Ústavný zákon č. 99/2019 Z. z. Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“).
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v NR SR opakovane nechránia verejný záujem, ale iné záujmy (napr. osobné záujmy alebo záujmy finančných skupín). Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre NR SR záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných, či iných záujmových skupín, pričom nezabúda ani na efektívne vynakladanie verejných zdrojov, a to minimalizáciou nákladov na vykonanie referenda.
Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda treba kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. V histórií Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo 8 referend, z ktorých iba jedno skončilo s platnými výsledkami. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri 7 referendách teda došlo k bezúčelnému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov.
Ideálnym, žiaľ v súčasnosti politicky nepriechodným riešením tejto situácie by bolo úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri „najmenej zaujímavých voľbách“, ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, sa pohybuje do 20%, volebná účasť pri iných typoch volieb je o niečo vyššia. Možno povedať, že v priemere má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu pätina až polovica obyvateľstva, pri referende si možno stanoviť ako reálny odhad účasť pätiny až štvrtiny obyvateľstva Slovenska. Na základe uvedeného teda OĽANO opakovane po uplynutí obligatórnej 6-mesačnej lehoty od predloženého rovnakého návrhu z 23. mája 2018 navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť najmenej 25% oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť stále prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Keďže hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je predovšetkým sfunkčnenie inštitútu referenda a minimalizácia nákladov na jeho vykonanie, súčasťou návrhu je aj povinnosť konania referenda v rovnaký deň, ako sa budú konať voľby alebo ľudové hlasovanie na celom území Slovenskej republiky alebo voľby do orgánov územnej samosprávy. Takouto právnou úpravou sa ušetrí značný objem verejných prostriedkov a predíde sa tak jednému z argumentov proti konaniu referenda, a to jeho finančnej náročnosti.
Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike – prostredníctvom upravenej procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo nastať prelomenie až úplné odstránenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Predkladaný návrh ústavného zákona zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Keďže návrhom ústavného zákona sa znižuje súčasné kvórum z 50 % na 25 % potrebné na platnosť referenda, súčasne sa zavádza, že predmetom referenda nebude môcť byť skrátenie volebného obdobia NR SR. Takouto ústavnou úpravou predídeme deštruovaniu volebných období zvolených poslancov na vopred Ústavou Slovenskej republiky stanovený čas. Takáto právna úprava však nevylučuje prijatie ústavného zákona zo strany NR SR, pokiaľ by politická situácia a rozloženie politických síl neumožňovali ďalšie fungovanie NR SR.

čl. I bod 2
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s čl. I bodom 3 tohto návrhu ústavného zákona.

čl. I bod 3
Jeden z najčastejších argumentov proti konaniu referenda je jeho finančná náročnosť, predovšetkým v prípadoch, keď bolo neplatné. Keďže návrh ústavného zákona má za cieľ zefektívnenie celkového fungovania inštitútu referenda, navrhuje sa aj jeho efektívnejšie fungovanie po finančnej a organizačno-technickej stránke. Z tohto dôvodu sa pre referendum ustanovuje, že sa musí uskutočniť v deň konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, v deň konania ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta alebo v deň konania volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky. Rovnako sa v Ústave Slovenskej republiky s prihliadnutím na lehoty podľa zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) ustanovuje, že referendum sa nemôže uskutočniť skôr ako 90 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Ak by sa teda niektorá z udalostí uvedených vyššie (voľby, odvolanie …

čl. I bod 4
Návrhom ústavného zákona sa mení formulácia čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) takým spôsobom, že platnosť výsledkov referenda už nebude podmienená účasťou nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov, ale táto sa znižuje na 25 % oprávnených voličov. Na prijatie návrhov tvoriacich predmet referenda bude však aj naďalej potrebný súhlasný prejav vôle nadpolovičnej väčšiny účastníkov referenda. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo.” V citovanom ustanovení Ústava Slovenskej republiky expressis verbis zakotvuje demokratickú formu vlády, kde ľud je pôvodným zdrojom štátnej moci. Demokratická forma vlády znamená právo ľudu, resp. občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo alebo voľbou svojich reprezentantov (čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Realizáciu uvedeného ústavného princípu demokratickej formy vlády predstavuje aj zakotvenie inštitútu referenda v druhom oddiele piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Účelom referenda je teda zabezpečiť občanom štátu – ako nositeľom primárnej (originálnej) moci, aby …

čl. I bod 5
Upravujú sa prechodné ustanovenia, ktoré majú zabrániť retroaktivite ústavného zákona, a to tak, že na prezidentom Slovenskej republiky vyhlásené referendá sa tento ústavný zákon vzťahovať nebude a bude sa vzťahovať len na ďalšie referendá v akejkoľvek fáze ich realizácie, pokiaľ ešte neboli prezidentom Slovenskej republiky vyhlásené. Podobným spôsobom sú upravené aj prechodné ustanovenia vo volebnom zákone (napr. § 219 ods. 4).

čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona, so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, na 1. júla 2019. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu ústavného zákona: nie je upravený v primárnom práve Európskej únie, nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. Doložka vybraných vplyvov A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné A.2. Vplyvy: Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie …