Zákon č. 85/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov sa predkladá na schválenie z viacerých dôvodov.
Predovšetkým je to skutočnosť, že podľa článku 17 smernice Rady 2004/113/ES z 13.decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu musia členské štáty transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov do 21. decembra 2007.
Cieľom predkladaného návrhu je reagovať aj na ďalšie formálne oznámenie, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev (ďalej len „Komisia“) zaslala Slovenskej republike a ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskeho spoločenstva a následne aj uloženie finančnej sankcie.
Konanie v tomto prípade (č. 2006/2528 zo dňa 27.06.2007) bolo začaté vo veci neúplnej alebo nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 246 z 2. apríla 2003 bolo za gestora smernice Rady 76/207/EHS určené Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ako spolupracujúce subjekty: rezort obrany, vnútra, dopravy, pôšt a telekomunikácií, školstva, spravodlivosti a financií. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 983 zo 14. októbra 2003 sú uvedené rezorty zodpovedné aj za transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa pôvodná smernica.
Komisia však posudzovala aj súlad antidiskriminačného zákona s uvedenými smernicami a opätovne uplatnila pripomienky k pôvodnému zneniu § 2 ods. 1a 5 a § 8 ods.1. Uvedené ustanovenia boli medzičasom novelizované zákonom č. 326/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007.
Komisia súčasne uplatnila aj nové pripomienky. Namieta najmä, že nie je jasný vzťah medzi antidiskriminačným zákonom a ďalšími zákonmi, ktoré naň odkazujú (napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie). Poukazuje aj na absenciu osobitnej definície sexuálneho obťažovania a na to, že ustanovenie § 2 ods. 6 (v súčasnosti ods. 8 – pokyn na diskrimináciu) neumožňuje zákaz diskriminácie aj medzi kolegami, namieta aj niektoré výnimky zo zákazu diskriminácie a ďalšie.
Pri príprave predloženého návrhu zákona – popri uvedených sekundárnych prameňoch práva Európskych spoločenstiev – bolo potrebné vychádzať aj z toho, že rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku. Rovnosť pred zákonom je základnou premisou každého právneho systému, ktorý uznáva ľudské práva a slobody.
Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Popri všeobecných a osobitných ustanoveniach o rovnosti obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (napr. čl. 12, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4, 34 ods. 3), ktoré zakazujú diskrimináciu vo vzťahu ku všetkým subjektom práva a ich základným právam a slobodám, možno nájsť relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii aj v niekoľkých všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“. „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“.
Zásadu rovnosti všetkých osôb a zákaz diskriminácie ustanovuje aj medzinárodné právo verejné a sú uznané najmä v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovore o právach dieťaťa, v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv a základných slobôd a Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dôležitá je aj skutočnosť, že tak ako Ústava obsahuje demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, tak je tomu aj v prípade uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Inak povedané, diskrimináciu zakazujú na základe otvoreného počtu dôvodov. Táto skutočnosť je významná preto, lebo umožňuje rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že záväznosť týchto medzinárodných dohovorov uznáva tak primárne právo, ako aj sekundárne právo Európskeho spoločenstva.
Osobitne, podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, zásad, ktoré sú spoločné členským štátom.“ (ods. 1) a „rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ako všeobecných zásad práva Spoločenstva.“ (ods. 2). Podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd „Uznanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“.
O článok 6 Zmluvy o Európskej únii sa opiera aj úvodné ustanovenie (1) Smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a ďalšie úvodné ustanovenie (2) tejto smernice o viaceré z vyššie uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach.
Zákonom č. 326/2007 Z. z. bol v ustanovení § 2 ods. 1 zakotvený absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. V rámci prípravy predkladanej novely sa však dospelo k záveru, že pri takto široko koncipovanom zákaze by sa v aplikačnej praxi mohli vyskytnúť aj absurdné situácie. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v tomto ustanovení bol uvedený demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje.
Antidiskriminačný zákon obsahuje osobitnú úpravu zákazu diskriminácie v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní služieb a tovarov, vo vzdelaní (§ 5) a v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch (§ 6). V týchto oblastiach sa však uvádzajú len niektoré taxatívne vymedzené dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, čo má za následok neodôvodnené zúženie ochrany pred diskrimináciou. Komisia tento nedostatok vytýka v prípade viacerých ustanovení antidiskriminačného zákona.
Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa antidiskriminačný zákon, teda je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou. Preto sa navrhujú aj zmeny v systematike zákona v spojení s úpravou viacerých jeho ustanovení. Navrhované zmeny by mali prispieť aj k zvýšeniu právnej istoty.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
V primárnom práve Európskych spoločenstiev je zámer prijatia opatrenia na boj proti
diskriminácii vyjadrený v článkoch 2, 3, 13, 137, 141 a v Hlave XIII Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva v platnom znení.
V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je zásada rovnakého zaobchádzania
premietnutá najmä v:
smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01);
smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04);
smernici Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01) v znení smernice rady 96/97/ES z 20. decembra 1996 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01);
smernici Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 05/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04);
smernici Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
b) je upravená v práve Európskej únie:
V primárnom práve Európskej únie v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení, ktorý odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ten vo svojom článku 14 upravuje zákaz diskriminácie.
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý sa k problematike zákazu diskriminácie a zásade rovnakého zaobchádzania vyjadroval v mnohých svojich rozhodnutiach. Napr. rozsudok vo veci Defrenne v. Sabena č. 2 (43/75), Marshal č. 1 (152/84) alebo Danfoss (109/88), Cadman (C-17/05) alebo Mangold (C-144/04) a mnohé ďalšie.
4. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
b) úplná
5. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Úrad vlády Slovenskej republiky
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad dopadov na verejné financie
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať zvýšený dopad na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.
5. Odhad dopadov na podnikateľské prostredie
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

čl. I

čl. I bod 1
Zákonom č. 326/2007 Z. z. bol v ustanovení § 2 ods. 1 zakotvený absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. V rámci prípravy predkladanej novely sa však dospelo k záveru, že pri takto široko koncipovanom zákaze by sa v aplikačnej praxi mohli vyskytnúť aj absurdné situácie. Terajšie znenie tohto ustanovenia by v aplikačnej praxi umožnilo veľmi široký výklad a v rozhodovacej praxi súdov nejasnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby v tomto ustanovení boli demonštratívnym výpočtom uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, a to najmä z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Ich výpočet vo vyššie uvedených transponovaných smerniciach vzhľadom na ich rôzne zameranie je rôzny. Napríklad v Smernici Rady 2000/43/ES sa uvádza rasa a etnický pôvod, Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/78/ES náboženstvo alebo viera, …

čl. I bod 2 a 3
Ustanovenie § 2 má v súčasnosti 11 odsekov. Z dôvodu jednoznačnosti a v záujme uľahčenia aplikácie v praxi sa navrhuje systematická zmena, ktorá spočíva v tom, že v § 2 by sa ponechali len doterajšie odseky 1 až 3, ktoré majú všeobecný charakter a doterajšie odseky 4 až 11 by boli premietnuté do novo navrhovaného § 2a. Takto by sa komplexne a prehľadne upravili definície jednotlivých foriem diskriminácie v jednom ustanovení. V § 2a ods. 1 sa uvádza výpočet jednotlivých foriem diskriminácie. Oproti terajšiemu ustanoveniu § 2 ods. 4 sa navrhuje aj ďalšia forma, a to sexuálne obťažovanie. Keďže definícia priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie je v súlade s citovanými smernicami Rady, a preto nevyvoláva problémy, tieto sa premietli do § 2a ods. 2 a 3 návrhu s nezmeneným obsahom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, v čom spočíva rozdiel medzi priamou a nepriamou diskrimináciou. Priamou diskrimináciou sa rozumie také konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej …

čl. I bod 4
V záujme právnej istoty sa navrhuje ustanovenie § 3 ods. 1 doplniť o výpočet oblastí, v ktorých každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Ide o oblasť pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vzdelávania. V odseku 2 sa zdôrazňuje, že o diskrimináciu môže ísť len vtedy, ak k nej došlo v súvislosti s uplatnením práva, ktoré vyplýva z osobitného zákona, napr. zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších. Zároveň sa navrhuje obsah terajšieho odseku 2 presunúť do odseku 3.

čl. I bod 5
Keďže v § 3 ods. 1 medzi jednotlivými oblasťami, v ktorých každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania, sa navrhuje aj oblasť „vo vzdelávaní“, teda širší pojem, než je vzdelanie a nižšie v § 5 ods. 1 a 2 (bod 6. a 7.) je obsiahnutý rovnaký návrh, sa navrhuje, aby táto zmena bola premietnutá aj do nadpisu § 5.

čl. I bod 6 a 10
Vzhľadom na demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje v § 2 ods. 1 predloženého návrhu, sa navrhuje úprava § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 v tomto zmysle. Teda v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní, resp. v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia zo všetkých dôvodov, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 1, čím sa opäť sleduje rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.

čl. I bod 6 a 7
Pojem vzdelanie je užší, ako vzdelávanie, pretože môže znamenať len istý stupeň dosiahnutého vzdelania. V záujme rozšírenia ochrany pred diskrimináciou v bode 6 a 7 sa navrhuje nahradiť slovo „vzdelania“ slovom „vzdelávania“.

čl. I bod 8
Tento bod reaguje na novú právnu úpravu v oblasti zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 9 a 12
V dôsledku zmien navrhovaných v bode 3, teda spojenie ustanovenia § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 do jedného všeobecného ustanovenia, a to § 2a ods. 11, sa navrhuje tieto ustanovenia vypustiť zo zákona z dôvodu nadbytočnosti.

čl. I bod 11
V záujme rozšírenia ochrany pred diskrimináciou sa v bode 11 navrhuje, aby v úvodnej vete § 6 ods. 2 bolo doplnené slovo „najmä“. To znamená, že by sa mali rozšíriť oblasti, v ktorých sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania. Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje úplné znenie úvodnej vety.

čl. I bod 13
Komisia namietala, že vzhľadom na fundamentálnu povahu práva na nediskrimináciu a ustálenú judikatúru Súdneho dvora by sa mali výnimky zo zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, intepretovať striktne. Keďže z článku 2 ods. 6 smernice Rady 76/207/EHS v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES vyplýva, že výnimka v prípade skutočných a určujúcich požiadaviek na povolanie by mala byť povolená iba za veľmi obmedzených okolností a že by sa mal aplikovať dvojaký test legitímneho cieľa a primeranej požiadavky, navrhuje sa nové znenie § 8 ods. 1 v súlade s požiadavkami smernice a Komisie.

čl. I bod 14
V procese prípravy novelizácie antidiskriminačného zákona z diskusií vyplynulo, že druhá veta § 8 ods. 2 je zmätočná a nadbytočná, preto sa navrhuje ju vypustiť z tohto ustanovenia.

čl. I bod 15 a 16
Podľa § 8 ods. 7 písm. b) antidiskriminačného zákona diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktorého účelom je ochrana tehotných žien a matiek. Komisia namieta, že uvedená problematika v tomto zákone nie je výslovne upravená. S prihliadnutím na to, že táto je predmetom úpravy viacerých právnych predpisov v oblasti pracovného práva, z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje vložiť nový odkaz k tomuto ustanoveniu antidiskriminačného zákona napríklad na nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien. Súčasne v súvislosti s transpozíciou smernice Rady 2004/113/ES sa navrhuje, aby § 8 ods. 7 bol doplnený o písmeno c), v zmysle, ktorého diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je …

čl. I bod 17
Smernica Rady 2004/113/ES v článku 5 rieši použitie poistno-matematických faktorov pre ženy a mužov pri uzatváraní poistných zmlúv. Navrhuje sa, aby § 8 antidiskriminačného zákona bol doplnený o nové odseky, ktorými sa upraví, kedy sa použitie rozdielov pri stanovení výšky poistného a výpočtu poistného plnenia nepovažuje za diskrimináciu, a to, že náklady súvisiace s tehotenstvom a materstvom nesmú viesť k rozdielom vo výške poistného a výpočtu poistného plnenia. Problematika však bude riešená aj v zákone č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto sa navrhuje aj nový odkaz na tento zákon v antidiskriminačnom zákone. Keďže hmotnoprávnu úpravu poistných zmlúv obsahujú ustanovenia § 788 až 828a Občianskeho zákonníka, navrhuje sa odkaz aj na ne.

čl. I bod 18
Novo navrhovaným ustanovením § 8a sa sleduje, aby v antidiskriminačnom zákone boli upravené tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a transponovanou smernicou. Okruh osôb, v prípade ktorých by sa mohli prijímať tieto opatrenia vychádza najmä z článku 34 a 38 Ústavy, nižšie uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach a smerníc Rady. Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení slúži na dosiahnutie rovnosti a dôstojných životných podmienok, čo dokazuje rozšírená prax v množstve vyspelých demokratických štátov. V medzinárodnom práve, ktoré je významným prameňom práva v oblasti diskriminácie, sú dočasné vyrovnávacie opatrenia považované za legitímne opatrenia zamerané na dosiahnutie de facto rovnosti pre znevýhodňované skupiny. Podľa Výboru pre ľudské práva „princíp rovnosti niekedy vyžaduje, aby zmluvné štáty prijali vyrovnávacie opatrenia, s cieľom znižovať alebo odstrániť podmienky, ktoré spôsobujú alebo napomáhajú v udržiavaní diskriminácie, ktorú – okrem iného - Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zakazuje. Podobne aj článok 2 ods. 2 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie nabáda …

čl. I bod 20
Transponovaná smernica v súvislosti s ochranou práv v článku 8 počíta nielen so súdnym konaním, ale aj so zmierovacím konaním. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) občianske súdne konanie zahŕňa aj zmierovacie konanie. Jeho úprava je obsiahnutá v § 67 až 69 tohto procesného kódexu. K tomu je potrebné dodať, že k ochrane práv môže dôjsť aj v mimosúdnom konaní, a preto sa navrhuje doplnenie § 9 o nový ods. 5 v tomto zmysle s odkazom na zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 19, 21 a 22
Podľa § 10 ods. 1 antidiskriminačného zákona „V konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa účastník môže dať zastupovať aj právnickou osobou ...“. Táto dikcia však v praxi spôsobuje problémy. Súdy totiž toto ustanovenie interpretujú tak, že musí ísť výlučne o vec, v ktorej ide len o porušenie tejto zásady a v dôsledku toho zamietajú žaloby. S prihliadnutím na to, že diskriminácia vždy súvisí s porušením nejakého práva, nie je možné umelo vygenerovať žalobu, ktorá by zodpovedala interpretácii súdov. Preto sa navrhuje spresnenie textu tak, že ide o konanie vo veciach súvisiacich s porušením uvedenej zásady. Z tohto dôvodu sa navrhuje rovnaká zmena aj v názve nad § 9, ako aj v odseku 1 a 3 § 11.

čl. I bod 23
Ustanovenie § 11 antidiskriminačného zákona upravuje prenesenie dôkazného bremena na žalovaného. Podľa procesných predpisov žalobca má dôkaznú povinnosť, čo však v prípade osoby, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná, nie je to dosť dobre možné. Právny inštitút prenesenia dôkazného bremena na žalovaného znamená výnimku, ktorá má uľahčiť dôkaznú situáciu osoby, ktorá o sebe tvrdí, že bola diskriminovaná tým, že ak predloží súdu alebo inému orgánu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, žalovaný musí preukázať, že túto zásadu neporušil. Do textu § 11 ods. 2 sa však dostali slová „predloží dôkazy“, čo znamená nielen nesúlad s článkom 9 transponovanej smernice, ale aj to, že v dôsledku toho, výsledok je opačný. Inak povedané, dôkazná situácia osoby, ktorá namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sa nezlepšila, ale sa zhoršila. V záujme toho, aby žalobca skutočne mohol využiť inštitút prenesenia dôkazného bremena na žalovaného sa navrhuje, aby slová „predloží súdu dôkazy“ bolo nahradené slovom „oznámi súdu skutočnosti“.

