Zákon č. 91/2010 Z. z. Zákon o podpore cestovného ruchu

Cestovný ruch je jedným z vedúcich odvetví svetového hospodárstva a jeho podiel na hrubom domácom produkte vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách neustále rastie a dosahuje pozoruhodný objem.
Cestovný ruch je vysoko efektívnou činnosťou na produkciu devíz, je významným faktorom politiky zamestnanosti, napomáha rozvoju hospodárstva ekonomicky zaostávajúcich regiónov tým, že je schopný vytvárať nové pracovné miesta pri relatívne nízkych nákladoch, pričom rozvoj podnikania v tomto odvetví významne oživuje dopyt a vplýva na vývoj príjmov, stimuluje zachovanie kultúrneho dedičstva a ochranu prírody, prispieva k upevňovaniu medzinárodných politických a hospodárskych vzťahov, prispieva k popularizácii našich národných kultúrnych a prírodných hodnôt a prispieva k rozširovaniu poznatkov o politickom systéme a rozvoji demokracie a tým aj k vytváraniu pozitívneho obrazu krajiny v zahraničí, prispieva tiež k harmonickému rozvoju a uspokojovaniu základných i druhotných potrieb účastníkov cestovného ruchu. Aj napriek práve prebiehajúcej hospodárskej kríze cestovný ruch stále predstavuje významné odvetvie hospodárstva Slovenskej republiky. Významný je najmä jeho potenciál pri tvorbe nových pracovných príležitostí. Je to práve táto kríza, ktorá poukázala na potrebu systémového riešenia problematiky cestovného ruchu a na potrebu podpory, resp. udržania domáceho cestovného ruchu.
Podľa prognóz renomovaných medzinárodných ekonomických inštitúcií sa cestovný ruch začiatkom 3. tisícročia stane v celosvetovom meradle ekonomickým odvetvím s najväčším obratom a jeho príjmy sa za jedno desaťročie zdvojnásobia.
Svetové tendencie rozvoja cestovného ruchu ovplyvnia jeho ďalší rozvoj aj v Slovenskej republike. Vychádzajúc z tejto skutočnosti je nevyhnutné usilovať sa o taký rozvoj politiky cestovného ruchu ako súčasti hospodárskej politiky štátu, ktorý namiesto doterajšieho viac - menej spontánneho vývoja bude cieľavedome napomáhať využitiu danosti Slovenska na prilákanie návštevníkov. Cieľavedomý rozvoj bude jednak integrovať cestovný ruch do jeho prírodného a spoločenského prostredia, na druhej strane zároveň umožní zosúladený rozvoj všetkých subsektorov služieb v rámci komplexných služieb cestovného ruchu (ubytovacích a stravovacích kapacít, dopravy, obchodu, zábavného priemyslu, športových zariadení, kultúrnych a pamiatkových objektov, verejnej bezpečnosti, informatiky a ďalších). Je nevyhnutné vytvoriť právny rámec na možnosť utvárania takej politiky pre cestovný ruch, ktorá bude určovať perspektívne ciele jeho rozvoja, vytvorí aj právne predpoklady na zabezpečenie finančných, inštitucionálnych a organizačných podmienok potrebných na realizáciu týchto cieľov ako aj právne predpoklady na zvýšenie ochrany spotrebiteľa.
Vypracovanie zákona o podpore cestovného ruchu vyplýva:
zo zásad a záverov uvedených v Odporučení Európskej komisie č. 95/C301/15 z 13.19.1995 o úlohe Únie v oblasti cestovného ruchu - Zelená kniha Komisie,
zo Smernice Rady 82/470/EHS z 29.júna 1982 o opatreniach na uľahčenie efektívneho výkonu slobody usadiť sa a slobody poskytovania služieb v súvislosti s činnosťou samostatne zárobkovo činných osôb pri určitých službách súvisiacich s dopravou a cestovnými kanceláriami a pri skladovaní,
z materiálu EÚ "Community Measures Affecting Tourism" z 5.2.1996, COM (96) 29 final, z Predbežného rozhodnutia súdneho dvora EÚ v spojených kauzách C-178/1994, C-179/1994, C-188/1994, C-189/1994 a C-190/1994 Erich Dillenhofer a iní proti SRN z 8.10.1996, ktoré sa vydalo na základe Smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb,
z oznámení Komisie: COM (2003) 716 - Základné orientácie pre udržateľnosť európskeho cestovného ruchu, COM (2006) 134 - Obnovená politika EÚ v oblasti cestovného ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho cestovného ruchu, COM (2007) 621 - Agenda pre udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch.
V roku 2008 sa sformovala spoločná expertná pracovná skupina skladajúca sa zo zástupcov ZMOS, SK8, MH SR ako aj profesijných zväzov. Táto sa na základe rokovaní zhodla na spoločných zásadách udržateľného modelu podpory rozvoja cestovného ruchu na Slovensku, ktorými sú:
Rozvoj cestovného ruchu pomernou čiastkou spolufinancujú všetky subjekty, ktoré z neho priamo profitujú.
Zdroje sa použijú prevažne tam, kde vznikli. To zabezpečí motiváciu odvetvia aj verejnej správy.
Rozvoj nerozvinutých oblastí je financovaný zo zvláštnych (rozvojových) zdrojov.
Rozvoj cestovného ruchu vychádza zo zásad verejného a súkromného partnerstva.
Výkonné orgány na úrovni krajov a regiónov sú organizácie, ktoré zodpovedajú za zverené financie a predkladajú merateľné výsledky. Organizácie cestovného ruchu úzko spolupracujú v rámci každej úrovne aj medzi jednotlivými úrovňami.
Rozvoj predpokladá transfer know-how (napr. jednotného systému destinačného manažmentu, softvérových riešení a pod.).
Konkurencieschopný a trvalo udržateľný cestovný ruch.
Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy v oblasti cestovného ruchu je najmä upraviť otázky zriaďovania, právneho postavenia, financovania a činnosti krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu a formy spolupráce štátnych orgánov, orgánov samosprávy miest a obcí a podnikateľských subjektov a združení v cestovnom ruchu s týmito organizáciami pri jeho rozvoji, ako aj formy a systém jeho finančnej podpory.
S prihliadnutím na vyššie uvedené fakty zákon rieši najmä
Organizačnú štruktúru cestovného ruchu - vytvoriť rámcové a právne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu na centrálnej, regionálnej a oblastnej úrovni na princípe partnerstva podnikateľských subjektov a samosprávy. V cestovnom ruchu pôsobí veľké množstvo prevažne malých subjektov, ktorých činnosť je potrebné skoordinovať, pretože majú spoločného zákazníka. Musia sledovať a presadzovať spoločný cieľ, ako aj spoločne realizovať činnosti a aktivity, ktoré nie je možné zabezpečovať osobami podnikajúcimi v cestovnom ruchu jednotlivo - v dôsledku finančnej náročnosti alebo nízkej účinnosti. Ide najmä o marketing, prezentáciu a propagáciu regiónu, informačné služby, zabezpečenie neziskových, pre účastníkov cestovného ruchu však nevyhnutných služieb a podmienok pre ich aktivity. Z týchto dôvodov je potrebná existencia krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu v turisticky významných miestach. Okrem toho je prázdny priestor medzi štátnou propagáciou vykonávanou Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch a komerčnou propagáciou jednotlivých subjektov, resp. zariadení, čo spôsobuje aj nižšiu účinnosť štátnej propagácie. Túto absenciu by mali zaplniť práve krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, pre vznik ktorých má zákon vytvoriť právny rámec. Najdôležitejšou úlohou organizácií cestovného ruchu je tvorba spoločného produktu.
Kompetencie a zodpovednosť v cestovnom ruchu - prekonať roztrieštenosť rôznych právnych úprav pre odvetvie cestovného ruchu, ktoré je riešené v celom rade právnych noriem bez toho, že by bola komplexne pokrytá celá jeho problematika. Aj keď navrhovaný zákon nebude riešiť všetky oblasti cestovného ruchu, bude sa týkať aspoň jeho súčasných prioritných problémov a umožní prostredníctvom nariadení, vyhlášok, výnosov a opatrení riešiť parciálne otázky súvisiace s danou problematikou. Úloha štátu pri rozvoji cestovného ruchu je nesporná z toho dôvodu, že celé odvetvie je ešte značne podkapitalizované. Subjekty na trhu sa málo zaujímajú o negatívne dôsledky svojho účinkovania na ostatné oblasti, čo zvýrazňuje úlohu štátu ako koordinátora pri presadzovaní udržateľného rozvoja cestovného ruchu formou administratívnych zásahov, ale aj optimálnych podmienok pre podnikateľskú sféru. Štát musí neustále motivovať a nabádať súkromnú, ale aj verejnú sféru na užšiu spoluprácu a hľadanie spoločných cieľov. Na podpore udržateľného rozvoja cestovného ruchu sa však nepodieľa len štát, významné postavenie má aj regionálna a miestna samospráva so svojimi úlohami a kompetenciami.
Financovanie cestovného ruchu - vytvoriť nástroj na podporu rozvoja cestovného ruchu na národnej úrovni. Investované prostriedky sa v odvetví cestovného ruchu preukázateľne zhodnocujú progresívnejšie než v ktoromkoľvek inom odvetví národného hospodárstva. Z hľadiska tejto efektívnosti je treba uvažovať o formách financovania alebo spolufinancovania podpory cestovného ruchu priamo zo štátneho rozpočtu, pričom finančne podporené zo strany štátu budú len tie organizácie cestovného ruchu, ktoré sa nachádzajú v Registri krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu vedenom Ministerstvom hospodárstva SR. Na financovanie potrieb cestovného ruchu v regiónoch treba mobilizovať viaceré zdroje. Impulzom k tomu bola decentralizácia fiškálnej politiky. Samosprávny kraj a miestna samospráva sú už finančne samostatné od štátneho rozpočtu s vlastnými zdrojmi potrebnými na výkon svojich kompetencií, medzi nimi aj na podporu rozvoja cestovného ruchu.
Vypracovanie návrhu zákona nadväzuje na úlohy vyplývajúce zo Štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky (uznesenie vlády SR č. 783/2007 z 19.9.2007) a z Novej stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 (uznesenie vlády SR č. 417/2007 z 9.mája 2007) pričom je plne v súlade so strategickým smerovaním týchto dokumentov. Návrh zákona vychádza z porovnateľných zákonov viacerých európskych krajín s prihliadnutím na ich účinnosť v praxi. Reflektuje súčasný prechod mnohých najrozvinutejších krajín od centrálne riadeného marketingu destinácie k spolupráci všetkých verejných aj súkromných subjektov na destinačnom manažmente.
Návrh zákona je plne v súlade s medzinárodnými odporúčaniami a trendmi pre oblasť udržateľného rozvoja cestovného ruchu, akcentuje integrovaný prístup k manažmentu lokalít a stredísk pri rešpektovaní potrieb miestnych komunít, ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva a zdrojov krajiny.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Pri kreovaní finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti sa vychádza z nasledovných podmienok a predpokladov:
Dotácia zo štátneho rozpočtu v pomere 1:1 je adekvátna súčtu príspevkov miest a obcí a vyšších územných celkov v rámci garantovaných zdrojov. Takýto pomer bude odrážať výkonnosť daného regiónu resp. jeho záujem o rozvoj cestovného ruchu a súčasne bude motivačne pôsobiť vo vzťahu k obciam, mestám, vyšším územným celkom a sprostredkovanie aj k podnikateľským subjektom v cestovnom ruchu. Do tohto pomeru nevstupujú negarantované zdroje a ani iné zdroje.
Dotácia zo štátneho rozpočtu bude poskytovaná na základe skutočnosti predchádzajúceho roku. Vzhľadom na to sa predpokladá dotácia zo štátneho rozpočtu až od roku 2012 s tým, že navrhovaný finančný systém bude vyžadovať príslušné zdroje až v roku 2013 resp. 2014.
Dotácie budú poskytované na základe konkrétnej žiadosti organizácie cestovného ruchu obsahujúcej príslušný projekt. Pritom sa nepredpokladá využitie týchto prostriedkov na prevádzkové resp. mzdové náklady organizácie cestovného ruchu.
Prepočet výšky príspevkov obcí a miest vychádza zo skutočného výberu dane za ubytovanie. Nakoľko však nie sú vo všetkých dotknutých mestách a obciach podnikateľskými subjektmi poskytované ubytovacie služby, resp. iba v minimálnej miere, prepočet výšky dane je aproximatívny.
Príspevok vyšších územných celkov je predpokladom.
Vzhľadom na navrhovanú platnosť zákona, t. j. od 1. januára 2011, možno v prvom roku predpokladať iba začiatok zakladania krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu.
Tvorba prepočtu príjmov štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a miest vychádza iba z minimálneho, 1 %-ného medziročného rastu výkonov realizovaných v cestovnom ruchu. Pri výkonoch cestovného ruchu je alternatívne uvádzaný aj 2 %-ný rast.
Tvorba prepočtu vplyvu na štátny rozpočet vychádza iba z údajov za ubytovacie a stravovacie služby, ktoré sú štatisticky sledované. Z dôvodu neexistencie príslušnej štatistiky sa preto abstrahuje od ostatných výkonov napríklad kúpalísk, zimných stredísk cestovného ruchu, turisticko-informačných kancelárií, sprievodcov atď.
Rovnako do prepočtov rastu výkonov nie sú prepočítavané výkony vyvolané zvýšeným cestovným ruchom napríklad v oblasti dopravy, služieb, obchodu atď. V odborným publikáciách sa predpokladá napríklad tvorba vyvolaných pracovných miest indexom 1,5 až 2,5 k údajom za cestovný ruch.
Tvorba DPH nezohľadňuje rozdielnu výšku za predaj alkoholu a tabaku.
Daň z príjmu fyzických osôb bude v zmysle zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov príjmom územnej samospráve 70,3 % príjmom obce, 23,5 % príjmom VÚC a 6,2 % príjmom štátneho rozpočtu.
1. Vplyv na verejné financie
Predpoklad nábehu financovania organizácií cestovného ruchu v mil. EUR
Ukazovateľ
2011
2012
2013
2014
Členský príspevok podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu. V súčasnosti pôsobí na Slovensku 20 tis. podnikateľských subjektov pri priemernom príspevku 20 EUR na mesiac
20 % zapojených za 6 mes.
30 %
40 %
50 %
0,480
1,44
1,92
2,4
Členský príspevok mesta a obce odvodený od dane za prenocovanie. V roku 2008 daň 9,13 mil. EUR
10 %
30 %
40 %
50 %
0,913
2,739
3,652
4,565
Príspevok vyššieho územného celku– predpoklad
0,5
2,0
3,0
4,0
Spolu príspevky obcím, miest a vyšších územných celkov
1,813
4,739
6,652
8,565
Príspevok štátneho rozpočtu nad rámec rozpočtu rozpočtovej kapitoly MH SR
0
1,893
4,739
6,652
Príjmy obcí z titulu zvýšenia počtu prenocovaní – daň za ubytovanie – priemerný výber dane 0,75 EUR /noc, v roku 2008 12 mil. prenocovaní, medziročný rast + 1 %
0,09
0,18
0,27
0,36
Príjmy obcí z titulu zvýšenia počtu prenocovaní – daň za ubytovanie – priemerný výber dane 0,75 EUR /noc, v roku 2008 12 mil. prenocovaní, medziročný rast + 2 %
0,18
0,36
0,54
0,72
Príjmy z titulu zvýšenia zamestnanosti – daň z príjmu fyzických osôb, v roku 2008 pracovalo v ubytovacích a stravovacích službách približne 104 tis. zamestnan. Predpokladaný vymeriavací základ na určenie dane z príjmu – 500 EUR + 1 %.
Obce a mestá
0,3515 - odhad
0,833
1,675
2,432
VÚC
0,1175
0,279
0,56
0,813
Štátny rozpočet
0,031
0,074
0,148
0,215
Príjmy miest, obcí a vyšších územných celkov z titulu zvýšenia zamestnanosti – daň z príjmu fyzických osôb, v roku 2008 pracovalo v ubytovacích a stravovacích službách približne 104 tis. zamestnan. Predpokladaný vymeriavací základ na určenie dane z príjmu – 500 EUR + 2 %.
Obce a mestá
0,703- odhad
1,668
3,35
4,863918
VÚC
0,235
0,557
1,12
1,626
Štátny rozpočet
0,062
0,147
0,296
0,429
Príspevky do fondov z titulu zvýšenia zamestnanosti – priemerné náklady práce na osobu a mesiac 650 EUR, odvody 37 %
2,0-odhad
3,001
6,032
8,802
Príjmy štátneho rozpočtu z titulu zvýšenia výkonov ubytovacích a stravovacích služieb – DPH. V roku 2008 predstavovali výnosy 45 mld. Sk – 1,5 mld. EUR, DPH 8,55 mld. EUR. Predpokladaný medziročný nárast 1 %.
8,5
8,585
8,67
Príjmy štátneho rozpočtu z titulu zvýšenia výkonov ubytovacích a stravovacích služieb – DPH. V roku 2008 predstavovali výnosy 45 mld. Sk – 1,5 mld. EUR, DPH 8,55 mld, EUR. Predpokladaný medziročný nárast 2 %.
17,0
17,17
17,34
Tvorba nových pracovných miest
1 040
1050
1 060
V tabuľke bolo uvažované s priemernými predpokladanými príjmami na strane organizácií cestovného ruchu, s nižším predpokladom rastu príjmov z dane z ubytovania a rátalo sa tiež so spodnými hranicami možných členských príspevkov zo strany obcí, miest a vyšších územných celkov.
Nový systém financovania umožní obciam, ktoré dnes vynakladajú množstvo prostriedkov na financovanie turisticko-informačných kancelárií, výrobu rôznych propagačných materiálov a propagáciu v zahraničí, tieto financie presmerovať cez členský príspevok obce, resp. mesta v oblastnej organizácií cestovného ruchu do financovania oblastnej organizácie cestovného ruchu
Príjmy krajskej organizácie cestovného ruchu sa tvoria z príspevku vyššieho územného celku do krajskej organizácie cestovného ruchu a 15 % podielu na príjmoch oblastnej organizácie cestovného ruchu z členského príspevku miest a obcí a z členských príspevkov podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu v rámci teritoriálneho dosahu krajskej organizácie cestovného ruchu. Súčasťou príspevku budú aj dotácie zo štátneho rozpočtu v pomere 1 : 1 tak, ako je uvedené v písm. A tejto doložky. Vzniknuté organizácie cestovného ruchu budú na rozdiel od súčasnosti financované systematicky a adresne.
Predpokladá sa, že do roku 2014, popri ôsmich krajských organizáciách cestovného ruchu, vznikne zhruba 50 oblastných organizácií cestovného ruchu, čo by malo vytvoriť efektívnu organizačnú štruktúru.
Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Uplatňovanie zákona o podpore cestovného ruchu nepredpokladá priamy vplyv na obyvateľov. Nepriamy vplyv môže spôsobiť prostredníctvom miestnych daní vo forme úpravy sadzby dane za ubytovanie. Konečná cena pre spotrebiteľa za poskytované služby však bude závisieť nielen od pohybu úrovne sadzieb dane za ubytovanie, ale aj od obchodnej resp. cenovej politiky každého poskytovateľa služby.
Vplyvy na životné prostredie
Uplatňovanie zákona o podpore cestovného ruchu nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.
Vplyvy na zamestnanosť
Uplatňovanie zákona o podpore cestovného ruchu predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť, hlavne na zvýšenie zamestnanosti pri poskytovaných službách – pozri vyššie uvedený tabuľkový prehľad. Predpoklad vychádza z pozitívneho vývoja vo forme efektívnejšej a lepšej koordinácie subjektov, a teda aj lepšieho a efektívnejšieho využívania existujúcich i novovybudovaných kapacít.
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Uplatňovanie zákona o podpore cestovného ruchu predpokladá priamy vplyv na podnikateľské prostredie prostredníctvom členských príspevkov na činnosť oblastných organizácií cestovného ruchu tak, ako je to uvedené v 1. časti tejto doložky.
Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie bude mať aj tým, že zlepšenou súčinnosťou všetkých zložiek cestovného ruchu na Slovensku dôjde k zvyšovanie ich výkonov, čo umožní podnikateľom stabilizovať existenciu svojich podnikov a tak umožní zabezpečiť ich rozvoj a zvyšovanie ich konkurencieschopnosti. Následne sa táto skutočnosť prejaví vo zvýšených odvodoch tak vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a fondom, ako aj rozpočtom miest a obcí.
6. Vplyv na informatizáciu spoločnosti
Návrh zákona o podpore cestovného ruchu priamo nerieši otázky informatizácie. Prostredníctvom turisticko-informačných kancelárií, ktoré môžu zriaďovať organizácie cestovného ruchu, je však predpoklad vytvorenia ucelenej informačnej siete cestovného ruchu. V nadväznosti na tvoriaci sa informačný systém na úrovni Slovenskej agentúry pre cestovný ruch bude ucelene a systematicky pokryté celé Slovensko. Vytvoria sa tak predpoklady na aktuálne a včasné poskytovanie informácií. Informačná sieť súčasne vytvára predpoklady aj na ďalšie využitie, napríklad sprostredkovanie predaja služieb, ktoré majú vplyv na príjmy organizácií cestovného ruchu.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu zákon: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon o podpore cestovného ruchu
3. Problematika návrhu zákona:
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
b) je upravená v práve Európskej únie
- v primárnom práve je upravená v Zmluve o fungovaní Európskej únie v čl. 195 (Cestovný ruch) a v čl. 107 až 109 (Pomoc poskytovaná štátmi)
- v sekundárnom práve je problematika upravená v týchto dokumentoch:
Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb.
Haagska deklarácia o turizme schválenej medziparlamentárnou konferenciou konanou v dňoch 10. - 14. apríla 1989 v Haagu.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.
Materiál EÚ "Community Measures Affecting Tourism" z 5.2.1996, COM (96) 29 final, z Predbežného rozhodnutia súdneho dvora EÚ v spojených kauzách C-178/1994, C-179/1994, C-188/1994, C-189/1994 a C-190/1994 Erich Dillenhofer a iní proti SRN z 8.10.1996, ktoré sa vydalo na základe Smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb.
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Napríklad: Rozsudok Súdneho dvora v spojenej veci C-178/94, C-179/94, C-188/94, C-189/94 a C-190/94 Erich Dillenkofer, Christian Erdmann, Hans-Jürgen Schulte, Anke Heuer, Werner, Ursula a Trosten Knor proti Bundesrepublik Deutschland (1996), Zb. roz. ESD-I 04845.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca - bezpredmetné
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení - bezpredmetné
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia – bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákon s právom Európskych Spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

§ 1 a 2 §
Ustanovenia popisujú predmet zákona, ktorým je postavenie cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, financovanie rozvoja cestovného ruchu, koncepčné dokumenty v cestovnom ruchu, ako aj vymedzenie niektorých pojmov používaných na účely tohto zákona.

§ 3 §
Toto ustanovenie vymenúva subjekty zabezpečujúce plnenie úloh v cestovnom ruchu, ktorými sú Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, samosprávne kraje, obce, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu. V súvislosti s plnením úloh v cestovnom ruchu je žiaduce vytvoriť poradný orgán vlády- Radu vlády Slovenskej republiky pre cestovný ruch, ktorá by pôsobila ako národný prierezový orgán pre koordináciu rozvoja cestovného ruchu. Mala by sa skladať zo zástupcov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a Slovenskej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej republiky, zástupcov krajských organizácií cestovného ruchu, zástupcov samosprávnych krajov a obcí, odborových organizácií v cestovnom ruchu, zástupcov odborných vysokých škôl a stredných odborných škôl. Výkonným orgánom rady vlády Slovenskej republiky …

§ 4 až 6 §
Upravuje postavenie orgánov štátnej správy a územnej samosprávy v cestovnom ruchu. Podrobnejšie definuje kompetencie ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť cestovného ruchu, ktorým je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,. Súčasne sú bližšie definované aj kompetencie samosprávneho kraja a obce. Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky sa ukladá povinnosť viesť Register krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu.

§ 7 §
Rieši postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorej činnosť je zameraná na propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky, ako cieľového miesta cestovného ruchu. Agentúru zriaďuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a je financovaná z jeho rozpočtovej kapitoly.

§ 8 §
Ustanovujú sa podmienky pre vznik a činnosť krajských organizácií cestovného ruchu, ako právnických osôb založených podľa tohto zákona. Krajské organizácie koordinujú, podporujú a vytvárajú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu na svojom teritóriu.. Zakladajúcimi členmi krajskej organizácie sú samosprávny kraj a minimálne jedna oblastná organizácia cestovného ruchu pôsobiaca na jeho území Táto podmienka je daná najmä kvôli zabezpečeniu čo najužšej možnej spolupráce subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu na území kraja. Potreba stanovenia minimálnej výšky príspevku oblastných organizácií cestovného ruchu do krajskej organizácie cestovného ruchu vychádza z nutnosti zabezpečenia zdrojov na činnosť krajskej organizácie cestovného ruchu združujúcej práve oblastné organizácie cestovného ruchu. Preto zákon stanovuje iba minimálnu výšku príspevku s tým, že možnosť jej zvýšenia ponecháva na rozhodnutí členov krajskej organizácie cestovného ruchu.

§ 9 až 12 §
Predmetné ustanovenia upravujú právnu formu, založenie, vznik, práva a povinnosti a zánik krajskej organizácie cestovného ruchu. Register krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu vedie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, čím sa odbremenia ostatné rezorty a zložky štátnej správy. Ďalej sa ustanovujú práva a povinnosti krajských organizácií cestovného ruchu. Voľbu a zloženie orgánov krajskej organizácie cestovného ruchu, jej, štatutárneho zástupcu, zrušenia krajskej organizácie a iné zákonom neupravené otázky zákon ponecháva na stanovy organizácie.

§ 13 až 15 §
Ustanovenia upravujú právnu formu, založenie, vznik, práva a povinnosti a zánik oblastnej organizácie cestovného ruchu, ako právnickej osoby založenej na koordináciu, podporu a vytváranie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu na území jej pôsobnosti. Podmienka minimálneho počtu päť obcí územne susediacich a minimálneho počtu prenocovaní na území obcí zakladajúcich oblastnú organizáciu cestovného ruchu je navrhovaná najmä kvôli zamedzeniu vznikania veľkého počtu oblastných organizácií cestovného ruchu a dosiahnutiu čo najužšej možnej spolupráce ako obcí, tak aj subjektov podnikajúcich a pôsobiacich na danom území. Oblastné organizácie cestovného ruchu budú registrované v Registri vedenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, čím sa odbremenia ostatné rezorty a zložky štátnej správy. Predpokladá sa, že bude zaregistrovaných cca 25 až 50 organizácií na území Slovenskej republiky.

§ 16 až 20 §
Ustanovujú sa základné orgány oblastnej organizácie cestovného ruchu, ktorými sú valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada, ďalšie orgány alebo pracovné komisie ak to určia stanovy. Upravuje sa postavenie, pôsobnosť a spôsob rozhodovania týchto orgánov. Zákon stanovuje, že pri rozhodovaní valného zhromaždenia o zásadných otázkach je potrebné dosiahnuť súhlas viac ako 60 % zástupcov všetkých obcí a súčasne viac ako 60 % všetkých podnikateľských subjektov. Tiež sa ustanovuje podmienka, že v predstavenstve a dozornej rade musia mať obce a podnikateľské subjekty pomerné zastúpenie čí sa má zamedziť prijímaniu nekonsenzuálnych alebo jednostranne zameraných rozhodnutí.

§ 21 a 22 §
Ustanovenia upravujú vznik a zánik členstva v oblastnej organizácii cestovného ruchu a práva a povinnosti členov organizácie. Členom oblastnej organizácie cestovného ruchu môžu byť obce, fyzická osoba a právnická osoba podnikajúca alebo pôsobiaca na území v pôsobnosti oblastnej organizácie cestovného ruchu. Členom oblastnej organizácie cestovného ruchu môže byť teda okrem podnikateľských subjektov aj štátna, regionálna alebo obecná príspevková alebo rozpočtová organizácia, cirkevná inštitúcia, mimovládna nezisková organizácia (napr. miestne organizácie zväzu turistov, skauti), ale aj osoby jednotlivci (napr. experti v určitých oblastiach napr. v oblasti histórie, kultúry a pod.). Členské príjmy od týchto subjektov sa však nerátajú medzi garantované príjmy, predpokladá sa tiež, že ich členské príspevky budú nižšie resp. symbolické, aby sa posilnil princíp združovania a multisektorovej spolupráce. Členský príspevok subjektov do oblastnej organizácie cestovného ruchu je jeho daňovým výdavkom, čo zabezpečí motiváciu subjektov ku vstupu do organizácie.

§ 23 §
Navrhované ustanovenie určuje zásady rozpočtu, podľa ktorého oblastná organizácia cestovného ruchu po schválení hospodári. Rozpočet obsahuje všetky rozpočtové príjmy a výdavky, pričom sa zostavuje a schvaľuje na príslušný kalendárny rok. Návrh rozpočtu predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu na schválenie najneskôr jeden mesiac pred začiatkom kalendárneho roka, na ktorý sa rozpočet schvaľuje. Valné zhromaždenie schvaľuje rozpočet najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému roku. Ustanovením sa ďalej ukladá povinnosť oblastnej organizácii cestovného ruchu viesť účtovníctvo v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom sa musia oddelene viesť výnosy a náklady spojené s hlavnou činnosťou súvisiacou s cestovným ruchom, výnosy a náklady spojené s hlavnou činnosťou súvisiacou s rozvojom cestovného ruchu a výnosy a náklady na prevádzkovú činnosť.

§ 24 §
Upravuje sa vznik a zánik oblastnej organizácie cestovného ruchu na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o vzniku a zániku krajskej organizácie cestovného ruchu.

§ 25 §
Ustanovenie definuje základné koncepčné dokumenty cestovného ruchu a ich náležitosti. Dokumenty tvoria - stratégia rozvoja; ročný plán aktivít organizácií cestovného ruchu a monitorovacia správa o vývoji cestovného ruchu.

§ 26 §
Ustanovujú sa náležitosti Registra krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj postup pri registrácii a podmienky výmazu z registra.

§ 27 a 28 §
Predmetné ustanovenia upravujú systém financovania rozvoja cestovného ruchu, na ktorom sa podieľa štátna správa, krajská a miestna územná samospráva ako aj podnikateľské subjekty. Týmto sa vytvára finančný nástroj umožňujúci činnosť organizácií cestovného ruchu. Štátna správa sa podieľa na financovaní rozvoja cestovného ruchu prostredníctvom ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy. Ministerstvo hospodárstva financuje najmä činnosť organizácií cestovného ruchu prostredníctvom dotácie zo štátneho rozpočtu organizácii cestovného ruchu podľa tohto zákona, propagáciu a marketing Slovenska ako cieľového miesta cestovného ruchu prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, členské príspevky Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu a tvorbu strategických, koncepčných, územných i plánovacích dokumentov v cestovnom ruchu. Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy financujú najmä podporné programy a schémy štátnej pomoci z prostriedkov fondov Európskej únie, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov štátneho rozpočtu, vzdelávanie a ďalšie zvyšovanie kvalifikácie a odbornej prípravy v školských zariadeniach, záchranné systémy v strediskách cestovného ruchu, ako je horská, vodná, cestná a letecká záchranná služba, prevádzku, rekonštrukciu a modernizáciu zariadení …

§ 29 až § 31 §
V týchto ustanoveniach je upravený systém poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu pre organizáciu cestovného ruchu. Dotácia je poskytovaná len na realizáciu hlavných aktivít organizácie cestovného ruchu. Jej výška predstavuje úhrn finančných prostriedkov získaných organizáciou vo forme členských príspevkov od obce, resp. samosprávneho kraja a podnikateľských subjektov, resp. oblastných organizácií cestovného ruchu za predchádzajúci rozpočtový rok. Dotácia je poskytovaná na základe žiadosti organizácie cestovného ruchu o dotáciu zo štátneho rozpočtu, ku ktorej je potrebné doložiť stanovené náležitosti vrátane projektu, ktorý je zameraný na realizáciu hlavných aktivít organizácie cestovného ruchu. V ustanoveniach sú vymenované činnosti, na ktoré nie je možné poskytnúť organizácii cestovného ruchu dotáciu zo štátneho rozpočtu a tiež sú vymenované subjekty, ktorým nemôže byť táto dotácia poskytnutá. Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre organizáciu cestovného ruchu postupovať pri používaní prostriedkov dotácie v súlade s ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách a zákona o verejnom obstarávaní.

čl. II
Vzhľadom na funkciu a úlohy oblastných organizácií cestovného ruchu sa v novele zákona o dani z príjmov navrhuje, aby členské príspevky do oblastných organizácií cestovného ruchu boli oslobodené od dane z príjmu.

čl. III
Navrhujeme, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2010. Bratislava 13. januára 2010 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek minister hospodárstva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Pojem prenocovanie sa zavádza z dôvodu zmeny podmienok registrácie organizácií cestovného ruchu, kde iba prenocovanie, ktoré je štatisticky evidované a za ktoré sa odviedla daň, môže byť zarátané do súhrnného počtu prenocovaných návštevníkov.

čl. I bod 2 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 3 §
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 135 zo dňa 2. marca 2011 bola zrušená Rada vlády SR pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a jej činnosť je nahradená činnosťou štátnych agentúr v kompetencii ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, medzi ktoré patrí aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR).

čl. I bod 4 §
Vyšší územný celok zabezpečuje vypracovanie a realizáciu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku podľa § 11 písm. b) zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja zároveň stanovuje, čo musí obsahovať program hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, pričom nevylučuje, že v rámci tohto dokumentu môže byť upravená i oblasť rozvoja cestovného ruchu.

čl. I bod 5 §
Obec zabezpečuje vypracovanie a realizáciu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce podľa § 12 písm. b) zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Obec spolupracuje na príprave a realizácii programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku podľa § 12, písmena c) spomínaného zákona.

čl. I bod 6 §
Pevná dĺžka funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenská agentúra pre cestovný ruch na 5 rokov sa určuje preto, aby sa dosiahla kontinuálnejšia a koncepčnejšia činnosť agentúry so zameraním sa aj na dlhodobejšie ciele, určené v medzinárodných dokumentoch ako napr. „Európa – turistické cieľové miesto sveta číslo 1“, „Európa 2020“ a pod.

čl. I bod 7 §
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 135 zo dňa 2. marca 2011 bola zrušená Rada vlády SR pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a jej činnosť je nahradená činnosťou štátnych agentúr v kompetencii ministerstva, konkrétne SACR. Týmto je definovaná koordinačná činnosť agentúry pri vypracovaní návrhu a realizácie jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí.

čl. I bod 8 §
§ 7 sa dopĺňa odsekom 6 z dôvodu budúcej metodickej podpory a koordinácie krajských organizácií cestovného ruchu.

čl. I bod 9 §
Prispôsobenie v súvislosti so zmenou pomeru poskytovanej dotácie 90% pre oblastnú a 10 % krajskú organizáciu v pomere. Vloženie slova „predchádzajúcom“ je legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 10 §
Spôsob zrušenia krajskej organizácie a naloženie s likvidačným zostatkom je nanovo podrobne definovaný v § 12, preto sa písmeno h) v odseku 4 vypúšťa.

čl. I bod 11 §
Písmeno q) v § 11 sa doplnilo medzi povinnosti krajskej organizácie z dôvodov zabezpečenia rozpočtovej istoty pre plánovanie rozpočtových prostriedkov na nadchádzajúci rozpočtový rok a sprehľadnení finančných tokov plynúcich do rozpočtu krajskej organizácie.

čl. I bod 12 §
Orgány krajskej organizácie a spôsob ich fungovania neboli v pôvodnom zákone špecifikované. Bolo potrebné ich konkrétnejšie definovanie predovšetkým z dôvodu vymedzenia jednoznačného postavenia a kompetencií oblastných organizácií združených v krajskej organizácii cestovného ruchu, spôsobe ich hlasovania a postavení výkonného riaditeľa.

čl. I bod 13 §
V pôvodnom § 12 nebol definovaný spôsob zrušenia krajskej organizácie, iba jej zánik, ale nedostatočne. Nepočítalo sa s možnosťou, že krajská organizácia môže hospodáriť aj s majetkom. Bolo potrebné upraviť spôsob likvidácie, výkon likvidátora, ako aj odkaz na Obchodný zákonník vo veciach, ktoré tento zákon neupravuje.

čl. I bod 14 §
V § 13 sa z odseku 2 vypúšťajú dve posledné vety z dôvodov, aby nedošlo k protichodným výkladom § 8 odsek 4 a § 13 odsek 2. Členstvo oblastnej organizácii vo viac ako jednej krajskej organizácii by predstavovalo nesystémové riešenie z viacerých hľadísk vrátane poskytovania dotácií krajskej organizácii.

čl. I bod 15 §
Novela dovolí združovanie obcí, ktoré nemusia mať spoločné katastrálne hranice. To umožní spájanie obcí, na území ktorých sa nachádzajú napríklad turisticky hodnotné atraktivity s obcami, ktoré majú iba ubytovacie kapacity. Podľa novej právnej úpravy bude môcť založiť oblastnú organizáciu cestovného ruchu aj menej ako 5 obcí, za predpokladu, že súhrnný počet prenocovaní členských obcí v predchádzajúcom kalendárnom roku je najmenej 150-tisíc. Sú obce, je ich na Slovensku niekoľko, ktoré takýto objem prenocovaní dokážu realizovať a majú aj potrebné predpoklady, aby sa rozvíjali samostatne. Cieľom novely je podporiť združovanie obcí, ktoré by však nemalo byť brzdou pri rozvoji činností a akcieschopnosti organizácií cestovného ruchu.

čl. I bod 16 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 17 §
Zostavovanie a realizácia dlhodobej a krátkodobej stratégie rozvoja regiónu nie je v kompetencii organizácie cestovného ruchu. Avšak organizácie zodpovedné za rozvoj cestovného ruchu môžu participovať pri zostavovaní plánov regionálneho rozvoja.

čl. I bod 18 §
Písmeno r) v § 15 sa doplnilo medzi povinnosti oblastnej organizácie z dôvodov zabezpečenia rozpočtovej istoty pre plánovanie rozpočtových prostriedkov na nadchádzajúci rozpočtový rok a sprehľadnení finančných tokov plynúcich do rozpočtu oblastnej organizácie.

čl. I bod 19 §
Ustanovuje sa nový orgán oblastnej organizácie cestovného ruchu, a to výkonný riaditeľ. Ten je dôležitou súčasťou riadenia organizácie, predstavujúci operatívnosť a akcieschopnosť organizácie cestovného ruchu, ktorá bude vstupovať do rôznych procesov so samosprávou, podnikateľmi, ministerstvom, či mnohými inými relevantnými subjektmi takmer na dennej báze. Akcieschopnosť by sa v organizácii dosť narušila, ak by nielen riadiacim, ale aj výkonným článkom bol iba predseda predstavenstva. Cieľom je dosiahnuť, aby výkonná zložka organizácie, t.j. výkonný riaditeľ riešil operatívne záležitosti a bol proaktívny pri hľadaní a riešení množstva problémov, ktoré s činnosťou organizácie budú súvisieť.

čl. I bod 20 §
Toto ustanovenie vytvorí predpoklady zachovávať flexibilitu a akcieschopnosť zasadaní valného zhromaždenia.

čl. I bod 21 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 22 §
Zavedenie mechanizmu priamej voľby všetkými členmi organizácie a tým aj efektívnej formy kontroly činnosti výkonného riaditeľa organizácie.

čl. I bod 23 §
Dodáva mechanizmu rovnoprávnosť medzi silnými a slabými subjektmi z hľadiska ich výkonnosti a finančných možností. Konkurencieschopnosť destinácie a jej udržateľný rozvoj zahŕňa všetky subjekty cestovného ruchu, ktoré sú aktívne v rámci celej destinácie.

čl. I bod 24 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 25 §
Novo definovaný odsek 2 paragrafu 18 lepšie popisuje rozhodovanie predstavenstva oblastnej organizácie cestovného ruchu. V prípade, že oblastnú organizáciu cestovného ruchu založí jedna obec, obec by mohla mať problémy nájsť adekvátny počet kompetentných osôb, potrebných do zastúpenia predstavenstva.

čl. I bod 26 §
Efektívnejšia forma riadenia organizácie cestovného ruchu v súvislosti so zriadením nového orgánu „výkonného riaditeľa“.

čl. I bod 27 §
Legislatívno-technická úprava. Ustanovenie eliminuje riziko možného problematického hlasovania v dozornej rade.

čl. I bod 28 §
Najneskôr do konca februára majú obce k dispozícii štatistiky o vybratej dani za ubytovanie za uplynulý kalendárny rok. Dátum z marca na február sa zmenil preto, aby organizácie mohli rýchlejšie žiadať o dotáciu a následne realizovať verejné obstarávania nevyhnutné pre realizáciu svojich rozvojových plánov.

čl. I bod 29 §
§ 24 je doplnený dvomi odsekmi, pretože v pôvodnom znení zákona nie je zmienka o preukázaní počtu prenocovaní pri registrácii a so zánikom organizácie s likvidáciou vôbec neuvažuje.

čl. I bod 30 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 31 a 32 §
Doplňuje sa obsah verejne dostupných informácií z registra organizácií cestovného ruchu, ktorý spravuje ministerstvo. Zoznam členov organizácií cestovného ruchu bude verejnou časťou registra. Tým sa zmenilo aj písmenné označenie odsekov. V súvislosti s tým sa upravuje aj znenie v ods. 1 písm. j).

čl. I bod 33 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 34 §
V § 28 týkajúcom sa financovania organizácií cestovného ruchu sa vypúšťa výraz „garantovaných“, pretože by bol v rozpore s § 29 odsek 6. Výraz „negarantovaných“ potom stráca opodstatnenie. Ostatné príjmy na financovanie spoločných aktivít v cestovnom ruchu sa rozumejú napríklad nový nástroj Európskeho investičného fondu JEREMIE, Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarsky finančný mechanizmus, prípadne aj iné zdroje, ktoré v súčasnej dobe nevieme identifikovať.

čl. I bod 35 §
V § 29 odsek 3 boli rozpísané podmienky uzatvorenia zmluvy medzi ministerstvom a organizáciou cestovného ruchu o poskytnutí dotácií v prehľadnom členení podľa písmen. Kvôli efektívnej kontrole rozpočtových prostriedkov bol k písmenu f ) zavedený odkaz 9a) na zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je citovaný v poznámke pod čiarou. V odseku 4 definuje nová úprava zákona stanovenie maximálnych limitov zdrojov, ktorými sú dotácie zo štátneho rozpočtu. Dotácia vychádza zo súhrnnej hodnoty vybratých členských príspevkov oblastnej organizácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom maximálna výška dotácie oblastnej organizácii je ohraničená 90 % súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie všetkých členských obcí oblastnej organizácie v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Za započítateľné sa bude považovať každé prenocovanie, ktoré je štatisticky evidované a za ktoré prevádzkovateľ zariadenia zaplatil obci miestnu daň za ubytovanie. Prenocovanie, ktoré nie je štatisticky evidované a za ktoré ubytovateľ nezaplatil miestnu …

čl. I bod 36 §
Nový odsek č.5 v § 29 sa zaviedol kvôli posilneniu integrácie oblastných organizácií do krajských organizácií z hľadiska systémového riadenia cestovného ruchu na regionálnej úrovni, koncepčného rozvíjania destinácií na úrovni regiónov, či akumulácie finančných zdrojov, ktoré krajská organizácia môže alokovať postupne do jednotlivých regiónov pre potreby oblastných organizácií. Je málo pravdepodobné, aby na úrovni oblastnej organizácii došlo k takejto kumulácií finančných prostriedkov. Znamená to, že ak oblastná organizácia nie je členom krajskej organizácie, výška dotácie stanovená podľa odseku 4 písm. a) jej bude znížená o 10 %. Existujúci stav riadenia cestovného ruchu je nesystémový, kde vyššie územné celky vykonávajú duplicitnú činnosť s oblastnými organizáciami. Navrhované opatrenie chce obmedziť takéto nesystémové a nekoordinované riadenie cestovného ruchu. Do samostatného odseku 6 sa prenieslo ustanovenie upozorňujúce, že na dotáciu nie je právny nárok. Tým sa zmenilo aj číselné označenie odsekov a zároveň boli vykonané legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 37 §
Presun dátumu z dôvodov zefektívnenia činnosti organizácií cestovného ruchu. Do konca februára sú známe údaje o výške vybratých daní za ubytovanie za Slovenskú republiku. Tento údaj bude vyžadovaný pri podaní žiadosti o dotáciu. Do 15. februára nemusia mať všetky oblastné organizácie cestovného ruchu potrebné údaje o výške vybratej dane za ubytovanie.

čl. I bod 38 §
Znenie písmena e) odseku 8 v § 29 sa preformulovalo z dôvodov zabezpečenia rozpočtovej istoty pre plánovanie rozpočtových prostriedkov na nadchádzajúci rozpočtový rok a sprehľadnení finančných tokov plynúcich do rozpočtu organizácií cestovného ruchu. Lepšie vyhovuje nastavenej dotačnej schéme a kontrole nad finančnými tokmi.

čl. I bod 39 §
Dĺžka 3 mesiace bola skrátená na 30 pracovných dní kvôli pružnejšiemu postupu pri schvaľovaní dotácií a tým aj vytvoreniu väčšieho časového priestoru pre realizovaní verejných obstarávaní organizáciami cestovného ruchu v súvislosti s tvorbou produktov cestovného ruchu v danej destinácii.

čl. I bod 40 §
Z dôvodu presnej evidencie poskytovaných dotácií a z dôvodu transparentnosti poskytovaných dotácií.

čl. I bod 41 §
Legislatívno-technická úprava platná pre prvé roky činnosti organizácií cestovného ruchu. V prechodnom ustanovení sú dva rozdielne termíny pre podanie žiadosti o dotáciu na rok 2012, marcový pre oblastné organizácie a aprílový pre krajské organizácie. Je to z toho dôvodu, že najprv musia vzniknúť oblastné organizácie a až tie sú spoluzakladateľmi krajských organizácií. Krajská organizácia nemôže vzniknúť súčasne s oblastnou, pretože podľa §8 odsek 2 členmi krajskej organizácie sú vyšší územný celok a najmenej jedna oblastná organizácia pôsobiaca na jeho území a založená podľa tohto zákona. V roku 2013 a nasledujúcich sa už oba termíny zjednocujú. Strop výšky dotácie na rok 2013 stanovený na základe výberu členských príspevkov za ubytovanie od 1.1.2012 do 31.3.2012, ale maximálne do výšky výberu dane za ubytovanie za rok 2012. Strop výšky dotácie na rok 2014 bol stanovený na základe výberu členských príspevkov za ubytovanie od 1.4.2012 do 31.12.2012, ale maximálne do výšky výberu dane za ubytovanie za rok 2012. Plne sfunkčnený dotačný mechanizmus by podľa …

čl. I

čl. I bod 1
K zmene názvu turisticko-informačných kancelárií v celom znení zákona sa pristupuje z dôvodu, že oficiálnym názvom týchto zariadení je názov „turistické informačné centrum“.

čl. I bod 2
Legislatívno–technická úprava.

čl. I bod 3
V súvislosti so zavedením nového druhu dotácie sa dopĺňajú pojmy s tým súvisiace a ich obsahové vymedzenie.

čl. I bod 4
Dopĺňa sa turistické informačné centrum ako subjekt, zabezpečujúci plnenie úloh v cestovnom ruchu.

čl. I bod 5 a 6
V záujme prepojenia teórie a praxe sa v oblasti rozvoja výchovy a vzdelávania v cestovnom ruchu rozširuje spolupráca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o subjekty, pôsobiace v odbornej praxi a pri rozvoji cestovného ruchu v chránených územiach o spoluprácu s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

čl. I bod 7
Rozširuje sa podpora na turistické informačné centrá.

čl. I bod 8
Znenie odseku sa upravuje vzhľadom na neopodstatnenosť úlohy Rady Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (ďalej len „agentúra“) v procese ustanovenia jej štatutárneho orgánu. Generálneho riaditeľa agentúry bude vymenúvať minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a nebude podmienené súhlasom Rady agentúry. Minister bude môcť generálneho riaditeľa agentúry tiež odvolať.

čl. I bod 9
Uvedené slová sa vypúšťajú z dôvodu, že zásady jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí neexistujú.

čl. I bod 10
Zmenou sa dáva do súladu činnosť agentúry vo vzťahu k organizáciám cestovného ruchu.

čl. I bod 11
Úprava v súlade s kompetenciami Rady agentúry.

čl. I bod 12 a 25 §
Vzhľadom na skutočnosť, že pri registrácii organizácií cestovného ruchu podľa § 26 zákona sa vyžadujú i údaje, ktoré sú podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobnými údajmi, je potrebný súhlas s ich spracovaním na účely Registra krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu (ďalej len „register“), ktorý podľa § 4 písm. h) spravuje ministerstvo. V novelizačnom bode 25 sa kvôli zjednoteniu údajov, ktoré obsahuje register, toto ustanovenie definuje nanovo s tým, že v registri budú vedené i údaje o výkonnom riaditeľovi organizácie cestovného ruchu.

čl. I bod 13 §
V súlade s § 17 ods. 6 písm. a) sa schvaľovanie stanov, ich zmien a dodatkov považuje za rozhodovanie o zásadných otázkach oblastnej organizácie. Z tohto dôvodu sa pri oznámení o zmene stanov ministerstvu bude vyžadovať aj pripojenie originálu zápisnice z valného zhromaždenia oblastnej organizácie cestovného ruchu, ktoré danú zmenu stanov schválilo.

čl. I bod 14 §
Vypustenie poslednej vety ustanovenia § 10 ods. 10 sa navrhuje z dôvodu jej neopodstatnenosti. V prípade, ak krajská organizácia neodstráni nedostatky v zmene stanov v zákonnej lehote odo dňa doručenia výzvy na ich odstránenie a neupovedomí o tom ministerstvo, v platnosti ostávajú pôvodné stanovy.

čl. I bod 15 §
Technická zmena z hľadiska administrácie.

čl. I bod 16 §
Dopĺňajú sa práva a povinnosti organizácií cestovného ruchu.

čl. I bod 17 §
Rozširujú sa práva a povinnosti krajskej organizácie.

čl. I bod 18 §
Ustanovenie sa vypúšťa. Spôsob hlasovania sa mení a bude v kompetencii organizácie cestovného ruchu s povinnosťou určiť ho vo svojich stanovách.

čl. I bod 19 §
Technická zmena vzhľadom na možnosť zmien aj medzi volebnými obdobiami.

čl. I bod 20 §
Z dôvodu nejednoznačnosti v aplikačnej praxi pri výklade ustanovení § 21 ods. 2 a 3 zákona, upravujúcich zánik členstva v oblastnej organizácii, sa predmetné ustanovenia nanovo formulujú a precizujú. Odsek 2 taxatívne ustanovuje dôvody zániku členstva v oblastnej organizácii, pričom oproti v súčasnosti platnému a účinnému zákonu sa medzi tieto dôvody dopĺňa napr. vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu. Následne navrhované znenie odseku 3 upravuje proces zániku členstva. Dôvody zániku členstva, uvedené v znení § 21 ods. 2 písm. c), teda porušovanie stanov, neplatenie členského príspevku alebo poškodzovanie dobrého mena oblastnej organizácie, budú podmienené rozhodnutím valného zhromaždenia oblastnej organizácie cestovného ruchu. Člen bude následne do 30 dní odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia vyškrtnutý zo zoznamu členov. Ak členstvo v oblastnej organizácii cestovného ruchu zanikne z dôvodov uvedených v navrhovanom znení § 21 ods. 2 písm. a) a c), oblastná organizácia cestovného ruchu upovedomí písomne o tejto skutočnosti takéhoto člena do 15 pracovných dní.

čl. I bod 21 §
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré jednoznačne vymedzuje okolnosti zániku členstva.

čl. I bod 22 §
Ustanovenie sa dopĺňa o špecifikáciu a spresnenie pojmu „prenocovanie“, ktoré je predmetom vyžadovaného dokladu.

čl. I bod 23 a 24 §
Upravujú sa možnosti zániku oblastnej organizácie a špecifikuje sa možnosť zlúčenia alebo splynutia oblastných organizácií. Zlúčiť alebo splynúť môžu dve alebo viac oblastných organizácií v danom regióne, a to na základe zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí, ktorá musí mať písomnú formu. Na samotný proces sa následne primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej sa definuje turistické informačné centrum, ktoré môžu založiť krajské i oblastné organizácie cestovného ruchu, obec alebo iný subjekt, napr. ubytovacie zariadenie, občianske združenie, cestovná kancelária a pod. Taktiež sa uvádzajú jeho úlohy v oblasti cestovného ruchu.

čl. I bod 26 §
Zavádza sa nový druh dotácie, ktorej účelom je podpora príjazdového zahraničného a domáceho cestovného ruchu. Definuje sa oprávnený žiadateľ a spôsob poskytnutia účelovej dotácie. Podrobnosti a výšku účelovej dotácie ustanoví vykonávací právny predpis.

čl. I bod 27 §
Podľa § 29 ods. 1 zákona ministerstvo poskytuje organizáciám cestovného ruchu dotácie na realizáciu aktivít, ktoré sú spojené s hlavným predmetom ich činnosti. Vzhľadom na výraznú prierezovosť oblasti cestovného ruchu a možnú nejednoznačnosť vymedzenia predmetu hlavnej činnosti sa do znenia § 29 dopĺňajú ustanovenia so špecifikáciou aktivít, na ktoré môže byť použitá poskytnutá dotácia. Na základe odseku 11, ktorý je splnomocňovacím ustanovením, ministerstvo vydá vykonávací právny predpis, ktorý bude špecifikovať náležitosti projektu a náklady z poskytnutej dotácie.

čl. I bod 28 §
Ustanovuje sa lehota na schválenie dotácie.

čl. I bod 29 §
Vkladá sa spoločné ustanovenie, ktorým sa zabezpečuje súlad s problematikou štátnej pomoci. Prechodným ustanovením k právnej úprave účinnej od 1. januára 2014 sa upravuje kontinuita funkčného obdobia funkcie generálneho riaditeľa agentúry.

čl. I
Navrhovanou právnou úpravou sa zavádzajú nové nástroje financovania cestovného ruchu slúžiace na podporu domáceho cestovného ruchu. V § 27a písm. a) sa definuje rekreačný poukaz, ktorý môže byť vydávaný jedine vo forme elektronickej platobnej karty, jeho použitie je viazané výlučne na osobu, ktorej je vydaný a na územie Slovenskej republiky. Rekreačný poukaz má tiež obmedzenú časovú platnosť do konca príslušného kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Druhou navrhovanou formou podpory cestovného ruchu je v písm. b) uvedená podpora rozvoja cykloturistiky. Podpora má byť smerovaná najmä do rozvoja infraštruktúry líniového typu, opravy a obnovy existujúcich cykloturistických trás, s tým spojených činností ako budovanie a značenie nových cyklotrás a cyklochodníkov, budovanie doplnkovej infraštruktúry pre cykloturistov ako informačné panely, stojany pre bicykle, prístrešky a podobne, výroba propagačných materiálov ako napríklad mapové podklady a podobne, či do samotnej propagácie cykloturizmu. Treťou z foriem podpory cestovného ruchu je v písm. c) zavádzaná investičná pomoc pre oblasť cestovného ruchu.

čl. I

čl. I bod 1 [§ 27a] §
Navrhovaná úprava rozširuje zoznam nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu o bod d), ktorý predstavuje schému štátnej pomoci alebo schému minimálnej pomoci podľa zákona o štátnej pomoci.

čl. I bod 2 [§ 27j] §
Za § 27i sa vkladá § 27j, ktorého podstatou je vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý umožní ministerstvu tvoriť schémy štátnej pomoci a schémy pomoci „de minimis“ pre podniky v odvetví cestovného ruchu. Odsek 2 určuje povinnosť predložiť schému štátnej pomoci na schválenie Európskej komisii a schému pomoci de minimis na schválenie Protimonopolnému úradu SR a zároveň definuje podstatu a zameranie predmetných schém. Vytvorenie predmetných schém je nevyhnutné k zníženiu negatívnych dopadov pandémie ochorenia COVID-19 na odvetvie cestovného ruchu a pre podniky v ňom fungujúce.

čl. I bod 3 [§ 31d] §
Navrhovaná právna úprava predlžuje prechodné obdobie, po skončení ktorého vznikne organizáciám cestovného ruchu povinnosť preukazovať každoročne splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona. Cieľom právnej úpravy je zabrániť zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré aj bez nesplnenia tejto povinnosti, už v tomto roku čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19, čo pre niektoré z nich môže mať negatívne alebo až likvidačné následky. Ministerstvo však bude organizácie cestovného ruchu počas tohto predĺženého prechodného obdobia upozorňovať na skutočnosť, že k 31. decembru 2022 budú povinné preukázať splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona a vyzývať ich na operatívne riešenie vzniknutej situácie. Ide najmä o organizácie, pri ktorých je podľa počtu prenocovaní za predchádzajúci kalendárny rok odôvodnená obava z nesplnenia tejto povinnosti. Riešením je napr. zvýšenie celkového počtu prenocovaní vstupom nových obcí medzi členov organizácie, zlúčenie s inou organizáciou cestovného ruchu s uvedením aj prípadných dôsledkov, a to zánik organizácie cestovného ruchu alebo zlúčenie s inou organizáciou cestovného ruchu.

čl. I bod 4 [§ 31e] §
Organizácie cestovného ruchu sú stabilnou súčasťou systému riadenia cestovného ruchu od platnosti zákona. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vzhľadom na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 doplnenie prechodného ustanovenia § 31e zákona, ktoré umožňuje organizáciám cestovného ruchu žiadať o dotáciu poskytovanú Ministerstvom dopravy a výstavby SR podľa údajov predkrízového roka 2019 v prípade, že organizácia cestovného ruchu má výpadky členských príspevkov a/alebo výpadky výberu dane za ubytovanie v dôsledku COVID-19. Právna úprava je definovaná ako prechodné ustanovenie na roky 2022 a 2023, nakoľko sa predpokladá dopad pandémie na cestovný ruch najenormnejší v rokoch 2020 a 2021 (podľa UNWTO dopady krízy v cestovnom ruchu sú očakávané na najbližší päť rokov). Výpadok poskytovania dotácií pre organizácie cestovného ruchu môže mať až likvidačný charakter, preto Ministerstvo dopravy a výstavby SR predkladá túto legislatívnu úpravu, aby sa činnosť týchto organizácií udržala, pretože pre systém destinačného manažmentu a destinačného marketingu je prínos činnosti týchto organizácií cestovného ruchu práve v čase krízy významný a dôležitý, prispieva …

čl. I
Ide o vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý umožní Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky tvoriť schémy štátnej pomoci a schémy pomoci „de minimis“ pre subjekty podnikajúce v cestovnom ruchu do 31. decembra 2022. Z dôvodu pretrvávajúcej pandémie a negatívneho vplyvu na ekonomickú činnosť subjektov podnikajúcich v cestovnom ruchu je potrebné upraviť obdobie poskytovania príspevku do 31. decembra 2022. Príspevok sa bude poskytovať na krytie fixných nákladov aj v roku 2022, keďže príspevok sa vypláca spätne, čím sa vykryje obdobie posledných mesiacov roka 2021. Možno predpokladať, že subjekty podnikajúce v cestovnom ruchu budú v prvom štvrťroku 2022 významne postihnuté pandémiou a bude potrebné pokryť ich straty a fixné náklady.

Čl. I.

bod 1 §
Dopĺňa sa príspevok na pomoc podnikom v súvislosti so zmiernením negatívnych ekonomických následkov v sektore cestovného ruchu.

bod 2 §
Ide o vypustenie termínu, aby to nebolo viazané na konkrétny termín a aby naďalej zostala možnosť poskytovať príspevok na odstránenie negatívnych následkov pandémie COVID-19.

bod 3 §
Za § 27k sa vkladá § 27l, ktorého podstatou je vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý umožní ministerstvu tvoriť schémy štátnej pomoci a schémy pomoci "de minimis" a „ad hoc“ pre podporu podnikov v sektore cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych ekonomických následkov v sektore cestovného ruchu.

bod 4 §
Ide o úpravu prechodného ustanovenia, pri ktorej je snaha zabrániť zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré aj bez nesplnenia povinnosti podľa § 14 čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19. Vypúšťa sa povinnosť preukazovať splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 k 31. decembru 2022.

čl. V (zákon č. 91/2010 Z. z.)

čl. V bod 1, 2 a 4 §
Vzhľadom na vznik Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky a prechod kompetencií z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je potrebné vykonať formálne úpravy názvov.

čl. V bod 3 §
V nadväznosti na zmeny v čl. XVII sa navrhuje upraviť znenie § 27a ods. 1 písm. b) tak, aby Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky mohlo podporovať rozvoj turistiky, pri ktorej je na presun využívaný bicykel, a to najmä infraštruktúry líniového typu, cykloturistického značenia, objektov doplnkovej infraštruktúry, mapových podkladov a propagácie, formou dotácie.

čl. V bod 5 §
Všetky konania, ktoré začali, avšak neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023. Konania o registrácii, kontrolu dodržiavania podmienok zo zmluvných vzťahov a taktiež finančnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami poskytnutými do 31. decembra 2023 bude vykonávať novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.

čl. II
Navrhuje sa doplnenie výnimky pre možnosť prenosu rekreačného poukazu na rodiča držiteľa rekreačného poukazu.

čl. III (zákon o podpore cestovného ruchu)

čl. III bod 1(§ 27k) §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy.

čl. III bod 2 (§ 31h a 31i) §
Prechodným ustanovením sa upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca podľa zákona o podpore cestovného ruchu poskytnuté do 30. júna 2024. Súčasné sa navrhuje zrušiť v súčasnosti platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané na vykonávanie tohto zákona.