustanovenie potvrdzuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [pozri rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C-617/10, EU:C:2013:105, bod 19, ako aj zo 6. marca 2025, D. K. (Vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené), C-647/21 a C-648/21, EU:C:2025:143, bod 38].
62 Keďže spory vo veciach samých sa týkajú otázky dodržiavania základných práv pri inšpekciách vykonávaných vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v rámci vyšetrovaní porušení článkov 101 a 102 ZFEÚ, a teda situácií uplatňovania práva Únie, uplatňujú sa ustanovenia Charty.
O prvej otázke
63 Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 Charty vykladať v tom zmysle, že pod pojem „komunikácia“ v zmysle tohto článku patrí pracovná elektronická pošta, ktorú si zamestnanci a vedúci pracovníci podniku vymieňajú prostredníctvom podnikového e-mailu.
64 Treba totiž spresniť, že hoci predkladajúci vnútroštátny súd spomenul pojem „korešpondencia“, tento článok teraz odkazuje na pojem „komunikácia“. Ako vyplýva z vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17), slovo „komunikácia“ nahradilo slovo „korešpondencia“, aby sa zohľadnil technický vývoj.
65 Z článku 52 ods. 3 Charty vyplýva, že v rozsahu, v akom Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom Dohovore. Toto ustanovenie však nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.
66 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 7 Charty týkajúci sa práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným článkom 8 ods. 1 EDĽP. V súlade s článkom 52 ods. 3 Charty je tak potrebné priznať uvedenému článku 7 rovnaký zmysel a rozsah, aké sú priznané článku 8 ods. 1 EDĽP, tak ako ho vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2010, McB., C-400/10 PPU, EU:C:2010:582, bod 53; z 15. novembra 2011, Dereci a i., C-256/11, EU:C:2011:734, bod 70, ako aj zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 70).
67 Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že komunikácia pochádzajúca z prevádzkových priestorov, rovnako ako komunikácia pochádzajúca z obydlia, môže patriť pod pojmy „súkromný život“ a „korešpondencia“ uvedené v článku 8 EDĽP. Európsky súd pre ľudské práva spresnil, že na účely určenia, či sú tieto pojmy uplatniteľné, je odôvodnené očakávanie v oblasti ochrany a rešpektovania súkromného života dôležitým, ale nie nevyhnutne rozhodujúcim kritériom (pozri rozsudok ESĽP, 5. septembra 2017, Bărbulescu v. Rumunsko, CE:ECHR:2017:0905JUD006149608, bod 73 a citovanú judikatúru).
68 Keďže odpočúvania telekomunikačnej prevádzky predstavujú zásahy do výkonu práva zaručeného článkom 8 ods. 1 EDĽP, predstavujú tiež obmedzenie výkonu zodpovedajúceho práva upraveného v článku 7 Charty (rozsudok zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 71).
69 Súdny dvor už konštatoval, že to isté platí pre zaistenia elektronickej pošty počas inšpekcií v prevádzkových alebo obchodných priestoroch fyzickej osoby alebo v priestoroch obchodnej spoločnosti, ktoré rovnako predstavujú zásahy do výkonu práva zaručeného článkom 8 EDĽP (rozsudok zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 72).
70 Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bode 31 návrhov prednesených 20. júna 2024, kvalifikácia elektronickej pošty ako „korešpondencie“ v zmysle článku 8 ods. 1 EDĽP, a teda ako „komunikácie“ v zmysle článku 7 Charty nezávisí od okolnosti, že táto pošta bola už doručená adresátovi, či už bola prečítaná, neprečítaná alebo vymazaná, od skutočnosti, že komunikácia bola odoslaná z obchodných priestorov alebo zariadení (rozsudok ESĽP, 11. januára 2024, Arregui v. Španielsko, CE:ECHR:2024:0111JUD004254118, bod 31 a citovaná judikatúra), alebo prostredníctvom pracovného e-mailu (rozsudok ESĽP, 3. apríla 2007, Copland v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2007:0403JUD006261700, body 41 a 42), alebo od toho, že adresa odosielateľa alebo príjemcu je adresou právnickej osoby (rozsudok ESĽP, 14. marca 2013, Bernh Larsen Holding AS a i. v. Nórsko, CE:ECHR:2013:0314JUD002411708, bod 106), alebo tiež od toho, či ich obsah má alebo nemá súkromný charakter (rozsudok ESĽP, 16. decembra 1992, Niemietz v. Nemecko, CE:ECHR:1992:1216JUD001371088, bod 32 in fine).
71 Skutočnosť, že elektronickú poštu možno vzhľadom na jej formu alebo obsah kvalifikovať ako „pracovnú“, teda neumožňuje zbaviť ju ochrany, ktorú článok 7 Charty zaručuje komunikácii. V tejto súvislosti v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 5. septembra 2017, Bărbulescu v. Rumunsko (CE:ECHR:2017:0905JUD006149608, bod 74), týkajúcom sa veci, v ktorej boli súkromné správy odoslané z pracovného počítača, bolo spresnené, že pravidlo stanovené zamestnávateľom, ktoré zamestnancom ukladá povinnosť zdržať sa akejkoľvek osobnej činnosti na svojom pracovisku a zakazuje im využívať zdroje podniku na osobné účely, nie je relevantné na účely kvalifikácie ako „korešpondencie“ podľa článku 8 ods. 1 EDĽP.
72 Napokon táto ochrana sa rovnako vzťahuje na osobné údaje, ktoré boli generované prenosom takejto pracovnej elektronickej pošty a ktoré sú rovnako chránené článkom 8 Charty (rozsudok ESĽP, 16. októbra 2007, Wieser a Bicos Beteiligungen GmbH v. Rakúsko, CE:ECHR:2007:1016JUD007433601, bod 45).
73 Z uvedeného vyplýva, že článok 7 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „komunikácia“ v zmysle tohto článku patrí pracovná elektronická pošta, ktorú si zamestnanci a vedúci pracovníci podniku vymieňajú prostredníctvom podnikového e-mailu.
O druhej a tretej otázke
74 Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 7 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby počas inšpekcie vykonanej orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v rámci vyšetrovania porušení článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ došlo k zaisteniu pracovnej elektronickej pošty, ktorú si vymenili zamestnanci a vedúci pracovníci podniku, pričom toto zaistenie bolo vopred povolené takým súdnym orgánom, akým je portugalská prokuratúra, ktorá je nezávislá a poverená najmä tým, že vo verejnom záujme vykonáva trestné stíhanie, ako aj tým, že chráni demokratickú zákonnosť.
75 Podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorá je zakotvená v článku 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť o spore, ktorý prejednáva. Vzhľadom na to v prípade potreby Súdnemu dvoru prináleží preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. Okrem toho Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré vnútroštátny súd vo svojich otázkach neodkázal [rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, EU:C:1986:143, bod 9, a zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, bod 60].
76 Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol uvedený vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, bod 61 a citovaná judikatúra].
77 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd svojou druhou a treťou otázkou pýta na zákonnosť zaistenia elektronickej pošty, ktorú si vymenili zamestnanci a vedúci pracovníci podniku, pri príležitosti inšpekcií vykonaných Úradom na ochranu hospodárskej súťaže v prevádzkových alebo obchodných priestoroch tohto podniku v rámci vyšetrovania porušenia článkov 101 alebo 102 ZFEÚ. Konkrétnejšie sa tento súd pýta, či takéto zaistenia môže povoliť taký súdny orgán, akým je portugalská prokuratúra, alebo či si nevyhnutne vyžadujú predchádzajúce povolenie súdu.
78 Hoci sa predkladajúci vnútroštátny súd v tomto kontexte pýta Súdneho dvora len na výklad článku 7 Charty, ktorý priznáva každému právo na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, treba uviesť, že dokumenty, ktorých sa týkajú zaistenia, o ktoré ide vo veciach samých, sa môžu týkať nielen „komunikácie“ v zmysle tohto článku 7, ale aj osobných údajov chránených článkom 8 Charty. Skutočnosť, že získané informácie patria do kontextu pracovnej činnosti, ich totiž nemôže zbaviť ich kvalifikácie ako osobných údajov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2025, Ministerstvo zdravotnictví (Údaje týkajúce sa zástupcu právnickej osoby), C-710/23, EU:C:2025:231, bod 22 a citovanú judikatúru].
79 V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že právo na ochranu osobných údajov úzko súvisí s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveným v článku 7 Charty, ktoré dopĺňa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C-92/09 a C-93/09, EU:C:2010:662, bod 47, ako aj z 18. decembra 2025, Storstockholms Lokaltrafik, C-422/24, EU:C:2025:980, bod 40).