čl. I bod 24 a 25
Vzhľadom na to, že ku všetkým smerniciam, ktoré boli prijaté pred 1. májom 2004, je potrebné uvádzať ako publikačný zdroj Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie a nie Úradný vestník Európskych spoločenstiev, sa navrhuje zmena v prvom a druhom bode Prílohy.

čl. I bod 26
V treťom bode Prílohy sa na prvom mieste uvádza Smernica Rady 96/97/ES z 20. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 86/378/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, čo je nesprávne, a preto sa navrhuje na prvom mieste uviesť pôvodnú smernicu a ako publikačný zdroj v prípade obidvoch smerníc uviesť Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie.

čl. I bod 27
Návrhom antidiskriminačného zákona sa čiastočne preberá aj Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, sa navrhuje, aby v štvrtom bode Prílohy bola uvedená aj táto smernica. S prihliadnutím na transpozíciu smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, sa navrhuje doplnenie Prílohy aj o piaty bod s uvedením tejto smernice.

čl. II

čl. II bod 1
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva bolo zriadené zákonom č.308/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmeny jeho pôsobnosti antidiskriminačným zákonom, toto stredisko sa stalo implementačnou agentúrou k antidiskriminačnému zákonu. V článku 1 bode 7 smernice 2002/73/ES sa vkladá do smernice 76/207/EHS nový článok 8a. Novým článkom 8a sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili orgán na zabezpečenie, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania. Tento orgán by mal spĺňať určité požiadavky, pokiaľ ide o nezávislosť, poskytovaním nezávislej odbornej pomoci obetiam diskriminácie pri sledovaní ich sťažností o diskriminácii, vykonávaním nezávislých zisťovaní týkajúcich sa diskriminácie a zverejňovaním nezávislých správ a prípravou odporúčaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s diskrimináciou. S prihliadnutím na vyššie uvedenú zmenu smernice a výhrady Komisie k nedostatočnej nezávislosti a pôsobnosti tohto strediska, sa navrhuje ďalšie spresnenie a rozšírenie jeho pôsobnosti v § 2 ods. 1 tohto zákona.

čl. II bod 2
Podľa § 1 ods. 3 predmetného zákona „Stredisko je oprávnené zastupovať účastníka v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.“. Navrhuje sa rovnaká zmena, ako v prípade § 10 ods. 1 antidiskriminačného zákona, teda, že ide o konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, a to z rovnakých dôvodov, ako je vyššie uvedené.

čl. II bod 3
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov „Stredisko každoročne do 30. apríla vypracúva a uverejňuje správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike prostredníctvom internetu alebo aj prostredníctvom periodickej tlače s celoslovenskou pôsobnosťou.“. V záujme toho, aby tieto správy výslovne obsahovali aj časť, ktorá je venovaná problematike dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, sa v súlade s článkom 12 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004, resp. článkom 1 bod 7 smernice 2002/73/ES, ktorým sa mení smernica 76/207/EHS, navrhuje doplnenie uvedeného ustanovenia tak, že sa za slová „ľudských práv“ vkladajú slová „vrátane zásady rovnakého zaobchádzania“.

čl. II bod 4 a 5
Návrhom zákona sa dopĺňa odkaz na transpozíciu smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie a zoznam preberaných právnych aktov.

čl. III
Navrhuje sa účinnosť zákona. Bratislava, 24. októbra 2007 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny