Zákon č. 95/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA).
Charakter výroby tovarov a poskytovania služieb v mnohých ekonomických odvetviach robí víkendovú prácu neodmysliteľnou súčasťou pracovného procesu. Zatiaľ čo pre zamestnávateľov je práca počas víkendov prostriedkom intenzívneho využívania výrobných kapacít, pre zamestnancov (osobitne zamestnancov s rodičovskými povinnosťami) je neraz zdrojom napätia medzi plnením pracovných a rodinných funkcií.
Zásah do osobného života zamestnancov, ktorý vyplýva z výkonu práce v sobotu alebo v nedeľu, ktoré sú pre väčšinu ďalších osôb dňami nepretržitého odpočinku v týždni, je podľa doterajších skúseností zamestnancov posudzovaná rovnako negatívne ako práca v noci alebo práca nadčas.
Navyše, podľa najnovších údajov Eurostat-u slovenskí zamestnanci sú najčastejšie pracujúci zamestnanci zo všetkých 28 krajín Európskej únie v nedeľu, keďže pravidelne v nedeľu pracuje 21% z nich. Zo štatistík súčasne vyplýva, že Slováci odpracujú týždenne v priemere druhý najdlhší čas.
Je nepochopiteľné, že "sociálna vláda" Smeru - SD za 10 rokov svojej vlády nebola schopná ukotviť nárok zamestnancov na príplatky za víkendovú prácu do Zákonníka práce. Dnešný stav, kedy nechávame na zamestnancovi, aby si prípadný príplatok dohodol so svojim zamestnancom je nesprávny a výrazne nesociálny. Hlavne ľudia v hladových dolinách, respektíve ľudia zo znevýhodnených skupín (napr. päťdesiatnici) sa obávajú žiadať príplatok za víkendovú prácu a vykonávajú ju bez akéhokoľvek mzdového zvýhodnenia.
Predložený návrh zákona preto zavádza mzdové zvýhodnenie za prácu vykonanú počas víkendu. Popri dosiahnutej mzde sa navrhuje zamestnancovi poskytnúť ešte sumu vo výške aspoň 50 % jeho priemerného zárobku, ak prácu vykoná v sobotu, resp. sumu vo výške aspoň 100 % jeho priemerného zárobku, ak prácu vykoná v nedeľu.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva), pričom sa zároveň očakáva skôr negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V prípade rozpočtu verejnej správy sa od návrhu zákona očakáva aj pozitívny vplyv a čiastočne aj negatívny vplyv. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením nového mzdového nároku, a to mzdového zvýhodnenia za prácu vykonávanú v sobotu alebo v nedeľu.

čl. I bod 2
Vzťahu medzi pracovným a osobným (najmä rodinným) životom sa v ostatnej dobe venuje čoraz väčšia pozornosť. Napriek nespochybniteľným prínosom rovnováhy pracovného a osobného života vo všetkých sférach života, takáto rovnováha ani zďaleka nie je bežným javom. Vo všeobecnosti platí, že len vyššie kvalifikovaní zamestnanci si dokážu vybojovať také pracovné podmienky, ktoré len v minimálnej miere obmedzia ich rodinný život. Menej kvalifikovaní zamestnanci sú v tomto smere spravidla odkázaní na ustanovenia o minimálnych štandardoch stanovených zákonmi, resp. na výsledok kolektívneho vyjednávania. „Nepohodlné“ pracovné časy (napr. v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok) spôsobujú pracovníkom veľké problémy pri zabezpečovaní ich rodinných alebo iných sociálnych povinností. Keďže výkon niektorých druhov prác nie je objektívne možné zakázať alebo obmedziť ich výkon v „nepohodlných“ pracovných časoch, je nevyhnutné aspoň zmierniť ich negatívne dopady. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je teda zmiernenie negatívnych dopadov pracovnej doby počas sobôt a nedieľ, a to formou mzdového zvýhodnenia tejto práce. Navrhnuté mzdové zvýhodnenie je založené na obdobnom …

čl. I bod 3
Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa navrhované mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu vzťahovalo aj na tých zamestnancov, ktorých pracovné zmluvy boli uzatvorené pred 1. májom 2017. Zároveň sa explicitne ustanovuje, že doposiaľ vykonaná práca počas sobôt a nedieľ sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona z finančného hľadiska nijako nezohľadní. Inými slovami zamestnávatelia nebudú povinní poskytovať mzdové zvýhodnenie za víkendovú prácu vykonanú pred 1. májom 2017.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. mája 2017. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) 2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: nie je upravený v primárnom práve Európskej únie, nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. Doložka vybraných vplyvov A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné A.2. Vplyvy: Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x 2. …