80 Za týchto podmienok treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu preformulovať druhú a tretiu prejudiciálnu otázku a vychádzať z toho, že týmito otázkami sa tento súd v podstate pýta, či sa články 7 a 8 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby počas inšpekcie vykonávanej vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v prevádzkových alebo obchodných priestoroch podnikov podozrivých z porušenia článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ bola bez predchádzajúceho povolenia zo strany súdu zaistená elektronická pošta, ktorú si vymenili zamestnanci a vedúci pracovníci podniku.
81 Pokiaľ ide o rozsah práv uznaných Chartou, treba pripomenúť, že základné práva zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti (rozsudky z 21. júna 2022, Ligue des droits humains, C-817/19, EU:C:2022:491, bod 112, ako aj z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C-37/20 a C-601/20, EU:C:2022:912, bod 45).
82 Článok 52 ods. 1 Charty totiž pripúšťa, že výkon práv a slobôd uznaných v článkoch 7 a 8 tejto Charty môže byť obmedzený, ak je také obmedzenie stanovené zákonom, rešpektuje podstatu týchto práv a slobôd, je dodržaná zásada proporcionality, je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných [rozsudky z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C-92/09 a C-93/09, EU:C:2010:662, bod 50, ako aj z 8. decembra 2022, Google (Odstránenie údajne nepresného obsahu), C-460/20, EU:C:2022:962, bod 57].
83 V prejednávanej veci treba konštatovať, že zaistenia elektronickej pošty vykonané počas inšpekcií v prevádzkových alebo obchodných priestoroch fyzickej osoby alebo v priestoroch obchodnej spoločnosti predstavujú obmedzenie výkonu práva na súkromný život zakotveného v článku 7 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 72).
84 Okrem toho, pokiaľ ide o elektronickú poštu, ktorú si vymenili vedúci pracovníci a zamestnanci podniku, ako aj o obchodné záznamy, ktoré z nej pochádzajú, zdá sa, že vzhľadom na to, že táto elektronická pošta a tieto záznamy môžu obsahovať aj osobné údaje, zaistenie vykonané vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v rámci vyšetrovania predstavuje obmedzenie výkonu práva zaručeného článkom 8 Charty.
85 K takýmto obmedzeniam teda môže dôjsť len vtedy, ak sú stanovené zákonom, rešpektujú podstatu týchto práv, skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, a sú v súlade so zásadou proporcionality.
86 V prvom rade, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa dodržiavania zásady zákonnosti, v prejednávanej veci sa zdá, že je splnená. Treba totiž uviesť, že je nesporné, že opatrenia, o ktoré ide v sporoch vo veciach samých, sa zakladajú na článkoch 18 až 21 zákona o hospodárskej súťaži, ktoré najmä Úradu na ochranu hospodárskej súťaže umožňujú vykonávať v priestoroch podnikov, ktoré sú podozrivé zo spáchania porušení článkov 101 a 102 ZFEÚ, „vyhľadávanie, preskúmanie, vymáhanie a zaistenie výňatkov z písomností a iných dokumentov bez ohľadu na ich nosič, ak sa takéto postupy ukážu ako nevyhnutné na získanie dôkazu“.
87 V druhom rade, pokiaľ ide o rešpektovanie podstaty základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, treba poznamenať, že hoci také opatrenia, ktoré spočívajú vo vyhľadávaní a zaisťovaní dokumentov a ktorých sa týkajú spory vo veciach samých, zahŕňajú prístup ku komunikácii v zmysle článku 7 Charty, tieto opatrenia smerujú výlučne k získaniu prístupu k obsahu elektronickej pošty a e-mailov, ktoré súvisia s predmetom vyšetrovania, ako je definovaný v rozhodnutí o inšpekcii. Okrem toho sa uvedené opatrenia týkajú elektronickej pošty vymieňanej prostredníctvom e-mailov dotknutých podnikov, ako aj dokumentov a osobných údajov fyzických osôb zamestnaných týmito podnikmi, ktoré sa v zásade obmedzujú na aspekty pracovného života týchto fyzických osôb, s výnimkou informácií týkajúcich sa ich súkromného a rodinného života v zmysle tohto článku 7.
88 Navyše sa zdá, že zaistenie pracovnej komunikácie vedúcich pracovníkov a zamestnancov podniku, ktorý je predmetom vyšetrovania, vo všeobecnosti nevedie ani k neobmedzenému získavaniu osobných údajov, ani k všeobecnému prístupu k nim, keďže získavanie týchto údajov obsiahnutých v tejto komunikácii je obmedzené na tie, ktoré súvisia s protisúťažným správaním, ktorého sa týka začatie vyšetrovania zo strany Úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Okrem toho uvedené údaje nemožno použiť na iné účely, než je identifikácia tohto správania. Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane GDPR vnútroštátna právna úprava vymedzuje účely spracúvania získaných údajov a stanovuje pravidlá upravujúce toto spracúvanie vrátane uchovávania a prenosu týchto údajov, zaistenia elektronickej pošty, o ktoré ide v sporoch vo veciach samých, nemožno považovať za také, ktoré by mohli narušiť podstatu článku 8 Charty.
89 Za týchto podmienok a s výhradou overení, ktoré musí vykonať predkladajúci vnútroštátny súd, sa zdá, že zaistenia dokumentov, ktorých sa týkajú spory vo veciach samých, nezasahujú do podstaty základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty.
90 V treťom rade, pokiaľ ide o otázku, či v prejednávanej veci tieto zásahy zodpovedajú cieľu všeobecného záujmu uznanému Úniou v zmysle článku 52 ods. 1 Charty, treba uviesť, že cieľom inšpekcií a zaistení komunikácie a iných dokumentov a nosičov, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, keď v súlade s článkom 3 ods. 1 a článkom 5 nariadenia č. 1/2003 uplatňujú články 101 alebo 102 ZFEÚ, je odhaliť postupy, ktoré sú v rozpore s týmito ustanoveniami. Cieľom vyšetrovacích právomocí vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je tak umožniť týmto orgánom plniť ich úlohu, ktorá spočíva v zabezpečení dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, keďže takéto pravidlá majú zabrániť tomu, aby bola hospodárska súťaž narušená na úkor všeobecného záujmu, individuálnych podnikov a spotrebiteľov, a tým prispieť k zabezpečeniu hospodárskeho blahobytu v Únii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C-94/00, EU:C:2002:603, bod 42).
91 Ako v podstate vyplýva z protokolu (č. 27) o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži pripojeného k Zmluve o FEÚ a Zmluve o EÚ, vnútorný trh, ako je definovaný v článku 3 ZEÚ a článku 26 ods. 2 ZFEÚ, zahŕňa systém, ktorý zaručuje, aby nebola narušená hospodárska súťaž, ktorá je nevyhnutná na jeho fungovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 20; z 22. marca 2022, bpost, C-117/20, EU:C:2022:202, bod 46, ako aj z 22. marca 2022, Nordzucker a i., C-151/20, EU:C:2022:203, bod 51). Úloha vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pri zabezpečovaní účinnosti tohto systému a ich príspevok k vykonávaniu článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sú podľa ustálenej judikatúry ustanoveniami verejného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, International Skating Union/Komisia, C-124/21 P, EU:C:2023:1012, bod 192 a citovanú judikatúru), má v tejto súvislosti zásadný význam. Záruku nenarušenej hospodárskej súťaže preto treba považovať za cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.
92 Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality, podľa ustálenej judikatúry primeranosť opatrení, z ktorých vyplýva zásah do práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty, vyžaduje dodržiavanie požiadaviek spôsobilosti a nevyhnutnosti, ako aj požiadavky, ktorá sa týka primeranosti týchto opatrení vo vzťahu k sledovanému cieľu (rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C-37/20 a C-601/20, EU:C:2022:912, bod 63, ako aj citovaná judikatúra).
93 Obmedzenia práv a slobôd zakotvených v Charte sa uskutočňujú v medziach toho, čo je prísne nevyhnutné, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými opatreniami vhodnými na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu. Okrem toho cieľ všeobecného záujmu nemožno sledovať bez zohľadnenia skutočnosti, že ho treba zosúladiť so základnými právami, ktorých sa dotklo opatrenie, a to náležitým vyvážením cieľa všeobecného záujmu a dotknutých práv, aby sa zabezpečilo, že nepríjemnosti spôsobené týmto opatrením nebudú neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. Možnosť odôvodniť obmedzenie práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty treba posudzovať prostredníctvom merania závažnosti zásahu, ktorý spôsobí takéto obmedzenie, a overenia, či je dôležitosť cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením priamoúmerná tejto závažnosti (rozsudky z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C-37/20 a C-601/20, EU:C:2022:912, bod 64, ako aj z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C-694/20, EU:C:2022:963, bod 41).
94 Okrem toho na splnenie požiadavky proporcionality musí dotknutá právna úprava obsahujúca zásah stanoviť jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatnenie opatrení, ktoré stanovuje, a ukladajúce minimálne požiadavky tak, aby dotknuté osoby mali dostatočné záruky umožňujúce účinne chrániť ich osobné údaje pred rizikami zneužitia. Táto právna úprava musí najmä vymedziť okolnosti a podmienky, za akých možno prijať opatrenie upravujúce spracúvanie takýchto údajov, čím sa zabezpečí, aby zásah nešiel nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers, C-37/20 a C-601/20, EU:C:2022:912, bod 65, ako aj citovanú judikatúru).
95 V prejednávanej veci po prvé vyšetrovacie právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a ich právomoci na zaistenie elektronickej komunikácie, dokumentov a iných pracovných údajov majú za cieľ odhaliť existenciu protisúťažných postupov zakázaných článkami 101 a 102 ZFEÚ, a preto sú spôsobilé prispieť k dosiahnutiu cieľa všeobecného záujmu uvedeného v bode 91 tohto rozsudku, ktorý spočíva v zachovaní nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Význam, ktorý má tento cieľ, môže odôvodniť zásah do práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty.
96 Po druhé, pokiaľ ide o požiadavku nevyhnutnosti, treba pripomenúť, že táto požiadavka je splnená, ak cieľ sledovaný dotknutými opatreniami nemožno za primeraných podmienok dosiahnuť rovnako účinne inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do základných práv dotknutých osôb, predovšetkým do práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručených v článkoch 7 a 8 Charty [rozsudky z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C-205/21, EU:C:2023:49, bod 126, ako aj zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, bod 88].
97 V tejto súvislosti sa zdá, že pri stíhaní a odhaľovaní protisúťažných postupov, ktoré sú v rozpore s článkami 101 a 102 ZFEÚ, sa žiadny iný rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do práv na rešpektovanie komunikácie a ochranu osobných údajov, nejaví ako uspokojivá alternatíva k zaisteniu dokumentov pochádzajúcich z elektronickej pošty medzi vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami podniku, ktorého sa týkajú opatrenia inšpekcie vykonané orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.
98 Ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 21 svojich návrhov, ktoré boli prednesené 23. októbra 2025, elektronická pošta vymieňaná v rámci podnikateľskej činnosti prostredníctvom e-mailov predstavuje jeden z hlavných zdrojov, ktorý majú orgány na ochranu hospodárskej súťaže k dispozícii na odhalenie existencie protisúťažného správania. Právo orgánu na ochranu hospodárskej súťaže vyhotovovať kópie súborov elektronickej pošty je teda súčasťou kontrolnej právomoci, ktorou tento orgán disponuje [pozri analogicky, pokiaľ ide o právomoc zverenú Komisii článkom 20 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1/2003, rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, C-606/18 P, EU:C:2020:571, bod 63]. V tejto súvislosti článok 32 smernice 2019/1 zahŕňa elektronické správy medzi dôkazy, ktoré sa majú považovať za prípustné pred vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Zbavenie týchto orgánov právomoci zaistiť takúto podnikovú elektronickú komunikáciu by v zásade mohlo ohroziť účinné sledovanie boja proti kartelom a zneužívaniu dominantného postavenia v rámci vnútorného trhu, ktoré vyžadujú články 101 a 102 ZFEÚ.
99 Ak však členské štáty môžu považovať za potrebné vykonať prehliadky a zaistenia na účely získania hmotného dôkazu o protiprávnom správaní, ich právne predpisy a prax v tejto oblasti musia poskytovať primerané a dostatočné záruky proti zneužívaniu (pozri v tomto zmysle rozsudky ESĽP, 25. februára 1993, Funke v. Francúzsko, CE:ECHR:1993:0225JUD001082884, bod 57, ako aj z 21. decembra 2010, Société Canal Plus a i. v. Francúzsko, CE:ECHR:2010:1221JUD002940808, bod 54 in fine).
100 Po tretie, pokiaľ ide o primeranosť obmedzenia výkonu práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, ktoré vyplýva zo zaistenia elektronickej pošty, treba ju posúdiť v kontexte, do ktorého patrí takéto obmedzenie, pričom sa v každom jednotlivom prípade zvážia všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, bod 89].
101 Pokiaľ ide o obmedzenie vyplývajúce zo zaistenia vykonaného v rámci inšpekcií vedených orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, medzi takéto skutočnosti patrí najmä závažnosť obmedzenia výkonu dotknutého základného práva a okolností, za ktorých k nemu došlo.
102 Pokiaľ ide o závažnosť obmedzenia vyplývajúceho z právnej úpravy, o ktorú ide vo veciach samých a ktorá umožňuje zaistenie elektronickej pošty, ktoré bez predchádzajúceho povolenia zo strany súdu vykonáva vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže v rámci vyšetrovania týkajúceho sa postupov, ktoré sú v rozpore s článkami 101 a 102 ZFEÚ, treba uviesť, že zaistenie podnikovej korešpondencie vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže je vo všeobecnosti ohraničené procesnými zárukami určenými najmä na zabezpečenie bezpečnosti, integrity a dôvernosti týchto údajov. Ako uviedla generálna advokátka v bode 33 svojich návrhov, ktoré boli prednesené 23. októbra 2025, každé vyšetrovanie vykonané vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže musí byť založené na riadne odôvodnenom rozhodnutí o inšpekcii, ktoré sa musí opierať o dôvodné podozrenie, že podnik porušil pravidlá hospodárskej súťaže stanovené Zmluvou o FEÚ. Pokiaľ ide o zaistenie elektronickej pošty, ak vyšetrovatelia používajú počítačový softvér na vyšetrovanie, postup indexácie, ktorý predchádza hľadaniu obchodných informácií relevantných pre vyšetrovanie, sa musí uskutočniť použitím kľúčových slov, ktoré boli definované vo vzťahu k vopred určenému predmetu vyšetrovania.
103 Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k obmedzeniu výkonu predmetného základného práva, treba pripomenúť, že v zásade treba rozlišovať medzi situáciou, keď sa inšpekcia vykonáva v obchodných priestoroch dotknutých podnikov alebo združení podnikov, a situáciou, v ktorej sa inšpekcia vykonáva v iných priestoroch vrátane súkromných bydlísk fyzických osôb.
104 Hoci základné právo na nedotknuteľnosť obydlia predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súčasnosti vyjadrená v článku 7 Charty, ktorý zodpovedá článku 8 EDĽP, nič to nemení na tom, že verejný zásah môže ísť ďalej, ak sa týka obchodných priestorov alebo profesijných či obchodných činností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, C-583/13 P, EU:C:2015:404, body 19 a 20, ako aj citovanú judikatúru).
105 Preskúmavacie právomoci, ktoré majú orgány na ochranu hospodárskej súťaže, sú v zásade presne vymedzené, najmä pokiaľ ide o vylúčenie dokumentov, ktoré nemajú podnikateľský charakter, z rozsahu vyšetrovania, o právo na právnu pomoc, o zachovanie dôvernosti korešpondencie medzi advokátmi a klientmi alebo tiež o povinnosti odôvodnenia rozhodnutia o inšpekcii a o možnosť podať opravný prostriedok na súdy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, C-583/13 P, EU:C:2015:404, bod 31, ako aj citovanú judikatúru). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže sú v rámci vyšetrovaní, ktoré vedú, najmä povinné dodržiavať GDPR.
106 Okrem toho z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa článku 8 EDĽP vyplýva, že v oblasti inšpekcií v obchodných priestoroch podniku nevydanie predchádzajúceho povolenia na inšpekciu súdom, ktorý by mohol vymedziť priebeh inšpekcie alebo naň dohliadať, môže byť vyvážené súdnym preskúmaním zákonnosti a nevyhnutnosti takého dôkazného opatrenia ex post facto za predpokladu, že toto preskúmanie je vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci účinné. To znamená, že dotknuté osoby musia mať možnosť dosiahnuť účinné súdne preskúmanie sporného opatrenia a jeho vykonávania tak z vecného, ako aj z právneho hľadiska. Ak sa úkon považovaný za protiprávny už uskutočnil, dostupný opravný prostriedok alebo dostupné opravné prostriedky musia dotknutej osobe poskytnúť primeranú nápravu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2023, Casino, Guichard-Perrachon a AMC/Komisia, C-690/20 P, EU:C:2023:171, bod 38, ako aj citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva).
107 Navyše treba uviesť, že v súlade s vyššie uvedenými informáciami týkajúcimi sa článkov 7 a 8 Charty ustanovenia práva Únie týkajúce sa vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže nevyžadujú, aby súd vydal predchádzajúce povolenie na inšpekciu vykonanú v prevádzkových priestoroch. V tejto súvislosti článok 20 ods. 6 a 7 nariadenia č. 1/2003 a článok 6 ods. 3 smernice 2019/1, ktoré sa zaoberajú inšpekciami, ktoré v obchodných priestoroch podnikov vykonáva Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, nevyžadujú predchádzajúce povolenie vnútroštátneho súdu alebo nezávislého správneho orgánu, a to ani v prípade, keď je zaistená elektronická pošta, ale v tejto súvislosti odkazujú na povinnosti stanovené vnútroštátnym právom tým, že umožňujú členským štátom stanoviť, že na výkon právomocí vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti inšpekcií sa vyžaduje povolenie súdneho orgánu.
108 Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že články 7 a 8 Charty v zásade nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej v rámci vyšetrovania údajného porušenia článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže zaistí v prevádzkových alebo obchodných priestoroch elektronickú poštu, ktorej obsah súvisí s predmetom inšpekcie, bez toho, aby mal predchádzajúce povolenie zo strany súdu.
109 Vzhľadom na to treba po prvé spresniť, že v prípade neexistencie takéhoto predchádzajúceho povolenia zo strany súdu si ochrana jednotlivcov proti svojvoľným zásahom verejnej moci do práv zaručených článkami 7 a 8 Charty vyžaduje právny rámec a striktné obmedzenie dotknutého zaistenia. Preto tak inšpekcia, ako aj zaistenie môžu byť zlučiteľné s týmito ustanoveniami len vtedy, ak vnútroštátna právna úprava a prax poskytujú primerané a dostatočné záruky proti zneužívaniu a svojvôli (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 77). Takéto záruky musia mať formu úplného súdneho preskúmania dotknutých opatrení ex post. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry pripomenutej v bode 106 tohto rozsudku, toto preskúmanie musí dotknutým osobám poskytnúť primeranú nápravu, ktorá tiež umožní posúdiť prípustnosť získaných dôkazov.
110 V prejednávanej veci z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že inšpekcie a zaistenia sa neuskutočnili bez akéhokoľvek postupu predchádzajúceho povolenia, pretože boli povolené súdnym orgánom, a to portugalskou prokuratúrou, ktorá je v súlade s Ústavou Portugalskej republiky nezávislá od ostatných orgánov ústrednej, regionálnej a miestnej samosprávy a je poverená najmä začatím trestného stíhania vo verejnom záujme, ako aj ochranou demokratickej zákonnosti. Zdá sa, že povolenie udelené týmto súdnym orgánom môže prispieť k striktnému právnemu rámcu inšpekcií a zaistení, ktoré vykonáva vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o určenie ich vhodnosti, trvania a vecného rozsahu.
111 Ak teda, ako vo veciach samých, predchádzajúce povolenie nevydal súd, ale prokuratúra, je nevyhnutné, aby takéto konanie o súdnom preskúmaní ex post bolo pre dotknuté osoby prístupné a aby v plnej miere zodpovedalo požiadavkám pripomenutým v bodoch 106 a 109 tohto rozsudku.
112 Po druhé treba uviesť výhradu, pokiaľ ide o inšpekcie vedúce k zaisteniu mobilných telefónov, počítačov alebo akéhokoľvek iného nosiča dát, ktoré nepatria podnikom, v ktorých priestoroch sa vykonáva inšpekcia, ale fyzickým osobám, ako sú ich vedúci pracovníci a zamestnanci.
113 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uviedol, že systém elektronickej pošty, o ktorý ide v sporoch vo veciach samých, sa môže „používať len na pracovné účely“ a že jeho používanie na osobné účely a na účely týkajúce sa súkromného života zamestnancov je „zakázané“ vnútornými predpismi dotknutých podnikov. Hoci sa v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania spomína prehliadka vykonaná v elektronickej pošte alebo e-mailových schránkach zamestnancov, tieto návrhy nespresňujú nosiče, na akých boli predmetné e-maily uložené a ku ktorým inšpektori mohli mať prístup. Zo znenia príkazu vydaného portugalskou prokuratúrou, ktorá odkazuje na „akékoľvek nosiče dát alebo počítače“, teda nemožno vylúčiť, že dotknuté nosiče zahŕňali mobilné telefóny, počítače alebo iné nosiče dát, ktoré nepatria týmto podnikom, ale ich vedúcim pracovníkom a zamestnancom.
114 Ak však pri kontrolách vykonávaných orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v obchodných priestoroch podniku majú vyšetrovatelia zaistiť mobilné telefóny, počítače alebo akékoľvek iné nosiče údajov, ktoré nepatria tomuto podniku, ale jeho vedúcim pracovníkom a zamestnancom, prístup k údajom obsiahnutým v týchto zariadeniach musí prípadne po ich zapečatení podliehať predchádzajúcemu preskúmaniu súdom alebo nezávislým správnym orgánom.
115 Keďže totiž takéto zariadenia môžu byť súčasne používané tak na súkromné účely, ako aj na pracovné alebo obchodné účely, prístup k nim sa môže v závislosti od obsahu uvedených zariadení týkať nielen údajov o prenose dát a o polohe, ale aj fotografií a histórie prehliadania na internete uskutočneného s tými istými zariadeniami, či dokonca obsahu súkromnej komunikácie s týmito zariadeniami [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, bod 92].
116 Prístup k takémuto súboru údajov tak umožňuje vyvodiť veľmi presné závery o súkromnom živote dotknutej osoby, ako sú jej každodenné zvyklosti, miesta trvalého alebo prechodného pobytu, denné alebo iné presuny, vykonávané činnosti, sociálne vzťahy tejto osoby a spoločenské kruhy, v ktorých sa táto osoba pohybuje. Okrem toho nemožno vylúčiť, že tieto údaje môžu patriť do osobitných kategórií údajov v zmysle článku 9 GDPR. Prístup k údajom uchovávaným v takýchto zariadeniach teda môže viesť k závažnému, či dokonca obzvlášť závažnému zásahu do základných práv zaručených článkami 7 a 8 Charty [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, body 93 až 95].
117 Najmä na účely zabezpečenia, že zásada proporcionality bude dodržaná v každom konkrétnom prípade, a to vyvážením všetkých relevantných skutočností, v prípade, že prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k osobným údajom zahŕňa riziko vážneho, či dokonca obzvlášť závažného zásahu do základných práv dotknutej osoby, je nevyhnutné, aby tento prístup podliehal predchádzajúcemu preskúmaniu buď zo strany súdu, alebo nezávislého správneho orgánu [rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, bod 102].
118 Toto predchádzajúce preskúmanie si vyžaduje, aby súd alebo nezávislý správny orgán poverený vykonávaním tohto preskúmania disponoval všetkými právomocami a poskytoval všetky záruky potrebné na zosúladenie rôznych dotknutých legitímnych záujmov a práv. Pokiaľ ide konkrétnejšie o inšpekciu vykonávanú orgánom na ochranu hospodárskej, takéto preskúmanie vyžaduje, aby bol tento súd alebo tento subjekt schopný zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi legitímnymi záujmami spojenými s potrebami vyšetrovania na jednej strane a základnými právami na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov osôb, ktorých údaje sú predmetom prístupu, na druhej strane [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C-548/21, EU:C:2024:830, bod 103].
119 V tejto súvislosti treba dodať, že v zásade prináleží výlučne vnútroštátnemu právu, aby určilo pravidlá týkajúce sa prípustnosti získaných dôkazov, avšak pod podmienkou, že nie sú menej výhodné ako pravidlá upravujúce podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C-511/18, C-512/18 a C-520/18, EU:C:2020:791, body 222 až 225).
120 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že články 7 a 8 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby počas inšpekcie vykonávanej vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v prevádzkových alebo obchodných priestoroch podnikov podozrivých z porušenia článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ bola bez predchádzajúceho povolenia zo strany súdu zaistená elektronická pošta, ktorú si vymenili zamestnanci a vedúci pracovníci podniku, pod podmienkou, že je stanovený striktný právny rámec právomocí tohto orgánu, ako aj primerané a dostatočné záruky proti zneužitiam a svojvôli, ako je napríklad účinné súdne preskúmanie predmetných opatrení ex post.
O trovách
121 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Článok 7 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pod pojem „komunikácia“ v zmysle tohto článku patrí pracovná elektronická pošta, ktorú si zamestnanci a vedúci pracovníci podniku vymieňajú prostredníctvom podnikového e-mailu.
2. Články 7 a 8 Charty základných práv
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby počas inšpekcie vykonávanej vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v prevádzkových alebo obchodných priestoroch podnikov podozrivých z porušenia článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ bola bez predchádzajúceho povolenia zo strany súdu zaistená elektronická pošta, ktorú si vymenili zamestnanci a vedúci pracovníci podniku, pod podmienkou, že je stanovený striktný právny rámec právomocí tohto orgánu, ako aj primerané a dostatočné záruky proti zneužitiam a svojvôli, ako je napríklad účinné súdne preskúmanie predmetných opatrení ex post.
Podpisy
(*1) Jazyk konania: portugalčina.